Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6Csp/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119378382
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:6119378382.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom

Dvořákovonábrežie8A,81102Bratislava,IČO:50094297,právnezastúpenéhoAdvokátskakancelária
RELEVANSs.r.o.,sosídlomDvořákovonábrežie8A,81102Bratislava,IČO:47232471protižalovanej:
L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.ľXX/XXX, XXX XX P. C., právne zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom,
advokátom, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026 o zaplatenie 10.454,62
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 630,- eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.552,05 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 6.836,37 eur od 01.09.2017 do 22.03.2018, zo sumy 5825,9 eur od 23.03.2018 do
23.04.2018, zo sumy 5.679,31 eur od 24.04.2018 do 18.06.2018, zo sumy 5.605,98 eur od 19.06.2018
do17.07.2018,zosumy5.579,80eurod18.07.2018do20.11.2018,zosumy5.475,08eurod21.11.2018
do18.12.2018,zosumy5.448,90eurod19.12.2018do11.04.2019,zosumy5.330,30eurod12.04.2019
do 23.04.2019, zo sumy 5.300,65 eur od 24.04.2019 do 22.05.2019, zo sumy 5.271,- eur od 23.05.2019
do24.06.2019,zosumy5.241,35eurod25.06.2019do26.07.2019,zosumy5.211,70eurod27.07.2019

do10.09.2019,zosumy5.182,05eurod11.09.2019do10.10.2019,zosumy5.137,05eurod11.10.2019
do12.11.2019,zosumy5.092,05eurod13.11.2019do13.12.2019,zosumy5.047,05eurod14.12.2019
do10.01.2020,zosumy5.002,05eurod11.01.2020do17.02.2020,zosumy4.957,05eurod18.02.2020
do20.03.2020,zosumy4.912,05eurod21.03.2020do17.04.2020,zosumy4.867,05eurod18.04.2020
do12.06.2020,zosumy4.777,05eurod13.06.2020do20.07.2020,zosumy4.732,05eurod21.07.2020
do20.08.2020,zosumy4.687,05eurod21.08.2020do13.11.2020,zosumy4.552,05eurod14.11.2020
do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20.
deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa, toho ktorého

nasledujúceho mesiaca až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu žalobou doručenou upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 19.09.2019

a postúpenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 29.06.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 8.581,61,- eur spolu s vyčísleným úrokom z istiny vo výške 948,53 eur (súčet
dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od mementu poskytnutia úveru do momentu
vyhlásenia predčasnej splatnosti), vyčísleným zákonným úrokom z omeškania vo výške 906,48 eur(od momentu zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovanou), zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8.581,61 eur od 11.09.2019 do zaplatenia a poplatkami vo
výške 18,- eur a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Poštová banka, a. s. ako veriteľ (právny predchodca žalobcu) a žalovaná
ako dlžník uzatvorili dňa 28.10.2014 zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník
poplatkov. Žalovaná svojim podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila

a súhlasila s ich obsahom. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej
peňažné prostriedky v sume 11.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu
úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. V dôsledku omeškania žalovanej
s plnením úveru právny predchodca žalobcu úver podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka vyhlásil dňa 15.08.2017 za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná
časť dlžnej sumy z úveru vo výške 2.069,88 eur zaplatila, pričom jednotlivé splátky a spôsob ich

započítania sú uvedené v aktuálnom stave úveru. Pred podaním žaloby ju opätovne vyzval na úhradu
dlžnej sumy, žalovaná však žiadnu ďalšiu úhradu nevykonala. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je
žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 10.454,62 eur s príslušenstvom.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu označil a predložil zmluvu o

úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, Upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru s poštovým
podacím hárkom, výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou a listinu aktuálny stav úveru ku dňu
31.08.2019 a na výzvu súdu predpis splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX.

4. Žaloba bola pôvodne podaná ako návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, o

ktorej upomínací súd rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 5Up/938/2019 zo dňa 02.10.2019, proti
ktorému podala žalovaná odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Spis bol preto
po vyjadrení žalobcu v súlade s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZUK“) postúpený na prejednanie príslušnému Okresnému súdu
Kežmarok.

5. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že návrh uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznáva,
pretože zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko obsahuje nesprávny údaj o celkovej
čiastke spojenej so zaplatením úveru vo výške 20.319,93 eur a tým aj nesprávnu výšku RPMN. Súčin
mesačnej splátky a počtu splátok 185,30 eur x 20 = 22.236,- eur a v prípade mesačnej splátky

bez poistenia je vo výške 20.400,- eur (170,- eur x 20). Poukázala na rozhodnutia Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 5Co/245/2017 zo dňa 08.11.2017, sp. zn. 4Co/122/2018 zo dňa 28.06.2018 a Krajského
súdu Žilina sp. zn. 5Co/234/2018 zo dňa 26.02.2019, ktoré zhodne uvádzajú, že neuvedenie správnej
výšky celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru a správnej RPMN, resp. aj zmätočnej, neúplnej
alebo nezrozumiteľnej má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ďalej tvrdila, že zmluva

neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN s poukazom na rozsudok Krajského súdu
Prešov sp. zn. 8Co/49/2019 zo dňa 26.08.2019. V závere uviedla, že právny predchodca žalobcu v
podanej žalobe neuviedol, akým spôsobom s poukazom na § 7 ods. 1 a 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch posúdil jej bonitu, teda či pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil
s odbornou starostlivosťou schopnosť jej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z uvedených

dôvodov navrhla platobný rozkaz zrušiť a pokračovať v konaní na príslušnom súde.

6. Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s interpretáciou,
podľa ktorej má byť do zmluvy včlenený zložitý matematický vzorec pre výpočet RPMN. Obligatórnosť
tohto vzorca nepredpokladá ani sám zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý mal zavŕšiť transpozíciu smernice

Európskeho parlamentu a rady 2008/48//ES z 23.04.2008, pričom poukázal na čl. 19 tejto smernice.
Matematický vzorec v prílohe 1 smernice je zároveň uvedený aj v zákone č. 129/2010 Z. z. a jeho
zverejnením v zbierke zákonov ide o dostupný údaj a znalý každému občanovi Slovenskej republiky. V
prílohe smernice a zákona je zároveň jasne uvedená legenda, z ktorej je zrejmé, ktoré údaje sú potrebné
pre dopracovanie sa k výsledku podľa smernice, a preto poprel, že by v zmluve chýbali predpoklady pre

výpočet RPMN, keďže tieto sú uvedené v závere bodu 2.2 v znení: „Predpoklady pre výpočet RPMN:
RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý úver.....Na účely výpočtu RPMN
sa použili celkové náklady Dlžníka spojené so ZoÚ s výnikou poplatkov, ktoré musí....“ Ďalej tvrdil, že aj
z predpokladu uvedeného priamo v zmluve je zrejmé, že predpokladmi pre výpočet RPMN v zmluve sú:výška čerpaného úveru, dátum čerpania, počet a výška splátok. Zo zložitého matematického vzorca je
absolútne nemožné, aby si laik akým je spotrebiteľ overil výpočet RPMN, aj preto spotrebitelia si tento
výpočet overujú na interaktívnych kalkulačkách prostredníctvom webových stránok, ktorý nemožno brať

ako záväznú výšku RPMN. Je preto potrebné rátať s možnými odchýlkami pri zadávaní nesprávnych
vstupných hodnôt, ako je to konkrétne aj v tomto prípade zmluvy rozdielna výška poslednej splátky,
pričom kalkulačka počíta s konštantnou výškou splátky, čo vedie k nesúladu v porovnaných údajoch
RPMN. Správnosť, resp. nesprávnosť RPMN vie posúdiť len Národná banka Slovenska, ktorá vykonáva
dohľad nad subjektami finančného trhu. Poprel aj nesprávne uvedenú celkovú čiastku a celkovú výšku

nákladov.Zbodu2Zmluvyjezrejmé,ževýškaanuitnejsplátkybola175,-eur,t.j.výškamesačnejúhrady
185,30 eur ponížená o nepovinné poistné 15,30 eur, čo vyplýva aj so Sadzobníka poplatkov účinného v
čase uzatvorenia zmluvy. Tvrdil, že zo zákonného ustanovenia nevyplýva, že celkovou čiastkou, ktorú
má spotrebiteľ uhradiť je násobok počtu splátok s ich výškou. Interný systém mu neumožňoval so
žalovanou dohodnúť mesačné splátky v sume na desatinné čísla, z čoho vyplýva, že mesačné splátky
boli zaokrúhlené smerom nahor, čo následne spôsobilo, že výška poslednej anuitnej splátky nebola v

sume totožnej s ostatnými splátkami úveru, ale v sume nižšej, t. j. 89,93 eur (uviedol aj rozhodnutie
Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/201/2017 a Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/253/2018). V
závere s poukazom na bod 2.8 Zmluvy tvrdil, že žalovaná bola oboznámená so všetkými zmluvnými
podmienkami s tým, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2208/48 musia byť vyhotovené písomne alebo

na inom nosiči, čo oprel o rozhodnutia Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C 42/15, a preto zmluva
obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona účinného v čase jej uzavretia.

7. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 23.07.2020 k vyjadreniu žalobcu poukázala na ďalšiu obligatórnu
náležitosť zmluvy, a to úrokovú sadzbu a ďalšie náležitosti vzťahujúce sa k úrokovej sadzbe v súlade

s § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. Zotrvala na uvedení všetkých predpokladov použitých
pre výpočet RMPN v zmluve s poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010 Z. z. a smernicu
Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES, v zmysle ktorej ide o informácie potrebné na porovnanie
rôznychponúk,abysaspotrebiteľsdobrouznalosťouvecimoholrozhodnúť,čizmluvuoúvereuzavrie.K
tvrdeniu právneho predchodcu žalobcu ohľadne interného systému pre výpočet splátky, keďže posledná

splátka je v inej sume dala do pozornosti ustanovenie § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.
Konanieprávnehopredchodcužalobcu,podľaktoréhoposlednáaleboajpredposlednámesačnásplátka
bude oznámená pred splatením úveru zakladá neplatnosť zmluvy. Aj podľa rozhodnutia Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 6Co/203/2018 zo dňa 25.09.2019 nesprávne uvedenie výšky anuitnej splátky úveru
je potrebné posúdiť tak, ako by úverová zmluva informáciu o výške splátky úveru ako svoju základnú

náležitosť neobsahovala vôbec. V závere požiadala súd o možnosť uhrádzať zostatok nesplatenej istiny
v mesačných splátkach po 45,- eur.

8. Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 06.08.2020 k vyjadreniu žalovanej nesúhlasil s
tvrdením žalovanej, že v zmluve o úvere nie je stanovená úroková sadzba, nakoľko táto bola uvedená vo

výške 13,90 % a nebola navyšovaná počas trvania záväzkového vzťahu. Zdôraznil, že zmluva obsahuje
všetky obligatórne náležitosti, a to tak RPMN, predpoklady pre jeho výpočet ako aj celkovú výšku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, nakoľko podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou čiastkou sa
rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom. Z týchto dôvodov je namieste, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. Podaním doručeným súdu dňa 11.01.2021 právny predchodca žalobcu- Poštová banka, a. s. navrhol
zmenu sporových strán na strane žalobcu a žiadal, aby súd pripustil vstup spoločnosti R Collectors s.
r. o. namiesto doterajšieho žalobcu, a to z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok bola
pohľadávka doterajšieho žalobcu ako postupcu voči žalovanej ako dlžníkovi, postúpená tejto spoločnosti

ako postupníkovi. Súd uznesením zo dňa 18.01.2021 vyhovel návrhu žalobcu a pripustil zmenu strán
sporu na strane žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2021.

10. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 29.01.2021, na ktoré sa nedostavil žalobca ani
jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich

neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná a jej právny zástupca, ktorí svoju neúčasť
na pojednávaní taktiež ospravedlnili a súhlasili s prejadananím sporu v ich neprítomnosti. Nakoľko nebol
podaný dôvodný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, pričom boli splnené
aj podmienky § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky MS SR č. 24/2021 o vykonávaní pojednávaní, hlavnýchpojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, súd v súlade s §
180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti strán sporu.

11. Pred začatím pojednávania právny predchodca žalobcu písomným podaním zo dňa 22.09.2020
oznámil, že na základe úhrad vykonaných žalovanou od podania žaloby zo dňa 19.09.2019 do dňa
22.09.2020, t. j. vo výške 45,- eur dňa 10.10.2019, vo výške 45,- eur dňa 12.11.2019, vo výške 45,- eur
dňa 13.12.2019, vo výške 45,- eur dňa 10.01.2020, vo výške 45,- eur dňa 17.02.2020, vo výške 45,-
eur 20.03.2020, vo výške 45,- eur dňa 17.04.2020, vo výške 90,- eur dňa 12.06.2020, vo výške 45,- eur

dňa 20.07.2020 a vo výške 45,- eur dňa 20.08.2020 berie žalobu čiastočne späť v časti uplatnenej istiny
vo výške 495,- eur a zároveň navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žalovaná v podaní zo dňa
05.11.2020 súhlasila s čiastočným späťvzatím. Podaním zo dňa 09.12.2020 právny predchodca žalobcu
oznámil, že na základe ďalšej vykonanej úhrady žalovanou vo výške 135,- eur dňa 13.11.2020, berie
žalobu späť aj v tejto časti. Z dôvodu späťvzatia žiadal, aby súd rozsudkom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť dlžnú istinu vo výške 9.824,62 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

8.581,61 eur od 11.09.2019 do 09.10.2019, vo výške 5 % ročne zo sumy 8.536,61 eur od 10.10.2019
do 11.11.2019, vo výške 5 % ročne zo sumy 8.491,61 eur iod 12.11.2019 do 12.12.2019, vo výške 5 %
ročne zo sumy 8.446,61 eur od 13.12.2019 do 09.01.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 8.401,61 eur
od 10.01.2020 do 16.02.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 8.356,61 eur od 17.02.2020 do 19.03.2020,
vo výške 5 % ročne zo sumy 8.311,61 eur od 20.03.2020 do 16.04.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy

8.266,61 eur od 17.04.2020 do 11.06.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 8.176,61 eur od 12.06.2020
do 19.07.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 8.131,61 eur od 20.07.2020 do 19.08.2020, vo výške 5 %
ročne zo sumy 8.086,61 eur od 20.08.2020 do 13.11.2020 a vo výške 5 % ročne zo sumy 7.915,61 eur
od 14.11.2020 do zaplatenia, súdny poplatok a trovy konania.

12. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

14. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu vzal svoju žalobu sčasti späť skôr, než sa začalo
pojednávanie, súd postupujúc podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku I. výrokom

konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil.

15. Predmetom posúdenia v spore tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu
na zaplatenie 9.824,62 eur s príslušenstvom tak, ako je uvedené v jeho písomnom podaní zo dňa
09.12.2020, resp. v bode 11 tohto odôvodnenia.

16. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, odporom žalovanej, vyjadrením žalobcu k podanému
odporu, ďalšími vyjadreniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo žalovanou namietané ani
spochybnené ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, zistil nasledovný skutkový stav:

17. Dňa 28.10.2014 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili Zmluvu o úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 11.000,- eur a ktorý
sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 13,90 % ročne v 120 mesačných
splátkach vo výške 185,30 eur (spolu s poistením vo výške 15,30 eur), splatných vždy do 20. dňa v

mesiaci s dátumom prvej mesačnej splátky dňa 20.11.2014 a dátumom konečnej splatnosti 20.10.2024.
V zmluve je ďalej uvedené, že žalovaná by mala zaplatiť celkovú čiastku úveru v sume 20.319,93 eur,
pri priemernej RPMN vo výške 10,86 % a RPMN banky vo výške 14,82 %. Pri súčine všetkých splátok
predstavuje celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť žalobcovi sumu 22.236,- eur (120 mesiacov x
185,30 eur). V zmluve nie je uvedený údaj o celkovej výške nákladov. Nakoľko žalovaná nesplácala úver

riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 15.08.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Predtým
žalovanú vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 1.140,69 eur, ktorá pozostávala z omeškanej
splátky vo výške 1.131,69 eur a poplatkov vo výške 9,- eur, v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia
výzvy. Žalovaná pokračovala v úhrade pohľadávky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti a celkovopodľa listiny aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.08.2019 a pripočítajúc právnym predchodcom žalobcu
v žalobe uvedenú úhradu aj zo dňa 10.09.2019 uhradila sumu 5.817,95 eur, t. j. túto sumu uhradila
do podania žaloby. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.09.2020 od 19.09.2019 do 22.09.2020 uhradila

sumu 495,- eur a podľa jeho vyjadrenia zo dňa 09.12.2020, dňa 13.11.2020 uhradila sumu 135,- eur. Z
toho vyplýva, že žalovaná celkovo na sumu úveru 11.000,- eur uhradila sumu 6.447,95 eur (3.748,07
eur do zosplatnenia, 2.069,88 po zosplatnení a 630,- eur po podaní žaloby).

