Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8P/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920202670
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6920202670.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
E. L., A. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: Q. Š., A.E. XX.XX.XXXX, S. W. H. XXX/, XXX XX H. X., F. W. C.
XX, XXX XX F., štátna občianka Slovenskej republiky a S. L., A.E. XX.XX.XXXX, S. W. Č. XXX/X, XXX
XX H. X., F. W. P. X, XXX XX H. X., štátny občan Slovenskej republiky, o úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa E. L., A. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke Q. Š.B., A.
XX.XX.XXXX, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec S. L., A. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. sumou 40 Eur
mesačne od 01.09.2020; výživné je splatné vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.

III. Zameškané výživné za dobu od 01.09.2020 do 31.01.2021 v sume 20 Eur je otec p o v i n n
ý zaplatiť do 20 dní od doručenia rozsudku.

IV. Súd styk otca S.Y. L. s maloletým E. L. n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodu, že
rodičia dieťaťa nežijú spolu od septembra 2020. S maloletým dieťaťom sa odsťahovala od otca, žije
s priateľom, v súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Rodičia majú
vyživovaciu povinnosť len k maloletému dieťaťu, dieťaťu neplatia poistné a nesporia mu. Podľa tvrdenia
matky od narodenia dieťaťa prídavok na dieťa poberá otec. Dieťa v súčasnosti nechodí do škôlky kvôli
ochoreniu covid-19. Na pojednávaní matka uviedla, že stará matka dieťaťa z otcovej strany posiela
maloletému výživné v sume 40 Eur mesačne a takto bolo výživné zaplatené 14.01.2021 sumou 50 Eur,

23.12.2020 sumou 50 Eur, 20.11.2020 sumou 40 Eur a 26.10.2020 sumou 40 Eur. Styk otca s dieťaťom
nežiadala upraviť z dôvodu, že otcovi v styku nebránila, otec v súčasnosti pracuje v cudzine, s dieťaťom
sa nemôže stretávať.

2. Kolízny opatrovník prešetril pomery telefonicky (z dôvodu mimoriadnej situácie covid-19) dňa
28.10.2020, rozprával sa s matkou, aby zistil rodinné, bytové a majetkové pomery. Zistil, že matka

býva v 2-izbovom byte, ktoré má prenajatý od p. P. S., mesačné náklady na bývanie sú 280 Eur, do
Poltára sa prisťahovala v auguste 2020. V spoločnej domácnosti býva so synom E., ktorý navštevuje
materskú školu v Poltári a priateľom S. Ď., A. XX.XX.XXXX, ktorý je zamestnaný v Bratislave a jeho čistýmesačný príjem je cca 700-800 Eur. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie, uchádza sa o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Poberá rodinný prídavok v sume 24,95 Eur,
iný príjem nemá. S otcom dieťaťa sa dohodli na tom, že dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti a

žeotecjeochotnýplatiťvýživné,nasynapoplatokzaškôlkumesačnevsume30Eur. Kolíznyopatrovník
odporučil návrhu matky vyhovieť v plnom rozsahu.

3. Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov,
výsluchom matky, správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, oddelenie služieb

pre občana a zistil tento skutočný stav:

4. Rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti od roku 2016. Z ich vzťahu sa narodil
XX.XX.XXXX maloletý E. a len k nemu majú vyživovaciu povinnosť. Podľa tvrdenia matky vzťah s
otcom dieťaťa bol viac rokov nefunkčný, lebo otec v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje a pod
ich vplyvom bol agresívny. Preto sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do F. v auguste 2020 aj s

maloletým E.. O maloleté dieťa sa stará, dieťa navštevuje materskú školu v F., v súčasnosti z dôvodu
pandemického ochorenia covid-19 do škôlky nechodí. Matka na pojednávaní oznámila, že otec dieťaťa
si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu tak, ako to je uvedené v bode 1 tohto rozsudku. Tvrdila, že otec
pracuje v cudzine. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie.

