Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/215/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110201829
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6110201829.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu maloletého
O. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XX, XXX XX N., zastúpeného zákonnými zástupcami
C. N., nar. XX. XX. XXXX a O. U., nar. XX. XX. XXXX, obaja s trvalým pobytom W. XX/XX, XXX XX
N., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Nám.

M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, proti žalovanej Generali Slovensko poisťovňa, a.
s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpenému JUDr.
Gabrielou Reichovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Vajanského nám. 2, 036 01 Martin,
o náhradu škodu na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
10C/10/2010-491 zo dňa 17. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 01. 2017 uložil žalovanej povinnosť uhradiť
žalobcovi titulom zvýšenia náhrady odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 61 599,60
Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). O trovách konania okresný súd rozhodol
tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovanej (druhý výrok).

Zodôvodneniarozsudkuvyplýva,žeokresnýsúdrozsudkomč.k.10C/10/2010-295zodňa25.06.2013
uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi škodu na zdraví - titulom bolestného v sume 21 256,20 Eur
a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 95 281,60 Eur, obe sumy s 9 % ročným úrokom z
omeškaniaod08.06. 2011dozaplatenia,všetkovlehote3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/328/2013 - 333 zo dňa 26. 11. 2014 uvedený rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predmetom konania je náhrada škody na zdraví, ktorú maloletý žalobca utrpel dňa XX. XX. XXXX vo
veku necelých X rokov následkom dopravnej nehody zavinenej M. W.. V zmysle § 15 ods. 1 zák.
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej aj ,,Zákon o povinnom zmluvnom poistení“, resp. ,,ZoPZP“) nebola sporná
pasívna vecná legitimácia žalovanej, základ uplatneného nároku vo forme bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, spornou bola len výška náhrady škody.

Písomným podaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 30. 01. 2015 uplatnil žalobca
náhradu škody titulom bolestného v sume 21 256,20 Eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
v sume 95 281,60 Eur, obe sumy s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08. 06. 2011 až do zaplatenia,
a navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 80 898,80 Eur.
Dňa 25. 08. 2015 uzatvorili strany dohodu o urovnaní, na základe ktorej poskytla žalovaná žalobcovi
náhradu titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 56 683,20 Eur (8520 bodov x 14,46 Eur /

hodnota bodu pre rok 2009/ = 123 199,20 Eur - už poskytnuté plnenie v sume 66 516,- Eur). Zároveň sa
strany dohodli na úhrade úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 56 683,20 Eur od 15. 09. 2011 dozaplatenia, a o tom, že o zvyšnej časti nárokov (bolestné, úrok z omeškania z bolestného a mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia) rozhodne súd.
Na základe dohody o urovnaní zobral právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24. 11. 2015 žalobu

späť v častiach - o náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 95 281,60 Eur s
9 % ročným úrokom z omeškania od 08. 06. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania titulom bolestného
za obdobie od 08. 06. 2011 do 14. 09. 2011 a zvýšenia náhrady titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 19 222,20 Eur s tým, že z tohto titulu žiada naďalej sumu 61 599,60 Eur. Okresný
súd na pojednávaní uznesením konanie v uvedených častiach zastavil s tým, že ďalej koná o povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobcovi titulom náhrady bolestného sumu 21 256,20 Eur s 9 % úrokom z omeškania
od 15. 09. 2011 do zaplatenia, a titulom zvýšenia náhrady titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
v sume 61 599,60 Eur.
Na pojednávaní dňa 24. 11. 2015 sa strany zhodli v prípade náhrady bolestného na výške hodnoty bodu
v sume 14,46 Eur, i na tom, že žalobcovi patrí úrok z omeškania z tejto náhrady od 15. 09. 2011 do
zaplatenia. Sporným zostalo bodové ohodnotenie bolestného vyčíslené v sume 2180 bodov posudkom

O.. Y.. Právny zástupca žalobcu zároveň rozšírením žaloby uplatnil 50 % zvýšenie náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia.
Pretože spor ohľadne bodového ohodnotenia bolestného znaleckým posudkom O.. Y. neodstránil
ani výsluch znalca na pojednávaní dňa 12. 04. 2016, okresný súd na návrh strán nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia O.. O. M.. Znalec