18. Z listiny označenej ako aktuálny stav úveru ku dňu 31.08.2019 vyplýva, že žalovaná dňa 29.10.2014

vyčerpala úver vo výške 11.000,- eur v dvoch častiach, a to vo výške 5.489,74 a následne vo výške
5.510,26 eur. Ďalej sú v listine zaznamenané zaplatené splátky v rozsahu dátum splátky, mena a výška
splátky s uvedením na úhradu čoho boli jednotlivé splátky započítané- poplatky, úroky a istina. Z úhrad
vyplýva, že žalovaná odo dňa 20.11.2014 do dňa 26.07.2019, čo bol dátum poslednej úhrady uvedený
v listine uhradila v splátkach rôznej výšky celkovo sumu 5.788,30 eur.

19. Listom označeným ako Upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 19.07.2017 banka
upozornila žalovanú, že ku dňu 19.07.2017 je jej pohľadávka viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo
výške 1.140,69 eur, s tým, že ak nedôjde k jej úhrade v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy,
banka pristúpi k zosplatneniu úveru. Výzvu podľa priloženého poštového podacieho hárku žalovanej
odoslala dňa 20.07.2017. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.08.2017 banka oznámila žalovanej,

že dňa 15.08.2017 sa stala jej pohľadávka predčasne splatnou v celom rozsahu a zároveň ju vyzvala na
úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 11.618,02 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
Výzvu podľa priloženej doručenky žalovaná prevzala dňa 21.08.2017.

20. Z predpisu splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX predloženého bankou vyplýva splatnosť

každej splátky k 20. dňu v mesiaci a výška splátok je od 1. po 119. splátku vo výške 185,30 eur mesačne
a 120. splátka je vo výške 88,57 eur (z toho je z každej splátky poistné vo výške 15,30 eur).

21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu
28.10.2014 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa §54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejšie.

25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 28.10.2014 (ďalej
len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.26. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

27. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie:
písm. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to

najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok;
písm. h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom;
písm. i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19;

písm. j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.

28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom
časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o

spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými
veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o
g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej
pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť

1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane
dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru,
2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s
rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad
uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania

spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov;
h) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

29. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

31. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov;

písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

32. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.33. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. k veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

34. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na

úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľ

35. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že vyplnené predložené tlačivo označené ako Zmluva o
úvere lepšia splátka má charakter úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
pričom zmluva bola uzavretá medzi bankou ako dodávateľom, ktorej jedným z predmetov podnikania
zapísanom v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov a fyzickou osobou- nepodnikateľom, ktorá

má postavenie spotrebiteľa. V aktuálnom stave úveru bol ako druh úveru uvedený lepšia splátka
a aj zo samotnej zmluvy, jej označenia a náležitosti je nepochybné, že sa jednalo o spotrebiteľský
úver, pri ktorého právnom posúdení a uplatňovaných nárokoch je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojej piatej hlave upravuje spotrebiteľské zmluvy a zákon č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy, t. j. ku dňu 28.10.2014.

36. Súd zdôrazňuje, že vzhľadom na povahu zmluvy a postavenie žalovanej ako spotrebiteľa,
nepochybne ide v tomto prípade o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§52 ods. 2 OZ). Zo samotnej zmluvy, jej označenia a
náležitosti je nepochybné, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, ktorého predmetom bolo poskytnutie
finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanej, bez určenia účelu ich použitia, ktoré
sa žalovaná zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Strany sporu ani nič iné netvrdili.

37. Podľa zákona č.129/2010 Z. z. musí byť spotrebiteľská zmluva uzavretá v písomnej forme a musí
obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Po posúdení spotrebiteľskej
zmluvy predloženej právnym predchodcom žalobcu je potrebné konštatovať, že táto neobsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti, a preto ma súd za to, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový

v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie.

38. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o úvere musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, s tým, že sa uvedú všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože v opačnom prípade
je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona.
Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RMPN) je najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru. Vyjadruje
celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s
úverom.Obsahujeročnýúrok,úrokzúrokov,výškuúrokovejsadzbyurčenúvpercentách,poplatky,ktoré

sú spojené s úverom alebo pôžičkou, ktoré sú zvyčajne jednorazové (poplatok za poskytnutie úveru,
za sprostredkovanie, administratívny poplatok), poplatky pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou
úveru v mesačnej/štvrťročnej periodicite (poplatok za úverový účet, poistenie schopnosti splácať úver),
pričom tieto poplatky je potrebné pri každom úvere platiť, zarátať do RPMN. Okrem toho, že podľa § 19zákona č. 129/2010 Z. z. sa ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru vypočíta podľa
vzorca uvedeného v prílohe č. 2., je potrebné zdôrazniť, že na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom..... tak, ako to

uviedol aj právny predchodca žalobcu a žalovaná zdôraznila uvedenie všetkých predpokladov použitých
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov vo svojich vyjadreniach. V posudzovanej zmluve
je uvedená RPMN vo výške 14,82 %. Pri výpočte RPMN vychádzajúcom z výšky poskytnutého úveru
11.000,- eur, pri dobe splácania 120 mesiacov a výške splátky 185,30 eur je výška RPMN 17,36 %.
V prípade, ak budeme vychádzať pri výpočte RPMN z výšky splátky 170,- eur bez poistenia je výška

