Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. september 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212515
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6116212515.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu M. C., nar. XX. júna XXXX, trvale
bytom XXX XX A. C. XXX, zastúpeného Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 628 841, proti žalovanej Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010
47 Žilina, IČO: 36 442 151, o vydanie bezdôvodného obohatenia 4.808,79 Eur, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/68/2017-289 zo dňa 19. novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo
dňa 19. novembra 2019 zamietol žalobu (prvý výrok) o vydanie bezdôvodného obohatenia 4.808,79
Eur uhradeného žalobcom žalovanej na základe faktúry č. XXXXXXXXXX za vyčíslený neoprávnený

odber elektriny zistený dňa 04.03.2016 a rozhodol, že žalovaná má právo na náhradu 100 % trov
konania od žalobcu (druhý výrok). Žalobca odôvodnil žalobu poukazom na § 46 ods. 1 zákona č.
251/2012 Z. z. o energetike a tvrdením, že nebol neoprávneným odberateľom elektrickej energie.
Odmietol, že by v dôsledku jeho neoprávneného zásahu elektromer nezaznamenával alebo nesprávne
zaznamenával odber elektriny. Žalovaná navrhovala zamietnutie žaloby s odkazom na absolútnu
objektívnu zodpovednosť žalobcu za neoprávnený odber elektrickej energie.

1.1 Súd prvej inštancie mal preukázané, že na základe zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny žalobca
odoberal elektrickú energiu na odbernom mieste č. XXXXXXX na adrese svojho trvalého bydliska.
Podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1 k zmluve o pripojení je odberné miesto trvale prístupné z
verejnej komunikácie. Žalovaná nenamietala tvrdenie žalobcu, že trafostanica s meracím zariadením sa
nachádza cca 200 metrov mimo jeho areálu. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č.

NO XXXXXX zo dňa 04. marca 2016 vyplynulo, že pri kontrole elektromera na odbernom mieste žalobcu
bola konštatovaná nulová spotreba elektrickej energie napriek realizácii odberu elektrickej energie.
Žalovanou vyfakturovanú výšku náhrady škody žalobca nenamietol a v lehote splatnosti zaplatil faktúru
č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. marca 2016 za neoprávnený odber elektriny, ku ktorému dochádzalo v
čase od 04. septembra 2015 do 04. marca 2016, v sume 4 808,79 Eur. Jeho následnú reklamáciu a
sťažnosťžalovanáneuznala.Zgrafovspotrebyelektrickejenergienaodbernommiestežalobcuvrokoch

2012 - 2016 vyplynulo, že do realizácie kontroly dňa 03. marca 2016 bol odber elektrickej energie len
nárazový, s obdobiami nulovej spotreby; po kontrole je odber nepretržitý a stabilizovaný. Žalobca ako
strana v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že trafostanica s elektromerom je za dedinou a
muselsijuvybudovaťsám.Odbernýmmiestomjejehorodinnýdom,priktorommáimiestnosť,kdesúna
odber elektriny pripojené hobľovačka, cirkulárka, vysávač na vzduch a formátovačka. Nie si je vedomý
žiadneho„čiernehoodberu“.Pripustil,žezčasunačaskontrolovalukazovatelenaelektromereahocimu

bolovysvetlené,žesatammajúpohybovaťčísla,displejbolčistýaviackrátmuselelektromeromzatriasť,
aby sa niečo pohlo. Hlásil to žalovanej, ale bolo mu povedané, že sa nemá do toho starať, nie je to jehovec. Svedok Ing. O. T. (poverený neprítomným žalobcom komunikovať počas kontroly s pracovníkmi
žalovanej) popísal priebeh kontroly trafostanice a elektromeru pracovníkmi žalovanej. Tí podľa neho
konštatovali, že skriňu nebolo možné otvoriť bez zanechania stopy, ktorú však nenašli. Pri kontrole

konštatovali, že „tam niečo hapruje“. Po príchode do kancelárie žalovanej zistil, že mu bol predložený
zápis o nelegálnom odbere, v ktorom bol uvedený ako správca, čo namietol. Svedok A. T. uviedol, že
žalobca je jeho zamestnávateľom a L.. O. T. ho požiadal, aby bol k dispozícii pracovníkom žalovanej
kontrolujúcim trafostanicu. Tí chodili päť-šesť hodín okolo trafostanice a neustále telefonicky s niekým
komunikovali.SvedokW.P.(zamestnanecžalovanej)uviedol,žebolivyslanínaodbernémiestostým,že