O.. M. v znaleckom posudku (znalecký úkon č. 11/2016) uviedol 21 vážnych poranení maloletého
žalobcuabodovoohodnotil20položiekcelkovýmpočtombodov2435,pričomkonštatoval,žeporanenia,
ktoré maloletý žalobca utrpel sa definujú ako polytrauma, čo je poranenie dvoch alebo viacerých
orgánových systémov, z ktorých aspoň jedno ohrozuje človeka na živote. Konštatoval, že maloletý
žalobca od úrazu trpí kvadruparézou s prevahou vľavo (ochrnutie všetkých štyroch končatín), deficitnou

spontánnou dychovou aktivitou - nemožnosťou spontánneho dýchania so závislosťou na umelej
pľúcnej ventilácii, má trvalú tracheostomiu a vyživovaný je cez sondu (PEG). Jeho zdravotný stav je
komplikovaný opakovanými infektami dýchacích ciest na podpornej ventilácii s nutnosťou antibiotickej
liečby. Opakovane je hospitalizovaný pre komplikácie ako infekcie dýchacích ciest i močového mechúra
a obličiek s nutnosťou dlhodobej ATB liečby. Zlomenina pravej kľúčnej kosti bola ponechaná na

konzervatívnu liečbu. Kraniocerebrálne poranenie liečené trepanopunkciou - navŕtaním lebky v pravej
čelovo-nástennej oblasti s evakuáciou krvného výronu dňa 16. 09. 2008. Dňa 09. 10. 2008 mu bola
v celkovej anestéze vykonaná extrakcia radixov - koreňov zubov. Dňa 16. 03. 2009 mu boli po
zhojení zlomeniny vybraté Prevotove prúty z pravého stehna v celkovej anestéze. Postupne sa hojil
dekubit v krížovej oblasti. Ďalší priebeh je komplikovaný recidivujúcimi infekciami močových ciest,

vytvorením obličkových kameňov i kameňov močového mechúra pri opakovanej katetrizácii močového
mechúra. Dňa 21. 03. 2013 bola realizovaná reinštalácia - výmena PEGu. U maloletého žalobcu
sa prejavuje psychická deprivácia, poruchy spánku. Presun maloletého žalobcu je možný len na
invalidnom vozíku, na ktorom je jeho poloha pasívna. Krk - šija je voľná so zavedenou trvalou
tracheostomiou, zvýšený tonus má na horných i dolných končatinách, svalstvo hypotrofické - zmenšené,

na končatinách spasticita. Všetky štyri končatiny má ochrnuté, dolné široko rozkročené, ich aktívna
hybnosť je minimálna. V klinickom obraze dominuje obraz až kvadruplegie, hybnosť končatín prakticky
nemožná, je trvale inkontinentný - neudrží moč ani stolicu, má zavedený PEG. Znalec konštatoval, že z
hľadiska ohodnotenia bolestného možno považovať zdravotný stav žalobcu za ustálený v marci 2009,
sťaženia spoločenského uplatnenia po 19. 08. 2010.

Vychádzajúc zo znaleckého posudku O.. O. M. uzavreli strany na pojednávaní dňa 13. 12. 2016 súdny
zmier v časti o náhradu bolestného, ktorým sa žalovaná zaviazala uhradiť (dňa 22. 12. 2016 uhradila)
žalobcovi titulom bolestného sumu 12 074,10 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. 09. 2011 do
zaplatenia. Tento súdny zmier súd prvej inštancie schválil uznesením č. k. 10C/10/2010 - 480 zo dňa
13. 12. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 12. 2016.

