Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114211917
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4114211917.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobkyne: A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. F.
XXX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka so sídlom 949 01 Nitra, Farská
28, proti žalovanej: A.. H. Y., nar. X.X.XXXX, bytom E. H. XX, X., právne zastúpená: JUDr. Daniela
Lopezová, advokátka so sídlom 821 01 Bratislava, Ďatelinová 2, o zaplatenie sumy 10.096,99 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22. októbra 2019 č.
k. 19C/70/2014-161, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby p

o t v r d z u j e.

V napadnutej časti týkajúcej sa trov konania rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 8.652,67
eur zastavil a žalobu vo zvyšku zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 99,94 %,
ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným rozhodnutím.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 10.096,99 eur. Svoj žalobný nárok odôvodnila tým, že
bola rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/65/2011-780 zo dňa 03.11.2011 uznaná vinnou pre
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 3 Tr. Zák., za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
1 (jeden) rok, s podmienečným odkladom podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák, spolu so skúšobnou
dobou podľa § 59 ods. 1 Tr. Zák. v trvaní 1(jeden) rok a zároveň žalobkyňu zaviazal na náhradu škody

žalovanej ako poškodenej A.. H. Y., nar.: XX.XX.XXXX vo Y., trvalé bytom B. H., X. XXXX/X súkromnej
podnikateľke s obchodným menom A.. H. Y. X. N. L., s miestom podnikania X., O.. XX, IČO:XXXXXXXX
vo výške 8.652,67 eur, pričom so zvyškom nároku odkázal žalovanú na konanie o občianskoprávnych
veciach. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.11.2011 a na jeho
základe bolo začaté exekučné konanie, v rámci ktorého bola v prospech žalovanej vymožená suma vo
výške 10.096,99 eur. Voči právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 4To/65/2011-780
podala dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.11.2012

sp.zn. 2 Tdo 61/2012 tak, že dovolanie odmietol. Následne podala návrh na obnovu konania, Krajský súd
v Nitre uznesením sp. zn. 1Tos/27/2014-72 zo dňa 10.04.2014 povolil obnovu konania a v celom rozsahu
zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/74/2005 zo dňa 23.06.2011 a rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 4To/65/2011 zo dňa 03.11.2011 ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutiaobsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad. Rovnako vec vrátil
prokurátorovi do prípravného konania. Na základe týchto skutočností má za to, že žalovanej sumu
ktorú uhradila vo výške 10.096,99 eur plnila z právneho dôvodu, ktorým bol právoplatný rozsudok súdu,

ktorý však dodatočne v dôsledku zrušenia tohto právoplatného rozhodnutia odpadol, čím sa poskytnuté
plnenie stalo bezdôvodným obohatením a preto je žalobný návrh podaný dôvodne.

3. Právna zástupkyňa žalobkyne písomným podaním zo dňa 09.04.2019 žaloba vzala žalobu včasti o
zaplatenie sumy 8.320,73 eur späť a žiadala aby súd konanie žalobu v tejto časti zastavil. Žalovaná s

čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila a zároveň v tejto časti si uplatnila plnú náhradu trov konania
voči žalobkyni. Súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobkyne pred začatím pojednávania
postupoval v zmysle § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP a konanie vo veci o zaplatenie sumy vo výške
8.320,73 eur zastavil.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.

4To/65/2011-780, zo dňa 03.11.2011, bola žalobkyňa ako obžalovaná vinná, že ako osoba poverená na
základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX na preberanie finančnej hotovosti za odobratý tovar od
zákazníkov predajne X. N. L. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v predajni X. N. L. N. O.R.
XX v úmysle seba obohatiť zapísala do pokladničnej knihy predajne súčet prijatej finančnej hotovosti v
nižšej hodnote než bol skutočný súčet prijatej finančnej hotovosti, čím znížila účtovný zostatok o sumu

102.849,- Sk (3.413,99 eur), ktorú sumu súčasne z pokladne vzala a použila pre vlastnú potrebu a v
obdobíodX.XX.XXXX doXX.XX.XXXX vúmyslesebaobohatiťzapísaladopokladničnejknihypredajne
X. N. L. fyzický stav finančnej hotovosti, ktorú prevzala od zákazníkov predajne za odobratý tovar v nižšej
hodnote, ako skutočne prevzala na základe pokladničného dokladu a rozdiel vo výške 157.820,50 Sk
(5.238,68 eur) použila pre vlastnú potrebu a týmto konaním spôsobila poškodeným A.. H. Y., E. L. a U.

