Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/30/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314206942
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6314206942.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu E. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX M. pod M. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Richardom Piliarom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom 977 01 Brezno, Školská 4, proti žalovanej T. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX K., G. XX, právne zastúpenej JUDr. Marianom Holým, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom 977 01 Brezno, Boženy Němcovej 1/A, v spore o zaplatenie 73.440 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/206/2014 - 420 zo dňa 12. 02. 2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.021,43 € s príslušenstvom
zastavil aplikujúc ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“)
z dôvodu, že na pojednávaní dňa 15. 01. 2020 žalobca vzal žalobu späť v tomto rozsahu a žalovaná s
čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Následne okresný súd žalobu žalobcu v rozsahu jeho nároku
vo výške 72.418,57 € žalobu zamietol ako nedôvodnú.

2. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Brezno (ďalej v texte „okresný súd“) zo dňa 12. 08.
2014 domáhal pôvodne od žalovanej (ako žalovaná 1/), C. M. (ako žalovaná 2/) a B. N. (ako žalovaný
3/) zaplatenia sumy 73.440 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 14. 07. 2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania. V priebehu konania žalovaný 3/ zomrel, preto okresný súd ďalej konal
so synom poručiteľa p. L. N., voči ktorému následne uznesením č. k. 5C/206/2014-108 zo dňa 08. 03.
2016 konanie zastavil. V priebehu konania zomrela i žalovaná 2/, vo vzťahu ku ktorej bolo zastavené
konanie uznesením č. k. 5C/206/2014-290 zo dňa 18. 04. 2018. V ďalšom preto tak okresný súd ako
aj Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte „krajský súd“) označuje žalovaných 2/ a 3/ ako „rodičia
žalovanej resp. matka a otec žalovanej“.

3. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k. ú. M. pod M., obec M. pod M., okres K., vedenej Okresným úradom K. na LV č. XXXX ako rodinný
dom číslo súpisné XXX, postavený na parcele C-KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 64
m2 (ďalej v texte „nehnuteľnosť“ alebo „rodinný dom“). Žalobca tvrdil , že predchádzajúcimi vlastníkmi
tejto nehnuteľnosti boli rodičia žalovanej, s ktorými uzatvoril začiatkom júla XXXX ústnu zmluvu o oprave
a úprave veci - rekonštrukčných prácach (ďalej aj ako „zmluva“), na základe ktorej začal vykonávať

opravu a úpravu nehnuteľnosti. Žalobca v žalobe doplnil, že rodičia žalovanej neskôr darovali svoj podiel
na nehnuteľnosti žalovanej darovacou zmluvou, ktorá následne akceptovala zmluvu a preto aj s jej
súhlasom pokračoval v začatých rekonštrukčných prácach. Keďže k ukončeniu rekonštrukčných prác
došlo koncom júla 2013 z dôvodu, že mu žalovaná neumožnila ďalej pokračovať v práci, domáhal sa
od žalovaných zaplatenia jeho odplaty zo zmluvy.

4. Okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, a to oboznámením sa s podanou žalobou ako aj
s ďalšími písomnými podaniami žalobcu, vyjadrením žalovanej, listom vlastníctva č. XXXX, stavebným
povolením zo dňa 06. 10. 2004 č. 923/2004 (ďalej v texte „stavebné povolenie“), znaleckým posudkom č.
43/2018 (ďalej v texte „znalecký posudok“) ako aj jeho doplnením, výsluchom strán sporu ako aj svedkov
L. A. (syna žalobcu), V. C., N. A. a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a na základe
skutkového a právneho posúdenia veci aplikujúc ust. § 488, § 489, § 631, § 652 a § 37 ods. 1, § 39, §
451, § 456, § 458, § 100, § 107 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

5. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami sporu nepovažoval za sporné, že v súčasnej dobe je
výlučnou vlastníčkou rodinného domu a priľahlých pozemkov evidovaných na LV č. XXXX, pre okres
K., obec M. pod M., k. ú. M. pod M., žalovaná, ktorá tieto nadobudla na základe darovacej zmluvy V
XXXX/XXXX zo dňa 28. 01. 2009. Predtým boli vlastníkmi nehnuteľností rodičia žalovanej. Okresný súd
nepovažoval za sporné, že žalobca začiatkom júla 2004 začal rodinný dom rekonštruovať na základe
ústne uzatvorenej zmluvy. Za sporné okresný súd považoval predovšetkým skutočnosť, s kým žalobca
vstúpil do zmluvného vzťahu, či sa malo jednať len o zmluvu o oprave domu alebo aj o zmluvu o úprave
domu, čo bolo predmetom zmluvy a či táto bola uzatvorená platne. Pôvodne žalobca v žalobe tvrdil, že s
rodičmi žalovanej uzatvoril zmluvu o oprave a úprave domu a aj na pojednávaní dňa 17. 02. 2016 tvrdil,
že rodičia žalovanej ho požiadali, aby sa pustil „do prerábky“. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe
súhlasila s tvrdením žalobcu, že uzatvoril ústnu zmluvu s jej rodičmi, no bola uzatvorená len zmluva o
oprave, a nie aj o úprave domu. V ďalšom však žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu
už tvrdila, že žalobca uzavrel zmluvu s jej matkou. S uvedeným tvrdením sa okresný súd plne stotožnil
a predovšetkým poukázal na výsluch svedkyne N. A., ktorá na otázku právneho zástupcu žalovanej,
kto bol prítomný pri uzatvorení ústnej zmluvy o rekonštrukcii, uviedla, že všetko riešila matka žalovanej,
nakoľko jej manžel bol chorý; táto k nim prišla a dohodla sa, že bude platiť za materiál ako aj za práce.
Svedkyňa výslovne uviedla, že bola pri tom prítomná. Aj svedkyňa V. C. uviedla, že žalobca prerábal
rodinný dom na základe žiadosti matky žalovanej. Obdobne aj vyjadrenie matky žalovanej bolo také,
že ona žiadala žalobcu, aby prerobil spodnú časť rodinného domu, dohodla sa s ním aj na odmene za
vykonanú prácu, a to 50,- Sk v pôvodne platnej mene za hodinu s tým, že žalobca vždy jednal len s ňou.
Aj tvrdenie samotnej žalovanej, že všetko, čo sa týka rekonštrukcie, dojednávala jej mama, svedčia o
tom, že žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu práve s matkou žalovanej, a teda nie s oboma jej rodičmi.
Okresný súd doplnil, že otca žalovanej, okrem toho, že tohto za účastníka zmluvného vzťahu označil
žalobca, žiadna zo strán v konaní vypočutá osoba nespomenula.

