Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/319/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414200615
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:8414200615.22

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ H. L., X..
XX.X.XXXX, L. Ľ. M. XXXX/X, F., v rade 2/ F. L., X.. XX.X.XXXX, L. Ľ. M. XXXX/X, F., obidvaja právne
zastúpení JUDr. Michalom Petríkom, advokátom so sídlom ul. Francisciho 25, 058 01, Poprad, proti
žalovaným: v rade 1/ E. J., X.. X.XX.XXXX, L. R. XXX, XXX XX, R., v rade 2/ Y. J., X.. XX.XX.XXXX,
L. R. XXX, XXX XX, R., obidvaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou ADVOCATUS Žilina, s.r.o.,

so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 05, Žilina, IČO 47251727, v konaní o zaplatenie sumy 11.200 euro s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ o zaplatenie sumy 11.200 euro s úrokom z omeškania vo výške
8,25% ročne od 16.11.2013 do zaplatenia zamieta.

II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu účelne vynaložených

trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou podanou dňa 4.2.2014 na Okresný súd v Kežmarku žiadali zaviazať žalovaných
zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. V čase podania žaloby ako žalovaného v rade 3/ označili
spoločnosť JP PROGRESS s.r.o., so sídlom Sklené 391. V priebehu konania sa voči pôvodne

označenému žalovanému v rade 3/ konanie zastavilo na základe späťvzatia žalobcov a to uznesením
zo dňa 12.4.2016, proti ktorému žalovaní podali odvolanie. Odvolací súd uznesením zo dňa 28.2.2017
potvrdil výrok uznesenia o zastavení konania a voči žalovanému v rade 3/. V priebehu konania došlo k
vymazaniu žalovaného v rade 3/ z obchodného registra.

2. ZdôvoduvznesenianámietkymiestnejnepríslušnostibolavecpostúpenáOkresnémusúduvMartine.

3. Z obsahu podanej žaloby súd zistil, že žalobcovia podali žalobu s odôvodnením toho, že ako veritelia
poskytli dlžníkom žalovaným v rade 1/ a 2/ pôžičku vo výške 12.200 euro na finančný chod spoločnosti
JP PROGRESS s.r.o., Sklené, pričom finančné prostriedky prevzali žalovaní, ktorí okrem iného boli
aj v postavení konateľov spoločnosti JP PROGRESS s.r.o. osobne. Predmetné finančné prostriedky
boli zapožičané vo viacerých splátkach a to dňa 9.2.2012 vo výške 5.000 euro, dňa 9.4.2012 vo výške

4.000 euro, dňa 17.11.2012 vo výške 3.200 euro, spolu vo výške 12.200 euro. Z predmetnej sumy
dlžníci vrátili sumu 1.000 euro dňa 29.5.2012, zvyšok požičanej sumy nevrátili. Predmetná pôžička
bola poskytnutá na základe dlhodobých požiadaviek žalovaných, ktoré boli podložené sľubmi, že vnuk
žalobcov H. L., bývalý snúbenec dcéry žalovaných Z. J.S., ktorému sľúbili prevod podielov vo firme
spoločníka, neskôr vlastníka spoločnosti, bude mať možnosť disponovať s majetkom spoločnosti a v
dôsledku toho požadovali, aby im zabezpečili v prospech chodu spoločnosti uvedenú pôžičku. Túto

pôžičku veritelia poskytli v uvedených výškach v hotovosti, pričom jednotlivé sumy boli riadne a v
hotovosti vyplatené a prevzaté v termínoch ako uviedli. Finančné prostriedky požičané fyzickým osobáma boli použité a spotrebované pre podnikateľskú činnosť označenú spoločnosti JP PROGRESS s.r.o.. Aj
napriek dohodnutému termínu vrátenia žalovaní pôžičku nevrátili okrem sumy 1.000 euro a to napriek
viacerým výzvam - ústnym i písomným, vykonaných splnomocneným zástupcom žalobcov J. L. (synom

žalobcov). Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaní nereagovali na výzvy, žalobcovia splnomocnili
právneho zástupcu E.. H. R. a tento podaním zo dňa 28.10.2013 doporučene vyzval žalovaných na
vrátenie pôžičky. Zároveň bol podaný podnet na začatie trestného stíhania pre naplnenie skutkovej
podstatypretrestnýčinpodvodupodľa§221Tr.zákona,ktorývšakbolodmietnutýspoučenímtrestného
orgánu o tom, že je potrebné si pôžičku vymáhať v občiansko - právnom konaní. Žalobcovia uplatnili

svoj nárok v súlade s ust. § 494, § 517, § 563, § 567 odst. 1 Občianskeho zákonníka. Súdom bol
vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaní podali odpor, čím došlo k jeho zrušeniu. V
odôvodnení žalovaní uviedli, že žalobcovia uplatňujú pohľadávku, ktorej právny titul zdôvodňujú len
svojimi tvrdeniami bez toho, aby bol predložený akýkoľvek písomný a relevantný dôkaz. Žalovaní uviedli,
že za konaním žalobcov v rade 1/ je práve nimi splnomocnená osoba J. L. ako aj jeho syn H. L.,
ktorý sa po rozchode s dcérou žalovaných rozhodol, že žalovanému pôvodne v rade 3/ údajne požičal

väčšiu sumu peňazí v rozsahu cca 10.000 euro a táto mala byť použitá na chod spoločnosti označenej
ako žalovaného v rade 3/, pričom túto sumu neustále vyžaduje od žalovaného v rade 3/ ako aj od
žalovaných v rade 1/ a 2/. Dokonca túto sumu vydávajú za akúsi pôžičku od žalobcov. Žalovaný v rade 3/
bol právnickou osobou povinnou viesť účtovníctvo podľa osobitného zákona a neeviduje v účtovníctve
akúkoľvek pôžičku od žalobcov, ani iné finančné prostriedky z titulu, ktorý udávajú žalobcovia vo svojej

žalobe. Žalovaní v rade 1/ a 2/ niekoľkokrát vypovedali pred orgánmi činnými v trestnom konaní o údajnej
pôžičke od žalobcov a keďže žalobcovia neboli v trestnom konaní úspešní, postupovali podaním žaloby
v občiansko - právnom konaní. Podľa nich nie je pravdou, že by nereagovali na výzvu splnomocneného
zástupcu E.. H. R..

