Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/339/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895343
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895343.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P.. Y. J. T. P. T. W. , bytom V. A., G. Z. Č.. XXXX/
XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom v Bratislave, Krížna č. 52, proti odporcovi: O. O.,
Q..A.., K., L. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou DEDÁK & Partners, s.r.o., Bratislava,
Mlynské Nivy č. 45, IČO: 35 906 464, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 11 C 241/2006, na Krajskom súde

v Bratislave vedenú pod sp.zn. 2 Co 339/2013, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania vedeného
na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2 Co 339/2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2 Co 339/2013 p
r e r u š u j e do rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Štrasburg, Francúzsko, o sťažnosti
navrhovateľa zo dňa 7.8.2013.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 28.10.2009, č.k. 11 C 241/2006-317, uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.193,92 € ako náhradu nemajetkovej ujmy v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 11,96 € na
účet súdu prvého stupňa, odporcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 59,76 € na
účet súdu prvého stupňa, obom v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodil ustanovením §

11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 2, § 148 ods. l O.s.p.

Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.10.2011, č.k. 7
Co 204/2010-407, rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28.10.2009, č.k. 11 C 241/2006-317,
vo výroku, ktorým uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.193,93 €, potvrdil; vo
výroku, ktorým uložil povinnosť obom účastníkom zaplatiť náhradu trov konania štátu, potvrdil; odvolanie

odporcu v zamietajúcej časti odmietol. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade
trov konania zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 14.12.2011, č.k. 11 C 241/2006-414, uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa v sume 5.338,50 €
v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa; náhradu trov

odvolacieho konania navrhovateľovi nepriznal. Dôvodil ustanovením § 142 ods. 1, 3, § 151 ods. l, 4, §
226 O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

Na odvolanie odporcu proti danému uzneseniu vo vyhovujúcej časti Krajský súd v Bratislave uznesením
zo dňa 30.5.2012, č.k. 2 Co 104/2012-472, uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14.12.2011,

č.k. 11 C 241/2006-414, v napadnutej časti potvrdil.V dôsledku ústavnej sťažnosti odporcu Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 28.2.2013,
č.k. II. ÚS 558/2012-49, vyslovil, že základné práva spoločnosti O. O., Q..A.., podľa čl. 26 ods. l a 2 a
čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2011,

č.k. 7 Co 204/2010-407, porušené boli; rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2011, č.k.
7 Co 204/2010-407, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.
Sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 323,50 €, ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Na dovolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2011, sp.zn. 7 Co
204/2010, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 3.7.2013, sp.zn. 3 Cdo 318/2012,
dovolanie odmietol vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v dôsledku čoho
dovolaním napadnuté rozhodnutie „zaniklo inak“.

Tým sa vec dostala do štádia po rozhodnutí vo veci samej súdom prvého stupňa a pred rozhodnutím

odvolacieho súdu o odvolaní oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo
dňa 28.10.2009, č.k. 11 C 241/2006-317; na odvolacom súde zostala vedená pod sp.zn. 2 Co 339/2013.

Následne navrhovateľ podaním zo dňa 7.8.2013 podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva,
Štrasburg, Francúzsko, majúc za to, že vo vzťahu k nemu bol porušený článok 6 ods. l, článok 13

Dohovoru primárne rozhodnutím/nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2013, č.k.
II. ÚS 558/2012-49, ako aj rozhodnutím/uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
3.7.2013, sp.zn. 3 Cdo 318/2012. Sťažnosť bola Súdu doručená dňa 22.8.2013.

VdôsledkupodanejsťažnostinaEurópskysúdpreľudsképrávanavrhovateľpodanímzodňa19.9.2013,

doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.9.2013, navrhol konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave
pod sp.zn. 2 Co 339/2013 prerušiť podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (obligatórne),
alternatívne podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Podľa § 109 ods. l písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Ak závisí rozhodnutie súdu na takej otázke, ktorú súd prejudiciálne riešiť nesmie, od ktorej priamo závisí
výrok rozhodnutia súdu o spore medzi účastníkmi, táto otázka nebola príslušným orgánom právoplatne

rozhodnutá, súd musí konanie prerušiť a počkať na rozhodnutie príslušného orgánu a následne pri
rozhodovaní aj z neho vychádzať. Pôjde predovšetkým o otázky uvedené v ustanovení § 135 ods. l
O.s.p., podľa ktorého súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa

týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o
zápise základného imania; súd nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Ako je uvedené vyššie v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha ochrany na Európskom súde pre
ľudské práva, pretože rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky nálezom zo dňa 28.2.2013,
č.k. II. ÚS 558/2012-49, boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody. Je notorietou, že súd
je viazaný právnym názorom vysloveným nadriadeným súdom (§ 226, § 243d ods. l, § 243i ods. 2
O.s.p., § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov). Znamená to všetko, že o porušení
základných ľudských práv a slobôd účastníka konania všeobecný súd vôbec, a teda ani prejudiciálne,
konať a rozhodovať nesmie, táto otázka nebola príslušným orgánom doteraz právoplatne
rozhodnutá, od jej vyriešenia je priamo závislý výrok rozhodnutia súdu o veci samej; rozhodnutieEurópskeho súdu pre ľudské práva bude nepochybne základom pre rozhodnutie odvolacieho súdu (na
základe odvolania oboch účastníkov konania proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 28.10.2009, č.k.
11 C 241/2006-317). Tieto rozhodujúce právne skutočnosti odôvodňujú zákonnú povinnosť odvolacieho

súdu konanie na odvolacom súde prerušiť a počkať na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva.
Označené právne skutočnosti tvoria zákonom uloženú povinnosť prerušiť konanie a zároveň zákonom
tolerovanú prekážku ďalšieho pokračovania v odvolacom konaní.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.