Po dohode o urovnaní strán zo dňa 25. 08. 2015 a schválení súdneho zmieru zo dňa 13. 12. 2016 zostal
sporným len nárok žalobcu na zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % v zmysle §
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. uplatnený rozšírením žaloby na pojednávaní dňa 20. 01. 2015. Právni
zástupcovia strán zhodne konštatovali, že sporným nie je bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia počtom 8 520 bodov a hodnota bodu 14,46 Eur, z ktorých vychádzali pri dohode o urovnaní

dňa 25. 08. 2015.
Zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu (matka C. N.) uviedla, že zdravotný stav syna sa nezlepšuje,
ale zhoršuje. Neustále je napojený na dýchací prístroj, sám nie je schopný napiť sa, najesť a musí byť
neustále polohovaný. Trpí ťažkou osteoporózou z imobility, pri bežnej manipulácii mu hrozia zlomeniny,už utrpel dvojitú fraktúru. Každá z obličiek je funkčná len na 40 %, nie je schopný sám sa vymočiť a
denne musí byť štyrikrát cievkovaný. To spôsobilo, že má kamene v obličkách, hustý sediment a kamene
v močovom mechúry.

Súdny znalec O.. A. Y. na pojednávaní dňa 12. 04. 2016 uviedol, že zotrváva na svojom znaleckom
posudku č. 11/2012, doplňujúcom vyjadrení č. 1/2012 i výpovedi na pojednávaní dňa 06. 06. 2013.
Ohľadne termínu ukončenia liečby a ustálenia zdravotného stavu maloletého žalobcu tvrdil, že jeho
zdravotný stav stále nie je ustálený, lebo liečba stále prebieha. Vysvetlil metodiku a dôvody v posudku
uvedeného bodového hodnotenia jednotlivých zdravotných poškodení žalobcu a konštatoval, že v tomto

prípade ide o stav hodný osobitného zreteľa, lebo 98 % poranení druhého krčného stavca sa končí
smrťou. Podľa názoru znalca maloletý žalobca „už nie je človek, ale preparát človek“.
Okresný súd uviedol: ,,Pri posudzovaní žalovanou vznesenej námietky premlčania považuje súd za
kľúčové, či môže súd o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnúť i bez návrhu.
Súd má za to, že znenie § 5 ods.1, 5 zákona č. 437/2004 Z. z. treba vykladať tak, že výšku náhrady
určuje bodovým ohodnotením lekár (a nie je povinnosťou žalobcu túto vopred konkrétne určiť v súlade

s ohodnotením lekára ) a zvýšenie náhrady v prípadoch hodných osobitného zreteľa (ktoré môže
konštatovať i lekár) určuje súd (a to i bez návrhu). Preto podľa názoru súdu nemôže byť nárok na
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia maloletého žalobcu premlčaný. Vychádzajúc
z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckých posudkov, súd konštatuje, že si len ťažko predstaviť
prípad hodnejší osobitného zreteľa ako prípad, o ktorom sa súdny znalec vysloví, že poškodený „nie

je človek, ale preparát človek“ (nemožno pritom prehliadnuť, že zákon za dôvod hodný osobitného
zreteľa považuje už len samotné priznanie invalidity). Všetci lekári a znalci posudzujúci v rôznych fázach
vývoja zdravotného stavu maloletého poškodeného žalobcu sa jednoznačne zhodli v tom, že zdravotné
následky spôsobené dopravnou nehodou vážnym, nezvratným a trvalým spôsobom zasiahli do jeho
života a chlapec nie je, a nikdy nebude schopný, samostatného života. De facto ide o veľmi namáhavé

a bolestivé (pre poškodeného i jeho najbližších) udržiavanie života, a nie o liečenie. Tento fakt považuje
súd pri rozhodovaní za kľúčový a rozhodujúci.“
Vzhľadom na uvedené okresný súd žalobe o mimoriadne zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia poškodeného maloletého žalobcu vyhovel (o výške sumy medzi stranami spor nebol).
O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 Civilného

sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“).

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalovaná podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd
zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietne a žiadnej zo strán neprizná náhradu trov

konania. Podľa jej názoru okresný súd nesprávne posúdil ňou vznesenú námietku premlčania. Súd
prvej inštancie vychádzal pri posúdení uplatneného nároku zo skutočnosti, že právny zástupca žalobcu
rozšírením žalobu uplatnil 50% zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle §
5 ods. 5 zákona č. 437/2012 Z. Z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia (pravdepodobne ide o chybu v písaní, keď správne mal byť uvedený zák. č. 437/2004 Z.