elektromer neregistroval spotrebu. K elektromeru sa nedostali, ale požiadali prítomných zamestnancov
žalobcu, aby zapli nejaký prístroj pre zistenie, či sa bude zaznamenávať spotreba, lebo na diaľku v
komunikácii s centrálou boli schopní zistiť, či spotrebu možno zmerať. Namerali spotrebu elektriny, z
čoho vyplynulo, že buď je na elektromere porucha, alebo bolo doň zasahované. Ich úlohou bolo zistiť, o
ktorú z týchto alternatív ide. Pri odchode zaplombovali dvierka do elektromeru a odfotografovali ich. Keď
prišli na druhý deň ráno, jedna zámka bola poškodená na mieste, kde možno urobiť zásah do merania.

Po demontovaní elektromeru a jeho preskúšaní v metrologickom laboratóriu bolo zistené, že elektromer
bol v poriadku. Zo záverov znaleckého posudku č. 22/2018 súdneho znalca L.. H. U. mal okresný súd
preukázané, že elektromer pri meraní odberu elektriny nevykazoval žiadnu technickú poruchu a nie
je možné, aby technická porucha spôsobovala také výkyvy spotreby elektriny ako vyplývajú z grafov
spotreby na odbernom mieste žalobcu v rokoch 2012 - 2016. Podľa znalca boli takéto výkyvy spotreby

elektriny spôsobené manuálnym zásahom do elektromeru, čo je jediný technický spôsob ako dosiahnuť,
aby skutočný odber elektriny elektromer nemeral. Preto možno podľa znalca jednoznačne potvrdiť,
že do elektromeru zasiahnuté bolo, znalec však odmietol odpovedať na otázku, či zásah vykonal
žalobca. Závery znaleckého posudku potvrdil znalec Ing. H. U. i pred okresným súdom. Konštatoval,
že elektromer možno znefunkčniť, hoci pokus realizovaný v rámci znaleckého dokazovania skončil

skratom a zhorením transformátorov. K skratu však podľa znalca došlo až po preukázaní, že elektromer
možno znefunkčniť. Skrat bol zavinený tým, že zamestnanci žalovanej priniesli nevhodné prípravky
na realizáciu tohto pokusu. Znalec vysvetlil, že na každej fáze je merací transformátor prúdu, lebo sa
robí pomerové meranie každej fázy, a preto na zastavenie merania a znefunkčnenie elektromeru treba
vyskratovať sekundárne vinutie meracieho transformátora. Počas pokusu sa jeden káblik vysunul, tým

vzniklo prepätie a zhorel celý elektromer. Podľa znalca sa však dokázalo, že vhodným technickým
zapojením možno zabezpečiť taký stav elektromera, aby nemeral spotrebu elektriny. Znalec potvrdil, že
elektromer možno uviesť do pôvodného stavu.

1.2 Vychádzajúc z ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a jeho § 456, z §

35 ods. 2 písm.c), § 36 ods. 2 písm. d), § 46 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) zákona o energetike súd prvej
inštancie konštatoval, že ustanovenie § 46 ods. 1 písm. b), resp. ods. 2 písm. c) zákona o energetike
zakotvuje objektívnu zodpovednosť. Neoprávneným odberom je už len samotný odber elektriny meraný
elektromerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a ktoré odber
nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva. Považuje sa za nepodstatné, kto elektromer porušil

alebo poškodil. Podľa výsledkov znaleckého skúmania elektromer (meracie zariadenie, meradlo) na
odbernom mieste žalobcu bolo možné vhodným technickým zapojením upraviť tak, aby nemeralo
spotreby elektriny (a následne uviesť do pôvodného stavu). Grafy spotreby elektriny na odbernom
mieste žalobcu v rokoch 2012-2016 nesporne vykazujú pravidelné a nárazové výkyvy spotreby. Súdu
prvej inštancie sa preto javilo ako logické, že do elektromeru (ktorého funkčnosť bola potvrdená

preskúšaním v metrologickom laboratóriu) bolo manuálne zasahované, čo je jediný technický spôsob
dosiahnutia nemerania skutočného odberu elektriny elektromerom. Okresný súd označil za prirodzené,
že znalec nemohol zodpovedať otázku, kto zásah do elektromeru vykonal, ale princíp objektívnej
zodpovednosti odberateľa robí túto otázku pre rozhodnutie v spore nepodstatnou.