4. Po zrušení platobného rozkazu súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie,
výsluchom svedkov J. L., J. L., H. L., A. L., Z. J. a listinnými dokladmi, výpisom z obchodného
registra spoločnosti JP PROGRESS s.r.o., oznámením o trestnom oznámení za krivú výpoveď na Z.
J. zo dňa 21.4.2015, výpismi zo spoločnosti V. L. na žalovaných, zmluvou o pôžičke uzavretou medzi
žalobcami a J. L., zápisnicou o výsluchu svedka na polícii Z. J., znaleckým posudkom 11/2015 A..

F., zápisnicou o trestnom oznámení pre podozrenie zo spáchania trestného činu na H. L., SMS
správy medzi H. L. C. Z. J., zápisnicou zo dňa 21.7.2015 spísanou na Okresnej prokuratúre v Martine
- výpoveď H. L., oznámením ČSOB banky o transakciách žalovaných, zmluvou o poskytnutí úveru
žalovaným ČSOB bankou, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovaným VÚB bankou a.s.,
leasingovou zmluvou žalovaných, výpisom z VÚB banky na pohyb peňazí žalovaných, výpismi ČSOB

banky na pohyb na účtoch žalovaných, výpisom z LV č. XXX F..Ú.. R., rozhodnutím o povolení vkladu
vlastníckeho práva na LV č. XXX, kúpnou zmluvou medzi JP PROGRESS a spoločnosťou AMI - EKON
s.r.o., stavebným povolením zo dňa 24.2.2009, rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením zo dňa
15.10.2010, kópiami zápisníc z výsluchu Y. J. pred orgánmi činnými v trestnom konaní, zápisom o
výsluchu E.X. J. na polícii, zápismi o výsluchu svedkov na polícii G. J. C. A.. E. F., výpismi z účtovníctva

spoločností JP PROGRESS s.r.o., dokladmi o čerpaní a splácaní úverov žalovaných v rade 1/ a 2/ voči
spoločnostiam VÚB a.s. a ČSOB a.s., leasingovou zmluvou na vozidlo DAF s prehľadom splátok a
zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobcovia podali žalobu, v ktorej žiadali zaviazať žalovaných zaplatiť žalovanú sumu. Po podaním

odporu žalovanými proti platobnému rozkazu v písomnom podaní zo dňa 13.1.2015 uviedli, že vyzvali
E. J. C. Y. J. prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 28.10.2013 k zaplateniu 11.200 euro, ktoré
im požičali v troch splátkach prostredníctvom ich vnuka H. L. a jeho t.č. snúbenice Z. J.. K pôžičke došlo
v ich rodinnom dome v mieste trvalého bydliska žalobcov a peniaze boli poskytnuté žalovaným na chod
ich obchodnej spoločnosti. Žalovaným poslali zmluvu o pôžičke, ktorú mali podpísať. Následne k nim

prišli žalovaní na návštevu s prísľubom, že peniaze v krátkej dobe vrátia a prisľúbili, že vnuk H. L. tým,
že je v ich rodine, tak dostane podiely v obchodnej spoločnosti, nakoľko v tom čase bol zasnúbený s
dcérou žalovaných Z. J. a taktiež ich pozvali dopredu na svadbu. Nemali žiadny dôvod a pochybnosti
im veriť, nakoľko boli taktiež pozvaní na návštevu na R. (miesto bydliska žalovaných). Napriek tomu
žalovaný tvrdí, že tam nikdy neboli a nepoznajú žalobcov. Vnuk bol v septembri 2013 prepustený zo

spoločnosti spolu s ich synom J. L. a dozvedeli sa, že došlo k rozchodu mladých. Preto podnikli kroky k
zaisteniu vrátenia ich celoživotných úspor, ktoré požičali žalovaným a tí ich uviedli do omylu a klamstva.
Poukázali na to, že podnecovali trestné stíhanie v súvislosti s poškodzovaním. Veriteľom bolo zatajané,
že spoločnosť JP PROGRESS bola daná do likvidácie. Žalovaným však verili, poukázali na správymedzi dcérou žalovaných a ich vnukom. Ich druhý syn J. L. niekoľkokrát žalovaných navštívil za účelom
podpisu pôžičky.

6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 26.2.2015 zotrval na podanej žalobe s
tvrdením, že finančné prostriedky boli požičané žalovaným v rade 1/ a 2/ prostredníctvom ich vnuka H.
L. a dcéry žalovaných Z.. Boli požičané v čase tak ako to bolo uvedené v žalobe. Na aký účel finančné
prostriedky žalovaní použili, presne im nebolo známe. Prioritne boli určené pre žalovaných v rade 1/ a
2/, aby vyriešili finančné prostriedky v spoločnosti, ktorá v čase výpovede už bola v likvidácii.

7. Žalobca v rade 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že peniaze mali doma, požičali ich rodičom Z. J., keď
boli mladí u nich. Syn riešil aj písomnú zmluvu, ktorú oni podpísali s tým, že J. ju následne podpíšu, ale k
tomu nedošlo. Žalobca v rade 1/ uviedol, že osobne sa rozprával s E. J. u nich doma, keď sedel na gauči,
že ide meniť kúrenie aj pec, na čo potrebuje peniaze. Tento mu povedal, že im postupne peniaze vráti.

8. Žalobkyňa v rade 2/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že vnuk H. bol zasnúbený s Z. J. a prišli
k nim pýtať peniaze. Mali s manželom doma našetrené peniaze a na trikrát im peniaze dali s tým, že
ide o peniaze J. Z. rodičov E. J. a Y. J.. Z. povedala, že im to pomôže, že nemajú na naftu. Y. J. jej
telefonicky poďakovala, že im peniaze pomohli. Zmluvu o požičaní spísali s manželom s tým, že J. túto
zmluvu mali podpísať, čo však neurobili. Celé to riešil ich syn J. L.. R. J. sa stretli dva, alebo trikrát, aj

kamión mali u nich odstavený. Potom ako si od nich peniaze pýtali ústne, povedali, že im vrátia peniaze.
Sumu 1.000 euro doniesol syn J. s tým, že je to od nich. Uviedla, že chceli, aby sa nevláčili po súdoch
a vec sa vyriešila.