z.). Ide o rozšírenie žaloby vykonané na pojednávaní dňa 20. 01. 2015, resp. ktoré bolo ako písomné
podanie žalobcu zo dňa 30. 01. 2015 doručené okresnému súdu dňa 02. 02. 2015. Nárok na zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia bol teda novo v konaní uplatnený na základe rozšírenia žaloby
na pojednávaní dňa 20. 01. 2015, kde právny zástupca žalobcu uviedol:,,navrhujem.,., aby súd pri
rozhodovaní v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 473/2004 Z. z, navýšil náhradu bolestného i sťaženia

spoločenského uplatnenia o 50% v každom prípade zvlášť.“ Následne svoj návrh na rozšírenie žaloby
predložil žalobca aj v písomnej forme v podaní zo dňa 30. 01. 2015. Tento nárok uplatnil vo výške
80 898,80 Eur (50% z bodového hodnotenia priznaného znaleckým posudkom O.. W., A..). O tomto
procesnom návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24. 11.
2015, ktorým pripustil rozšírenie návrhu o uplatnenie 50% navýšenia náhrady sťaženia spoločenského

uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2012 (správne má byť 2004) Z. z.. Išlo o v poradí štvrtú
zmenu rozsahu uplatneného nároku (predtým zmeny žaloby ) dňa 19. 07. 2011, 13. 01. 2012, 28. 05.
2013). Uvedený nárok na stal predmetom konania na základe procesného úkonu žalobcu - rozšírenia
žaloby doručeného súdu 02. 02. 2015 (resp. na pojednávaní dňa 20. 01. 2015). Tento záver vyplýva
nepriamo aj zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.

V konaní teda bolo preukázané a medzi stranami sporu nebolo v priebehu ďalšieho konania sporné, že o
nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa koná na základe návrhu žalobcu (rozšírenia
žaloby) predneseného na pojednávaní dňa 20. 01. 2015 (špecifikovaného následne v písomnom podaní
žalobcu zo dňa 30. 01. 2015 doručeného súdu ma 02. 02. 2015).Záver okresného súdu o možnom priznaní nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. poškodenému aj bez návrhu je v zásadnom rozpore s
platnou právnou úpravou. Ďalej poukázala na ustanovenie § 216 CSP. Nárok na zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia je samostatným nárokom, pre priznanie ktorého zákon stanovuje osobitné
podmienky aj spôsob jeho určenia (odlišne od podmienok, predpokladov vzniku a spôsobu hodnotenia
bolestného, či sťaženia spoločenského uplatnenia). Tento nárok je možné priznať len na základe
(žalobného) návrhu, ktorým sa žalobca takéhoto konkrétneho nároku domáha. Opačný záver súdu prvej
inštancie je súčasne v rozpore aj s už vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom

uznesení sp. zn. 12Co/328/2013 z zo dňa 26. 11. 2014, v ktorom odvolací súd konštatuje neprípustnosť
priznania (uvedeného) nároku súdom bez toho, aby bol riadne uplatnený žalobcom v konaní. Podľa
názoru odvolacieho súdu za týchto podmienok o tomto nároku okresný súd rozhodoval v rozpore §
153 ods. 2 O. s. p., t. j. nad rámec samotného žalobného návrhu. Aj z týchto záverov odvolacieho
súdu jasne vyplýva, že záver o možnom priznaní zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia aj bez
predchádzajúceho návrhu, nemôže obstáť. Podľa názoru súdu prvej inštancie nárok na zvýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu nemôže byť premlčaný. Nie je však už ďalej z odôvodnenia
rozsudku zrejmé, ako k tomuto záveru okresný súd dospel, či a aký súvis s týmto záverom má jeho
konštatovanie, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia možno priznať aj bez návrhu. Možno sa
len domnievať, či z tohto dôvodu považoval tento nárok okresný súd za nepremlčateľný alebo za nárok,
ktorý premlčaniu síce podlieha, ale za iných okolností, než ho on argumentoval. Súd prvej inštancie

dospel k záveru o nepremlčaní nároku, ale neuviedol, od akého momentu mala podľa jeho názoru začať
plynúť premlčacia doba ohľadom toho nároku, aká je jej dĺžka a kedy uplynula.
Zdôraznila, že nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je svojou povahou nárokom na
náhradu škody, ktorý sa podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) premlčiava v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

