Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. júl 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116210823
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4116210823.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX zastúpená:

Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom Hlavná 1221, 952 16 Vráble proti žalovanej: Ing. K. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. 8, XXX XX U. K. zastúpená JUDr. Daniela Lopezová, advokátka, so sídlom
Ďatelinová 2, 821 01 Bratislava v konaní o zaplatenie 9.000 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom
Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej voči žalobkyni súd priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným dňa 28.04.2016 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy

9.000 eur z titulu nevyplateného bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúce obvyklého nájmu
za obdobie od 01.10.2014 do 31.12.2015. Žalobkyňa v podiele 1/3 a žalovaná v podiele2/3 sú podielové
spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV 3222, 3367 kat. úz. Nitra. Predmetné nehnuteľnosti
predstavujú trojpodlažnú budovu, sklad a zastavanú plochu slúžiacu ako parkovisko na Farskej ulici v
Nitre. Časť skladu na parc. 1318/2 v danom období užívala firma Mikrocomp a dve parkovné miesta na
parc. 1318/1 firma Abos. Zvyšnú časť nehnuteľností v predmetnom období mala k dispozícii, užívala
a využívala nehnuteľnosti výlučne žalovaná. Žalobkyňa mala snahu sa dohodnúť s žalovanou, že

predmetné nehnuteľnosti bude využívať sama žalovaná a žalobkyni bude platiť mesačne sumu 1.200
eur. Za dané obdobie žalovaná platila žalobkyni mesačne sumu 600 eur za dané nehnuteľnosti. Podľa
znaleckého posudku Ing. R. cena obvyklého nájomného za daný podiel žalobkyne mesačne predstavuje
sumu 1.443,66 eura. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha doplatenia sumy 600 eur za každý mesiac
predmetného obdobia.

2. Okresný súd rozsudkom zo dňa 09.08.2018 žalobu zamietol. Mal za to, že ide o bezdôvodné

obohatenie. Z dôvodu právnej vady znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, žalobkyňa nárok
na bezdôvodné obohatenie nepreukázala. Žalobkyňa tiež nepreukázala užívanie celej nehnuteľnosti
žalobkyňou. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Nitre prvostupňové rozhodnutie zrušil a
vrátil vec na ďalšie konanie. Vo veci nešlo o bezdôvodné obohatenie, ale o náhradu v zmysle § 137
O.z. Znalecký posudok bol predložený v súlade so zákonom. Bude potrebné sa vyporiadať s otázkou či
žalovaná užívala nehnuteľnosť nad rámec spoluvlastníckeho podielu a či jej bolo bránené v užívaní.

3. Do prvého rozhodnutia zistil prvostupňový súd tento skutkový a právny stav: Žalobkyňa sa domáhala
od žalovanej zaplatenia sumy 9.000 eur z titulu nevyplateného bezdôvodného obohatenia vo výške
zodpovedajúce obvyklého nájmu za obdobie od 01.10.2014 do 31.12.2015. Žalobkyňa v podiele 1/3 a
žalovaná v podiele 2/3 sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV 3222, 3367 kat. úz.Nitra. Predmetné nehnuteľnosti predstavujú trojpodlažnú budovu, sklad a zastavanú plochu slúžiacu ako
parkovisko na Farskej ulici v Nitre. Časť nehnuteľností užívali tretie osoby. Zvyšnú časť nehnuteľností
v predmetnom období mala podľa žalobkyne k dispozícii, užívala a využívala nehnuteľnosti výlučne

žalovaná. Žalobkyňa mala snahu sa dohodnúť s žalovanou, že predmetné nehnuteľnosti ktoré nie sú
prenajaté tretím osobám bude využívať sama žalovaná a žalobkyni bude platiť mesačne sumu 1.200
eur. Za dané obdobie žalovaná platila žalobkyni mesačne sumu 600 eur za dotknuté nehnuteľnosti.
Podľa znaleckého posudku Ing. R. cena obvyklého nájomného za daný podiel žalobkyne mesačne
predstavuje sumu 1.443,66 eura. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha doplatenia sumy 600 eur za

každý mesiac predmetného obdobia. Okrem znaleckého posudku aj nájomné zmluvy zo spoločnosťou
Mikrocomp, Abos, nájomná zmluva s J. na kaviareň, ako aj sprostredkovateľské zmluvy s realitnými
kanceláriami dokladovali, že požadovaná suma je cenou obvyklého nájomného za dané obdobie spolu
s uhradenou sumou. Žalobkyňa objektívne zo zdravotných dôvodov nemala možnosť nehnuteľnosti
užívať, nemala k nim prístup, užívala ich žalovaná, nie sú reálne deliteľné. Podľa dojednaní strán za
predchádzajúce obdobie mala žalovaná možnosť užívať celé priestory, pričom konkrétne nepreukázala