X. E. J. vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 26.2.2015 uviedol, že syn žalobcov J. v ich firme bol

šoférom. Urobil im problémy, ktoré prešli do konfliktu v rodine. Jednalo sa o J. L., ktorého syn H. bol v
tej dobe priateľom ich dcéry Z.. Nakoniec skončil pracovný pomer u nich J. L. C. H. L.. Žalovaný v rade
1/ tvrdil, že nezobral od L. žiadne peniaze, ani si od nich žiadne peniaze nepýtal. Neriešili spolu peniaze
žiadnym spôsobom. Dvakrát boli u L. na návšteve s tým, že tam bola aj ich dcéra, H. L., J. L., ale peniaze
neriešili. Tvrdil, že žiadne peniaze žalobcom ani nevrátili. Uviedol, že finančné problémy vo firme nemali,

uhrádzali všetko na čas. Problémy boli v tom, že sa menil trh práce a malá firma, ako boli oni, nemohla
konkurovať. Peniaze si požičiavali v banke v Kežmarku, čo riešila manželka. Písomné výzvy na vrátenie
peňazí nedostal. Majetok spoločnosti riešili tak, že predali kamión, náves, vrátili leasing a uhrádzali
faktúry. Zotrval na tvrdení, že J. L. nezobral od nich peniaze pre svojich rodičov na vrátenie pôžičky.

10. Žalobca v rade 1/ doplnil svoju výpoveď na pojednávaní a uviedol, že keby peniaze nepýtali, neboli
by im ich dali a následne nemuseli chodiť po súdoch. Za požičané peniaze poďakovali. Keby mladí neboli
zasnúbení, tak by im peniaze ani nedávali.

11. Žalovaná v rade 2/ vo svojej výpovedi pred súdom na pojednávaní dňa 16.4.2015 uviedla, že

žalobcov pozná ako H. starých rodičov, ktorý ich ku nim pozval. Boli dvakrát. Oni s H. taktiež boli dvakrát
na návšteve. Išlo o rodinnú návštevu, kde sa neriešili veci firmy. Tvrdila, že L. im peniaze nepožičali a
pokiaľ by ich požičala dcéra Z. pre nich, musela by o tom vedieť. Žalovaná v rade 2/ zotrvala na svojom
vyjadrení, že si peniaze od žalobcov nepožičali. Za žiadne peniaze neďakovala a ani im nebol vrátený
dlh 1.000 euro. Nespochybňovala vybavenie úveru v Kežmarku, čo im pomohla vybaviť H. mama. Na

konci im napísali list, že chcú peniaze, ale na to im neodpísali. List prišiel až potom, ako H. skončil u
nich vo firme.

12. Súdom ako svedkyňa bola vypočutá Z. J., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že peniaze od
H. starých rodičov, žalobcov, si nikdy nepožičiavala. Chodila k nim ako partnerka H. L.. Nevedela uviesť,

prečo žalobcovia žalujú vrátenie peňazí. Ona si nikdy peniaze nepožičala. Vo firme rodičov pracovala
krátku dobu, ale financie neriešila. V čase, keď chodievali k starým rodičom H. L., nikdy peniaze nepýtala
a ani nikdy peniaze neprevzala. K SMS správam, ktoré boli predložené, uviedla, že boli v čase, keď
sa s H. rozišli, on sa s tým nevedel vysporiadať. Mala záujem, aby sa rozišli v dobrom a aj ich rodiny.
Pokiaľ išlo o H., tento chcel vo firme zarábať viac. Kvôli tomu sa aj často hádavali a podľa nej sa snažil

a bol by si zaslúžil aj viac peňazí. H. so svojím otcom, keď odchádzali do firmy, chceli nejaké papiere.
Uvedené myslela v tom, že nie sú zlodeji. Jednalo sa len o papiere v SMS správach. V čase, keď L.
pracovali vo firme jej rodičov, študovala. Vo firme pracovala dva mesiace v roku 2013 a januári a februári
2014. Kamióny, ktoré táto firma predávala v lete, alebo na jeseň v roku 2013, iba inzerovala ich predaj.Ostatné neriešila. Podľa nej bolo treba splatiť úvery. Roboty už bolo menej. K H. starým rodičom chodili
asi štyrikrát do roka. Nikdy nebola svedkom, že by H. odovzdávali peniaze.

13.SvedokJ.L.vosvojejvýpovedipredsúdomuviedol,žemalvedomosťoznámostisynovcaH.R.Z.J..
Vzájomne sa navštevovali. Tvrdil, že E. J. R. Y. J. požiadali jeho rodičov (žalobcov) o zapožičanie peňazí
a to vo februári 2012, následne v apríli a v novembri 2012. Čiastky boli požičiavané postupne 5.000
euro, 4.000 euro a 3.200 euro. Z. C. H. sa mali brať, preto nemali žiadne obavy o tieto peniaze v tom
zmysle, že by im neboli vrátené. Písomná zmluva podpísaná nebola. Podľa neho problémy začali vtedy,

keď sa peniaze mali vrátiť, celkovo 12.200 euro. Písomnú zmluvu J. nepodpísali. Podľa neho si ju vzali
na prečítanie, ale následne podpísaná nebola. Vo všetkých troch prípadoch podľa svedka peniaze boli
vyplácané v hotovosti v jeho prítomnosti, v prítomnosti žalobcov, Z. J. C. H. L.. K čiastočnému vráteniu
peňazídošlo29.5. 200euroa1.6. 800euro.Išlooobdobie,kedysvedoksE.J.bolnajazdevTaliansku.
Tvrdil, že pred jazdou vrátil pre rodičov 200 euro v hotovosti a keď sa vrátili z Talianska, dal svedkovi pre
rodičov 800 euro (tieto mali byť vybraté z bankomatu v Bratislave). Svedok vo svojej svedeckej výpovedi

uviedol, že Z. J. fyzicky prevzala peniaze u žalobcov pre svojich rodičov. Boli prepočítané na stole a
potom si ich vzala do kabelky.

14. Svedkyňa A. L. (H. H. L.) vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že syn H. sa zasnúbil s Z. J.. Vzťahy
v rodine boli dobré. Sami požičali J. 12.000 euro v čase, keď pre nich pracoval syn aj manžel. Tieto

peniaze im boli vrátené. Mali na to aj zmluvu. Vzťahy medzi mladými sa následne narušili. Vtedy mala
informáciu o tom, že jej svokrovci požičali J. peniaze 5.000, 4.000 a 3.200 euro bez papiera. Svokrovci
boli pozvaní na R.. C. J. svokrovcov navštevovali, vzťahy boli dobré. Zmluva sa vtedy neriešila. Z ich
strany bol záujem, aby došlo následne k podpísaniu zmluvy, pretože u svokrovcov, t.j. žalobcov, išlo o
celoživotné úspory a potrebovali aj riešiť opravy na dome. Pomohla J. vybaviť úver v banke v snahe

riešiť túto situáciu tak, aby mohli byť svokrovcom vrátené peniaze. Riešenie podľa nej bolo aj to, že by
si zobrali jedno auto, ktoré bolo na leasing a z toho, čo by zarábalo, by svokrovcom vrátili tieto peniaze.
Ani jedna situácia sa však nepodarila zvládnuť. Došlo aj ku konfliktu v septembri, keď išla k J. v snahe
to osobne riešiť. Vtedy E. J. jej povedal, aby opustila jeho dom a pozemok, lebo zavolá na nich políciu.
Polícia aj bola privolaná. Vtedy podľa nej J. uviedol, že nič sa nedeje, aby policajti odišli. J. mal uviesť,

že peniaze si požičal od L. a nie od nich, tak ich do toho nič. Svedkyňa uviedla, že informácie o požičaní
mala od svokry (žalobkyne v rade 2/) s tým, že fyzicky peniaze mala prebrať Z.. Bolo to trikrát, pritom
tam boli svokrovci, švagor J. L., Z. aj s J.. Pri druhom požičaní peňazí mala Y. J. telefonicky svokre
poďakovať.