R. škodu vo výške 260.670,30 Sk (8.652,67 eur). Zároveň v predmetnom rozsudku podľa § 228 odsek 1
Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 bola zaviazaná uhradiť poškodenej A.. H.
Y., súkromnej podnikateľke s obchodným menom A.. H. Y. X. N. s miestom podnikania X., O. XX, IČO:
XXXXXXXX spôsobenú škodu vo výške 8.652,67 eur a so zvyškom jej nároku na náhradu škody bola
odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach.

5. Ďalej vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že predmetný rozsudok sa stal exekučným
titulom, na základe ktorého bolo voči žalobkyni začaté exekučné konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn.
14Er/261/2012 a skončilo sa vymoženým uplatnenej sumy vo výške 8.652,67 eur ako aj náhrady trov
exekučného konania vo výške 323,04 eur a zo súdneho poplatku za vydanie poverenia, čiže celkovo

došlo k vymoženiu sumy vo výške 10.096,99 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k vymoženiu
uplatnenej pohľadávky v exekučnom konaní, exekútor vrátil dňa 24.04.2012 na Okresný súd Nitra
poverenie na vykonanie exekúcie v danej veci.

6.OkresnýsúdNitrauznesenímč.k.33Nt/14/2013zodňa09.12.2013rozhodoltak,ženávrhuodsúdenej

A. H. na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/74/2005 zo dňa
23.06.2011 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/65/2011 zo dňa 03.11.2011, ako aj ďalšie
rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením
došlo, stratili podklad a zároveň vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania. Voči predmetnému
uzneseniu podal sťažnosť okresný prokurátor a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 1Tos/27/2014-72,

zo dňa 10.04.2014 povolil obnovu konania trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
5T/74/2005 v prospech odsúdenej A. H. a zrušil v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu Nitra zo
dňa 23.06.2011, sp. zn. 5T/74/1005 a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.11. 2011, sp. zn.
4To/65/2011 a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania. V predmetnej veci Okresný súd Nitra
rozhodol rozsudkom č.k. 21T/115/2016 zo dňa 25.07.2018, v ktorom žalobkyňu uznal vinnou a uložil jej

povinnosťnahradiťpoškodenejA..H.Y.spôsobenúškoduvovýške8.320,73eurazozvyškomjejnároku
na náhradu škody ju odkázal na civilný proces. Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie a
Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 4To/81/2018-911 odvolanie obžalovanej - žalobkyni zamietol.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu zo strany žalobkyne

zostal predmetom sporu úrok z omeškania za čas od 17.04.2014 do 09.04.2019, ktorý bol uplatnený
odo dňa nasledujúceho po dni kedy bola podaná žaloba a z dôvodu, že v priebehu konania došlo
k započítaniu žalovanej sumy vo výške 8.320,73 eur a to dňa 09.04.2019, kedy započítanie bolo
realizované jednostranným úkonom zo strany žalobkyne podaním na súd. Ďalej predmetom sporu jeúrok z omeškania zo sumy 331,94 eur, ktorý je rovnako uplatnený odo dňa nasledujúceho po podaní
žaloby až do dňa reálneho uhradenia tejto sumy zo strany žalovanej t.j. zo dňa 26.6.2019. Zvyšná časť
žalovanej sumy 1.444,32 eur, ktorá predstavuje odmenu exekútora je úročená úrokom z omeškania vo

výške 5,25 % ročne od 17.4.2014 do zaplatenia.

8. Z dôvodu, že došlo k zrušeniu pôvodného rozsudku, ktorý bol exekučným titulom a na základe,
ktorého došlo k vymoženiu celkovej sumy vo výške 10.096,99 eur si žalobkyňa podala žalobu na
zaplatenie predmetnej sumy z titulu, že zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko

k vymoženia predmetnej sumy došlo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol v dôsledku obnovy
konania. Žalobkyňa tvrdí, že nový rozsudok vydaný Okresným súdom Nitra č.k. 21T/115/2016 zo
dňa 25.07.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/81/2018- 911 bude novým
exekučným titulom v predmetnej veci a z toho dôvodu má za to, že pôvodné rozhodnutie, ktoré ako
exekučný titul bolo zrušené sa na neho hľadí ako keby neexistovalo.

9. Súd prvej inštancie vec posúdil z hľadiska § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s tým, že
súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinnosti na vydanie vydanie bezdôvodného obohatenia
naisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (nie je rozhodujúce, či
plnenie bolo dobrovoľné alebo bolo vymožené v exekučnom konaní), bolo následne zrušené, resp. došlo
podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil

povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť plnenie od
toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Ak právny
dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný
a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či tu bola
povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na vydanie

bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by
došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod plnenia
reálne nespočíval v hmotnom práve (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
23. novembra 2011, sp. zn. 5 MCdo 17/2009).

10. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie mal jednoznačne za preukázané, že
exekučné konanie začalo na základe vykonateľného exekučného titulu rozsudok č.k. 5T 74 / 2005-745,
ktorý vydal Okresný súd Nitra dňa 23.06.2011 a ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa
03.11.2011, v spojitosti s rozsudkom: č.k.4To/65/2011-780, ktorý vydal Krajsky súd v Nitre dňa
03.11.2011 a ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 03.11.2011, ktorým sa uložila žalobkyni

povinnosť zaplatiť žalovanej pohľadávku vo výške 8.652,67 eur. Z predmetného rozsudku jednoznačne
vyplynulo, že žalovaná spôsobila žalobkyni škodu vo výške 8.652,67 eur, teda žalobkyňa mala povinnosť
plniť, čiže bol tu daný hmotnoprávny základ a z toho dôvodu právoplatný rozsudok bol riadnym
vykonateľnýmtitulomprezačatieexekučnéhokonania.Vkonaníniejesporné,žeprebehlonovékonanie
na základe obnovy konania, pričom aj v tomto prípade nový rozsudok vydaný Okresným súdom Nitra

č.k. 21T/115/2016, zo dňa 25.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/81/2018-911, zo dňa 04.04.2019 uznal žalobkyňu vinnou a
zaviazal ju zaplatiť žalovanej ako poškodenej spôsobenú škodu vo výške 8.320,73 eur, čiže aj v tomto
prípade žalobkyňa mala povinnosť plniť podľa hmotného právo, z dôvodu, že spôsobila škodu.

11. Súd prvej inštancie mal preukázané, že zo strany žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu
získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a to z dôvodu, že žalobkyňa sa domáhala vrátenia
plnenia, ktoré bolo uložené súdom, plnenie spočívalo na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe
a ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to,
či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený a z toho

dôvodu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
7Cdo85/2013 zo dňa 09.04.2014.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP.
13. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa v časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby

a v časti trov konania. Uviedla, že bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod už poskytnutého plnenia (uznesenie NS SR
2Cdo/92/2010). Pri opačnom výklade by bolo nutné dospieť k záveru, že existujú súbežne dva exekučné
tituly, t.j. rozsudok Krajského súdu Nitra 4To/65/2011 zo dňa 03.11.2011 a rozsudok Okresného súduNitra 21T/115/2016 zo dňa 25.07.2018, v ktorých bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť škodu v
rozdielnej výške, čo je ústavne nekomforné a v rozpore s princípom právnej istoty. Až z rozsudku sa
žalobkyňa dozvedela, či je povinná hradiť škodu a v akej výške. Od vykonateľnosti rozsudkov sa odvíjal

aj úrok z omeškania. Exekútor vymohol úrok z omeškania až od vykonateľnosti súdneho rozhodnutia,
nie od existencie hmotnoprávneho nároku. Preto nemohlo ísť o deklaratórny právny titul. Ohľadne trov
konania uviedla, že rozsudok v uvedenej časti je nezrozumiteľný, nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie
nesprávne uviedol, že z jej strany došlo k započítaniu žalovanej istiny v sume 8320,73 eura, takáto
skutočnosť nevyplýva z jej podania zo dňa 09.04.2019. Naopak uviedla, že očakáva započítací prejav

zo strany žalovanej. K apäťvzatiu došlo výlučne v dôsledku rozhodnutia súdu v trestnom konaní a nie v
dôsledku procesného zavinenia žalobkyne. Žalovaná nepochybne zavinila konanie v žasti sumy 331,94
eura, ktorú žalobkyni dobrovoľne uhradila.

14. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Žalovaná považuje právne posúdenie veci, z ktorého vychádza rozhodnutie

súdu prvej inštancie, za správne. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie i právne posúdenie veci riadne
zdôvodnil. Zrušenie exekučného titulu na základe ktorého sa plnilo, nezakladá bez ďalšieho vznik
bezdôvodného obohatenia. Právny dôvod plnenia ktorý spočíval v hmotnom práve, trvá aj naďalej, a to
aj v prípade zrušenia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré ho deklarovalo a na základe
ktorého bolo plnenie vymožené. Odkaz žalobkyne na uznesenie NS SR 2Cdo/92/2010 z 19.1.2012