v akom rozsahu priestory za žalovaného obdobie priestory nevyužívala , pričom podľa žalobkyne ich
užívala v celom rozsahu okrem časti ktoré boli prenajaté tretím osobám. Žalovanej dala súhlas aj na
prenájom kaviarne. Znalecký posudok žalobkyňa považovala za vypracovaný v súlade so zákonom a
malo by sa z neho vychádzať. Skutočnosť, že sa znalec osobne nezúčastnil ohliadky nehnuteľnosti je
nepodstatná a nemá žiaden vplyv na obsah znaleckého posudku. Žalovaná s návrhom nesúhlasila a

navrhovala návrh zamietnuť ako nedôvodný a neurčitý. Nebolo jasné z čoho pozostáva žalovaná suma v
rámci jednotlivých nehnuteľností. žalovaná si od žalobkyne prenajímala časť nehnuteľnosti podľa zmluvy
z 20.9.2012, čiže neprenajímala si celé nehnuteľnosti. Dojednanú odmenu v sume 600 eur mesačne
plnila aj za žalované obdobie. Žalovaná užívala len časť nehnuteľností konkrétne sklad nábytku, štyri
parkovacie miesta, na prvom nadzemnom podlaží neužívala kaviareň ale len kanceláriu a obchodné

priestory, druhé nadzemné podlažie užívala celé okrem kancelárie s priľahlými skladmi, ktorá slúžila
pre potreby spoluvlastníkov na riešenie ich vzájomných vzťahov a vzťahov s nájomcami, a pre správu
budovy a archív. Pre svoju potrebu žalovaná kanceláriu nevyužívala. Na treťom podlaží do marca 2015
využívala 50% rozlohy podlahovej plochy a od marca 2015 nevyužívala tento priestor vôbec. To že tretie
podlažie - podkrovné priestory, kaviareň boli prázdne svedčí aj fotodokumentácia v znaleckom posudku

Ing. R.. Podľa žalovanej sa žalobkyňa aktívne nepodieľala na nakladaní so spoločným majetkom,
neudržiavala ho, neplatila náklady na nehnuteľnosti. Žalobkyni nebolo bránené vo využívaní kaviarne a
podkrovných priestorov a šiestich resp. ôsmich parkovacích miest. Tak ako mala žalobkyňa subjektívne
dôvody mala ich aj žalovaná. Žalobkyňa dokonca znemožňovala prenajať nehnuteľnosti tretím osobám,
keď odmietla podpísať nájomnú zmluvu s p. D. či sprostredkovateľskú zmluvu s realitnou kanceláriou

H.. Neprimeranosť ceny v znaleckom posudku žalovaná dokladovala stanoviskami realitných kancelárií
a ponukou na prenájom nehnuteľností (čl. 212 - 214). Žalovaná namietala zákonnosť vypracovania
znaleckého posudku, keď znalec je povinný vykonať znaleckú činnosť osobne ak ide o fyzickú osobu.
Ohliadky nehnuteľnosti sa znalec osobne nezúčastnil. Žalovaná tiež namietala, že znalec v posudku
vychádzal z ponúk iných nebytových priestorov, ktoré však ani všetky nepriložil k posudku, nevychádzal

zo žiadnej reálnej nájomnej zmluvy. Sporné strany mali uzatvorenú nájomnú zmluvu z 30.9.2012
do 30.9.2014 podľa ktorej si žalovaná od žalobkyne prenajala časť nehnuteľností - časť prízemia,
časť prvého podlažia, časť pozemku a skladu za sumu 300 eur mesačne. Z rovnakého dátumu bola
uzatvorená zmluva medzi vlastníčkami nehnuteľnosti a spol. Nábytok u Brucknera s.r.o. podľa ktorej mal
nájomca žalobkyni vyplácať 300 eur mesačne. Po skončení predmetných zmlúv sa strany na ďalšom

zmluvnom vzťahu nedohodli a žalovaná vyplácala žalobkyni mesačne 600 eur. Žalovaná informovala
žalobkyňu o možnostiach prenájmu voľných priestorov ( čl. 148, 149, 151, 159). Záujemca o nebytový
priestor pán Barčiak trval na tom, aby bola uzatvorená zmluva aj so žalobkyňou ako spoluvlastníčkou,
čo táto odmietla (čl. 160). V žalovanom období bola časť nehnuteľnosti prenajatá a to časť skladu a
10 parkovacích miest spol. Mikrocomp, dve parkované miesta spol. Abos v období od 1.10.2014 do