1.3 K argumentácii žalobcu neprimeraným konaním pracovníkov žalovanej pri obhliadke v rámci
znaleckého dokazovania a pri kontrole elektromera okresný súd podotkol, že zo žiadneho predpisu
nevyplýva povinnosť prizývať ku kontrole odberného miesta políciu či inú nezainteresovanú osobu,
prípadne samotného odberateľa. Uviedol, že hoci toto konanie (ak je tvrdenie žalobcu pravdivé)
nemožno považovať za šťastné, rozhodnutie okresného súdu nemohlo ovplyvniť. Rovnako možno

akademicky polemizovať o primeranosti zákonných povinností odberateľov elektriny, ale pri súdnom
rozhodovaní nemožno neaplikovať platné a účinné znenie zákona len na základe (zjednodušenej) úvahy
o jeho „nespravodlivosti“. Súd prvej inštancie dodal, že tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom,
že trafostanica na odbernom mieste nie je majetkom žalobcu bolo vyvrátené tvrdením žalovanej, ževlastníkom trafostanice je žalobca, ktorý jediný mal od nej kľúče, i samotným žalobcom, ktorý uviedol,
že trafostanicu vybudoval sám a zamkýnal ju. Z uvedených dôvodov konštatujúc, že úhrada faktúry
za neoprávnený odber elektrickej energie nebola plnením bez právneho dôvodu, lebo v konaní bol

preukázaný neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste žalobcu (za čo je žalobca
objektívne zodpovedný) okresný súd žalobu zamietol.

1.4 Pretože žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, súd prvej inštancie jej v zmysle § 255
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal proti rozsudku okresného súdu v zákonnej
lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku s
procesným návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe v celom rozsahu
vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2.1 Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) argumentoval tým, že pre neoprávnený odber elektrickej energie sa
vyžaduje kvalifikácia, teda subsumovanie skutkového stavu pod niektorý z dôvodov neoprávneného
odberu elektrickej energie daný v § 46 ods. 1 zákona 251/2012 Z. z. Súd prvej inštancie pri právnom
posúdení skutkového stavu nebral do úvahy, že zo strany žalovanej nikdy nebol tvrdený neoprávnený

odber elektrickej energie podľa § 46 č. 251/2012 Z. z. o energetike. Okresnému súdu vytkol, že nebral
do úvahy, že žalovaná nikdy netvrdila, že by došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie podľa
§ 46 ods. 1 písm. a), c) alebo d) zákona o energetike, keďže žalobca mal riadne uzatvorenú zmluvu
so žalovanou a na elektromere namontovanou žalovanou nebolo zistené porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii a zároveň nebolo tvrdené, že by žalobca zabránil prerušeniu distribúcie

elektriny.

2.2 Odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie neprihliadal na to, že žalovaná sa v konaní snažila
preukázať neoprávnený odber elektriny podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona o energetike, kedy je potrebné
zostranyodberateľavykonaťčinnosťspočívajúcuvneoprávnenomzásahudourčenéhomeradla.Takýto

zásah žalovaná do dnešného dňa nepreukázala, keď pri kontrole odberného miesta žalobcu takýto
zásah do elektromeru nenašla. Odvolateľ zdôraznil, že jeho elektromer je na verejne prístupnom mieste,
nie na jeho pozemku, teda ktokoľvek má k elektromeru prístup.

