Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/86/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207973
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8319207973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci navrhovateľky: W. D., E..
XX. X. XXXX, trvale bytom O. XX/XXX, F., Č. X. proti odporcovi - otcovi: MVDr. Z. D., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom Š. XXX/XX, A., prechodne bytom Q. XXXX/X, P. A., S. X., v konaní o zvýšenie výživného
na plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Pc/28/2019-67
zo dňa 19.2.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania.
1. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného.

Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:
„Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca A.. Z. D., nar. XX. X. XXXX voči dcére W. D., nar. XX. X.
XXXX zo sumy 7.000,-- CZK na sumu 8.000,-- CZK s účinnosťou od 4. 11. 2019, pričom naposledy
bola táto vyživovacia povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu v Ostrave zo dňa 9. 7. 2015, č. j.
0 P 221/2004-433 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ostrave č. j. 56Co 314/2015-465 zo dňa
19. 11. 2015.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamieta.
Protinávrh odporcu na zníženie výživného súd zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že posledná úprava výživného bola
rozsudkom Okresného súdu v Ostrave dňa 9. 7. 2015, podľa ktorej mal prispievať otec na výživu
sumou 7.000,-- CZK. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. 1. 2016. V uvedenej dobe navštevovala
navrhovateľka Strednú školu Teleinformatiky v Ostrave. V súčasnej dobe je študentkou 2. ročníka

denného štúdia na vysokej škole a to Ostravskej univerzity Pedagogickej fakulty. Zvýšili sa jej výdavky,
pretože na jeden semester potrebuje skriptá a učebné pomôcky v sume cca 1500,-- CZK a náklady na
dopravu ročne predstavujú sumu 1126,-- CZK, stravovanie - obedy 150,-- CZK. Taktiež si platí životné
poistenie v ČSOB vo výške 1148,-- CZK ročne. Čo sa týka jej zdravotného stavu, má zdravotné problémy
astmu, zrakovú vadu a intoleranciu laktózy, s čím jej vznikajú ďalšie výdaje spojené predovšetkým s
nákupom bezlaktozových potravín a tým aj drahšie obedy. Ďalšie výdavky má spojené s obliekaním,
má výšku 183 cm a ďalšie náklady s kultúrou a zábavou. Žije v spoločnej domácnosti s mamou, ktorá

pracuje ako civilný zamestnanec v polície ČR a jej priemerný zárobok je 24.500,-- CZK mesačne a
výsluhový príspevok vo výške 7.872,-- CZK. Na strane odporcu došlo k zásadnej zmene pomerov a
to tým, že mu pribudla nová vyživovacia povinnosť vo vzťahu k novej manželke, pretože sa oženil a
maloletej dcére. Otec pracuje aj naďalej ako vojenský lekár, podľa pracovnej zmluvy je zamestnancomministerstvaobranyamomentálnekonkrétnevykonávaprácuvoVojenskejnemocnicinaodborehygieny
v Ružomberku. Súd mal za to, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Navrhovateľka
je dcérou odporcu a momentálne študuje v 2. ročníku vysokej školy v Ostrave na Pedagogickej fakulte

a teda nie je schopná sama sa živiť. Z tohto dôvodu vyživovacia povinnosť jej otca - odporcu voči nej
aj naďalej trvá. Objektívnym dôvodom je plynutie času a to, že od posledného rozhodnutia o výživnom
uplynula doba 5 rokov a už z tohto dôvodu došlo k zvýšeniu výživného a potrieb navrhovateľky, pretože
navrhovateľka vyrástla, zvýšili sa tým aj jej výdavky, či už spojené so stravou, ošatením, štúdiom a ďalšie
výdavky, rovnako zdravotné výdavky. Ďalší objektívny dôvod je, že navrhovateľka v čase poslednej

úpravy bola žiačkou strednej školy, v súčasnej dobe je žiačkou vysokej školy, s čím objektívne vznikajú
ďalšie zvýšené výdavky. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy a
má zvýšené výdavky. Odporca pracuje ako vojenský lekár pre Ministerstvo obrany SR vo Vojenskej
nemocnici Ružomberku a jeho mesačný čistý príjem je vo výške 1.930,-- eur. Čo sa týka jeho výdavkov,
u tých nenastala podstatná zmena, akurát jediná objektívna skutočnosť, ktorá nastala je, že 6. 12. 2017
uzatvoril nové manželstvo a predovšetkým, že z tohto manželstva sa mu narodila dcéra dňa 28. 6. 2019.