6. Pokiaľ ide o posúdenie, a to aj vzhľadom na námietku žalobcu, či bola uzatvorená zmluva o oprave
alebo aj zmluva o úprave domu, okresný súd považoval za potrebné uviesť, že oba typy zmlúv musia
obsahovať rovnaké podstatné náležitosti, ktorými sú predmet zmluvy a dohoda o cene. Okresný súd
zdôraznil, že samotná matka žalovanej pred súdom uviedla, že žalobcu žiadala, aby zrekonštruoval
spodnú časť rodinného domu, aby tam urobil dvojizbový prízemný byt. Následne uzavrel, že medzi
žalobcom ako zhotoviteľom a matkou žalovanej ako objednávateľom došlo k uzavretiu zmluvy o oprave
a úprave veci. Okresný súd doplnil, že pod rekonštrukciou a prerobením domu tak, aby sa stal
obývateľným, sa rozhodne vyžaduje viac než len činnosti smerujúce k odstraňovaniu vád veci (oprava
veci), i keď samozrejme v rámci rekonštrukčných prác nepochybne sčasti môže dochádzať aj k týmto,
ale predovšetkým sa vyžaduje zdokonalenie priestorov a ich prispôsobenie sa na účely bývania, teda
úprava veci.

7. Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že žalobca a matka žalovanej uzatvorili
začiatkom júla 2004 ústnu zmluvu o oprave a úprave veci, na základe ktorej začal žalobca rekonštruovať
rodinný dom. Zároveň však súd považoval za preukázané, že v roku 2010 sa žalobca a matka žalovanej
dohodli na tom, že rekonštrukciu bude financovať žalobca z vlastných finančných prostriedkov, a teda
podľa názoru okresného súdu sa dohodli na zániku záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o oprave a
úprave veci (§ 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka). K uvedenému záveru okresný súd dospel nielen
na základe vyjadrenia matky žalovanej, ktorá pred okresným súdom uviedla, že žalobca sľúbil dokončiť

rekonštrukciu zo svojho, ale aj samotný žalobca pred súdom potvrdil, že v roku 2010 za ním prišla matka
žalovanej a povedala mu, že nemá peniaze a aby rekonštrukciu dofinancoval zo svojho, nakoľko dom
bude aj tak raz jeho. Od tejto doby považuje okresný súd investovanie vlastných finančných prostriedkov
žalobcu do cudzieho majetku, nie za právny vzťah zo zmluvy o oprave a úprave veci, ale ide o nový, iný
právny vzťah. Okresný súd na základe uvedeného tieto dva právne vzťahy hodnotil každý samostatne.

8. V konaní bolo podľa okresného súdu sporné, čo presne bolo predmetom zmluvy, pričom dôkazné
bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu. Žalobca v podstate tvrdil, že predmetom zmluvy mala
byť celková rekonštrukcia rodinného domu. Postupoval v zmysle stavebného povolenia, ktoré si dala
vypracovať matka žalovanej a ktoré malo určovať, čo bolo predmetom rekonštrukcie a tiež, že postupoval
podľa pokynov. Matka žalovanej zas tvrdila, že predmetom rekonštrukcie mala byť len spodná časť
rodinného domu a podkrovie mu robiť zakázala. Pokiaľ ide o výpovede svedkov L. A. a V. C., ktorí
uvádzali, že bola dohodnutá nielen rekonštrukcia spodnej časti rodinného domu ale aj podkrovia,
vzhľadom k tomu, že títo neboli prítomní pri uzatváraní zmluvy, čo mal súd preukázané z výpovede
svedkyne N. A., manželky žalobcu, ktorá uviedla, že pri uzatváraní ústnej zmluvy medzi matkou
žalovanej a žalobcom bola len ona, potom výpovede svedkov L. A. a V. C. nepovažoval za preukázanie
žalobcom tvrdeného rozsahu rekonštrukcie, teda, že by predmetom rekonštrukcie malo byť aj podkrovie.
To, že predmetom rekonštrukcie malo by aj podkrovie, nepotvrdila ani svedkyňa N. A., nakoľko hoci
ona jediná bola prítomná pri uzatváraní zmluvy, mala by mať vedomosť o tom, ako presne sa žalobca s
matkou žalovanej dohodli, napriek tomu sama pred súdom sa k tomuto nevyjadrila a v tomto smere jej
nebola položená ani žiadna otázka. Žalobca teda svedeckými výpoveďami nepreukázal svoje tvrdenie,
že predmetom rekonštrukcie malo byť aj podkrovie. V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil aj ďalšiu
skutočnosť, na základe ktorej dospel k záveru, že uzavretá zmluva neobsahovala podstatnú náležitosť,
a to predmet zmluvy. Žalobca tvrdil, že predmet zmluvy bol určený v stavebnom povolení. Toto však
bolo vydané až dňa 06. 10. 2004 a ostatná projektová dokumentácie je z mesiaca september 2004
(č. l. 146 - 150 spisu), pričom zmluva bola uzatvorená ústne v júli 2004. Okresný súd doplnil, že
samotné stavebné povolenie, ak by aj bolo vydané pred uzavretím zmluvy, ešte nesvedčí o tom, čo
bolo obsahom zmluvy medzi matkou žalovanej a žalobcom. Na tomto mieste okresný súd uviedol, že
nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch svedka Ing. arch. O. N., ktorý mal na základe požiadavky matky
žalovanej vypracovať projektovú dokumentáciu týkajúcu sa rekonštrukcie, a to z rovnakého dôvodu ako
súd konštatoval v prípade svedkov Libora A. a V. C., že ani tento nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy a
tiež z dôvodu, že táto dokumentácia bola vypracovaná až dodatočne po uzavretí zmluvy, bez prítomnosti
matky žalovanej. Okresný súd uviedol, že pokiaľ by aj uvažoval o tom, že predmetom zmluvy mala byť
len rekonštrukcia spodnej časti rodinného domu tak, ako to tvrdila matka žalovanej, ani takéto zmluvné
dojednanie o predmete zmluvy nemožno považovať za určité. Pre určité vymedzenie predmetu zmluvy
nestačí len to, že zhotoviteľ má previesť iba všeobecne určenú rekonštrukciu, ale vyžaduje sa, aby sa
zaviazal k prevedeniu určitej konkrétnej opravy alebo konkrétnej úpravy veci. Napokon okresný súd mal
tiež za to, že zmluva neobsahuje ani ďalšiu podstatnú náležitosť, a to dohodu o cene opravy a úpravy,
avšak vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje už riadne dojednanie o predmete zmluvy, s touto sa súd
bližšie zaoberal. Okresný súd teda považoval zmluvu za neplatnú podľa § 39 a tiež podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu absencie podstatných náležitostí, konkrétne z dôvodu neurčitosti.
Z neplatnej zmluvy tak žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to voči matke
žalovanej. Táto však dňa 26. 08. 2017 zomrela a dedičské konanie po nej bolo zastavené, preto do
jej práv a povinností (teda ani do jej povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie) nevstúpili
žiadni jej dedičia (teda ani žalovaná) v zmysle dedičskej postupnosti. Z uvedeného dôvodu nebolo podľa
okresného súdu potrebné, aby sa súd zaoberal eventuálnou výškou bezdôvodného plnenia, ktoré by
naviac bolo i premlčané.