RPMN 14,75 %. Nakoľko v zmluve absentujú údaje pre správny výpočet RPMN (podľa § 19 ods. 2
prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo
uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver- celkové náklady

nie sú v zmluve uvedené, rovnako aj § 2 písm. i ) odkazuje pri výpočte RPM na celkové náklady) je
obtiažne určiť správnu výšku RPMN. Aj keď sa sám právny predchodca žalobcu niekoľkokrát vo svojich
vyjadrenia odvolával na celkové náklady úveru, je potrebné a nevyhnutné uviesť, že v predloženej
zmluve o úvere uvedenie výšky celkových nákladov absentuje. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej
úpravy, nesprávne uvedenie RPMN má rovnaký následok ako jej neuvedenie. Iba uvedenie správnej

výšky RPMN si splní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Podľa
rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/27/2017 zo dňa 13.12.2017 je navyše irelevantné či
zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona
je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Niet preto pochýb o tom, že v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, a

pretojepotrebnéztohtodôvodupodľa§11ods.1písm.b)apísm.d)zákonač.129/2010Z.z.považovať
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. V tomto prípade neobstojí ani tvrdenie právneho
predchodcu žalobcu, že zmluva obsahuje všetky predpoklady pre výpočet RPMN, ani vyjadrenie, v
ktorom sa rozsiahlo zaoberal problematikou predpokladov pre výpočet RPMN, ani jeho tvrdenie, že
musel v rámci výpočtového interného systému zaokrúhliť splátky smerom nahor, a preto sú posledné

splátky uvedené v nižšej sume. Spotrebiteľ má právo na to, aby bol správne a pravdivo informovaný o
náležitostiach zmluvy, ktorú uzatvára, a to v súlade s § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. aj
o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa
uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, a to už pred
uzatvorením zmluvy.

39. Právny predchodca žalobcu sa odvolával na záver bodu 2.2 zmluvy o úvere, kde sú podľa neho
uvedené predpoklady pre výpočet RPMN. Súd však musí skonštatovať, že zmluva o úvere lepšia splátka
č. 1018027585 v bode 2.2 a ani v žiadnom inom bode takéto ustanovenie, resp. uvedenie predpokladov
pre výpočet RPMN neobsahuje. Ohľadne neuvedenia RPMN a ich predpokladov súd poukazuje na

ustálenú rozhodovaciu prax aj tohto senátu, a to rozsudok sp. zn. 2Csp/132/2017, 2 Csp/14/2019, 2
Csp/62/2019, ale aj už uvedené rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/245/2017, sp. zn.
4Co/122/2018, či Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/234/2018, s ktorými sa súd plne stotožňuje.

40. V zmluve o úvere absentuje aj správny údaj o celkovej čiastke úveru, pričom v zmysle § 9 ods.

2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. je to jedna z osobitných náležitosti, ktorá musí byť uvedená v
zmluve. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. je definovaná ako súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť. V zmluve nie je nikde uvedená výška celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom. Aj keď uvedenie výšky celkových nákladov nie je osobitnou náležitosťou

zmluvy o úvere a ich absenciu zákon nespája so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, uvedenie
výšky celkových nákladov je potrebné jednak pre správne vyčíslenie celkovej výšky úveru a taktiež aj
pre výpočet RPMN podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a tieto údaje, ako už bolo vyššie uvedené
sú nevyhnutnými náležitosťami zmluvy o úvere a musia byť v zmluve uvedené v správnej výške, aby
nedochádzalo k zavádzaniu spotrebiteľa. Z definície pojmu celkovej čiastky úveru je nepochybné, že

táto musí byť súčtom výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Keďže v zmluve nie je
uvedená výška celkových nákladov, súdu nie je známe, ako veriteľ dospel k celkovej čiastke úveru
uvedenej v zmluve vo výške 20.319,93 eur, keďže táto suma nezapovedá ani súčinu mesačnej splátky
úveru a počtu mesačných splátok s poistením vo výške 22.236,- eur (185,30 eur x 120 mesiacov), anisúčinu pri výške splátok bez poistenia 20.400,- eur (170,- eur x 120) a dokonca ani pri výpočte podľa
predpisu splátok, ak by súd zohľadnil, že výška poslednej splátky je 88,57,- eur. V takom prípade by
vyšla celková čiastka úveru 22.139,27 eur (185,30 eur x 120 + 88,57). Správny údaj o celkovej čiastke

úveru je sám o sebe dôležitou informáciou pre klienta spotrebiteľa pri rozhodovaní o výhodnosti toho
ktorého úveru, a to už pred uzatvorením zmluvy (viď § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.). A
teda nielen spotrebiteľovi, ale ani súdu nie je zrejmé, ako veriteľ určil celkovú čiastku úveru, ktorú mala
žalovaná zaplatiť a to napriek tomu, že vo vyjadrení zo dňa 22.06.2020 a aj zo dňa 06.08.2020 uviedol,
že zmluva explicitne obsahuje celkovú čiastku úveru (nie však správne). Nesprávne uvedenie celkovej

čiastky úveru je v rozpore s povinnosťou pravdivo informovať spotrebiteľa. Aj z dôvodu neuvedenia tejto
povinnej náležitosti zmluvy je spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.
z. bezúročný a bez poplatkov. Aj tu je možné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax tohto senátu,
a to rozsudok sp. zn. 2Csp/132/2017, sp. zn. 2Csp/14/2019, sp. zn. 2Csp/62/2019, ale aj už uvedené
rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/245/2017, sp. zn. 4Co/122/2018, či Krajského súdu
Žilina sp. zn. 5Co/234/2018, s ktorými sa súd plne stotožňuje.