2.3 Súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní vytkol, že v prípade § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012

Z. z. nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o objektívnej zodpovednosti, pretože sa obligatórne
vyžaduje činnosť odberateľa. NS SR v uznesení sp. zn. 3Obdo/51/2017 v prípade náhrady škody za
neoprávnený odber plynu v zmysle zákona č.251/2012 Z. z. o energetike konštatoval, že pre naplnenie
skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu výlučne podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike
je rozhodujúce porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle (irelevantné

je, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber
plynu) a zavinené konanie odberateľa plynu. Ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z., a to § 82 ods.
1 písm. c) v prípade neoprávneného odberu plynu a § 46 ods. 1 písm. b) v prípade neoprávneného
odberu elektriny sú totožné. Odvolateľ zdôraznil, že osoba, ktorá rovnako ako žalobca nemá dostatočné
vzdelanie v oblasti energetiky, nedokáže v žiadnom prípade vykonať akýkoľvek zásah do odberného

miesta a takýto zásah odstrániť (pri zamknutých a zaplombovaných dverách rozvádzača). Potvrdil to
aj znalec na strane 11 znaleckého posudku, kde uviedol, že zásah do meradla, resp. jeho odstránenie
musí realizovať osoba technicky zdatná, ktorá má vedomosť o spôsobe centrálneho sledovania odberu
elektrickej energie. V konaní bolo preukázané, že pri zásahu, resp. odstránení zásahu môže veľmi ľahko
dôjsť ku skratu, elektrickým výbojom a následnému vznieteniu meracieho zariadenia ako sa stalo pri

znaleckej ohliadke. Neoprávnený zásah, ktorým by došlo k naplneniu § 46 ods. 1 písm. b) zákona
o energetike nebol preukázaný; žaloba bol v danom čase v zahraničí. V čase kontroly odberného
miesta dňa 04.03.2016 elektromer podľa vyjadrení žalovanej zaznamenával elektrickú energiu a vyhovel
preskúšaniu, nedošlo k nezaznamenávaniu ani nesprávnemu zaznamenávaniu elektrickej energie.
Žalovaný nezdokumentoval žiaden zásah odberateľa, ktorý by spôsobil, že elektromer mal pred

04.03.2016 zaznamenávať odber elektriny nesprávne, alebo nezaznamenávať ho. Nemohla existovať
príčinná súvislosť medzi nezaznamenávaním, resp. nesprávnym zaznamenávaním odberu elektriny a
neoprávneným zásahom odberateľa elektriny. Zamestnanci žalovaného sa vyjadrili, že skriňu nebolo
možné otvoriť bez zanechania stopy, ktorú nenašli a pri kontrole zistili, že „tam niečo hapruje“. Žalobca, čiuž sám ako fyzická osoba, alebo prostredníctvom právnických osôb má k dnešnému dňu zaevidovaných
viac ako 40 odberných miest elektrickej energie a na žiadnom z nich nevznikol nikdy podobný problém.
Sám viackrát signalizoval problémy s odberným miestom na A. C. aj s elektromerom, no relevantnú

odpoveď od žalovanej nedostal. Na ostatných odberných miestach si žalobca pravidelne bez omeškania
všetky záväzky voči žalovanej riadne plnil a plní, nemal preto absolútne žiaden dôvod akýmkoľvek
spôsobom zasahovať do odberného miesta s cieľom vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti zaplatiť za
odber elektrickej energie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nejde o plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko povinnosť úhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektrickej energie vyplýva priamo zo zákona o energetike. Žalovaná má za to, že v trafostanici žalobcu
dochádzalo k pravidelným zásahom do nemeranej časti odberného elektrického zariadenia, v dôsledku
čoho bola spotreba elektriny niekoľko rokov meraná len v priebehu pár dní v mesiaci, čím vznikla
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy škoda, čo jednoznačne potvrdil aj znalecký posudok č. 22/2018.

Jedine žalobca, na ktorého je evidované miesto neoprávneného odberu, mal majetkový prospech z
takejto distribúcie elektriny, keďže reálne spotrebovával elektrinu, ktorú elektromer nezaznamenával.
Jedine on disponoval kľúčami od skrinky rozvádzača trafostanice. Z profilu odberného miesta vyplýva,
že v čase, kedy pracovníci žalovanej vykonávali meranie záťaže na odbernom mieste žalobcu (elektrina
bola reálne spotrebovávaná), elektromer vykazoval nulovú spotrebu, čo potvrdil aj svedok W. P. a