15. Svedok H. L. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že starí rodičia (žalobcovia) požičali peniaze
na tri razy v období od 9.2. do 17.4. 5.000, 4.000 a 3.200 euro. Išlo o peniaze starých rodičov, ktoré
boli ich celoživotnými úsporami a požičali ich E. J. C. Y. J.Á.. On sám bol len sprostredkovateľom.
Vylákali peniaze od starých rodičov z dôvodu, že mali vo firme J. finančné problémy. Prítomný pri
odovzdávaní bol aj strýko J. L., starí rodičia, on a Z. J.. Stará mama mala peniaze pripravené v obálke.

Ide o konzervatívnych ľudí, ktorí majú peniaze u seba doma. Z. ich vzala do kabelky. Keď sa vrátili na R.,
peniaze boli dané Y. J.. Po druhom raze vedel, že na strýkov mobil poďakovala Y. J. starej mame. Sám
tvrdil, že im slepo veril, chodil s ich dcérou, pracoval v ich firme. Vedel, že peniaze sú nutné, hlavne na
začiatku. Nevykazovali sa žiadne známky podvodu. Aj otec im požičiaval 12.000 euro. J. sa ho osobne
pýtali, či nevie o niekom, kto by im mohol požičať peniaze. On nechtiac uviedol svojich starých rodičov.

J. chcel vrátiť peniaze bez vedomostí rodičov svedka. Išlo v podstate o tri cielené cesty k starým rodičom
pre peniaze. Predtým sa J. so starými rodičmi nestretli. Až keď boli peniaze požičané, potom ich pozvali
na R.. Suma 1.000 euro bola vrátená starým rodičom cez J. L.. K SMS správam Z. J. uviedol, že išlo o
správy týkajúce sa jeho mzdy a peňazí starých rodičov. Nemohlo sa jednať o peniaze jeho otca, pretože
tieto boli vrátené rok predtým, ako boli písané SMS správy. Svedok ďalej uviedol, že sa zmieril s tým,

že peniaze, čo sa týkali jeho mzdy, mu nebudú vrátené a nemohol sa zmieriť s tým, že peniaze neboli
vrátené jeho starým rodičom.

16. Svedok J. L. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v spoločnosti patriacej žalovaným v rade
1/ a 2/ pracoval od 1.2.2011 do 12.11.2013 na základe pracovnej zmluvy. Jeho syn H. sa zoznámil

s dcérou žalovaných. Na základe takýchto vzťahov im požičal 12.000 euro 31.1.2011, táto pôžička po
častiach mu bola vrátená. Keď zistil, že J. dlžia aj rodičom peniaze a peniaze H., poslal im SMS správu.
Bolo to v období júla až augusta 2013. Ústne ich vyzýval na vrátenie peňazí rodičom. Od rodičov mal
vystavenú plnú moc, aby mohol vybavovať vrátenie peňazí. Vyzval J. k podpísaniu zmluvy o pôžičke.Došlo k tomu, že na R. ku nim prišiel H. a jeho manželka. Vtedy E. J. zavolal políciu. Bolo to 11.9.2013.
Osobne nebol pri požičiavaní peňazí rodičmi. Informáciu získal až následne od brata, ktorý s nimi žil v
spoločnej domácnosti. J. prisľúbili podpísať zmluvu o pôžičke, k tomuto však nedošlo. Hovorili však, že

vrátia všetko. Dňa 11.9.2013 pri stretnutí Y. J. podľa svedka povedala, že peniaze nepožičali firme, ale
im ako E. J. C. Y. J.. Poukazoval na znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní s tým,
že v znaleckom posudku boli zahrnutí veritelia spoločnosti a dokladované vložené finančné prostriedky
vo výške 56.450 euro. Pri stretnutiach podľa svedka J.S. nepopierali jeho pôžičku, ani pôžičku jeho
rodičov a to ani počas jázd, ktoré robil s E. J., keď sa o tom bavili. Časť pôžičky od rodičov bola vrátená

prostredníctvom brata J..

17. K výpovedi tohto svedka žalovaný v rade 1/ uviedol, že finančné prostriedky mal od neho požičané
ako fyzická osoba. Tieto aj vrátil. Problémy však nastali v tom, že sa mu starali vo firme do vecí, ktoré
boli nežiaduce. Strácal kvôli nim zákazky a v septembri, pokiaľ prišiel svedok k nim, riešili jeho výpoveď
a nie peniaze pre rodičov. Do firmy vkladali finančné prostriedky, ktoré si požičiavali od fyzických osôb.

18. Do spisu ako listinný doklad bola pripojená zápisnica o výsluchu svedka Z. J. v trestnom konaní,
kde táto ako svedok uviedla, že s H. L. chodila 3 - 4 roky, potom sa na prelome rokov 2012 a 2013
rozišli. H. pracoval v spoločnosti jej rodičov. V tej dobe študovala a nestarala sa do činností firmy. Čo sa
týka peňazí, ktoré mal údajne H. L. požičať jej rodičom, nevedela nič. Čo sa týkalo pôžičky od starých

rodičov H. L., takisto o tom nič nevedela, iba v súvislosti so súdnym pojednávaním. Podľa nej nebolo
pravdou to, že mala prevziať peniaze od starých rodičov H. L. v čase, keď mal byť H. L. pri nej. Tvrdila,
že žiadne peniaze neprevzala. Prvýkrát sa o takejto pôžičke dozvedela až na súde. Čo sa týkalo SMS
správ, tieto boli z roku 2013 a týkali sa práce H. v ich firme. Išlo o obdobie, kedy už boli rozídení.

