Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12Csp/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120203308
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7120203308.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/
A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: K., nar. X.X.XXXX, bytom G., okres G. v spore o zaplatenie 120,11
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 120,11 Eur s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 120,11 Eur odo dňa 20.5.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa28.2.2020domáhal,abysúdzaviazalžalovanúnazaplatenie
istiny 120,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 20.5.2018 až do zaplatenia.
Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku za podanú žalobu a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že so žalovanou uzavrel dňa 19.7.2017
poistnú zmluvu č. 6594475843, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a žalovaná mala
platiť poistenie štvrťročne. Poistenie za poistné obdobie sa stalo splatným dňa 19.7.2017. Na základe
uvedeného žiada súd, aby zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžného poistného do 19.5.2018 vo výške
120,11 Eur.

3. Okresný súd Košice I vydal dňa 23.3.2020 pod č.k. 12Csp/33/2020 - 16 platobný rozkaz, ktorým
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 120,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy
120,11 Eur odo dňa 20.5.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 81,83 Eur.

4. Žalovaná podala v zákonnej lehote proti vydanému platobnému rozkazu odpor s tým vecným
odôvodnením, že vozidlo mala poistené a poistenie platila štvrťročne. Motorové vozidlo sa jej pokazilo,
bolo pol roka nepojazdné, a preto poistenie ďalej neplatila. Žalobca ju telefonicky kontaktoval z dôvodu,

že neeviduje platby za poistenie. Žalobcovi v telefonickom rozhovore uviedla, že auto je nepojazdné a
poistenie platiť nebude. Zároveň žalobcu požiadala, aby jej poistku na auto zrušil. O mesiac sa telefonát
zopakoval, opätovne požiadala o ukončenie poistnej zmluvy. Po spojazdnení a oprave vozidla jej manžel
auto poistil v Komunálnej poisťovni, a.s..5. Unesením zo dňa 29.4.2020 súd zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 23.3.2020 sp.
zn. 12Csp/33/2020 z dôvodu, že žalovaná podala odpor s vecným odôvodnením a nariadil vo veci

pojednávanie.

6. Žalobca v podaní zo dňa 26.5.2020 uviedol, že výpoveď zo strany žalovanej mohla byť doručená
jedine v písomnej forme a žiadnu výpoveď zo strany žalovanej neeviduje. Poukázal taktiež na to, že ak
by aj žalovaná výpoveď podala, poistenie by zaniklo ku koncu poistného obdobia, t.j. ku dňu 18.7.2018.

Pokazenévozidloneznamená,ženebolapovinnáplatiťzmluvnedohodnutépoistné.Vrámciprocesného
útoku žalobca súdu predložil výpis inkasného účtu zo dňa 26.5.2020 a poistnú zmluvu zo dňa 19.7.2017.

7. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 22.9.2020 uviedla, že auto bolo nepojazdné, bol zadretý
motor, a o tejto skutočnosti žalobcu informovala dvakrát telefonicky, rovnako mu oznámila zrušenie
poistenia pre nepojazdnosť vozidla. Po pol roku keď sa auto podarilo spojazdniť, rátala s tým, že

poistenie dojednané u žalobcu je ukončené, a preto auto poistila v inej poisťovni.

8. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

9. Na pojednávanie nariadené na deň 29.10.2020 sa nedostavili zástupca žalobcu a žalovaná, a preto
súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec rozhodol v ich neprítomnosti.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Poistnou zmluvou - poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 3530513098, zánikom poistenia pre nezaplatenie
poistného, výpisom z inkasného účtu zo dňa 26.5.2020, potvrdením o uzatvorení poistno-zmluvného
vzťahu s KOMUNÁLNOU poisťovňou a.s., Vienna Insurance group zo dňa 20.7.2018 a zistil nasledovný
skutkový stav:

11. Z poistnej zmluvy číslo návrhu PZ 3530513098 vyplýva, že žalovaná ako poistený a žalobca ako
poisťovateľ uzavreli dňa 19.7.2017 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: M. Začiatok poistenia bol
dojednaný na deň 19.7.2017. Poistná zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú. Z obsahu zmluvy ďalej
vyplýva, že sporové strany sa dohodli na spôsobe platenia poistného štvrťročne. Výsledné ročné poistné

bolodojednanévovýške143,65Eur,jehoplatenievštvrťročnýchsplátkachvovýške35,91Eur.Zobsahu
zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, s ktorými
bola žalovaná oboznámená.