41. Vychádzajúc z § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je povinnosťou veriteľa uviesť v
zmluve výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Veriteľ priamo v zmluve uviedol, že výška mesačnej

úhrady je 185,30 eur a náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver sú 15,30 eur mesačne
pri počte mesačných splátok 120. V predpise splátok je uvedená výška od 1. po 1119. splátku 185,30
eur mesačne a 120. splátka je vo výške 88,57 eur. Právny predchodca žalobcu už vo vyjadrení zo dňa
22.06.2020 uviedol, že interný výpočtový systém mu neumožňoval dohodnúť so žalovanou mesačné
splátky v sume na desatinné čísla, z čoho vyplýva, že mesačné splátky boli zaokrúhlené smerom nahor,

čonáslednespôsobilo,ževýškaposlednejanuitnejsplátkynebolavsumetotožnejsostatnýmisplátkami
úveru, ale v sume nižšej, t. j. 89,93 eur a na podporu správnosti tohto tvrdenia uviedol aj rozhodnutie
Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/201/2017 a Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/253/2018. Súdu je z
činnosti právneho predchodcu známe, že o výške posledných splátok informuje spotrebiteľa dodatočne,
a to skôr, ako nastane čas konečného splatenia úveru. Vzniknutý preplatok, pokiaľ by uhradil viac,

ako je celková čiastka úveru pri riadnom splácaní by následne spotrebiteľovi vrátil. Súd aj vzhľadom
k predmetnému vyjadreniu žalobcu nemá pochybnosti o tom, že zo strany veriteľa nebola dodržaná
zákonná náležitosť v podobe uvedenia správnej výšky splátky, a to v súlade s § 4 ods. 1 písm. h) už
pred uzatvorením zmluvy. To je len ďalší z dôvodov, prečo je potrebné považovať spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov. Nie je prípustná skutočnosť, že ak spotrebiteľ má podľa zmluvy platiť 120

splátok v rovnakej výške, aby boli posledné splátky, resp. posledná splátka rôzna. Takto určený prehľad
splátok je len mätúci a taktiež v rozpore s povinnosťou pravdivo informovať spotrebiteľa.

42. Všetky vyššie uvedené nedostatky zmluvy o úvere len potvrdzujú dôvodnú obranu žalovanej
spočívajúcu v tom, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pre

zdôraznenie pravdivosti tohto tvrdenia súd cituje z rozsudku Krajského súdu Bratislava zo dňa
25.09.2019 sp. zn. 6Co/203/2018: „Odvolací súd súhlasí s názorom žalobkyne, že v zmluvách
uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu,teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok,
poplatky). Pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k/zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom k 23.5.2012) uvádza

pojmy „výška“, alebo „počet“, či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je treba za použitia
eurokomfortného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa
(viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22. 2. 2018). V úverovej zmluve je však uvedená
nesprávna (klamlivá) výška mesačnej splátky úveru (101,75 eur). Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej
inštancie totiž uviedla, že výška 69. a 70. splátky bola v skutočnosti iná (nižšia) ako uvedená v zmluve

(101,75 eur), a to 67,41 eur (69. splátka) a 0 eur (70. splátka). Nesprávne uvedenie výšky anuitnej
splátky úveru je potrebné posúdiť tak, ako by úverová zmluva informáciu o výške splátky úveru ako
svoju základnú náležitosť neobsahovala vôbec. Zmluva o úvere je preto považovaná za bezúročnú a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.) pre nedostatok náležitostí uvedených v § 9 ods.
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (nesprávna výška a počet mesačných splátok úveru v neprospech

spotrebiteľa). Na uvedenom závere nič nemení ani odvolacia argumentácia žalobkyne, že po zaplatení
poslednej „plnej“ výšky splátky banka zasiela dlžníkovi informáciu ohľadom skutočnej výšky poslednej,
resp. predposlednej splátky úveru, pretože takýto postup banky ako veriteľa nemá oporu v zákone o
spotrebiteľských úveroch. Skutočná výška splátok musí byť zrejmá priamo z obsahu úverovej zmluvy apreto nepostačuje, ak sa o nej spotrebiteľ dozvie neskôr (v prejednávanom prípade až počas súdneho
konania). Naviac dotknutá spotrebiteľská zmluva neobsahuje ani konkrétny údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí žalovaná zaplatiť. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje tým, že v zmluve je všeobecný odkaz, že celkovú

čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov úveru, treba uviesť, že ani takto
získanýúdajnezodpovedáskutočnosti,keďže-akotouviedlažalobkyňavrámcisvojejprocesnejobrany
- 69.a 70. splátka bola nižšia, ako v zmluve uvedená. Súčet výšky úveru (3.900 eur) a celkovej výšky
nákladov (2.491,42 eur) podľa údajov zo zmluvy činí 6.391,42 eur, ale súčin počtu mesačných splátok
(70) a výšky splátok (101,75 eur) predstavuje 7.122,50 eur. K údaju o celkovej čiastke vyplývajúcej z