Pre začiatok jej plynutia je už aj v zmysle ustálenej súdnej praxe rozhodujúci moment ustálenia
zdravotného stavu poškodeného, čo je otázkou odbornou. Za týmto účelom bolo aj riadené znalecké
dokazovanie znalcom O.. O. M., keď tento určil moment ustálenia zdravotného stavu z hľadiska
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v časovom odstupe 24 mesiacov od úrazu,
t. j. ku dňu 19. 08. 2010. Žalobca uplatnil nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia svojím

podaním zo na 20. 01. 2015 vo výške 80 898,80 Eur, ktorý následne v konaní korigoval čiastočným
späťvzatím (vo výške 19 299,20 Eur) na sumu 61 599,60 Eur (čiastočné späťvzatie vykonané na
pojednávaní dňa 24. 11.2015). Žalobca mal teda vedomosť o škode (vrátane nároku na zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia), ktorá mu bola spôsobená najneskôr dňom, kedy bol jeho zdravotný
stav ustálený, čo podľa znalca O.. M. bolo najneskôr 19. 08. 2010. Od tohto momentu začala plynúť

dvojročná premlčacia doba ohľadom nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá uplynula
márne dňa 19. 08. 2012. Ak teda žalobca uplatnil predmetný nárok uplatnil na súde až v januári 2015,
urobil tak po jej márnom uplynutí. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva tendencia nárok
žalobcu za každých okolností priznať. Aj keď týmto pohnútkam možno rozumieť z ľudského hľadiska
(ide o odškodnenie za prakticky ,,zmarený“ mladý život), je potrebné nárok posudzovať primerane

v medziach platného práva a ustálenej súdnej praxe. Pristúpila k plneniu uplatnených nárokov
žalobcu zodpovedne a korektne, keď o týchto opakovane rokovala a v rozsahu, v akom boh priebežne
preukázané a dôvodné, príp. vzájomne odsúhlasené, aj plnila. Má za to, že nárok na náhradu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia nemožno žalobcovi s ohľadom na vznesenú námietku premlčania
priznať.

Za nesprávny považuje aj výrok okresného súdu o náhrade trov konania. Z výroku nie je zrejmé, v akej
výške (pomere) má žalobca nárok na náhradu trov konania. Žalobca uplatnil pôvodnou žalobou nároky
predčasne bez toho, aby mu predtým predložil príslušné lekárske posudky ošetrujúcich lekárov, ktorým
boli lekári FNsP N. N., keď tieto sú zo dňa 27. 01. 2010 (až následne jemu doručované žalovanému),
pričom žaloba bola podaná na súde už 29. 01. 2010. Poskytla žalobcovi plnenie titulom bolestného

vo výške 23 136,- Eur dňa 02. 02. 2010 a titulom SSU vo výške 66 516,00 Eur dňa 10. 03. 2010.
Na základe súdneho zmieru uhradila žalobcovi 12 074,10 Eur titulom ďalšieho bolestného. Súčasťou
zmieru nie je nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Na základe Dohody o urovnaní zo
dňa 28. 08. 2015 bolo žalobcovi vyplatené plnenie titulom ďalšieho sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 56 683,20 Eur s tým, že sporové strany ako účastníci dohody sa v Čl. IV. bod 4.2. si nebudú

navzájom uplatňovať trovy konania týkajúce sa tejto časti (sťaženia spoločenského uplatnenia, úrok z
omeškania), vo zvyšku uplatneného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia (38 598,40 Eur) bola
žaloba žalobcom vzatá späť na pojednávaní dňa 24.11. 2015 a ohľadom nároku na zvýšenie sťaženiaspoločenského uplatnenia bola žaloba vzatá žalobcom čiastočne späť vo výške 19 299,20 Eur. Podľa
jej názoru okresný súd nepostupoval v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 CSP.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne
správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP). Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho
názoru okresný súd sa vznesenej námietke premlčania okresný súd vo svojom odôvodnení venoval
a zdôvodnil z akého dôvodu nárok, ktorý priznal v napadnutom rozsudku nie je premlčaný v zmysle
§ 106 ods. 1, 2 OZ. Z výkladu tohto ustanovenie je jednoznačné, že toto zvýšenia náhrady sťaženia

spoločenského uplatnenia patrí výlučne do právomoci súdu a je priamo nárokovateľné zo zák. č.
437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V takomto prípade, keďže môže súd rozhodnúť i bez
návrhu, tento nárok nepodlieha premlčaniu v zmysle § 106 ods. 1, 2 OZ.
Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil aj z akého dôvodu mu priznal zvýšenie náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 50 %, a to s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa
vychádzajúc zo znaleckých posudkov a z jeho zdravotného stavu.