31.12.2014. znalecký posudok Ing. R. vychádzal z vyše 100 ponúk na prenájom nebytových priestorov
v Meste Nitra, tieto neboli prílohou posudku, neboli v posudku zohľadnené žiadne uzavreté zmluvy.
Posudok vypracovával znalec ako fyzická osoba a znalecký posudok aj vychádzal z ohliadky zo dňa
22.9.2015. predmetnej ohliadky sa znalec osobne nezúčastnil, zúčastnili sa jej jeho zamestnanci.
Nedokladoval však, že by ako fyzická osoba mal zamestnancov, vo vlastnom vyjadrení uvádzal, že

vecou poveril svojho zamestnanca ešte ako riaditeľ znaleckej organizácie, teda právnickej osoby. Podľa
znalca legislatíva nepredpisuje povinnosť vykonania ohliadky. Sám znalec sa však vyjadril, že pokiaľ
by bolo od začiatku deklarované, že sa jedná o posudok určený na použitie pred súdom inicioval byohliadku na ktorej by sa zúčastnil osobne. Žalovaná ako obranu uvádzala aj náklady na nehnuteľnosti
ktoré platí výlučne ona, čo žalobkyňa namietala premlčaním a že ich hradila žalovaná ako podnikateľka.

4. Právný zástupca žalobkyne sa pridržiaval písomného vyjadrenia, mal za to, že žalobkyňa preukázala
svoj nárok. Počas žalovaného obdobia mala žalovaná k dispozícii celú nehnuteľnosť, ktorú užívala
pričom však nehovorí, že ju užívala celú. Sú tu však dôkazy, ktoré to naznačujú konkrétne, že žalobkyni
platila úhrady 600,- Eur tak ako spred žalovaného obdobia, ďalej boli predložené zmluvy so žalovanou
ako s obchodným subjektom, kde obchodný subjekt mal prenajaté celé priestory a až po skončení

žalovaného obdobia žalovaná rozkreslila, ktoré časti bude užívať a ktoré nie. K okolnostiam ohľadne
kaviarne sa žalobkyňa vyjadrovala.

5. Právna zástupkyňa žalovanej uvádzala, že má iný názor ako PZ žalobkyne. Keď PZ žalobkyne sa
nevyjadril k naplneniu bodu d) z bodu 49 uznesenia KS, čo je ďalej rozoberané v bode 52 uzn. KS
a to, že aj keby čisto teoreticky žalovaná užívala celú nehnuteľnosť, čo reálne neužívala, nevznikol

by nárok na finančnú náhradu pretože žalobkyni nikdy nebolo bránené v užívaní nehnuteľnosti. Tieto
skutočnosti vyplývajú priamo z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní, keď sa vyjadrila, že jej nikto
nebránil vo vstupe do nehnuteľnosti a sama sa vyjadrovala, že nemá záujem nehnuteľnosti užívať.
Keď žalobkyňa požadovala od žalovanej 1200 eur namiesto 600 eur, táto s tým nesúhlasila a vyzývala
ju, aby aj žalobkyňa nehnuteľnosti užívala. Bolo to v listoch z 26.11.2014, 16.12.2014 či 09.02.2015.

Keď už opakovane žalobkyňa nereagovala, predložila jej žalovaná predmetné nákresy na rozdelenie
užívania. Tieto skutočnosti teda potvrdzujú, že celé nehnuteľnosti žalovaná neužívala, čo však považuje
za irelevantné, keďže žalobkyni v užívaní bránené nebolo.

6. Žalovaná uvádzala, že 600,- Eur platila z dôvodu, že nevedela, že nemusí platiť, pričom sa bála,

pretože jej bolo povedané, že ak nebude platiť vypadne z obchodu. Ona celé priestory neužívala.