považuje žalovaná za nenáležitý, nakoľko tento rieši inú právnu situáciu a vychádza z odlišných
skutkových okolností. Právny dôvod plnenia žalobkyňou existoval aj po zrušení pôvodných súdnych
rozhodnutí, hmotnoprávny nárok žalovanej na náhradu škody trval naďalej a plnenie žalobkyne bolo
aj naďalej dôvodné a malo oporu v hmotnom práve. Túto skutočnosť, že zo strany žalobkyne išlo
o plnenie dôvodné a že právny dôvod tohto plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom

základe, potvrdiliajďalšierozhodnutiavydanévobnovenomtrestnom konanívočižalobkyni.Poukázala
na to, že žalobkyňa považovala pre posúdenie dôvodnosti jej uplatneného nároku bezdôvodného
obohatenia, a teda aj dôvodnosti podanej žaloby, za rozhodujúce následné rozhodnutie v trestnej veci
po povolení obnovy konania, a nielen samotnú skutočnosť, že pôvodné rozhodnutia boli zrušené.
Žalobkyňa už v súdnej žalobe z 16.4.2014 navrhla, aby súd konanie prerušil až do právoplatného

skončenia predmetného trestného konania. Nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že exekútor vymohol
úrok z omeškania. Predmetom exekúcie bola len istina, t.j. suma náhrady škody podľa vykonateľného
súdneho rozhodnutia a trovy exekúcie, a nie úroky z omeškania. Úroky, ako príslušenstvo pohľadávky v
exekučnom konaní vymáhané neboli. Prvostupňový súd správne právne posúdil, že na strane žalovanej
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Keďže nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nemohli vzniknúť

ani úroky z omeškania.

15. Žalovaná k trovám konania uviedla, že žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie sumy
10.096,99 EUR s prísl.. V časti 8.652,67 EUR zobrala žalobu späť, a to podaniami z 9.4.2019 a z
25.9.2019, pričom v oboch týchto podaniach navrhla, aby súd, pokiaľ ide o náhradu trov konania,

vydal rozsudok: „Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“ Súd prvej inštancie
v rozsahu späťvzatej časti žaloby, t.j. v rozsahu 8.652,67 EUR konanie zastavil a vo zvyšku žalobu
zamietol. Vychádzajúc z uvedeného, by v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu vo veci, bolo
zodpovedajúce rozhodnutie súdu o trovách konania tak, že žalovanej sa priznáva náhrada trov konania
v plnom rozsahu, ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa. Poukázala na to, že ide o zrejmú nesprávnosť v

bode26.rozsudku,kdejeuvedené,žesúdotrováchkonaniarozhodoltak,žepriznalžalobcovi,ktorýmal
v spore plný úspech, náhradu trov konania v plnej výške. Pokiaľ ide o zastavenie konania v časti žaloby
o zaplatenie 331,94 EUR, nemožno hovoriť o tom, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania v
tejto časti. Žalovaná od žalobkyne prijala sumu 331,94 EUR, ako náhradu škody (vymoženú v exekúcii
v celkovej výške 8 652,67 EUR) podľa vykonateľného exekučného titulu - Rozsudku Krajského súdu

v Nitre sp.zn. 4To/65/2011 - 780 z 3.11.2011. Túto sumu zaplatila žalobkyňa ako náhradu škody, ktorej
výška bola zistená v trestnom konaní znaleckým dokazovaním. Na základe Rozsudku Okresného súdu
Nitra č.k. 21T/115/2016 z 25.7.2018, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 4 To/81/2018
z 4.4.2019, žalovaná sumu 331,94 EUR dobrovoľne vrátila žalobkyni ešte pred prvým pojednávaním
na súde prvého stupňa v tomto konaní. Vzhľadom na okolnosti veci, protiprávne konanie žalovanej a

skutkovú podstatu trestného činu ktorého sa žalobkyňa dopustila a ktorým spôsobila žalovanej škodu,
ktorej náhrada žalovanej bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím a následne vymožená,
nemožno hovoriť o neúspechu žalovanej ani pokiaľ ide o sumu 331,94 EUR. Žalovaná svojím správaním
nespôsobila, že trovy konania zodpovedajúce uplatnenému nároku 331,94 EUR vznikli. Žalovanánijakým spôsobom nezapríčinila dôvodnosť podania žaloby ani to, že trovy konania zodpovedajúce
sume 331,94 EUR vznikli. Žalovaná vrátila žalobkyni sumu 331,94 EUR na základe nového súdneho
rozhodnutia v trestnej veci z roku 2019, a nie pod ťarchou podanej súdnej žaloby z roku 2014, ktorá

je predmetom tohto konania. V takomto prípade nie je možné hovoriť o procesnej zodpovednosti za
zavinenie žalovanej na zastavení konania ani v rozsahu 331,94 EUR. Aj v prípade, ak by sa pripustila
možnosť zohľadniť zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie žalovanej na zastavení konania v
rozsahu sumy 331,94 EUR podľa § 256 ods. 1 CSP, ako to v odvolaní tvrdí žalobkyňa, v žiadnom prípade
neúspech žalovanej nemôže byť 18,69 %, keď vymáhaný nárok bol 10 096,99 EUR.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385
ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v napadnutej