úverovej zmluvy sa nedá dospieť ani zohľadnením správnej výšky posledných dvoch mesačných splátok
úveru (67,41 eur a 0 eur), pretože pri tejto alternatíve celková výška úveru činí 6.986,41 eur. Podľa
ustálenej rozhodovacej praxe teda došlo k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úverovej zmluvy podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. pre rozpor zmluvy
s § 9 ods. 2 písm. j/ zákona (klamlivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť). Obrana
žalobkyne odkazujúca na možnosti interného výpočtového systému banky nemôže obstáť.“

43. Žalovaná v podanom odpore namietala aj neoverenie jej bonity právnym predchodcom žalobcu
- bankou za účelom posúdenia schopnosti splácať úver. K tejto skutočnosti sa žalovaný vo svojich
vyjadreniach vôbec nevyjadril a nepredložil ani žiadne dôkazy na preukázanie, že z jeho strany
bola s odbornou starostlivosťou posúdená schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Aj keď

je možné uzavrieť, že z vyššie uvedených dôvodov mal súd dostatočne preukázanú bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru, na druhej strane, keďže právny predchodca žalobcu žiadnym spôsobom
nepreukázal ako posúdil bonitu žalovanej na poskytnutie úveru tak vysokej výšky 11.000,- eur a táto
skutočnosť nevyplýva ani z nim predložených dôkazov, je možné toto správanie právneho predchodcu
žalobcu vyhodnotiť na jeho ťarchu ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z., čo v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru (bližšie sa otázkou bonity zaoberal aj Krajský súd Prešov v rozsudku sp. zn.
6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9C/3/2016-36
zodňa14.03.2016,ktorýmsúddokoncaprepasivitužalobcupriposúdeníbonityklientažalobuzamietol).

44. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd považuje úver podľa § 11 ods. 1 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. j) a písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v
dôsledku hrubého porušenia ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

45. Vo vzťahu k Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí vyslovil, že Článok 23
smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej
právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku
10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov,

pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku. Súd však má za to, že v prípade nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedených
vyššie, tieto nedostatky zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať výšky
mesačnej splátky, celkovej čiastky k zaplateniu a RPMN. Je preto zrejmé, že tieto nedostatky mohli
ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a v konečnom dôsledku o výške a trvaní záväzku.

Uvedenie správnej celkovej čiastky úveru a správnej výšky RPMN je podmienkou vzniku nároku veriteľa
na úroky a poplatky.

46. Na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/
a Klára Bíróová, poukázal aj právny predchodca žalobcu v súvislosti s bodom 2.8 zmluvy o úvere. Súd,

rovnako ako aj právny predchodca zastáva názor, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí síce byť
obsiahnutá v jednom dokumente, ale ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15 v zmluve musí byť jasný odkaz na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný
žalovanému ako spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy. Túto skutočnosť nemal súd preukázanú a
navyše súdu nie je ani zrejmé, s akým konkrétnym úmyslom právny predchodca žalobcu poukázal práve

na toto rozhodnutie, keďže okrem citácie časti tohto rozhodnutia neuviedol žiadne ďalšie konkrétne
skutočnosti, na ktoré chcel týmto rozhodnutím poukázať.47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za
to, že žaloba je po čiastočnom späťvzatí právnym predchodcom žalobcu čiastočne dôvodná. Z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že účelom uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovanou

bolo poskytnutie pôžičky. Medzi stranami nebolo sporné, že výška poskytnutej pôžičky bola 11.000,-
eur a taktiež nebolo nikým a ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná zaplatila celkovo sumu
6.447,95 eur. Rovnako žalovaná nenamietala, že dňa 15.08.2017 došlo k predčasnému zosplatneniu
úveru. Vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver je z vyššie uvedených dôvodov bezúročný a bez poplatkov,
má žalobca nárok len na vrátenie úverovej istiny predstavujúcej rozdiel medzi reálne poskytnutou sumou

úveru žalovanej a reálne vykonanými úhradami žalovanou žalobcovi, t. j. vo výške 4.552,05 eur (11.000
eur - 6.447,95 eur). Súd preto žalobe v časti na zaplatenie sumy 4.552,05 eur vyhovel a II. výrokom
zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 4.552,05 eur. V prevyšujúcej časti istiny súd žalobu
zamietol (len pre úplnosť súd uvádza, že zamietnutie sa rovnako vzťahuje aj na vyčíslený zmluvný úrok
z istiny od momentu poskytnutia úveru do zosplatnenia).

48. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Žalovaná si svoje povinnosti voči žalobcovi podľa vyššie uvedeného a zisteného skutkového stavu
riadne a včas neplnila, žalobcovi preto vznikol nárok nielen na zaplatenie dlžnej sumy, ale aj na
zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych

bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba ECB v období vzniku omeškania platná od
16.03.2016 predstavovala 0,00 %, nie žalobcom uplatnenú úrokovú sadzu 0,05 %) t. j. vo výške 5,00 %.

52. Právny predchodca žalobcu si tento úrok vyčíslil ako zákonný úrok z omeškania od momentu

poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti, t. j. do 15.08.2017, ktorého výšku
spolu s dlžným úrokom vyčíslil na sumu 948,53 eur, ďalej aj ako vyčíslený zákonný úrok z omeškania
vo výške 906,48 eur od momentu zosplatnenia úveru, t. j. od 16.08.2017 do vykonania poslednej
úhrady žalovanou, pravdepodobne dňa 10.09.2019 a napokon po poslednom čiastočnom späťvzatí ako
zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.581,61 eur od 11.09.2019 do 09.10.2019,