V tomto konaní bolo už predmetom výlučne nárok na zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia a v tomto nároku bol plne úspešný, čím mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí nárok na
náhradu trov konania vo výške 100%.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 CSP),

v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a cotrario
CSP a odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1
CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávny právny záver okresného súdu ohľadne ňou vznesenou
námietkou premlčania týkajúcou sa zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

6. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uviedol: ,,Pri posudzovaní žalovanou vznesenej námietky
premlčania považuje súd za kľúčové, či môže súd o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia rozhodnúť i bez návrhu. Súd má za to, že znenie § 5 ods.1, 5 zákona č. 437/2004 Z. z.
treba vykladať tak, že výšku náhrady určuje bodovým ohodnotením lekár (a nie je povinnosťou žalobcu
túto vopred konkrétne určiť v súlade s ohodnotením lekára ) a zvýšenie náhrady v prípadoch hodných
osobitného zreteľa (ktoré môže konštatovať i lekár) určuje súd (a to i bez návrhu). Preto podľa názoru
súdu nemôže byť nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia maloletého žalobcu

premlčaný.“

7. S týmto právnym záverom okresného súdu odvolací súd nesúhlasí. Konanie o zaplatenie náhrady
škody na zdraví je sporovým konaním, ktoré sa začína doručením žaloby (§ 156 CSP). Súd je v sporoch
týkajúcich sa nárokov na náhradu škody na zdraví (vrátane nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatnenia) viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP), preto súd ex offo nemôže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa žalobca domáha (viď zásada ne ultra petitum). Súd sa teda v
sporovomkonanínebudevecnezaoberaťinýmprávnymvzťahom,inýmprávom,aniinýmplnením(čodo
druhu alebo výšky), než aké sú uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie, ako je žiadané v petite.
Z uvedeného vyplýva, že ak poškodený si žalobou neuplatnil nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatnenia, súd ex offo nemôže o eventuálnom nároku poškodeného rozhodnúť, aj keby poškodený v
pozícii žalobcu splnil zákonné podmienky vzniku tohto nároku.

8.Zobsahuspisuokresnéhosúduvyplýva,žežalovaná(dlžník)písomnýmpodanímzodňa04.03.2015,
doručeným okresnému súdu dňa 11. 03. 2015, vzniesla v prvoinštančnom konaní námietku premlčania

ohľadne zvýšenia spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ (č.l. 361-362 spisu).

9. Pod premlčaním sa rozumie oslabenie práva, t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo
v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania.
Neuplatnením práva v premlčacej dobe sa teda právo oslabuje v tom zmysle, že jeho uplatnenie a

vymáhanie prostredníctvom súdu je vylúčené, pokiaľ povinný subjekt vznesie námietku premlčania
(čím zaniká nárok). Uplynutie premlčacej doby nemá vplyv na samotnú existenciu občiansko-právneho
vzťahu a z neho vyplývajúceho subjektívneho práva, a preto dlžník kedykoľvek aj po uplynutí premlčacejdoby svoj dlh dobrovoľne splniť. Či sa účinky premlčania prejavia v súdnom konaní, závisí od vôle
samotného dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10. Odvolací súd konštatuje, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví uplatnené žalobcom
v žalobe, t.j. nárok na bolestné, nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na zvýšenie
spoločenského uplatnenia, sú samostatnými nárokmi, pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Sú
to jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody, ktorými
je vymedzený obsah náhrady škody na zdraví. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy

sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom
objektívna premlčacia doba sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods.
2 OZ in fine)

11. Otázka premlčania práva na sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia sa posudzuje podľa ustanovenia § 106 OZ v spojení s ustanovením § 100

ods. 1 OZ, pretože ide o jednu zo zložiek práva na náhradu škody, ktorá vzniká poškodenému pri škode
na zdraví, pri ktorej je podľa ustanovenia § 106 ods. 2 veta za bodkočiarkou OZ objektívna premlčacia
doba vylúčená. Ak teda okresný súd ustálil, že nárok na zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia
sa nepremlčuje, vec nesprávne právne posúdil.

12. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia (vrátane zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia) sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové
okolnosti, z ktorých možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a
až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie

otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára. V prípade neskoršieho
zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu môže poškodenému vzniknúť z pôvodnej škodnej udalosti
ďalší (nový) nárok na náhradu škody (náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia), preto z
uvedených zásad treba vychádzať aj pri posúdení tohto čiastkového nároku na náhradu škody a
posudzovať ho z hľadiska premlčania samostatne ako nárok so samostatnou premlčacou dobou a

rozdielnym začiatkom jej plynutia.

13. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovanej odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
žalobca sa žalobou zo dňa 29. 01. 2010 domáhal okrem bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia ,,zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33 258,- Eur. “ Z návrhov žalobcu

na pripustenie zmien žaloby zo dňa zo dňa 19. 07. 2011 (č.l. 74 -76 spisu), zo dňa 13. 01. 2012
(č.l. 112a-112c) s porovnaním s petitom žaloby vyplynulo, že absentuje uplatnenie nároku na zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33 258,- Eur, avšak zo strany žalobcu nebol vykonaný
žiaden procesný úkon ohľadne nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33
258,- Eur.

14. Odvolací súd už v uznesení č.k. 12Co/328/2013-333 zo dňa 26. 11. 2014, ktorým zrušil rozsudok
okresného súdu č.k. 10C/10/2010-295 zo dňa 25. 06. 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku, vytkol okresnému súdu neustálenie predmetu konania s tým,
že povinnosťou okresného súdu bude okrem iných ustáliť, či sa procesné podania žalobcu týkajú aj

pôvodne uplatneného nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia alebo nie a následne túto
situáciu správne procesne vyhodnotiť.

15. Ako vyplýva z obsahu spisu, prvoinštančný súd i napriek tomu, že bol viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, sa procesne nevyporiadal s tým, či návrhmi žalobcu na pripustenie zmien žaloby

zo dňa zo dňa 19. 07. 2011 (č.l. 74 -76 spisu), zo dňa 13. 01. 2012 (č.l. 112a-112c) išlo de facto o
čiastočné späťvzatie žaloby (§ 145 ods. 2 CSP) ohľadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 33 258,- Eur, keďže v podaniach žalobcu týkajúcich sa zmeny žaloby absentuje uplatnenie
nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33 258,- Eur, pričom okresný súd v
priebehu konania nezastavil konanie ohľadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške

33 258,- Eur. Okresný súd nevyzval žalobcu, či svojimi podaniami prejavil vôľu ohľadom zvýšenia
spoločenského uplatnenia vziať žalobu späť a v dôsledku toho logicky ani procesným spôsobom
neustálil predmet sporu ohľadom uvedenej časti pôvodne uplatneného nároku, hoci ustálenie predmetusporu v posudzovanej veci je nevyhnutné z dôvodu, aby okresný súd mohol náležitým spôsobom právne
posúdiť i námietku premlčania uplatnenú žalovanou.

16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20. 01. 2015 všeobecne uviedol, ,,aby súd pri
rozhodovaní v zmysle § 5 ods. 5 Zákona č. 473/2004 Z.z. navýšil náhradu bolestného i sťaženia
spoločenského uplatnenia o 50% v každom prípade zvlášť.“(viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 20. 01.
2015; č.l. 347-349 spisu).

17. Až následne sa žalobca kvalifikovaným spôsobom domáhal pripustenia zmeny žaloby návrhom
zo dňa 30. 01. 2015, doručeným okresnému súdu dňa 02. 02. 2015 (č.l. 354 - 357 spisu), a to z titulu
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 80 898,80 Eur a následne sa návrhom zo dňa
21. 10. 2015, doručeným okresnému súdu dňa 23. 10. 2015, domáhal pripustenia zmeny žaloby z
titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 61 599,60 Eur (č.l. 379-380 spisu).