9. V roku 2010 sa žalobca a matka žalovanej dohodli na tom, že ďalšiu rekonštrukciu domu bude
financovať žalobca sám. Dôvod, pre ktorý k takejto dohode došlo, v konaní napokon sporný nebol. Matka
žalovanej mu totiž prisľúbila, že nehnuteľnosť bude raz jeho, čo potvrdil i sám žalobca. Pôvodné tvrdenie
žalovanej, že v danom roku sa žalobca a jej matka mali dohodnúť, že ďalšie náklady na materiál a práce
spojené s opravou domu by mal žalobca financovať z pozemkov, ktoré mu matka žalovanej previedla
do vlastníctva darovacou zmluvou zo dňa 14. mája 2010, bol vyvrátený výpoveďou samotnej matky
žalovanej, z ktorej výpovede vyplýva, že týmto darom malo byť vyrovnané všetko, čo žalobca urobil do
roku 2010 na základe ich dohody a zároveň išlo i o dar za to, že sa o ňu a jej manžela staral.

10. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalobca tým, že od roku 2010 investoval vlastné finančné
prostriedku do cudzieho majetku, z jeho strany išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Žalobcovi matka
žalovanej prisľúbila, že nehnuteľnosť bude jeho, avšak až po tom ako zomrie ona a ako zomrie aj jej
dcéra, teda žalovaná. Žiaden krok však vo vzťahu k tomuto prísľubu neučinila a okresný súd dodal,
že takýto prísľub bol od počiatku fakticky právne nerealizovateľný. Ak matka žalovanej dala žalobcovi
takýto prísľub pre prípad smrti, nakoľko žalobca by v rámci dedičského konania po nej zjavne nebol jeho
účastníkom, mohol žalobca v prípade smrti matky žalovanej nadobudnúť vlastníctvo k rekonštruovanej
nehnuteľnosti len na základe závetu, ktorý však matka žalovanej nespísala a už vôbec nemohla spísať
závet pre prípad smrti svojej dcéry.

11. Následne okresný súd dospel k záveru, že na strane žalovanej vzniklo plnením žalobcu bezdôvodné
obohatenie, nakoľko žalobca investoval vlastné finančné prostriedky do majetku žalovanej, ktorá sa stala
vlastníčkou rodinného domu v roku 2009. V prípade bezdôvodného obohatenia je obohatenou osobou,
a teda osobou povinnou na vydanie bezdôvodného obohatenia ten, kto sa na úkor iného obohatil.
Čo sa týka rozsahu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustálenej súdnej judikatúry v
prípade vynaložených hodnôt do cudzej nehnuteľnosti, pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie
je hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou
a po rekonštrukcii. V danom prípade tak bolo potrebné, aby žalobca preukázal rozsah bezdôvodného
obohatenia získaného žalovanou v súlade s uvedenou zásadou, čo sa však nestalo. V znaleckom
posudku, ktorý bol vypracovaný na návrh žalobcu, sa súdom ustanovená znalkyňa nezaoberala
určením rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej, ale oceňovala výlučne
žalobcom realizované práce a dodaný stavebný materiál. Okresný súd dodal, že znalecké dokazovanie
bolo nariadené až potom, ako okresný súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci sporové
strany upozornil na možnosť posúdenia spornej zmluvy ako neplatného právneho úkonu. Vzhľadom
k tomu, že žalobca rozsah bezdôvodného obohatenia ako rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred
rekonštrukciou a po rekonštrukcii., nepreukázal, okresný súd žalobu zamietol.

12. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

13. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalobca proti výroku II. a III. rozsudku v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Prioritne žalobca namietal, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy o
oprave a úprave veci, avšak podľa neho neskorším dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami
sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp.
nepomenovanej zmluvy, ktorej obsahom a účelom sú najbližšie ustanovenia zmluvy o dielo. Uvedený
právny záver vyvodil z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 2291/2000,
preto skutkový a právny záver súdu prvej inštancie ohľadne právneho posúdenia zmluvného vzťahu
medzi stranami sporu považuje za nesprávny a následne z neho nesprávne vyvodené závery. Naďalej
totiž trvá na tom, že čo sa týka predmetu diela a jeho rozsahu, mal dielo vykonávať tak, ako bolo
vykonané a nachádzalo sa v stave v mesiaci júl 2013. Matka žalovanej ani samotná žalovaná nenamietali
rozsah vykonávanej rekonštrukcie počas celej doby a od zmluvy o dielo z tohto dôvodu neodstúpili.
K ukončeniu prác na rodinnom dome došlo až vtedy, keď požadoval medzi nimi písomne usporiadať
uvedený zmluvný vzťah. Má za to, že uniesol dôkazné bremeno ohľadne predmetu diela, keď súdu
predložil stavebné povolenie, z ktorého jasne vyplýva, čo má byť predmetom rekonštrukcie. Stavebným
povolením sa povolila stavba „prístavba rodinného domu“, pričom konal v mene a na účet rodičov
žalovaných. Asi najdôležitejšia podľa žalobcu bola časť stavebného povolenia, a to dispozícia prístavby.
Tvrdenia matky žalovanej ohľadne toho, že nesúhlasila s prestavbou podkrovia, je podľa neho v rozpore
aj s tým, že mu uhradila celý zatepľovací systém určený na zateplenie podkrovia, ktorý by nechcela
zaplatiť, ak by sa podkrovie nemalo robiť. Poukázal na výsluch matky žalovanej na pojednávaní dňa
28. 11. 2016 s tým, že stavebné povolenie pokiaľ aj bolo vydané po začatí prác, nemá vplyv na obsah
záväzku a rozsah predmetu diela. Poukázal i na ďalšie listinné dôkazy, a to oznámenie U. M. pod M.
ohľadne výstavby vodomernej šachty a podľa neho z tohto listinného dôkazu vyplýva nesprávne právne
a skutkové posúdenie veci súdom. Žalovaná totiž súhlasila s rekonštrukciou tak, že bude dorobený
spodok, teda mala záujem na vykonávaní diela z jeho strany. Dospel preto k záveru, že bez ohľadu na
predchádzajúcu zmluvu medzi ním a matkou žalovanej, došlo minimálne k uzatvoreniu novej zmluvy
alebo k postúpeniu práv a povinností z pôvodnej zmluvy na strane objednávateľa, z matky žalovanej
na žalovanú. Predmet zmluvy o dielo preto považuje za daný a dostatočne určitý, malo sa jednať o

kompletnú rekonštrukciu rodinného domu číslo súpisné XXX, spolu s výstavbou prístavby k nemu v
zmysle spomínaného stavebného povolenia.

14. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že medzi obidvomi stranami sporu bolo ústne potvrdené, že dostal
peniaze za prácu a materiál zo strany matky žalovanej. Keďže došlo k platnému uzavretiu zmluvy medzi
ním a matkou žalovanej, a to zmluvy o dielo, keďže sa dohodli na všetkých jej podstatných náležitostiach,
potom je nesprávny právny záver okresného súdu o neplatnosti tejto zmluvy v zmysle § 39 a tiež podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

15. Žalobca k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej v odvolaní uviedol, že žalovaná nadobudla
nehnuteľnosť resp. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 -ice k celku na základe kúpnej zmluvy už
zo dňa 07. 11. 2005 a až následne druhú polovicu na základe darovacej zmluvy od rodičov v roku
2009. Rodičia žalovanej a žalovaná mali teda nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve už v roku
2005, pričom až v roku 2009 sa stala žalovaná výlučnou vlastníčkou. V období, keď sa vykonávala
rekonštrukcia rodinného domu z jeho strany, bola žalovaná podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti,
čím podľa neho vstúpila do všetkých práv a povinností spoluvlastníka veci, preto z právneho úkonu,
ktorý uzatvorila matka žalovanej ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti so žalobcom, bola potom po
nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu sama zaviazaná žalovaná ako ďalšia spoluvlastníčka. Žalobca
tiež v odvolaní doplnil, že v konaní žalovaná nepreukázala výšku sumy, ktorá mala byť uhradená
v priebehu vykonávania diela. Túto nevie presne stanoviť ani on, ale mohlo dôjsť k zaplateniu asi
sumy 15.000,- €, z tohto dôvodu podľa neho má nárok na zaplatenie sumy 72.418,57 €. Ak by na
základe vykonaného dokazovania bol vyslovený právny záver súdu, že k uzavretiu zmluvy nedošlo,
alebo je absolútne neplatná, potom mal súd postupovať podľa noriem upravujúcich nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by však podľa neho nebol
premlčaný, pretože žaloba bola podaná na súd 12. 08. 2014, pričom on sa dozvedel o tom, že došlo k
obohateniu a kto sa obohatil na jeho úkor, až v júli 2013.

16. Na záver žalobca v odvolaní uviedol, že výška peňažnej náhrady bola určená znaleckým posudkom,
pretože došlo k ohodnoteniu vykonaných prác a materiálov zabudovaných v stavbe. V obidvoch
prípadoch však nemožno hovoriť o premlčaní nároku na zaplatenie, pretože žaloba bola podaná v
subjektívnej dvojročnej lehote od vtedy, kedy sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie
v celom rozsahu, príp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

17. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca spochybňuje resp. svoje
odvolacie dôvody sústreďuje na určenie typu zmluvy, ktorú medzi sebou uzatvorili on a jej matka, ktorá
v konaní pôvodne vystupovala v postavení žalovanej 2/. S ohľadom na obsah záväzku žalobcu voči
jej matke z ich ústnej zmluvy, pri ktorom malo dôjsť k rekonštrukcii pôvodného domu, ako to vyplýva
z ich zhodných výpovedí v tomto konaní, považuje záver súdu o právnej kvalifikácii tejto ústnej zmluvy
ako zmluvy o oprave a úprave veci za správny. Nemalo byť na základe ústnej zmluvy zhotovené nové
dielo, mal byť opravený zrekonštruovaný a pristavený pôvodný existujúci rodinný dom. Žalobca tiež
nesprávne tvrdí, že z tohto záväzku na strane objednávateľa je zaviazaná i ona ako žalovaná. Ak
aj bola pôvodne spoluvlastníčkou rodinného domu, vo vzťahu ku ktorému rekonštrukcia prebiehala,
žalobcom uplatňované záväzky voči nej nepovažuje za dané, nakoľko z dokazovania vykonaného
v konaní vyplýva, že ústnu zmluvu mal žalobca uzatvoriť s jej matkou v čase, keď ešte nebola
spoluvlastníčkou rodinného domu. Ak teda došlo k uzavretiu ústnej zmluvy ešte predtým, ako sa stala
spoluvlastníčkou rodinného domu, nemôže byť z takéhoto právneho úkonu zaviazaná a následné
nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome nespôsobuje vznik solidárneho záväzku k
právnemu úkonu, ktorý bol urobený v minulosti.

18. Žalovaná sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že pristúpila k
zmluve o dielo, resp. v zmluve o oprave a úprave veci uzatvorenej v roku 2003 medzi ním a jej matkou.
Takúto skutočnosť žalobca v konaní ani netvrdil a ani ju žiadnym spôsobom nepreukazoval a uviedol
ju až v reakcii na záverečnú reč jej právneho zástupcu, pričom sa odvolával na jej splnomocnenie
udelené žalobcovi na vybavenie povolenia a výstavbu vodomernej šachty z augusta roku 2012. Udelenie
splnomocnenia na zabezpečenie povolenia na výstavbu vodovodnej šachty však žiadnym spôsobom
nepreukazuje, že by pristúpila k zmluve uzavretej v roku 2003, ak z dokazovania naopak vyplýva, že

o všetkých otázkach týkajúcich sa rekonštrukcie rodinného domu rokoval žalobca a jeho manželka a
syn vždy len s jej matkou.

19. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu súhlasila s názorom okresného súdu, že medzi
žalobcom a jej matkou nebola v roku 2003 platne uzavretá žiadna zmluva, nakoľko na platnosť takejto
zmluvy je potrebné dohodnúť rozsah diela. Poukázala na ohliadku vykonanú súdnou znalkyňou na
účely vypracovania znaleckého posudku, z ohliadky ktorej vyplýva, že boli vykonané práce, ktoré neboli
súčasťou projektu predloženého k stavebnému povoleniu. Žalobca nemal súhlas jej matky k zmene
priestorového riešenia prvého poschodia rodinného domu, preto dielo nevykonal v súlade s pôvodnou
dohodou, ani v súlade so stavebným povolením, či projektovou dokumentáciou. Doplnila tiež, že žalobca
opomína skutočnosť, že v máji roku 2010 došlo k uzatvoreniu novej dohody medzi ním a jej matkou,
pretože až do apríla roku 2010 žalobca predkladal jej matke vyúčtovania za nákup materiálu. Tieto
vyúčtovania predkladal vždy mesačne a dával si ich preplácať. Po predložení vyúčtovania za apríl 2010,
teda v mesiaci máj 2010 sa však žalobca s jej matkou dohodli, že mu bude bezodplatne prevedený
spoluvlastnícky podiel na lukratívnom pozemku v obci M. pod M. a žalobca rekonštrukciu rodinného
domu dokončí z vlastných prostriedkov. Uvedené vyplýva zo zhodných tvrdení žalobcu a jej matky,
ktorá túto výpoveď pred súdom podala pred svojou smrťou ešte v postavení žalovanej. Od mája 2010
teda žalobca nevykonával rekonštrukčné práce na rodinnom dome žalovanej na základe akejkoľvek
zmluvy, ale vedome investoval vlastné prostriedky do majetku iného. V takom prípade ide o bezdôvodné
obohatenie, avšak len v rozsahu zhodnotenia veci. Dôkazné bremeno o rozsahu zhodnotenia veci
však zaťažuje práve žalobcu a v tomto smere má za to, že znalecký posudok vyhotovený žalobcom
nepreukazuje výšku zhodnotenia stavby za obdobie od mája 2010 do júla 2013, teda za obdobie od
dohody žalobcu s jej matkou o investovaní vlastných zdrojov do ukončenia prác. Ak teda žalobca
nepreukázal výšku zhodnotenia rodinného domu, nemal súd možnosť žalobe vyhovieť, ak bol žalobca
sám v dokazovaní výšky zhodnotenia pasívny. Len pre úplnosť žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla,
že k ukončeniu rekonštrukčných prác došlo práve zo strany žalobcu, nie v dôsledku tých tvrdení, na
ktoré poukazoval žalobca. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

20. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zdôraznil, že v konaní bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bol zistený určitý skutkový stav, preto právna kvalifikácia
uzatvorenej zmluvy musela vyplynúť len z tohto dokazovania, aj keď právny vzťah pri podaní žaloby
pôvodne inak právne kvalifikoval. Práve vzhľadom na rozsiahlosť rekonštrukčných prác a výstavbu
prístavby pri rodinnom dome sa musí zmluvný vzťah riadiť ustanoveniami zmluvy o dielo, resp. zmluvy
nepomenovanej. Opätovne zdôraznil, že od okamihu, kedy sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou
rodinného domu, nevykonala žiadny právny úkon voči nemu, ktorým by namietala vykonávanie
stavebných prác resp. ich rozsah, alebo ich chcela nejakým spôsobom ukončiť. Opätovne poukázal
na výsluch žalovanej zo dňa 18. 02. 2017, v ktorom uviedla, že s rekonštrukciou súhlasila. Zotrval na
podanom odvolaní a skutkových a právnych tvrdeniach v ňom uvádzaných.

21. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol
(výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny v
celom rozsahu potvrdil. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým súd konanie o zaplatenie sumy 1.021,43 € s
príslušenstvom zastavil (výrok I.), zostáva rozsudok okresného súdu v zmysle § 367 ods. 2 nedotknutý.

22. Prioritne odvolací súd poukazuje na ust. § 380 ods. 1 CSP, na základe ktorého môže odvolací
súd prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní, nakoľko odvolateľ v podanom odvolaní
vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Žalobca prioritne namietal,
že medzi ním a matkou žalovanej nedošlo k uzavretiu zmluvy o oprave a úprave veci, ale v priebehu
dokazovania dospel k záveru, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle § 631 a
nasl. Občianskeho zákonníka, resp. nepomenovanej zmluvy, ktorej obsahom a účelom sú najbližšie
ustanovenia zmluvy o dielo. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 30Cdo/2291/2000. K uvedenému odvolaciemu dôvodu v spojení s tým, že žalobca
namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
zároveň, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací
súd uvádza nasledovné:

23. Okresný súd sa otázkou charakteru zmluvy, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a jej matkou
(pôvodne žalovanou 2/) podrobne zaoberal a skutkovo a právne odôvodnil svoj záver v bodoch
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 44 až 50. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že
okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia
rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

24. Okresný súd správne zdôraznil, že predmet zmluvy medzi žalobcom a matkou žalovanej bol v konaní
od počiatku sporný vzhľadom na vzájomne si odporujúce tvrdenia strán sporu, ktoré rozpory neboli ani
ďalším dokazovaním odstránené. Žalobca pôvodne svoj nárok sám uplatňoval práve titulom plnenia zo
zmluvy o oprave a úprave veci, už v žalobe poukazoval na skutkové tvrdenia, na ktorých počas konania
zotrval, preto jeho námietka, že až v priebehu dokazovania vyplynulo, že zmluva, ktorú uzavrel s rodičmi
žalovanej, je zmluvou o dielo. Už v čase podania žaloby mu muselo byť známe čo je predmetom konania,
a na základe akých skutkových tvrdení má za to, o aký vzťah medzi stranami sporu ide. Predmet konania
totiž nie je tvorený výlučne žalobným návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním
skutkového deja. Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať
predmet konania. Petit žaloby je preto nutné skúmať a vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami
žalobcu v spore. ( viď. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo/268/2019).
V žalobe žalobca opakovane poukazuje na to, že uzavrel s rodičmi žalovanej zmluvu o oprave a úprave
veci, v čom mala oprava a úprava spočívať, aké opravy a úpravy vykonal, uplatňoval si náklady spojené
s opravou a úpravou veci a pod.. Netvrdil, že malo vzniknúť nové dielo, ako malo byť dielo vytvorené, o
aké dielo malo ísť a podobne, naopak aj z vyjadrení právnych zástupcov žalobcu a žalovanej vyplynuli
spory, či išlo o vzťah vyplývajúci len zo zmluvy o oprave, alebo aj o úprave veci, preto sa uvedeným
zaoberal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