vo výške 5 % ročne zo sumy 8.536,61 eur od 10.10.2019 do 11.11.2019, vo výške 5 % ročne zo sumy
8.491,61 eur od 12.11.2019 do 12.12.2019, vo výške 5 % ročne zo sumy 8.446,61 eur od 13.12.2019
do 09.01.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 8.401,61 eur od 10.01.2020 do 16.02.2020, vo výške 5 %
ročne zo sumy 8.356,61 eur od 17.02.2020 do 19.03.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 8.311,61 eur
od 20.03.2020 do 16.04.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 8.266,61 eur od 17.04.2020 do 11.06.2020,

vo výške 5 % ročne zo sumy 8.176,61 eur od 12.06.2020 do 19.07.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy
8.131,61 eur od 20.07.2020 do 19.08.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 8.086,61 eur od 20.08.2020
do 13.11.2020 a vo výške 5 % ročne zo sumy 7.915,61 eur od 14.11.2020 do zaplatenia. Právny
predchodca žalobcu v podanej žalobe neuviedol, ako vyčíslil úrok z omeškania (z akých súm, aká je jeho
konkrétna výška) už od momentu poskytnutia úveru až do vykonania poslednej úhrady žalovanou dňa

10.09.2019. Súd preto nemohol priznať vyčíslený úrok z omeškania od momentu poskytnutia úveru do
10.09.2019, nakoľko vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bol úrok z omeškania účtovaný
z nesprávneho základu a v nesprávnej výške. Jednotlivé úhrady vykonané žalovanou boli veriteľom zle
započítavané aj na úhradu úrokov a poplatkov, hoci mali byť započítavané len na čistú úverovú istinu.

53. Pokiaľ ide o omeškanie žalovanej po predčasnom zosplatnení úveru, t. j. po 15.08.2017, súd priznal
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.836,37 eur (11.000,- eur - 4.163,63 eur) od 01.09.2017
do zaplatenia tej ktorej čiastočnej úhrady žalovanej po zosplatenení úveru špecifikovanej vo výroku tohto
rozsudku. Po poslednej úhrade uskutočnenej dňa 13.11.2020, je žalovaná od 14.11.2020 v omeškaníso zaplatením sumy 4.552,05 eur, preto od 14.11.2020 bol priznaný úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy až do jej zaplatenia. Pri určení začiatku doby omeškania vychádzal súd z výzvy na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.08.2017, podľa ktorej mala žalovaná uhradiť dlžnú sumu najneskôr do

10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Podľa predloženej doručenky výzvu prevzala dňa 21.08.2017
a desiaty deň pripadol na 31.08.2017 a keďže tento deň neuhradila dlžnú sumu, nasledujúcim dňom,
t. j. dňom 01.09.2017 sa dostala s jej úhradou do omeškania a jej omeškanie trvá. Súd preto zamietol
žalobu v časti vyčísleného úroku z omeškania za obdobie od momentu poskytnutia úveru do vyhlásenia
predčasnej splatnosti, od momentu zosplatnenia úveru 10.09.2019 a aj v časti úroku z omeškania

vzťahujúceho sa k sume zamietnutej istiny, a to z tých istých dôvodov, z ktorých zamietol žalobu aj v
časti tejto istiny.

54. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 23.07.2020 požiadala o možnosť splácať prisúdenú sumu v splátkach,
bez bližšieho odôvodnenia. Súd preskúmal jej žiadosť v súlade s § 232 ods. a 4 Civilného sporového
poriadku a povolil žalovanej splácať dlžnú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 45,- eur. Súd mal

zato,ževýškasplátokjevsúladesozásadouspravodlivejochranyprávpodľačl.2Základnýchprincípov
Civilného sporového poriadku, keď zároveň určil, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za
následok splatnosť celého plnenia. Súd tak rozhodol z dôvodu finančnej situácie žalovanej preukázanej
odpoveďou na lustráciou v Sociálnej poisťovni, keď žalovaná je starobnou dôchodkyňou a jej jediným
príjmom je starobný dôchodok vo výške 397,40 eur mesačne, pričom tak vysokú sumu, na ktorej úhradu

ju zaviazal súd by z tohto platu nedokázala uhradiť hneď po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku.
Žalovaná nemá vykonávané žiadne zrážky zo mzdy, na Okresnom súde Kežmarok nie je voči nej vedené
žiadne iné súdne konanie, a preto je predpoklad, že sumu v stanovených mesačných splátkach bude
uhrádzať, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že takto robí aj doposiaľ. Súd mal preto za to, že prípadné
nevyhovenie žiadosti žalovanej o splátky by malo horší dopad na jej celkové majetkové postavenie

v porovnaní s dopadom na žalobcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou s rozsiahlym predmetom
činnosti, okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania
spotrebiteľských úverov a celkovými výnosmi za rok 2019 vo výške 2 487 434 eur. Na druhej strane
žalovaná nie je schopná uhradiť celú žalovanú sumu jednorazovo bez toho, aby vážnym spôsobom bolo
ohrozené zabezpečenie jej základných životných potrieb.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keď pri ustálení pomeru úspechu a neúspechu treba vziať do úvahy, že žalobe bolo sčasti vyhovené a
sčasti bolo konanie zastavené zavinením žalovanej, ktorá po podaní žaloby hradila ďalšie splátky úveru.
Žalobca bol úspešný v časti istiny 5.182,05 eur (11.000,- eur - 5.817,95 eur), čo predstavuje 47 % a

žalovaná bola úspešná v časti istiny 5.817,95 eur (11.000,- eur - 4.552,05 eur -630,- eur), čo predstavuje
53 %. Keďže pomer úspechu strán je pol na pol (s rozdielom 6%), tak súd rozhodol tak, ako je uvedené
v IV. výroku rozsudku a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd

Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ

domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.