7. Súd doplnil dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: odvolanie žalobkyne
č.l.263-272, list žalobkyne č.l.279-280, emailová komunikácia č.l.281-284,vyjadrenie žalovanej k
odvolaniu č.l.293-297, vyjadrenie žalobkyne č.l.308-311, znalecký posudok č.l.312-373, vyjadrenie

žalovanej č.l.379-381, vyjadrenie žalobkyne č.l. 389-390, vyjadrenie žalovanej č.l.402, vyjadrenie
žalobkyne č.l.410-411, uznesenie KS č.l.445-449, návrh žalovanej č.l.454, vyjadrenie žalobkyne
č.l.462-465 a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav:

8. Žalobkyňa mala za to, že počas žalovaného obdobia žalovaná užívala nehnuteľnosť, keď ju mala

k dispozícii. Neuviedla cestou právneho zástupcu, že celú. Platila žalobkyni 600 eur tak ako do
začiatku žalovaného obdobia a nákres na rozdelenie nehnuteľnosti predložila až po žalovanom období.
Poukazovala na vykonané dokazovanie, po rozhodnutí odvolacieho súdu nepredložila žiadne nové
dôkazy. Žalovaná platila sumu 600 eur počas žalovanej doby z dôvodu, že nevedela, že platiť nemusí,
bolo jej povedané, že ak platiť nebude z obchodu vypadne. Žalovaná mala za to, že okrem toho, že

žalovaná neužívala počas žalovanej doby celú nehnuteľnosť, žalobkyni nikdy nebolo bránené v užívaní
nehnuteľnosti. Po tom ako žalobkyňa žiadala sumu 1.200 eur ju žalovaná listami zo dňa 26.11.2014,
16.12.2014, 09.02.2015 vyzývala na užívanie nehnuteľnosti. Sama žalobkyňa sa vyjadrila, že nemá o
užívanie nehnuteľnosti záujem. Sklad sa skladá z dvoch častí cca 38 m2 užívala žalovaná a cca 117
m2 bolo prenajatých spol. Mikrocomp.

9. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

12. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právnyúkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

13. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

14. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

15. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

16. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

18. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo

dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

20. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

21. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

22. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so
súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že
sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až

po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

23. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,

inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

24. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na preukázaný skutkový a právny stav súd
žalobu zamietol v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu. Podľa odôvodnenia ( bod 39) uznesenia

KS v Nitre i de o nárok podľa § 137 ods. 1 O.z. Predložený znalecký posudok bol vypracovaný v súlade
so zákonom, obsahoval však chyby v písaní a počítaní a pri stanovení ceny nájmu sa vychádzalo
nesprávne z ponúk nájmov a nie z uzavretých nájmov. V konečnom dôsledku však táto skutočnosť bola
prerozhodnutiesúduirelevantná.Prezdôvodnenietohtorozhodnutiajepotrebnécitovaťčastiuznesenia
KS v Nitre zo dňa 29.01.2020.

25. Podľa bodu 31 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu po skončení predmetných zmlúv sa strany
na ďalšom zmluvnom vzťahu nedohodli a žalovaná vyplácala žalobkyni mesačne 600 eur. Správne tiež
konštatoval, že nemôže byť ani žiaden spoluvlastník nútený k využívaniu celej spoločnej nehnuteľnosti
a nemôže byť k tomu nútený iným spoluvlastníkom. Je pritom na žalobcovi, aby preukázal v akom

rozsahu je jeho vlastníctvo užívané iným subjektom. Dôkazné bremeno svojich tvrdení o užívaní celých
nehnuteľností žalovanou mimo prenajatých tretím osobám žalobkyňa neuniesla. Dôvod týkajúci sa
neužívania nehnuteľností žalobkyňou zistený prvoinštančným súdom bol a spočíval v zdravotnom stave,
resp. nezáujme o užívanie (podnikanie). Iný relevantný dôvod zistený nebol.26. Podľa bodu 49 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu predpokladmi úspešného domáhania
sa náhrady za užívanie dotknutým spoluvlastníkom (vzhľadom na vyššie uvedené zásady) pred

súdom v konaní možno vtedy, ak preukáže, že: a/ v rozhodujúcom čase existovalo podielové
spoluvlastníctvo k veci, b/ dotknutý (neužívajúci) podielový spoluvlastník neužíval vec v rozsahu
jeho spoluvlastníckeho podielu, c/ iný spoluvlastník užíval vec nad rozsah jeho spoluvlastníckeho
podielu, ktorý zasahuje do rozsahu podielu dotknutého podielového spoluvlastníka, pričom d/ dôvodom
neužívania veci neužívajúcim spoluvlastníkom nepramení z dohody o bezplatnom alebo inom užívaní

iným spoluvlastníkom alebo v bránení v užívaní užívajúcim alebo iným spoluvlastníkom.