časti týkajúcej sa zamietnutia zvyšku žaloby nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny v uvedenej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti trov konania rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým bolo znemožnené
stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a

nebude ich opakovať.
20. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu
prvej inštancie v časti zamietnutia zvyšku žaloby. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil
skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo
veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje

rozhodnutie,príslušnéustanoveniapodstatnépreprávneposúdenieveciinterpretovalaaplikovalprávne
súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd
prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na
odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje
rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné

otázky predkladané žalobcom v jeho odvolaní.
21. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd
prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne
i argumenty žalovanej uvedené vo vyjadrení k odvolaniu a dodáva:

22. O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade
poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr,
v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho
dovolania), zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu
rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a

splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku, ktorý ho
deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd
opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 11. 2011,
sp. zn. 5 M Cdo 17/2009).23. Zrušenie právoplatného rozhodnutia deklaratórnej povahy nezakladá bez ďalšieho právo strany v
konaní na vrátenie poskytnutého plnenia, pretože rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval

na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Zrušenie právoplatného rozsudku by založilo samo
osebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia iba v prípade právoplatného rozsudku majúceho
konštitutívne účinky (nález Ústavného súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 18/2016). Zrušenie
právoplatného rozhodnutia nezakladá bez ďalšieho právo na vrátenie poskytnutého plnenia, pretože
rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe.

Názor žalobkyne, podľa ktorej zrušenie právoplatného rozsudku zakladá samo osebe právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, by bol akceptovateľný iba v prípade právoplatného rozsudku majúceho
konštitutívne účinky, čo však v tejto veci nie je splnené, keďže išlo o rozsudok deklaratórnej povahy.
Znamená to, že zrušeným právoplatným rozsudkom bola len deklarovaná (nie teda konštituovaná)
existencia hmotnoprávneho dôvodu plnenia. Samotné právoplatné rozhodnutie preto nepredstavovalo
právnydôvodplnenia(vzmysle§451ods.2Občianskehozákonníka),alelenformuautoritatívnejsúdnej

ochrany dôsledkov existencie tohto právneho dôvodu. Per eliminationem možno dospieť k záveru,
že právoplatný rozsudok súdu bude právnym dôvodom plnenia (v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) len vtedy, ak sa právoplatnosťou rozsudku konštituujú (zakladajú, menia alebo rušia) práva a
povinnosti subjektov právnych vzťahov. Ak by sa totiž pohľadávka napokon ukáže ako dôvodná, potom
plnenie získané žalovanou od žalobkyne nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie.

24. V danej veci pohľadávka žalovanej voči žalobkyni titulom náhrady škody bola potvrdená ako
dôvodná aj nových súdnym rozhodnutím v rámci obnovy konania, preto plnenie poskytnuté žalobkyňou
na základe predchádzajúceho už zrušeného rozhodnutia nie je bezdôvodným obohatením na strane
žalovanej. O bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej by išlo len vtedy, ak by bolo plnené na základe

právoplatnéhorozhodnutiasúdu,ktorénezodpovedaloskutočnýmhmotnoprávnympomeromstrán,teda
ak by právny dôvod plnenia nemal oporu v hmotnom práve. V danom prípade právny dôvod plnenia mal
oporu v hmotnom práve.

25. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným

skutočnostiam, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zamietnutí zvyšku
žaloby ako vecne správny potvrdil.

26. V časti trov konania je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Vo výroku súd prvej inštancie
žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 99,94 %, ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa, avšak

odôvodnenie rozhodnutia nekorešponduje s výrokom. Nie je zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k
výške trov 99,94 % a vôbec sa nevyporiadal s tým, že konanie bola sčasti zastavené. Trovy konania
v zastavenej časti majú iný právny režim, súd prvej inštancie o týchto trovách nerozhodol, resp. z
odôvodnenia rozsudku nevyplýva ako sa s nimi vyporiadal.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).