5. Keďže otec sa na adrese trvalého ani prechodného pobytu nezdržiava, súd mu doručil návrh na
začatie konania oznamom na úradnej tabuli súdu dňa 04.01.2021 spolu s predvolaním na pojednávanie
(§ 106 ods. 1 písm. a) a § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“). Súd
pojednával v neprítomnosti otca.

6. Z dokazovania vyplynulo, že keďže rodičia dieťaťa nežijú spolu, o dieťa sa stará matka, je potrebné,
aby boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu.

7. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) súčasťou rodičovských práv a
povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin

maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

8.Podľaustanovenia§30ods.1a3Zákonaorodinerozhodujúcuúlohuvovýchovedieťaťamajúrodičia.

Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Rodičiamajúprávopoužiť privýchovedieťaťaprimeranévýchovnéprostriedkytak,abyneboloohrozené
zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.
9. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25
a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa ustanovenia § 43 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne

svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa
musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti
s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na

úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa je ďalej povinné
a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,
b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a
c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré

poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obajarodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu

vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 28,08 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

13. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

15. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 citovaného zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však

priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Súd na vykonané dokazovanie aplikoval citované zákonné ustanovenia. Z dokazovania mal
preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, záujem maloletého dieťaťa si vyžadoval
(ustanovenie § 36), aby bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k nemu. Kolízny opatrovník

priprešetrenípomerovzistil,žerodičiasadohodlinatom,žedieťabudezverenédoosobnejstarostlivosti
matke a otec bol ochotný platiť poplatok za škôlku v sume 30 Eur mesačne. Z vyjadrenia matky mal
súd preukázané, že otec je v súčasnosti v cudzine, pojednávania sa nezúčastnil a súd rozhodol v jeho
neprítomnosti.
17. Záujem maloletého dieťaťa, ktoré má 4 roky a chodí do materskej školy si vyžaduje, aby bolo otcovi

určené výživné v sume 40 Eur mesačne. S výškou výživného súhlasila matka na pojednávaní. Výška
výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, možnostiam a schopnostiam otca.
Nakoniec aj otec dobrovoľne od ukončenia spolužitia s matkou platil výživné na maloleté dieťa sumou 40
Eur resp. 50 Eur mesačne. Zaplatil výživné v sume 180 Eur (viď bod 1. rozsudku) a zostal mu nedoplatok
20 Eur. Počiatok vyživovacej povinnosti súd určil od 01.09.2020 t.j. odvtedy, ako rodičia nežijú spolu

a pri výške výživného prihliadol aj na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, možnosti a schopnosti
rodičov a na to, že matka je v súčasnosti nezamestnaná. Už si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu neplní
len osobnou starostlivosťou oň, ale aj zákonným výživným v sume 29,42 Eur, ktoré dieťaťu mesačne
platí (§ 62 ods. 1 Zákon o rodine).
Zameškané výživné za dobu od 01.09.2020 do 31.01.2021 v sume 200 Eur z ktorej sumy už otec zaplatil

180 Eur, čiže nedoplatok 20 Eur súd uložil otcovi zaplatiť jednou splátkou spolu s bežným výživným do
20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
18. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že

rodičia dieťaťa nežijú spolu, otec dieťaťa žije a pracuje v cudzine, nebolo preukázané že matka dieťaťa
bráni otcovi v styku s dieťaťom a tak v súčasnosti si záujem maloletého dieťaťa nevyžaduje úpravu styku
s otcom týmto rozsudkom, ale styk by mal naďalej prebiehať na báze dobrovoľnosti v záujme dieťaťa
a oboch rodičov oň.

19. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s citovaným zákonným
ustanovením súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, lebo účastníkom žiadne trovy

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.

V zmysle § 8 písm. a) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych

opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na
vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní, v čase odo
dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 19. januára 2021 do 28. februára 2021, neplynú.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.