19. Žalobcovia žiadali, aby súd v súvislosti s prípravným konaním vedeným pod č. ČVS-ORP-40/3-
VYS-NT-2015 posúdil a vyhodnotil v zmysle tak vypracovaného znaleckého posudku vklady, ktoré boli
vložené na účet spoločnosti a to pod J. XXX - X.XXX U. XX.X.XXXX, J. XXX - X.XXX U. XX.X.XXXX,
J. XXX - X.XXX U. XX.X.XXXX. A. S. Y. Y. P. C. J. Y. X. Ú.U. L. XX - X.XXX U. X.XX.XXXX C. L. XX
- X.XXX U. XX.XX.XXXX.

20. Ku vkladom do spoločnosti právna zástupkyňa žalovaných predložila súdu listinné doklady - zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretého s VUB bankou, výška úveru 6.360 euro, čerpanie
16.2.2012, zmluvu o poskytnutí úveru uzavretú s ČSOB bankou a.s. vo výške 37.400 euro (posledný
termín čerpania úveru 20.1.2012), leasingovú zmluvu na vozový park spoločnosti JP PROGRESS s.r.o.

zo dňa 3.2.2012.

21. Do súdneho spisu bol pripojený aj znalecký posudok A.. E. F., znalecký posudok č. 11/2015, ktorý
bol vypracovaný pre účely trestného konania (č.l. 148 a nasl.), z ktorého bolo zistené, aké finančné
prostriedky boli vkladané do spoločnosti JP PROGRESS s.r.o. zo strany spoločníkov s tým, že išlo o

prostriedky, na ktoré bolo poukazované aj žalobcami pri vyhodnotení týchto vkladov, čo sa týka výšky
a obdobia vkladu finančných prostriedkov do spoločnosti v súvislosti s pôžičkou poskytnutou žalobcami
s tým, že žalobcovia poskytli podľa vlastného tvrdenia 9.2.2012 5.000 euro, 9.4.2012 4.000 euro a
následne 17.11.2012 3.200 euro. Žalobcovia tvrdili, že týmto pôžičkám korešpondujú vklady v hotovosti
na účet spoločnosti 12.2.2012 3.000 euro, 26.3.2012 4.000 euro a 22.4.2012 8.000 euro (prípadne

6.12.2012 vklad na účet 2.500 euro a 31.12.2012 1.100 euro).

22. Právny zástupca žalobcov vo svojej záverečnej reči poukázal na obsah výpovede svedkov A..
J. L., R. A. L., H. L., J. L. C. Z. J.S.. Zároveň zvýraznil rozpory v tvrdeniach žalovaného v rade 1/,
ktorý na pojednávaní dňa 26.2.2015 uviedol, že si od žalobcov nič nepožičal, ani nevypýtal s tým, že

finančné problémy vo firme nemali. Táto skutočnosť bola v rozpore s výpoveďou žalovanej v rade 2/,
jeho manželky a taktiež z výpoveďou žalovaného v rade 1/ na polícii. Žalovaný v rade 2/ v pozícii svedka
v trestnej veci dňa 12.1.2015 uviedol, že ich spoločnosť mala finančné problémy a preto sa rozhodli
dať ju do likvidácie. Išlo o jeho vyjadrenie mesiac pred výpoveďou na súde. Žalovaný v rade 1/ na
pojednávaní dňa 23.9.2015 uviedol, že do spoločnosti vkladali vlastné finančné prostriedky. Vkladala

ich manželka, ktorá ich mala, resp. zobrala si aj úver. Presne sa vyjadriť k výške peňazí nevedel. V
pozícii svedka v trestnej veci dňa 4.11.2015 uviedol, že nevie, odkiaľ boli vklady do spoločnosti v zmysle
záverov znalca (znalecký posudok č. 11/2015) do spoločnosti vložené. Mal vedomosť o tom, že si brali
úvery ako fyzické osoby a z týchto sa jednotlivé vklady do spoločností robili. V pozícii svedka v trestnejveci dňa 10.11.2015 uviedol, že sa nevie vyjadriť k vyporiadaniu čiastky 35.809,30 eur spoločníkmi, t.j.
žalovanými v rade 1/ a 2/ v priebehu rokov 2013, 2014, ktoré boli podľa uvedeného znaleckého posudku
spoločníkmi vyporiadané v týchto rokoch. Žalovaná v rade 2/ na pojednávaní dňa 16.4.2015 uviedla, že

žalobcoviaimnapísali,žechcúodnichvrátiťpeniaze,aleženatoneodpovedali.Potvrdila,žespoločnosť
mala finančné problémy, preto si brali aj úvery. V pozícii svedka v trestnej veci žalovaná v rade 2/ dňa
10.11.2014 na otázku vyšetrovateľa, či vie, odkiaľ pochádzali vklady do spoločnosti, uviedla, že vklad
1.000 eur zo dňa 22.2.2011 je pravdepodobne z úveru vo výške 6.360 euro a ostatné vklady sú z úveru
ČSOB a pôžičky od K. Š.. Na otázku vyšetrovateľa, aby sa vyjadrila k vyporiadaniu sumy 35.809,30

euro v rokoch 2013 a 2014, ktorú si mali zo spoločnosti vybrať, sa žalovaná vyjadriť nevedela. Ďalej tu
uviedla, že finančné podlžnosti voči J. L. C. H. L. nemajú a k osobám žalobcov sa nevyjadrila. Právny
zástupca žalobcov zdôraznil, že žalovaní manželia spoločníci obchodnej spoločnosti na základné otázky
vypovedali rozdielne. Žalovaný v rade 1/ najprv tvrdil, že firma finančné problémy nemala, na polícii
uviedolopak.Žalovanávrade2/napojednávaní potvrdila,žefirmafinančnéprostriedkymala.Naotázky
týkajúce sa pôžičiek finančných prostriedkov neodpovedali, resp. odpovedali až následne na ďalšom

pojednávaní s tým, že si situáciu potrebovali ozrejmiť.

23. Právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ vo svojej záverečnej reči uviedla, že namietajú
žalovaných v rade 1/ a 2/ pasívnu legitimáciu. Samotný žalobcovia uviedli, že peniaze z pôžičky mali
prevziať H. L. a dcéra žalovaných v rade 1/ a 2/ Z. J.. Rovnaké tvrdenie bolo zo strany svedka J. L.,

ktorý uviedol, že sumy pôžičky mali prevziať H. L. C. Z. J.. Vzhľadom k týmto tvrdeniam žalovaným nie
je zrejmé, prečo majú byť v konaní žalovanými. Žalovaný v rade 1/ a 2/ akékoľvek peniaze od žalobcov
nikdy osobne neprevzali, ani im neboli poskytnuté na bankové účty. Žiaden svedok, ani žalobcovia
samotní nikdy neuviedli, že by žalovaní v rade 1/ a 2/ akúkoľvek finančnú čiastku od žalobcov prevzali
a aby požadovali vrátenie požičaných peňazí na ich akýkoľvek bankový účet. Podľa nich neobstojí

tvrdenie, že finančné prostriedky mali byť poskytnuté na chod obchodnej spoločnosti JP PROGRESS
s.r.o. a teda táto mala byť konečným prijímateľom pôžičky. Žalobcovia nepreukázali, že by táto obchodná
spoločnosť prevzala akúkoľvek hotovosť, alebo by boli finančné prostriedky poukázané na ktorýkoľvek
z účtov na meno obchodnej spoločnosti. Účtovníctvo v obchodnej spoločnosti neobsahuje takýto vklad.
Tvrdili, že vklady spoločníkov Y. J. C. E. J. pochádzali z pôžičiek, ktoré si vzali ako fyzické osoby a

tieto prostriedky vložili do obchodnej spoločnosti. Predložili zároveň zmluvy o pôžičkách, ktoré im mali
poskytnúť fyzické osoby.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej veci rovnakého druhu.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o predmete pôžičky, o čase jej vrátenia. Forma
tohto dvojstranného právneho úkonu nie je predpísaná, stačí aj ústna dohoda.

25. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu bolo v uvedenej právnej veci potrebné
posúdiť pravdivosť tvrdenia strán sporu a svedkov, pretože žalobcovia uplatnili žalovanú sumu titulom

zmluvy o pôžičke, ktorá nemala písomnú formu. Pri posudzovaní žalobcov, strán sporu, súd z ich
písomných vyjadrení, ale predovšetkým z ústneho podania ich žaloby dospel k presvedčeniu, že ide
u ľudí vo vyššom veku, ktorí reálne mohli disponovať finančnými prostriedkami, ktorých vrátenia sa
dožadujú s tvrdením, že ich mali doma v hotovosti. Žalobcovia v priebehu celého konania jednoznačne
zotrvávali na svojich tvrdeniach, ktoré boli zrozumiteľné a dostatočné na preukázanie pravdivosti ich

tvrdenia. Vo ich vyjadreniach ani jedenkrát neboli rozpory. Vyjadrovali sa na súde, na ktorý chodili
z miesta svojho bydliska z Kežmarku aj napriek vzdialenosti, prípadnej únave vždy zrozumiteľne a
jednoznačne. Žalobcovia trvali na tom, že žalovaní potrebovali peniaze na chod ich firmy s tým, že tieto
finančné prostriedky pre žalovaných v rade 1/ a 2/ prišla vziať ich dcéra Z.. Bolo to v období, kedy ich
vnuk H. a dcéra žalovaných spolu žili s predpokladom uzavretia manželstva. Žalobcovia nepochybovali

o tom, že finančné prostriedky im na základe takejto rodinnej, resp. priateľskej situácie budú vrátené. O
spôsobe požičania peňazí jednoznačne vypovedali žalobcovia, ich vnuk H. L. C. R. J. L. ako svedkovia,
ktorí potvrdili, že boli prítomní pri odovzdaní peňazí žalobcami Z. J., ktorá ich preberala pre svojich
rodičov. Žalobkyňa v rade 2/, svedok J. L. C. A. L. tvrdili vo svojich výpovediach, že v prípade druhého
požičania peňazí žalovaná v rade 2/ telefonicky poďakovala žalobkyni v rade 2/ s uvedením, že peniaze

im pomôžu. Prvým podnetom podľa vyjadrenia svedka H. L. o požičaní peňazí bolo to, že sa J.Č. pýtali,
resp. informovali, kto by im mohol požičať peniaze do firmy (v tejto dobe nesporne aj podľa vyjadrenia
žalovaných vo firme finančné problémy mali). Vtedy podľa vyjadrenia svedka H. L. tento spomenul jeho
starých rodičov a následne trikrát ich s dcérou Z. J. vycestovali do Kežmarku, kde prevzala táto peniazepre svojich rodičov. Nesporným v konaní bolo aj to, že žalovaná v rade 2/ potvrdila písomnú výzvu
žalobcov na vrátenie peňazí s tým, že na túto nereagovala. Svedkyňa A. L. vo svoje výpovedi pred
súdom tvrdila, že keď v septembri 2013 boli u J., vyjadril sa E. J. v tom zmysle, že peniaze si nepožičali

od nich, ale od L. (starých rodičov).

26. Súdu do spisu bola pripojená časť znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní
v súvislosti so zaniknutou spoločnosťou JP PROGRESS s.r.o., ktorej konateľmi a spoločníkmi boli
žalovaní v rade 1/ a 2/ a tak ako už je v rozsudku konštatované, žalobcovia poukazovali na vklady

žalovaných do tejto spoločnosti, ktoré v určitej časti korešpondovali, aj keď nie úplne číselne a úplne
presne dátumovo, ale mohli zodpovedať vkladom v obdobiach, kedy žalobcovia mali požičať finančné
prostriedky žalovaným. Zo strany žalovaných nebolo žiadnym spôsobom jednoznačne preukázané, že
by finančné prostriedky, ktoré tvrdili, že si požičali od iných osôb - žalobcov, vkladali do spoločnosti v
takých výškach a obdobiach, ako to vyplynulo zo znaleckého posudku.

27. Pravdivým sa súdu javilo aj vyjadrenie svedka J. L., ktorý v čase, keď bol na ceste (pracovnej) spolu
R. E. J. v zahraničí, tak v tomto období E. J. pre žalobcov prostredníctvom J. L. vrátil sumu 1.000 euro
a to v častiach 200 euro a 800 euro. Podľa názoru súdu by nebolo logické, aby J. L. žalobcom dával
peniaze vo výške 1.000 euro, pokiaľ by to nebolo v zmysle tohto od žalovaných.