27. Podľa bodu 51 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, každý spoluvlastník je oprávnený vec
užívať v rozsahu svojho podielu. Podiel nemožno stotožňovať s konkrétnymi časťami veci. Podiel
vyjadruje mieru užívania. Miera užívania môže byť determinovaná najmä časom užívania alebo
priestorovým rozsahom užívania. Ak celú vec užíva každý druhý deň každý zo spoluvlastníkov

(majúcich ? podiel) nejde o užívanie nad rozsah. Každý z podielových spoluvlastníkov má právo vec
užívať v rozsahu svojho podielu. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov.

28. Podľa bodu 56 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu potom bude platiť, že ak prvoinštančný

súd urobí skutkový záver (čo preukazuje žalobkyňa), že žalovaná užívala nehnuteľnosti nad svoj rozsah
a užívala celý alebo časť rozsah jej podielu bez dohody, potom bude povinná zaplatiť obvyklú výšku
náhrady ("nájmu"), ktorú výšku bude treba dokazovať. Užívanie nehnuteľnosti nad rozsah ale nie je
determinovaný len obyčajnou skutočnosťou užívania veci jedným z podielových spoluvlastníkov. Ak
neužívanie spočívalo v subjektívnom dôvode na strane neužívajúceho podielového spoluvlastníka,

potom nemožno (bez ďalšieho) hovoriť o nadužívaní veci spoluvlastníkom, ktorý vec užíval.

29. Podľa bodu 57 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu ak prvoinštančný súd urobí (bezrozporný)
skutkový záver, že žalovaná neužívala nehnuteľnosti nad svoj rozsah, ďalej že nebola dohoda o užívaní
a žalobkyni bránené v užívaní nebolo (čo zo spisu doposiaľ vyplýva), potom žalobkyňa nárok na náhradu

za nadužívanie žalovanou nemá.

30. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu právny zástupca žalobkyne predložil písomné vyjadrenie
k veci. K svojim tvrdeniam vo vyjadrení nepredložil žiadne nové dôkazy. V konaní bolo potrebné
preukázať, že žalovaná užíva celé nehnuteľnosti, resp., že ich užíva nad rámec svojho podielu, keď

užívanie nehnuteľností v rozsahu jej podielu nezakladá nárok žalobkyne v zmysle § 137 ods. 1 O.z. Toto
dôkazné bremeno žalobkyňa neuniesla aj napriek tomu, že ju súd vyslovene na to vyzval a tvrdila, že
žalovaná užíva celú nehnuteľnosť. To, že do žalovaného obdobia žalovaná platila žalobkyni sumu 600
eur, nie je dôkaz o užívaní celej nehnuteľnosti žalovanou a ani to, že po žalovanom období zasielala
žalovaná žalobkyni nákres rozdelenia užívania nehnuteľností. Ďalšou podmienkou bolo preukázať, že

žalovanej je bránené v užívaní nehnuteľností. Táto skutočnosť tiež nebola preukázaná žalobkyňou.
Žalobkyňa sa sama zo zdravotných dôvodov rozhodla nehnuteľnosti neužívať pričom jej nikto nebránil
vo vstupe do nehnuteľnosti. Počas žalovaného obdobia (od 01.10.2014 do 31.12.2015) bola vyzývaná
žalobkyňa žalovanou na spoločné užívanie nehnuteľností listami žalovanej zo dňa 26.11.2014 ( č.l. 12),
1612.2014 ( č.l. 16), 09.02.2015 ( č.l. 21). Bol tak dokonca preukázaný opak tvrdení žalobkyne. Pri

konštatovaní, že žalobkyňa nedostatočne preukázala svoj nárok bral súd do úvahy aj postoj žalobkyne
ohľadne jej nepričinenia sa k možnostiam prenajímania nehnuteľností tretím osobám. Preukázateľne
nedostatočne spolupracovala s žalovanou pri možnosti prenajať kaviareň nerešpektujúc dokladovaný
nárok nájomcu. Nie je síce potrebné aby všetci vlastníci uzavreli nájomnú zmluvu, ale v tomto prípade
potencionálny nájomca na tom trval a žalobkyňa o tom vedela. Vzhľadom na zamietnutie návrhu sa

súd nárokom žalovanej nezaoberal, keďže bol prednesený len ako obrana. Z rozhodnutia odvolacieho
súdu jasne vyplýval právny názor odvolacieho súdu v prípade nepreukázania nároku žalobkyne a
prvostupňový súd podľa toho postupoval.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej voči

žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jej úspech v konaní.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v zmysle § 356 písm. b) CSP.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.