25. Pokiaľ ide o určenie predmetu zmluvy, ktorý má podľa žalobcu vyplývať zo stavebného povolenia,
uvedené nemožno prijať ako dôkaz, a to bez ohľadu na skutočnosť, kedy bolo stavebné povolenie
vyhotovené. Podstatným pre posúdenie predmetu zmluvy medzi žalobcom a matkou žalovanej
( prípadne rodičmi žalovanej ) je preukázanie obsahu tejto zmluvy z výpovedí samotných účastníkov
tejto zmluvy, teda žalobcu a nebohej matky žalovanej, ktorá v konaní vypovedala, a tiež z výpovedí
svedkov resp. svedkyne N. A., ktorá jediná pri uzatváraní ústnej zmluvy medzi žalobcom a matkou
žalovanej bola prítomná. Žalobca tvrdil, že predmetom zmluvy mala byť celková rekonštrukcia rodinného
domu a že postupoval v zmysle stavebného povolenia, naopak matka žalovanej tvrdila, že predmetom
rekonštrukcie mala byť len spodná časť rodinného domu a podkrovie mu robiť výslovne zakázala.
Okresný súd sa vysporiadal i s výpoveďami svedkov L. A. a Dagmar C., ktorí neboli prítomní pri
uzatváraní tejto zmluvy, prítomnou bola svedkyňa N. A., manželka žalobcu, ktorá nepotvrdila, že
predmetom rekonštrukcie malo byť aj podkrovie. Je preto nutné dospieť k záveru, ku ktorému dospel
správne i okresný súd, že žalobca v konaní ani svedeckými výpoveďami nepreukázal svoje tvrdenie o
rozsahu rekonštrukcie, teda, čo bolo predmetom zmluvy. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že
predmet zmluvy je totožný tak, ako je špecifikovaný v stavebnom povolení, ktoré bolo vystavené neskôr,
ako bola zmluva uzavretá, teda neskôr, ako v júli 2004. Pokiaľ by i stavebné povolenie bolo vydané
pred uzatvorením zmluvy, to ešte nesvedčí o tom, že matka žalovanej skutočne aj žalobcu žiadala a
došlo medzi nimi k dohode, že žalobca má vykonať rekonštrukciu tak, ako to zo stavebného povolenia
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané a žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom,
čo bolo predmetom zmluvy, neodstránil sa rozpor a spornosť, čo malo byť predmetom rekonštrukcie, v
dôsledku čoho takéto zmluvné dojednanie o predmete nemožno považovať za určité. Nepostačuje, aby
zhotoviteľ mal daný predmet zmluvy len všeobecne, a to charakteristikou, že ide len o rekonštrukciu.

26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zmluva o oprave alebo úprave veci je osobitným
druhom zmluvy o dielo, na ktorú sa podporne použijú ust. § 631 a § 643 Občianskeho zákonníka o
zmluve o dielo. Odvolací súd uznáva, že zmluva o dielo ale ani zmluva o oprave alebo úprave veci
nemá predpísanú formu a môže sa uzavrieť aj ústne, musí však obsahovať podstatné náležitosti a
v prípade oboch je to predmet zmluvy. Opravou veci sa rozumie činnosť, ktorou sa odstraňujú vady
veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia; jej predmetom nie je vytvorenie novej
veci, ale len odstránenie vady veci, jej poškodenia alebo opotrebovania. Úpravou veci sa rozumie
činnosť spočívajúca buď v úprave povrchu veci alebo v zmene jej vlastností (doplnenie, zdokonalenie,
prispôsobenie inému účelu). Z vykonaného dokazovania nemožno dospieť k inému záveru, len k tomu,

že žalobca ako zhotoviteľ a matka žalovanej ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o oprave a úprave veci
( rodinného domu ), ktorej absentuje určitý predmet zmluvy, ak nie je zrejmé, k odstráneniu akých vád
akého rozsahu malo dôjsť, k oprave akého poškodenia či opotrebovania rodinného domu a v akom
rozsahu, ale ani k akej úprave, teda doplneniu, zdokonaleniu či prispôsobeniu inému účelu rodinného
domu a v akom rozsahu. Tieto skutočnosti boli účastníkmi zmluvy vykladané rozporuplne, vzájomne
si odporovali, a uvedené nedostatky neodstránilo ani ďalšie dokazovanie. Nie je úlohou súdu dopĺňať,
či domýšľať, čo bolo a čo nie predmetom zmluvy. Je úlohou žalobcu tvrdenie o tom, čo je predmetom
zmluvy preukázať. Je na ťarchu žalobcu, ak zmluvu uzavrel ústne, a ani dôkazy ním predložené, jeho
tvrdenia nepreukazujú.

27. Pokiaľ žalobca trvá na tom, že medzi účastníkmi zmluvy došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o
dielo, podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je tiež predmet zmluvy, teda dohoda o diele, ktoré a
v akom rozsahu má byť vykonané. Ak teda z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmet ústnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a matkou žalovanej nie je určitý, je bez ďalšieho významu, o
aký typ zmluvy, či už zmluvy o dielo, zmluvy o oprave a úprave veci, resp. zmluvy nepomenovanej
medzi účastníkmi zmluvy došlo. Odkaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 30Cdo/2291/2000 však nie je v tejto veci náležitým. Bez ohľadu na skutočnosť, že rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky nepatria medzi judikatúru, ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych
autorít, ktorou je všeobecný súd, či už okresný alebo krajský súd, viazaný v zmysle ustanovení
CSP. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu
vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto
pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017). Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zahrnúť aj
naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi
ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v
Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R 71/2018).