4. Poukázal na ust. 78, ods. 1, § 62, ods. 1,2,3,5 Zákona o rodine.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.
Obsah odvolania
6. Proti rozsudku podal odvolanie odporca. Má za to, že súd pri rozhodnutí vychádzal z nesprávne
zisteného skutočného stavu a vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil, zamietol návrh na zvýšenie výživného a znížil výživné zo strany odporcu na sumu
5000 Kč mesačne. Vo svojom odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie sa vôbec
nevysporiadal s preukázateľnosťou výšky životných nákladov, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojom
návrhu. Ako vyplýva zo skutočností uvedených v návrhu, navrhovateľka navštevuje vysokú školu v
mieste svojho trvalého bydliska, t.j. náklady na ubytovanie nemá. Ako ďalší dôvod zvýšenia nákladov

uvádza zdravotné problémy ako astma, zraková vada a infolerancia laktózy. Ako vyplýva z predloženej
lekárskej správy, na astmu a zrakovú vady sa navrhovateľka lieči už dlhšiu dobu a tieto zdravotné
problémy trvali už pri určovaní predchádzajúcej výšky výživného a boli zohľadnené v predchádzajúcich
rozsudkom. Čo sa týka diagnózy - intolerancia laktózy, táto taktiež podľa predloženej lekárskej správy
si nevyžaduje žiadne zvýšené náklady na lieky ako pravidelný mesačný výdavok, s odporučením len

dodržiavať diétne opatrenia. A teda taktiež z tohto dôvodu sa nejedná o zmenu pomerov zo zdravotných
dôvodov na strane navrhovateľky zakladajúci nárok na zvýšenie výživného. Navrhovateľka výdavky
spojené s obliekaním a ďalšie primerané náklady na kultúru a zábavu nijako konkrétne nešpecifikuje ani
neuvádza ich výšku. Odporcovi nie je zrejmé, o aké zákonné ustanovenie sa súd opiera keď tvrdí, že
uplynutím 5 rokov automaticky vzniká dôvod na zvýšenie výživného objektívne bez toho, aby súd skúmal

či aj skutočne došlo k zvýšeniu výdavkov na strane oprávnenej osoby. Do spoločnej domácnosti pribudol
aj maloletý syn odporcovej manželky, ktorý žije s odporcom od jeho troch rokov. Od narodenia spoločnej
maloletej dcéry Z. sa náklady domácnosti prudko zvýšili. Manželka odporcu je na materskej dovolenke a
od polovice februára je na rodičovskej dovolenke. Od posledného rozhodnutia vo veci sa príjem odporcu
žiadnym spôsobom nezmenil. Táto skutočnosť bola zo strany odporcu jednoznačne preukázaná.

7. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.
Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
rozsudok súdu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle
§ 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) .

9. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods.
1 Zákona o rodine a § 231 CSP, ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne
zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je

prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho
rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol
vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry jepotrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len
vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne

relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale,
nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného
rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou
ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené
potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,

nadaním, získanými skúsenosťami.
11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú
schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného
je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné
kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym

vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť
samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to
hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých
svoje potreby uhrádza. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod
pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to

relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa
nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným
stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
12. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by

sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal.
dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.
13. Otec v odvolaní namieta, že súd pri svojom rozhodnutí neustálil výšku oprávnených potrieb
navrhovateľky a nezobral do úvahy, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Odvolací súd má
za to, že za preukázaného skutočného stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že na strane W. došlo

k podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým
so stravou, ošatením, štúdiom, ako aj so zdravotnými výdavkami. V čase poslednej súdnej úpravy W.
bola študentkou strednej školy, priemerný mesačný príjem otca predstavoval sumu 1.466 Eur, príjem
matky 23.536 Kč. V tom čase rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti W. študuje dennou
formou na vysokej škole. Otec v súčasnosti pracuje ako lekár, jeho čistý mesačný príjem predstavuje