28. Súd mal vedomosť,že v podstate išlo o zlé vzťahy medzi dvomi rodinami, ktoré sa premietli následne
do súdnych konaní, ktorých na Okresnom súde v Martine bolo viac, či už pracovnoprávnych, alebo
občianskoprávnych. V tejto právnej veci vzhľadom na nedostatok listinných dôkazov súd prihliadol na
výpovede svedkov, z ktorých na strane žalobcov boli svedkovia, ktorí pôsobili hodnoverne, ich svedecké
výpovede boli súvislé, zmysluplné a zodpovedali tvrdeným skutočnostiam. Predovšetkým pokiaľ išlo

o výpoveď J. L., A. L.. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd zaviazal žalovaných
v rade 1/ a 2/ zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ žalovanú sumu vo výške 11.200 euro. Svedok J. L. bol
pri požičaní peňazí, ktoré mali byť pre žalovaných, nakoľko býval so žalobcami v mieste ich bydliska.
A. L. okrem iného uviedla ako svedkyňa, že mala snahu pomôcť zabezpečiť čerpanie úveru žalovaným
v Kežmarku, teda v mieste jej bydliska, prípadne vyriešiť vec prevzatím motorového vozidla, ktoré na

leasing mali žalovaní a z podnikateľskej činnosti týmto spôsobom zabezpečiť vrátanie pôžičky žalobcom.
Sama navštívila žalobcov v úmysle vyriešiť túto vec a to v septembri 2013. Výpoveď Z. J.S. súd
vyhodnotil ako výpoveď človeka bezprostredne blízkeho zainteresovaného vo vzťahu k žalovaným.
Prípravné konanie v trestnej veci krivej výpovede Z. J. v čase rozhodovania súdu nebolo skončené.
Súd mal za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvy o pôžičke tak, ako to vyplynulo z vykonaného

dokazovania a vyhovel žalobe.

29. Okrem istiny si žalobcovia uplatnili aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od
29.10.2013. Úrok žiadali priznať v súlade s predloženou výzvou E.. H. R. zo dňa 28.10.2013, kde im
bola poskytnutá lehota 5 dní na úhradu dlžnej sumy od doručenia výzvy. Zo strany žalobcov však nebolo

preukázané doručenie výzvy, i keď jej doručenie žalovaní nepopreli. Pre ustálenie obdobia priznania
úroku z omeškania súd vychádzal z predpokladu doručenia výzvy zo dňa 28.10.2013 a poskytnutej
lehoty na plnenie 5 dní a ustálil, že reálny predpoklad omeškania zo strany žalovaných bol 15.11.2013
a následne od 16.11.2013 boli žalobcovia v omeškaní s plnením dlhu. Úrok z omeškania bol priznaný v
súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zbierky

zákonov vo výške 8 %-uálnych bodov zvýšených o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie žalobcovia podali odvolanie na základe ktorého odvolací
súd svojím rozhodnutím zo dňa 29.6.2018 zrušil rozsudok Okresného súdu Martin v prvom výroku,

ktorým súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
sumu 11.200,-euro s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 16.11.2013
do zaplatenia a vo výroku II. o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti
zostal rozsudok nedotknutý. Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu v ďalšom konaní bude úlohou súdu
I.inštancie po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, opätovne

vyhodnotiť vykonané dokazovanie, prípadne dokazovanie doplniť na základe návrhov strán konania
a posúdiť dôvodnosť žalobcami uplatneného nároku. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
uviedol, že predmetom sporu je v posudzovanej veci zaplatenie sumy 11.200,- eur s príslušenstvomna základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 09.02.2012 vo výške 5.000,- eur, dňa 09.04.2012 vo výške
4.000,- eur a dňa 17.11.2012 vo výške 3.200,- eur, ktoré mali žalobcovia poskytnúť žalovaným.

31. Súd prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel, posúdiac tvrdenia žalobcov a ich svedkov ako pravdivé.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno vyvodiť (jednoznačný záver súdu prvej inštancie v tomto
smere chýba), že súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi
žalobcami a žalovanými, právnu argumentáciu v tomto smere však dostatočne nevyložil a nezdôvodnil.
V odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú aj úvahy súdu vo vzťahu k žalovanými namietanej

pasívnej vecnej legitimácii.

32. Z ust. § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého

druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

33. Žalovaní v priebehu konania popierali poskytnutie pôžičky žalobcami, s poukazom na to, že tieto

osobne neprevzali a neboli im ani poskytnuté na účet. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, napriek
pomerne rozsiahlej citácii výpovedí jednotlivých strán konania a svedkov a vykonaných listinných
dôkazov, nevyplýva, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru o splnení
odovzdania finančných prostriedkov žalovaným. Podľa výpovedí svedkov žalobcov mala tieto finančné
prostriedky prevziať dcéra žalovaných (nie žalovaní), pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku

absentujú závery a úvahy súdu o tom akým spôsobom sa tieto prostriedky mali dostať k žalovaným.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na žalobu žalobcov, kde žalobcovia tvrdili, že poskytli
žalovaným pôžičku na finančný chod spoločnosti E. J., R.. K.. S.., R., pričom predmetné finančné
prostriedky prevzali žalovaní, ktorí sú okrem iného aj v postavení konateľov spoločnosti E. J., R.. K..
S.., osobne. Uvedená skutočnosť (osobné prevzatie finančných prostriedkov žalovanými) v priebehu

konania preukázaná nebola. V ďalšom texte žaloby žalobcovia uvádzajú, že finančné prostriedky
požičané fyzickým osobám boli použité a spotrebované pre podnikateľskú činnosť žalovaného 3/
(spoločnosti E. J., R.. K.. S.., R.). Vo vyjadrení k odporu žalobcovia uvideli, že vyzvali konateľov
spoločnosti E. J. R.. K.. S.. na zaplatenie sumy 11.200,- eur, ktoré im zapožičali v troch splátkach
prostredníctvom vnuka H. L. a jeho snúbenice Z. J.. V konaní pritom nebolo zisťované z akých

dôvodov žalobcovia vyzývali na vrátenie finančných prostriedkov „konateľov spoločnosti“, pokiaľ tieto
boli poskytnuté fyzickým osobám, nie spoločnosti, s uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani nevysporiadal. Na pojednávaní dňa 26.02.2015 žalobcovia
uviedli, že „požičali finančné prostriedky žalovaným prostredníctvom svojho vnuka a Z. J., na aký účel
finančné prostriedky žalovaní 1/, 2/ použili im nebolo presne známe, preto žalovali i spoločnosť E. J.,

R.. K.. S.. Prioritne boli určené pre žalovaných 1/, 2/, aby vyriešili finančné problémy v spoločnosti.“ Z
výpovede žalobkyne 2/ vyplýva, že peniaze prišli pýtať ich vnuk H. C. Z. J. (t. j. nie priamo žalovaní)
a peniaze dali s tým, že boli pre firmu Z. rodičov. Rovnako žalobca 1/ uviedol, že peniaze požičali pre
firmu rodičov Z. J.. Súd prvej inštancie sa s uvedenými skutočnosťami, ktoré sú podstatné pre posúdenie
vecnej legitimácie žalovaných, v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal, a to i napriek

vznesenej námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovanými práve s poukazom na nepreukázanie
odovzdania finančných prostriedkov im ako žalovaným, odvolací súd dodáva navyše ako fyzickým
osobám (nie ako konateľom spoločnosti E. J., R.. K.. S.., R., na chod spoločnosti).