12. Žalobca listom zo dňa 11.7.2018 oznámil žalovanej zánik poistenia dňom 19.5.2018 z dôvodu

nezaplatenia poisteného a zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžného poistného vo výške 120,11 Eur.

13. Dňa 20.7.2018 manžel žalovanej W. uzavrel poistnú zmluvu č. 6823338122 s iným poisťovateľom
KOMUNÁLNOU poisťovňou a.s., Vienna Insurance Group, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: M. Začiatok

poistenia bol dojednaný na deň 20.7.2018.

14. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá sa poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

16. Podľa ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,

zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho
uplynutím. Ak došlo k zmene výšky poistného a poistiteľ výšku poistného neoznámil tomu, kto s ním
uzavrel poistnú zmluvu, najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia, neuplatní sa lehota
podľa prvej vety.17.Podľaust.§6ods.1zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom

v čase uzavretia poistnej zmluvy, poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného
predpisu obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa
osobitného predpisu alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách,
ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel alebo v obdobnom preukaze.

18. Podľa ust. § 6 ods. 2 citovaného zákona súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky.

19. Podľa ust. § 8 ods. 2 citovaného zákona poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok,
prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a splatnosť poistného
určujú Všeobecné poistné podmienky.

20. Podľa ust. § 9 ods. 4 citovaného zákona poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo
zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve
dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím
tejto lehoty.

21. Podľa ust. § 11 ods. 11 citovaného zákona ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom
poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú
časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.

22. Poistné vzťahy vznikajúce z poistných zmlúv majú spravidla dlhodobý charakter a pre účastníkov

rôznorodý a závažný obsah. Preto Občiansky zákonník pre právne úkony týkajúce sa poistenia vyžaduje
písomnú formu. Poistná zmluva sa musí uzavrieť v písomnej forme, inak je podľa ust. § 40 ods. 1
neplatná. Výpoveď z poistnej zmluvy musí byť urobená taktiež v písomnej forme.
Výpoveď je jednostranný, adresovaný právny úkon, a preto je platný až od okamihu jej dôjdenia
poistiteľovi.

Zánik poistenia výpoveďou je osobitným druhom zániku právneho pomeru, ktorý sa odlišuje od
všeobecnej úpravy zániku záväzku výpoveďou upravenou v ust. § 582 ods. 1 v dvoch smeroch: jednak
je ustanovená iná výpovedná lehota a jednak možnosť vypovedania sa vzťahuje tak na prípad, že
poistenie bolo dojednané na neurčitú dobu, ako aj na dobu určitú. Výpoveďou zanikne poistenie ku
koncu dojednaného poistného obdobia. Poistné obdobie je určené v zmluve (rok, polrok, štvrťrok a pod.).

Podmienkou zániku poistenia ku koncu poistného obdobia je, že výpoveď bola daná aspoň 6 týždňov
pred jeho uplynutím. Túto možnosť má každý účastník poistnej zmluvy, t.j. tak poistník, ako aj poistiteľ.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne za preukázané, že sporové strany uzavreli dňa
19.7.2017 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Žalovaná v predmetnom záväzkovo-právnom
vzťahu vystupovala ako poistník a žalobca ako poisťovateľ.

24. Súd predmetnú poistnú zmluvu vyhodnotil ako platnú, vychádzajúc z ust. § 788 Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na ust. § 6 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý predstavuje právnu úpravu
lex specialis pre daný typ poistenia. Z ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona totiž vyplýva, že ak tento
zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy (odkaz napr. na
Občiansky zákonník).

25. Základnou povinnosťou vyplývajúcou pre poisteného z poistnej zmluvy je povinnosť platiť poistné
(ust. § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, ust. § 796 ods.1 Občianskeho zákonníka).

26. Z ust. § 8 ods. 2 zákona č.381/2001 Z.z. vyplýva, že spôsob platenia poistného, dĺžku poistného
obdobiaasplatnosťpoistnéhourčujúVšeobecnépoistnépodmienky.Vdanomprípadezobsahupoistnej

zmluvy vyplýva, že sporové strany uzavreli poistnú zmluvu na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia dňa
19.7.2017, pričom výšku ročného poistného dohodli na 143,65 Eur. Zároveň sa strany sporu dohodli
na spôsobe zaplatenia ročného poistného a to v štvrťročných splátkach po 35,91 Eur, s tým, že splátky
boli splatné vždy k 19.7., 19.10., 19.1., 19.4.27. Zánik poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje ust. §
9 a nasl. zákona č. 381/2001 Z.z. V danom prípade došlo k zániku poistenia z dôvodu predpokladaného

v ust. § 9 ods. 4 citovaného zákona, a teda z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca
od dátumu jeho splatnosti, v lehote do 19.5.2018.