predložená fotodokumentácia. Počas merania prúdovej záťaže na odbernom mieste žalobcu (na vedení
a následne v stolárskej dielni) elektromer zaznamenával nulovú spotrebu elektriny, hoci bola aj na
odbernom mieste preukázateľne spotrebovávaná, čiže na meracej sústave pretrvával poruchový stav.
Z výpisov zo systému žalovaného je možné overiť, že meradlo do neskorých večerných hodín dňa
03.03.2016 zaznamenávalo odber nesprávne. Pred týmto dátumom meradlo meralo elektrinu len

niekoľko dní v roku, v ostatných dňoch bola spotreba vykazovaná ako nulová. Po zásahu do nemeranej
časti zariadenia v neskorých hodinách 03.03.2016 začalo meradlo opätovne zaznamenávať reálne
spotrebovanú elektrickú energiu a od tohto dátumu je elektrina spotrebovávaná na dennej báze. Výkyvy
v rámci spotreby na uvedenom odbernom mieste trvajú minimálne od roku 2012. Stav na odbernom
mieste žalobcu možno kvalifikovať ako neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 ods. 1 písm. b) resp.

46 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, čo žalovaná konštatovala aj vo vyjadrení z 09.08.2016. V rámci
súdnych konaní žalobca právnu kvalifikáciu neoprávneného odberu nenamietal. Je daná absolútna
objektívna zodpovednosť žalobcu bez možnosti akejkoľvek liberácie, spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny je určený vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.
z. Profil odberného miesta č. P z ktorého je evidentný nárast spotreby elektrickej energie po zistení

neoprávnenéhoodberuanavýšenierezervovanejkapacityzostranyzákazníkaz20na25kWpoukazujú
na vedomosť odberateľa o dôsledku zistenia neoprávneného odberu v súvislosti charakteristikou jeho
odberu. Žalobca si bol vedomý skutočnosti, že spotrebováva viac elektriny ako reálne elektromer
zaznamenáva a navýšením rezervovanej kapacity predchádzal sankciám vyplývajúcim z rozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0013/2016/E z 27.11.2015 (povinnosť užívateľa uhradiť

prevádzkovateľovi distribučnej sústavy 5-násobok mesačnej tarify pri prekročení rezervovanej kapacity
na zmluvne dohodnutú hodnotu v kalendárnom mesiaci). Skutočnosti tvrdené žalovaným v priebehu
konania potvrdil aj znalecký posudok č. 22/2018 a znalec na pojednávaní 17.09.2019. Merané odbery
na odbernom mieste žalobcu boli vykonávané pravidelne, predovšetkým na prelome dvoch mesiacov v
jednotlivých rokoch, po všetky ďalšie dni v jednotlivých mesiacoch nebol vykonaný žiaden meraný odber

elektrickej energie. Technická porucha nespôsobila výkyvy pri meraní odberu, resp. nie je možné, aby
ich spôsobovala v pravidelných mesačných intervaloch od roku 2012 do roku 2016, ako vyplýva z grafov
spotreby. Ani jedno z odberných elektrických zariadení žalobcu nemohlo byť ani jeden deň bez spotreby
elektrickej energie (kombinované chladničky s mrazničkou v dome žalobcu), po marci 2016 dochádzalo
k nepretržitému odberu omnoho vyššiemu ako v predchádzajúcich rokoch. Znalec tiež konštatoval, že

je možné vykonať zásah do zariadenia (mimo elektromera) tak, aby elektromer spotrebu neregistroval,
a to aj bez toho, aby došlo k skratu. Zároveň je možné elektromer uviesť do pôvodného stavu. Zásah
do MTP s cieľom nemerania spotreby elektrickej energie bol jednoznačne vykonaný pred poškodením
plomby, odomknutí a odstránení zámku pod poškodenou plombou a po odtiahnutí dvierok rozvádzača
na strane MTP. Následne bol vykonaný zásah do MTP, v dôsledku ktorého elektromer opätovne spotrebu