34. Po rozhodnutí odvolacieho súdu právny zástupca žalobcov ako jediný dôkaz navrhol opakované

vypočutie žalobcov dožiadaným súdom. Žalovaní už ďalšie návrhy na vykonanie dokazovanie nemali.
Pokiaľ išlo o výpoveď žalobcov pred dožiadaným súdom, žalobca v rade 1/ uviedol, že ich vnuk H. bol
zasnúbený a prišiel s nastávajúcou pre nejaké koruny. Doma mali všetko napísané koľko im dali. Ona
ich prepočítala na stole. Peniaze brala a dala matke J., ktorá spätne telefonovala, že sú vďační, že im
pomohli s peniazmi. Peniaze teda zobrala Z. a dala ich matke. To, že peniaze požičali takto osobne,

nevidel ako problém. Uviedol, že peniaze požičal v dobrom a dobrom by ich chceli aj vrátiť. Podľa nich
je hanbou, že sa musia domáhať peňazí cez súd. Poukázal za ich vek.
Žalobkyňa v rade 2/ pre dožiadaným súdom uviedla, že prišiel H. a Z. s tým, že potrebujú koruny, tak im
vyšli v ústrety. Popýtali peniaze, a tak im ich dali. Peniaze odovzdali na viackrát (dva alebo trikrát) a toobidvom, pričom ona ich zobrala do kabelky, predtým prepočítala na stole, vzali a odišli. Odovzdali ich
z ruky do ruky bez nejakého dokladu. Mladší syn im povedal, že nemali odovzdať peniaze bez dokladu,
ale on tam prítomný nebol. Žalobkyňa si presne nepamätala sumu peňazí, ktorú im zakaždým odovzdali.

Komu boli peniaze určené nevedela uviesť, ale zakaždým ich vzala Z.. Keď odišli, potom telefonovala jej
matka, že im peniaze vrátia čím skôr, ale doteraz peniaze vrátené neboli. Žalobkyňa uviedla, že nemala
vedomosť na aký účel mali byť finančné prostriedky použité.

35. Pokiaľ išlo o opakované vypočutie žalobcov s prihliadnutím na ich vek a dĺžku konania, súd

konštatuje, že žalobcovia naozaj požičali finančné prostriedky. To, že ich odovzdali podľa ich vyjadrenia
Z. J., ktorá pre ne prišla spolu s ich vnukom H. v priebehu konania bola skutočnosť, na ktorej zotrvali
a vyjadrovali sa vždy rovnako. Podľa ich vedomostí peniaze mali byť určené pre rodičov Z. J., ktorí
mali firmu. Opakovane uviedli, že matka Z. poďakovala za požičané peniaze. Bližšie, koľko to malo byť
peňazí, keď im matka Z. poďakovala, si už nepamätali, resp. sa nevyjadrili.

36. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu, z rozhodnutia a záverov odvolacieho
súdu a doplneného dokazovania súd pri posúdení zmluvy o pôžičke, ktorá je reálnym kontraktom
musel skonštatovať, že žalobcovia nesporne peniaze požičali, avšak reálne odovzdali peniaze Z. J. v
prítomnosti ich vnuka H.a. Peniaze neodovzdali rodičom Z.U. J. teda žalovaným, ani nebolo preukázané,
že by medzi žalobcami a rodičmi Z.U. J. bola dohoda o požičaní finančných prostriedkov, resp. peňazí

v konkrétnej výške a v určitých časových obdobiach. Zo strany žalovaných v priebehu konania boli
uvádzané vyjadrenia, že si peniaze nepožičali tak oni ako fyzické osoby, ani pre spoločnosť, ktorej boli
v čase požičania peňazí, konateľmi. Syn žalobcov J. bol prítomný pri požičaní peňazí spolu s vnukom
žalobcom H., avšak aj z ich strany bolo možné preukázať len tú skutočnosť, že peniaze prevzala Z.C. J.á
od žalobcov (Z. J. v priebehu konania popierala túto skutočnosť). Pokiaľ išlo o výpoveď H. L. ako svedka

v tomto konaní, tento vo svojej svedeckej výpovedi netvrdil, že by bol svedkom odovzdania peňazí, ktoré
dostala Z.C. J.á, jej rodičom, teda takýmto spôsobom súd nemal preukázané ani tvrdenú skutočnosť,
že finančné prostriedky boli odovzdané žalovaným. Pri striktnom posúdení zmluvy o pôžičke súd dospel
k záveru, že žalovaní v rade 1/ a 2/ neboli v konaní pasívne legitimovaní, teda súd nemal jednoznačne
preukázané, že by finančné prostriedky žalobcovia požičali žalovaným. Žalobcovia požičali finančné

prostriedky v dobrej viere podľa ich vyjadrenia na základe žiadosti ich vnuka H. a jeho vtedy snúbenice
Z.U. J., avšak pokiaľ bola podaná žaloba žalobcami, že uzavreli zmluvu o pôžičke so žalovanými, toto
v konaní preukázané nebolo, preto bola žaloba žalobcov zamietnutá, teda pre nedostatok pasívnej
legitimácie na strane žalovaných.
Napokon ani výsluch žalobcov pred dožiadaným súdom nepriniesol žiadne nové skutočnosti, ktoré by

do tej doby neboli pred súdom prednesené, resp. známe. Pokiaľ nebolo ustálené tvrdenie žalobcov, že
zmluvu uzavreli so žalovanými, čo teda v konaní preukázané jednoznačne nebolo. Dôvodné nebolo ani
riešiť ani právnym zástupcov žalobcom tvrdené skutočnosti pokiaľ išlo o peniaze, ktoré boli vkladané do
spoločnosti E. J. s.r.o. žalovanými ako konateľmi tejto spoločnosti. Vo vzťahu k spoločnosti E. J. s.r.o.
žalobcovia vzali žalobu späť.

37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
a zaviazal žalobcov zaplatiť žalovaným účelne vynaložené trovy konania v plnom rozsahu, pretože
žalovaní boli v konaní plne úspešní s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.