Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5Csp/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718201079
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2718201079.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

IČO:35831154,sosídlomMýtna48,81107Bratislava,právnezastúpeného:JUDr.JánŠoltés,advokát,
so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 5.314,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 685,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
685,10 eur od 21.06.2018 až do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.629,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 4629,38 eur od 21.06.2018 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca m á v o č i žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Žalobcovi s a v r a c i a titulom zaplateného súdneho poplatku suma 34,30 eur prostredníctvom

prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9,
Banská Bystrica, do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou podanou
na Okresnom súde Skalica dňa 30.07.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 5.314,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy
od 21.06.2018 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca uzavrel so
žalovaným dňa 16.01.2014 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len
„zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol

účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % a ku
dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.400,- eur a
bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80,- eur. Žalovaný si nesplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy aj napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Žalobca vystavil
ku dňu 10.06.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2018 obsahujúci
istinu, poplatky, úrok a sankčný úrok s konečným zostatkom na úhradu vo výške 5.314,48 eur. Konečný
dlh žalovaného predstavuje sumu vo výške 5.314,48 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj

peňažný záväzok v lehote splatnosti do dňa 20.06.2018.

2. Žalobca doručil súdu dňa 03.12.2018 podanie, v ktorom uviedol, že žalovaný uhradil sumu vo výške
1.371,13 eur. Žalovaná suma vo výške 5.314,48 eur pozostáva z istiny vo výške 2.146,41 eur, poplatkovvo výške 176,63 eur, štandardného úroku vo výške 2.482,97 eur a sankčného úroku vo výške 508,47 eur.
Týmto podaním žalobca zobral žalobu čiastočne späť a to v časti sumy vo výške 685,10 eur (poplatky a
sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal súd v tejto časti konanie zastaviť. Žalobca

si aj naďalej uplatňoval zaplatenie sumy vo výške 4.629,38 eur spolu s príslušenstvom.

3. Okresný súd Skalica vydal dňa 28.03.2019 uznesenie č. k. 5Csp/68/2018 - 57, ktorým pripustil, aby
na miesto pôvodného žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., vstúpil žalobca, nakoľko
Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2017 a oznámením o postúpení pohľadávky

zo dňa 22.08.2018 mal súd preukázané, že pôvodný žalobca spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a.s., postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

5. Žalobca, ani jeho právny zástupca sa na riadne predvolanie na pojednávanie dňa 19.12.2019

nedostavili, právny zástupca žalobcu písomne ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť. Na vyššie
uvedené pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie Žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro ( č. l 3 ), Obchodnými
podmienkami ( č. l. 4 ), Výpisom z pôžičkovej karty ( č. l. 5 - 11 ), Obchodnými podmienkami ( č. l 38 ),

Predžalobnou upomienkou ( č. l. 39 - 40 ), Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ( č. l.
41 ), Cenníkom ( č. l. 42 - 45), Oznámením o postúpení pohľadávky ( č. l 50 - 51 ), Žiadosťou o prevod
pohľadávky ( č. l. 55) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

7. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:

31 320 155 a žalovaný ako žiadateľ, na základe žiadosti žalovaného uzatvorili dňa 16.01.2014 Zmluvu
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. XXXXXXXX, ktorou sa právny predchodca
žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX, pričom
žalovanému bol poskytnutý úver. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy bol žalovanému predschválený
úverový rámec vo výške 2.400,- eur s výškou štandardnej mesačnej splátky vo výške 80,- eur. Výška

úroku bola v zmluve dohodnutá vo výške 22,80 %. Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., ktoré neboli podpísané
žalovaným.

8. Podľa výpisu z pôžičkovej karty žalovaného ku dňu 31.05.2018, konečný stav pohľadávky žalovaného

ku dňu 31.05.2018 bol vo výške - 5.314,48 eur.

9. Podaním zo dňa 04.07.2015 označeným ako ,,Predžalobná upomienka“, pôvodný žalobca vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 240,- Eur najneskôr do 11.07.2015, v opačnom prípade
pristúpi pôvodný žalobca k zosplatneniu úveru. Žalovaný si predmetnú upomienku prevzal dňa

13.07.2015.

10. Podaním zo dňa 20.08.2015 označeným ako ,,Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“,
pôvodný žalobcu oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala
splatnou celá pohľadávka žalovaného, pričom dlžná suma bola vo výške 2.785,86 Eur.

11. Z podania označeného ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 22.08.2018 má súd
preukázané, že pôvodný žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, pričom
žalovanému oznámil, že pohľadávku je treba uhradiť už novému žalobcovi.

12. V zmysle § 497 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodného zákonníka“), zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 272 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu

iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy
prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje
ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť
alebo zrušiť iba písomne.14. Podľa § 273 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj
odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami

alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo
k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných
podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre
používané v obchodnom styku.

15. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“), tento zákon upravuje niektoré vzťahy
súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území
Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej
republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom
bezpečného fungovania bankového systému.

16. Podľa § 92 ods. 8 zákon o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný

záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o

jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré

právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 40 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon
robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.
Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

20.Podľa§52ods.1až4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky súvyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23.Vzmysle§524ods.1Občianskehozákonníka,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
24. V zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka,, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. V zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

26. V zmysle § 525 ods.. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

27. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

28. Podľa § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákona
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

29. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.Zmluvaospotrebiteľskomúvereokrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

30. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

33. Podľa § 150 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie

podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).

34. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebovnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné
(ods. 2).

35. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

36. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého

rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvojetvrdeniadôkazy.Dôkaznýmbremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité

skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na
preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného
sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím

sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).

37. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či bola pohľadávka pôvodného žalobcu
platne postúpená na žalobcu. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité
podmienky, konkrétne uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom
takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie,
teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Z prílohy č. 3 k Rámcovej zmluve o

postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2017 je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením
peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež z výpisu z účtu žalovaného je zrejmé,
že žalovaný neplnil splátky dohodnuté v zmluve o kreditnej karte riadne a včas a na jeho strane došlo
k omeškaniu s platením peňažného dlhu. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka
splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi,

za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v
súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami.

38. Súd mal v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že pôvodný žalobca - banka, si splnila svoju
zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko právny

predchodca žalobcu písomne vyzval dňa 13.07.2015 žalovaného k úhrade dlžných splátok úveru,
následne oznamom zo dňa 20.08.2015 oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej
pohľadávky a napokon bola celá pohľadávka postúpená Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 30.11.2017 na žalobcu. Pôvodný žalobca žalovanému písomne oznámil postúpenie pohľadávky
oznamom zo dňa 22.08.2018. Pôvodný žalobca postúpil predmetnú pohľadávku v celom rozsahu

žalobcovi, pričom postupoval v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd uvádza, že postup
postúpenia pohľadávky bol v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách zachovaný.

39. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o kreditnej karte je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou,
kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane
druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskejčinnosti.Pretotrebanaprávnyvzťahmedzižalovanýmažalobcomaplikovaťustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere je

absolútnym obchodom. Zmluva o kreditnej karte zo dňa 16.01.2014 je typovou zmluvou uzatváranou
vo viacerých prípadoch, pričom žalovaný jej obsah nemohol reálne ovplyvniť. Vzhľadom na to uvedená
zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru - kontokorentného,
preto súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. ospotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno
rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej
úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná

zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o
ďalšie náležitosti vymedzené v zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský
úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi,
a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 3
cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí

dohodnutej doby vrátiť.

40. Žalobca svojím podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.12.2018, zobral žalobu čiastočne späť a
to v časti sumy vo výške 685,10 eur (poplatky a sankčný úrok). Súd konanie v časti o zaplatenie istiny
vo výške 685,10 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 685,10 eur od 21.06.2018 až do
zaplatenia podľa § 145 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. C.s.p. zastavil.

41. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal
preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným došlo dňa 16.01.2014 k platnému uzatvoreniu
zmluvy o poskytnutí úveru. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o úvere je jednoznačne zmluvou
spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva o pôžičkovej karte je zároveň aj spotrebiteľským úverom
podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom jej základným charakterom
je charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného

zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na
právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 3 cit. zákona. Súd preto pri právnom posúdení
veci aplikoval na zmluvu ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľa a tiež zmluvu
posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil obsah

zmluvy a Obchodné podmienky a má za to, že zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá platne.

42. Súd mal predloženými dôkazmi preukázané, že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy
o kreditnej karte, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky, a predmetom ktorej bolo poskytnutie
kreditnej karty so schválenými úverovým rámcom vo výške 2.400,- eur s dohodnutou výškou úrokovej

sadzby 22,80 % ročne a dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 80,- eur. Súd preskúmal zmluvu o
spotrebiteľskomúverezpohľadunáležitostí,ktorémázmluvaobsahovaťpodľaustanoveníObčianskeho
zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluva
obsahujezákonnomustanovenénáležitostizák.č.129/2010Z.z..Súdnezistilrozpormedzidojednanými
ustanoveniami úverovej zmluvy č. 45229765 zo dňa 16.01.2014 a zákonom.

43. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že vyhovel žalobcovi v rozsahu po čiastočnom
späťvzatí žaloby a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.629,38 eur, ktorá predstavuje
nesplatenú istinu a úrok z úveru. Žalovaný sa v konaní nevyjadril k žalobe, nezúčastnil sa pojednávania
a ani neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu. Súd preto nemal preukázané,

že by žalovaný nebol oboznámený s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných
kariet a so Sadzobníkom poplatkov.

44. Keďže žalovaný nezaplatil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo
právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 4.629,38 eur od 21.06.2018 až do zaplatenia, pretože takto priznané úroky
z omeškania sú v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.

45. Podľa § 232 ods. 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

46. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

47. Žalovaný v konaní nepožiadal o možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a taktiež súdu nepredložil
dôkazy odôvodňujúce možnosť povoliť splácať pohľadávku v splátkach v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p.
Preto súd rozhodol o lehote plnenia priznanej pohľadávky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle
§ 232 ods. 3 C.s.p.

48. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

50. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu
vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

51. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „zákona o súdnych
poplatkoch“), ak sa po podaní návrhu rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí. V
odvolacom konaní sa poplatok doplatí len vtedy, keď sa zvýši cena predmetu poplatkového úkonu na
návrh. Ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti

sa zodpovedajúca časť poplatku.

52. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

53. Žalobca resp. právny predchodca žalobcu svojim návrhom pôvodne žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5.314,48 eur, pričom súdom bol vyrúbený súdny poplatok vo výške
318,50 eur. Žalobca zobral počas konania návrh v časti 685,10 eur späť a uplatňoval si zaplatenie
sumy 4.629,38 eur, ktorej prislúcha súdny poplatok vo výške 277,50,- eur. Súd preto rozhodol o vrátení

zodpovedajúcej časti súdneho poplatku za návrh podľa § 7 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 34,30
eur ( 318,50 eur - 277,50 eur = 41 eur ), ktorý už je krátený, s poukazom na zákonné ustanovenie § 11
ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, o sumu 6,70 eur a ktorý bude žalobcovi vrátený prostredníctvom
prevádzkovateľa systému.

54. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č.
233/1995 Z.z.).