sumu 1.930 Eur. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére, ktorá má v súčasnosti 2 roky.
Záver súdu, že uplynutie dlhšieho času od posledného rozhodnutia súdu o výživnom (v danom prípade
5 rokov) priamo zo zákona nevyplýva, je však v súlade so závermi judikatúry vo veciach výživného.
Zmenu pomerov okrem uplynutia dlhšej doby odvolací súd vidí na strane W. ako osoby oprávnenej z
výživného aj v tom, že v súvislosti s prípravou a nástupom na vysokoškolské štúdium došlo k zvýšeniu

nákladovspojenýchsprijímacímkonanímnavysokejškoleazačiatkomštúdia.Takakojetoprivýživnom
na maloleté deti, aj v prípade plnoletých detí odkázaných na výživu z dôvodu ich prípravy na budúce
povolanie je ich právom podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ich rodičov. W. sa systematicky formou
denného štúdia venuje štúdiu, čo je potrebné považovať z hľadiska trvania vyživovacej povinnosti otca
za prípravu na budúce povolanie a z tohto dôvodu nie je schopná sa sama živiť. Vo vzťahu k námietke, že

zhoršený zdravotný stav navrhovateľky existoval už v čase predchádzajúcej súdnej úpravy a odzrkadlil
sa v určenej výške výživného, odvolací súd udáva, že na strane W. došlo k zhoršeniu zdravotného stavu
v dôsledku vzniknutej intolerancie na laktózu. Odvolací súd nesúhlasí s názorom otca prezentovanom
v odvolaní, že v tejto súvislosti nevznikajú žiadne výdavky. V prípade takto zistenej intolerancie saako súčasť liečebného postupu odporúča aj užívanie rôznych doplnkov stravy, ktoré často krát nie sú
hradené z verejného zdravotného poistenia. Taktiež diétne stravovanie býva finančne náročnejšie ako
bežná strava.

14. Otec v odvolaní namieta, že súd nezohľadnil skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal pri určení
výšky výživného, keď návrh na zvýšenie výživného v časti zamietol. Argument, že sa otec okrem
vlastného dieťaťa stará aj o syna manželky, ktorý nie je jeho biologickým dieťaťom, ale žije s nimi v
spoločnej domácnosti nie je možné použiť ako dôvod pre nezvýšenie výživného, vzhľadom k tomu, že

vyživovaciapovinnosťrodičovvočideťommásozákonaprednosťpredinýmivyživovacímipovinnosťami
a teda biologický otec dieťaťa má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči tomuto dieťaťa a v prípade ak si
ju neplní a odporca túto supluje, nemôže ísť táto okolnosť na úkor navrhovateľky, ktorá je jeho biologická
dcéra.
15. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že v zmysle platnej zákonnej úpravy je výška výživného
otázkou individuálneho posúdenia v každom prejednávanom prípade. Napriek uvedenému, vychádzajúc

z rozhodovacej praxe súdov v poslednom období by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať
v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych
modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou
oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného,
z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné ako pomocné kritérium vzhľadom na podobnosť právneho

prostredia pri určovaní jeho výšky zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku
2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení
rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?
clanek=opatrovnicka-agenda),podľaktoréhovekovejkategóriioprávnenéhodieťaťa nad18aviacrokov
zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica, pričom

spodná hranice bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu povinnosť.
16. V prejednávanom prípade príjem otca predstavuje jeho priemerný mesačný príjem zo zamestnania
sumu 1.930 Eur. Kritériám uvedeným v predchádzajúcom odseku podľa názoru odvolacieho súdu
zodpovedá stanovenie výživného vo výške 8.000 Kč (309,73 Eur) mesačne, ktoré predstavuje 16 %
čistého príjmu otca, čo aj pri zohľadnení skutočnosti, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť

zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu zákonným kritériám, ktorého výška je v danom prípade pod
spodnou hranicou doporučeného rozmedzia pre jej určenie.
17. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. Súd prvej
inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto
odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods.

1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov

3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393
ods. 2 C.s.p.).
19. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).