28. Bez ohľadu na vyššie uvedené v uvedenom rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky ide o
právnu vetu, v zmysle ktorej, pokiaľ nedošlo k dohode o cene, nie je možné zmluvu o rekonštrukcii domu
kvalifikovať ako zmluvu o oprave a úprave veci. V tejto súvislosti je však nutné poukázať na konkrétne
okolnosti prípadu ústnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a matkou žalovanej, kedy sa okresný súd
nezaoberal prioritne tým, či medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode o cene. Zmluvu považoval okresný
súd za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v súvislosti s citovanou
právnou vetou rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky je možné diskutovať o jej použiteľnosti
na prejednávaný prípad aj s ohľadom na to, že právna veta naznačuje, že v tam uvádzanom spore
zmluvné strany dohodli odplatnosť zmluvy, avšak s tým, že cena, resp. jej výška, za dielo bude dohodnutá
neskôr. V uvedenom rozhodnutí, na ktoré poukázal žalobca sa totiž výslovne vychádza z toho, že išlo
o zmluvu o rekonštrukcii domu s odkladajúcou dohodou o cene do budúcnosti, a preto Najvyšší súd
Českej republiky dospel k tomu, že ide o zmluvu, ktorú možno považovať za zmluvu nepomenovanú.
K takéto okolnosti ( odklad dohody o cene do budúcnosti ) a skutkový stav však v prejednávanej veci
nejde, prípadne by bolo na polemiku, či nie je nutné aplikovať ust. § 634 Občianskeho zákonníka, teda,
že v prípade, ak by aj medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a nie je výška ceny dojednaná v
zmluve alebo ustanovená osobitnými predpismi, mala by sa poskytnúť cena primeraná. Odkaz žalobcu
na vyššie uvedené rozhodnutie je nesprávny a nevychádza ani z vykonaného dokazovania skutkových
a právnych záverov okresného súdu. Žalobca v odvolaní len polemizuje s tým, o aký typ zmluvy má
ísť, napriek tomu sám žalobu podal titulom plnenia zo zmluvy o oprave a úprave veci a len v priebehu
konania svoju zmenu právnej kvalifikácie odvinul od postupne vykonávaného dokazovania, čo však len
potvrdzuje, že od počiatku žaloby nebol zrejmý predmet zmluvy medzi ním a matkou žalovanej. Aj tieto
skutočnosti nasvedčujú tomu a podporujú právny a skutkový záver okresného súdu, že zmluva uzavretá
medzi matkou žalovanej a žalobcom nemala predmet, ktorý by bol určený určitým spôsobom, preto
zaoberať sa i ďalšou podstatnou náležitosťou zmluvy, a to cenou, či výškou odplaty by bolo nadbytočným.

29. Pri posudzovaní toho, akú povahu má ( mala ) poskytovaná činnosť žalobcu treba vychádzať najmä z
toho, či malo byť dielo iba vytvorené, alebo či dielo už existuje a má byť len zmenené bez toho, aby sa to
dotklo podstaty veci. Zmluvou o oprave a úprave veci nemôže byť vytvorená vec nová. Z výpovedí strán
sporu, ako aj svedkov však nevyplynulo, že by predmetom zmluvy medzi žalobcom a matkou žalovanej
malo byť vytvorené konkrétne určené dielo, jeho rozsah a jeho vymedzenie tak, aby spĺňalo charakter
zmluvy o dielo, to znamená, že by malo ísť o konkrétny výsledok pracovnej činnosti zhotoviteľa, ktorým
je vznik úplne novej veci, alebo nová súčasť veci, alebo zmenu ich vlastností bez toho, aby sa to dotklo
podstaty veci. O opravu, či úpravu veci naopak pôjde, keď predmetom zmluvy je zhotovenie len súčasti
veci hlavnej. Predmetom zmluvy mala byť oprava a úprava rodinného domu, prípadne ako tvrdí žalobca
- prístavba, teda mala byť zhotovená len súčasť veci hlavnej, nemala byť vytvorená vec nová, pričom
predmet opravy, úpravy, či prístavby rodinného domu zostal sporným. Nemožno sa preto stotožniť
s odvolacím dôvodom žalobcu, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci na základe nesprávne vyhodnotených dôkazov. Žalobca v odvolaní len polemizuje s
právnymi závermi okresného súdu, avšak nimi uvádzanými dôvodmi nespochybnil jeho skutkové a
právne závery.

30. Ak teda okresný súd správne vyhodnotil, vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, že zmluva
uzavretá medzi žalobcom a matkou žalovanej je zmluvou neplatnou, potom ako zo zmluvy neplatnej
žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči matke žalovanej. Táto však dňa 26.
08. 2017 zomrela, dedičské konanie po nej bolo zastavené, preto do jej práv a povinností, teda ani do
jej povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, nevstúpili žiadni jej dedičia, vrátane žalovanej
v zmysle dedičskej postupnosti.

31. Tvrdenie žalobcu, že predmetom zmluvy bola kompletná rekonštrukcia rodinného domu súp. č. XXX,
s výstavbou prístavby k nemu v zmysle stavebného povolenia, nebolo v konaní žalobcom preukázané.
Spornou v spore bola podstatná náležitosť predmetnej zmluvy ako právneho úkonu, a to jej predmet,
t. j. absentovalo dostatočné vymedzenie predmetu opravy alebo úpravy rodinného domu v zmluve, na
ktorú skutočnosť správne a dostatočne poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku. Na základe
vykonaného dokazovania nebolo a nie je v spore naďalej na isto dané, v čom mala oprava a úprava
predmetu zmluvy ( rodinného domu ) spočívať a z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí strán
sporu, z obsahu svedeckých výpovedí, stavebného povolenia, prípadne ďalších listinných dôkazov
nebolo možné prijať záver o určitosti vecného obsahu predmetnej zmluvy. Neurčitosť jej obsahu nebolo
možné odstrániť a preklenúť ani výkladom právneho úkonu v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd zdôrazňuje, že pomocou výkladu prejavu vôle nemožno „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“
vôľu, ktorú konajúci účastníci v rozhodnej dobe nemali, alebo ktorú síce mali, ale ktorú neprejavili,
keď samotná proklamácia žalobcu ako jedného z účastníkov predmetnej zmluvy o jeho vedomosti o
určitosti predmetnej zmluvy nemôže eliminovať objektívne hodnotenie určitosti zmluvy, ako to má na
mysli ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37
Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, ktorá pôsobí priamo zo zákona a od počiatku
(ex tunc), a to bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal. Na absolútnu neplatnosť
tohto právneho úkonu preto okresný súd bol povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti v situácii, keď
na základe takéhoto právneho úkonu uplatnené právo žalobcu v spore odmietol. Odvolací súd uvádza,
že strana sporu v tomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto právneho úkonu a súd
je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti vychádzajúc zo skutočností, ktoré mali za
následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktoré vyšli v konaní najavo. Okresný súd dal v danej
veci odpovede len na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných
v podanom odvolaní.

32. Preukázané nebolo ani to, že by žalovaná k zmluve medzi žalobcom a jej matkou pristúpila.
Pristúpenie k záväzku predstavuje osobitný spôsob zabezpečenia záväzku a spôsobuje zmenu záväzku
subjektom záväzkového právneho vzťahu, pričom predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku podľa §
533 Občianskeho zákonníka je okrem iného uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom,
ktorá musí mať písomnú formu. V danom prípade žiadna takáto dohoda medzi žalobcom a žalovanou
preukázaná a ani tvrdená nebola, uvedený odvolací dôvod neobstojí.