28. V prejednávanom prípade stoja proti sebe dve tvrdenia, a to tvrdenie žalobcu, že k zániku poistenia
došlo nezaplatením poistného žalovanou a tvrdenie žalovanej, že k zániku poistného došlo skôr, a to v

bližšienešpecifikovanomčasepopokazenípoistenéhomotorovéhovozidla,ktorésastalonepojazdným,
a to na základe telefonického oznámenia žalobcovi, ktorý ju vyzýval na úhradu dlžného poistného.

29. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že
v konaní bolo preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej poistnej
zmluvy a to tým, že nezaplatila splátky poistného do konca poistného obdobia.

30. Podľa Článku 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa ust. § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

32. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

33. Ak žalovaná tvrdí, že k zániku poistenia došlo skôr, túto skutočnosť musí v spore hodnoverne
preukázať. V sporovom konaní totiž majú strany sporu dôkaznú povinnosť t.j. povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane
sporu,ktorúdanúskutočnosťtvrdí.Stranasporu,ktoráneoznačilaresp.nepredložiladôkazypotrebnéna

preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej
strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,

pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

34. V nadväznosti na vyššie uvedené súd poukazuje na ust. § 151 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ako strana sporu poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Z ust. § 151

Civilného sporového poriadku vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdeníprotistrany.Akstranasporuneunesiebremenopopretiaskutkovýchtvrdeníprotistrany,nastupuje
ako procesný právny následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.

35. Po zhodnotení tvrdení sporových strán a ponúknutých dôkazov súd dospel k jednoznačnému záveru,

že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že predmetný poistný vzťah zanikol skôr, a
to na základe ňou zaslanej výpovede.

36. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná porušila zmluvne dohodnutú povinnosť platiť
poistné štvrťročne. V konaní bolo preukázané tiež, že manžel žalovanej uzavrel novú poistnú zmluvu s

inýmpoisťovateľom(Komunálnapoisťovňaa.s,ViennaInsuranceGroup),avšakuzavretienovejpoistnej
zmluvy relevantne a nepochybne nepreukazuje zánik skoršej poistnej zmluvy s iným poisťovateľom
(žalobcom). Zákon nevylučuje, aby vec bola zároveň poistená u niekoľkých poisťovateľov, avšak v
prejednávanom prípade absentuje dôkaz o tom, že žalovaná ukončila poistný vzťah so žalobcom
výpoveďou, ktorá v súlade so zákonom musí byť realizovaná v písomnej forme.

37. Keďže žalovaná nepreukázala ukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom výpoveďou (nepredložila
súdu písomnú výpoveď z poistnej zmluvy), t.j. neuniesla v spore dôkazné bremeno, možno bez
akýchkoľvek pochybností konštatovať, že poistenie v zmysle vyššie citovaných ustanovení zaniklo vlehote jedného mesiaca po splatnosti splátky splatnej dňa 19.4.2018, a to dňa 19.5.2018. Nakoľko
poistenie zaniklo pred koncom poistného obdobia, žalobca má nárok na alikvotnú časť dohodnutého
poistného od 19.10.2017 do 19.5.2018, t.j. ku dňu zániku poistenia vo výške 120,11 Eur (3 štvrťročné

splátky á 35,91 Eur + 12,38 Eur).

38. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcom uplatnenej istiny, teda žalobe
v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel.

39. Popri istine sa však žalobca domáhal aj priznania príslušenstva k uplatnenej pohľadávke.

40. V zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z
omeškania.

41. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, ktorá predstavuje 0,00%.

43. Žalobcovi ako veriteľovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vznikol nárok aj na úroky z

omeškania, pretože žalovaná ako dlžník svoj dlh nesplnila riadne a včas. Omeškanie s plnením dlhu
sa odvíja od splatnosti dlhu.

44. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. Základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bola vo výške 0,00 % ročne; po

zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5 % ročne.

45. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

47. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

49. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená

advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.

51. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).