18. Okresný súd o zmene žaloby rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24. 11. 2015 v
znení: ,,Súd pripúšťa rozšírenie návrhu o uplatnenie 50% navýšenia náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2012 Z.z.“(č.l. 392 spisu)

19. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené uznesenie ale nespĺňa zákonné atribúty uznesenia,

ktorým sa pripustila zmena žaloby v zmysle ustanovenia § 139 a nasl. CSP, keďže z neho nevyplýva
zmena konkrétnej výšky žalobou uplatneného nároku žalobcu (z výroku uznesenia o pripustení zmeny
žaloby má vyplývať, že súd pripúšťa zmenu žaloby z pôvodného znenia, ktoré má byť vo výroku
uznesenia špecifikované, na nové znenie žaloby, ktoré musí byť špecifikované). Neuniklo pozornosti
odvolacieho súdu, že v uvedenom uznesení okresný súd nesprávne aplikoval i právny predpis (§ 5

ods. 5 zák. č. 437/2012 Z.z.), ktorý sa žalobcom uplatneného nároku netýka. Odvolací súd zdôrazňuje,
že dokiaľ okresný súd nerozhodne o uplatnenej zmene žaloby právne relevantným spôsobom, nemôže
pokračovať v konaní o zmenenej žalobe. Hmotnoprávne účinky zmenenej žaloby nastávajú až dňom
doručenie kvalifikovaného návrhu na zmenu žaloby na súd.

20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388
CSP).

21. Úlohou okresného súdu pripojiť trestný spis Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T
155/2008 (okresný súd nepripojil trestný spis i napriek tomu, že odvolací súd mu už v uznesení č.k.
12Co/328/2013-333 zo dňa 26. 11. 2014 uložil pripojiť predmetný spis). Súd prvej inštancie ustáli
predmet sporu náležitým procesným spôsobom a rozhodne o (ne)pripustení zmeny žaloby ohľadne
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 139 a nasl. CSP). Následne sa prvoinštančný súd bude

musieť opätovne zaoberať právnym posúdením námietky premlčania uplatnenou žalovanou v zmysle
vyššie uvedených právnych záverov odvolacieho súdu. O výške eventuálne nepremlčaného nároku
žalobcu ohľadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodne okresný súd aplikujúc správny
právny predpis, pričom z odôvodnenia musia vyplynúť nielen dôvody, pre ktoré žalobcovi vznikol nárok
na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ale aj spôsob a špecifikácia jeho výpočtu.

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).

23.Vnovomrozhodnutírozhodneokresnýsúdionáhradetrovcelého,tedaiodvolaciehokonania(§396

ods. 3 CSP). Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody,
ktorý je vymedzený jednotlivými zložkami práva na náhradu škody, tieto jednotlivé zložky na náhradu
škody sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky vyplývajúce z určitého zodpovednostného vzťahu.
Existencia týchto dielčích nárokov je od seba nezávislá; jednotlivý dielčí nárok môže vzniknúť bez toho,
aby súčasne vznikli aj ďalšie nároky. Jednotlivé dielče nároky na náhradu škody sú podľa hmotného

právaúplnesamostatné,nakoľkopredpokladyichvznikusúodlišnéatiežvznikajúvrôznom(inom)čase.
So samostatnosťou dielčích nárokov na náhradu škody je nutné počítať aj pri rozhodovaní o trovách
konania (porovnaj R 10/1976, R 28/1970, obdobne vec Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 MCdo 11/2011). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pre účely rozhodnutia o náhrade trov konaniav prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorá je vymedzená jednotlivými zložkami práva
na náhradu škody, je treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu strán (§ 255 ods. 1 a ods.
2 CSP) a pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby treba posúdiť procesné zavinenie strán

samostatne pri každom jednotlivom dielčom nároku na náhradu škody (§ 256 ods. 1 CSP). Konania
o čiastkových nárokoch na náhradu škody majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom
konaní.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).