33. Nebolo sporné, že od roku 2010 žalobca investoval vlastné finančné prostriedky do cudzieho
majetku, preto okresný súd správne dospel k tomu, že z jeho strany išlo o plnenie bez právneho
dôvodu. Keďže žalobca investoval vlastné finančné prostriedky do majetku žalovanej, ktorá je výlučnou
vlastníčkou rodinného domu od roku 2009, aj okresný súd uznal, že na jej strane vzniklo plnením
žalobcu bezdôvodné obohatenie. Napriek tomu však okresný súd výslovne konštatoval, na základe čoho
nemohol ani v tomto rozsahu žalobe vyhovieť, ak mal za to, že podľa ustálenej súdnej judikatúry v
prípade vynaložených hodnôt do cudzej nehnuteľnosti, pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie
je hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou
a po nej. V znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný na návrh žalobcu sa súdom ustanovená
znalkyňa nezaoberala určením rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej, ale
oceňovala výlučne žalobcom realizované práce a dodaný stavebný materiál. Tieto závery okresného
súdu žalobca v odvolaní nespochybnil, naďalej trval na tom, že výška peňažnej náhrady bola určená
znaleckým posudkom, ktorý ohodnotil vykonané práce na rodinnom dome ( od roku 2003 do roku 2013 )
a materiál v ňom zabudovaný.

34. Právny záver okresného súdu spočívajúci v tom, že v prípade vynaložených hodnôt do cudzej
nehnuteľnosti pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie je hodnota vynaložených prostriedkov,
ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej, je správna. V prejednávanej
veci ide zo strany žalobcu o jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v takom prípade
musí ísť o zhodnotenie, ktorého rozsah zhodnotenia, a teda bezdôvodného obohatenia žalobca v
konaní nepreukázal. Znalecký posudok zo dňa 17.10.2013 predložený žalobcom obsahuje stanovenie
všeobecnej hodnoty nedokončenej stavby rodinného domu č. súp. XXX s príslušenstvom s tým, že
ohodnotil rodinný dom ku dňu 17. 10. 2013. Z uvedeného znaleckého posudku preto nemožno vyvodiť, v
akom rozsahu došlo od roku 2010 zo strany žalobcu k plneniu bez právneho dôvodu a na druhej strane,
ani v akom rozsahu sa na úkor žalobcu žalovaná obohatila, ktoré skutkové a právne závery žalobca v
odvolaní nespochybnil. Ustanovenie §-u 458 Občianskeho zákonníka nadväzuje na právnu úpravu v §
457 tohto zákona, ktoré tiež upravuje, že ten, kto sa bezdôvodne obohatil, musí vrátiť všetko, čo podľa
neplatnej alebo zrušenej zmluvy dostal. K zrušeniu a ani k neplatnosti zmluvy nedošlo, avšak, ak k
bezdôvodnému plneniu došlo, musí sa vydať všetko, čo bolo neoprávnene získané.

35. Argumentácia žalobcu, že žalovaná v konaní nepreukázala výšku sumy, ktorá mala byť uhradená
v priebehu vykonávania diela, s dodatkom, že ju nevie určiť ani on sám, zodpovedá tomu, že žalobca
rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej v konaní nepreukázal. Znalecký posudok č.
43/2018 obsahuje odhad hodnoty stavebných prác a zabudovaného materiálu, ktoré boli realizované
žalobcom na rodinnom dome ku dňu 07.09.2018. Z poznámky znalca vyplýva, že ohodnotil všetky
stavebné práce a zabudovaný materiál, ktoré boli realizované na rodinnom dome v rokoch 2003 až
2013, s tým, že podstatnú časť stavebných prác vykonal žalobca, menšiu vykonala žalovaná ( rodinný
známy žalovanej ). K odčleneniu týchto prác a materiálu nedošlo, tieto práce nie sú osobitne vyčíslené.
Nedošlo týmto znaleckým posudkom ani k odčleneniu stavebných prác, ktoré ešte neboli uhradené, nie
sú osobitne vyčíslené. Súčasne bol týmto posudkom ohodnotený len zabudovaný stavebný materiál
na základe žalobcom predložených faktúr. ( str. 6 posudku ). Pre stanovenie výšky bezdôvodného
obohatenia je potrebné vyjsť z obvyklej ceny vynakladanej v danom mieste a čase za služby toho
istého druhu, pretože len týmto spôsobom je plne rešpektovaný objektívny charakter bezdôvodného
obohatenia, smerujúci k odčerpaniu neoprávnene nadobudnutého prospechu na strane obohateného
( žalovanej ), a nie poskytnutie plnohodnotnej náhrady plnenia predpokladaného žalobcom, na ktorého
úkor k obohateniu došlo, ak medzi obohateným a tým, na úkor koho k obohateniu došlo, neexistoval
právny dôvod plnenia. V prípade investíciií do cudzieho majetku je pohľadávkou z bezdôvodného
obohatenia zhodnotenie veci ( rodinného domu ), ktoré sa obohatenému dostalo, t.j. rozdiel medzi
hodnotou jeho veci ( trhovou cenou ) pred investíciami a po investíciách. Žalobca nepreukázal, že
trhová hodnota ním poskytnutých prác a materiálu v období od roku 2010 ( do roku 2013 ), teda aj
výška získaného obohatenia, zodpovedá cene, ktorú vynaložil. ( viď aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 2562/2010, 23 Cdo 3/2011, R 26/1975). Odvolací súd preto zdôrazňuje
a osvojil si a zastáva názor uvedený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32
Cdo 1164/2013, podľa ktorého je síce zmyslom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia poskytnúť
ochranu tomu, kto stratil ( za zákonom stanovených podmienok ) určité majetkové hodnoty. Zákon však
nepočíta s tým, že by ich mal dostať späť v plnom rozsahu, ale iba v takej výške, o ktorú sa nimi obohatil
iný subjekt. Nie je teda rozhodujúce, akú hodnotu stratil oprávnený ( z bezdôvodného obohatenia), ale
o koľko sa tým zhodnotil ( zvýšil ) majetok povinného. Žalobcom uplatnená suma 72 418, 57 Eur s prísl.

je cena investícií vložených do cudzej nehnuteľnosti ( rodinného domu ), a nie rozdiel trhových cien
nehnuteľnosti ( rodinného domu ) pred a po ich vložení. Z tohto dôvodu, neostáva iné, ako považovať
nárok žalobcu za nedôvodný.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci, a preto odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok okresného súdu
potvrdil.

37. Vecne správne bolo i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania v zmysle § 255 CSP v
spojení s § 262 CSP, ktorú skutočnosť konštatuje odvolací súd napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi
nebolo rozhodnutie o náhrade trov konania napadnuté odvolaním žalobcu, avšak ide o výrok závislý.

38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V odvolacom konaní bola v celom konaní úspešná žalovaná, ktorej odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 CSP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.