začalmerať.Sdveramibolofyzickymanipulovanéabnormálnymspôsobomabolapoužitáväčšiafyzická
sila, čo preukazuje ohnutie na dverách na mieste upevnenia uzamknutej zámky a vychýlenie spodnej
časti dverí. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že k elektromeru má prístup ktokoľvek, pretože elektromer sa
nachádza v uzamknutej trafostanici, od ktorej má kľúče jedine žalobca. Poukázal na rozhodnutie NS SRsp. zn. 1Cdo 244/2018 zo dňa 16.07.2019 a článok 20 ods. 3 Ústavy SR, ako aj § 415 OZ. Žalobca
ako zmluvný odberateľ elektriny porušil povinnosť udržiavať elektrické zariadenie v zodpovedajúcom
technickom stave vyplývajúcu z § 36 ods. 2 písm. b) zákona o energetike. Žalovaná uzavrela, že nejde

o bezdôvodné obohatenie na jej strane, ale bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti
za škodu, a to vrátane protiprávneho úkonu, ktorý spočíva v neoprávnenom odbere.

4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti
rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C.s.p.) v spojení so závislým výrokom o trovách
konania (§ 379 písm. a) C.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p.). Dokazovanie, ktoré je potrebné vykonať,

presahuje rámec odvolacieho konania (konanie na odvolacom súde, ktorý rozhoduje o odvolaní proti
rozhodnutiam súdu prvej inštancie, nemá nahrádzať konanie na súde prvej inštancie).

6. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.
d) C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov, porušenie
povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť
súdneho rozhodnutia. Inou vadou konania sa rozumie error in procedendo - porušenie ustanovenia
zákona upravujúceho konanie od začiatku až do skončenia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. II. ÚS 591/2012 zo 04.09.2013).

7. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f) C.s.p).

7.1 Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho
vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania v tom smere, že nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení (vedúcu
prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia - viď R 37/1993). Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu,
pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, a to každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také

predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 os.
1 písm. h) C.s.p.) konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 MCdo 4/2009).

9. Odvolací súd z rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že pri subsumovaní zisteného skutkového stavu
pod právnu normu upravujúcu bezdôvodné obohatenie konštatoval, že úhrada faktúry č. XXXXXXXXXX
za neoprávnený odber elektrickej energie žalobcom nebola plnením bez právneho dôvodu, lebo v
konaní bol preukázaný neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste žalobcu, za ktorý je

žalobca objektívne zodpovedný. Poukázal pritom (v odseku 16 odôvodnenia rozsudku) na ustanovenie
§ 46 ods. 1 písm. b), resp. ods. 2 písm. c) zákona o energetike a konštatoval, že neoprávneným
odberom je odber meraný elektromerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. Za nepodstatnésa považuje, kto elektromer porušil alebo poškodil. Odvolací súd ale poznamenáva, že ustanovenie
§ 46 ods. 1 písm. b) zákona o energetike definuje neoprávnený odber elektriny ako jej odber bez
určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa

elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. V odseku 2 §-u 46 zákona
o energetike písmeno c) nie je (tento na písmená nie je členený). Odber meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktoré nezaznamenáva alebo
nesprávne zaznamenáva odber elektriny je neoprávneným odberom v zmysle ustanovenia § 46 ods.
1 písm. c) zákona o energetike. V ďalšej časti rozsudku (odsek 17) súd prvej inštancie konštatuje

preukázanie manuálneho zásahu do elektromeru, ktorý meral odber elektrickej energie na odbernom
mieste žalobcu v rokoch 2012 až 2016 a poukazujúc na princíp objektívnej zodpovednosti odberateľa
označil za nepodstatnú otázku, kto zásah do elektromeru vykonal.

10. Je pravdou, že žalovaná v písomnom podaní zo dňa 09.08.2016 konštatovala, že stav na odbernom
mieste žalobcu možno kvalifikovať ako neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 ods. 1 písm. b),

resp. § 46 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Je však potrebné súhlasiť s odvolateľom, že žalovaná
sa v konaní snažila preukázať neoprávnený odber elektriny podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona o
energetike. Povinnosťou súdu v sporovom konaní je ale dôsledne vychádzať z toho, podľa ktorej z
viacerých skutkových podstát uvedených v § 46 ods. 1 zákona o energetike si žalovaná uplatnila nárok
za neoprávnený odber (náhradu škody), následkom ktorého by mohlo dôjsť u žalovanej k vzniku

bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Žalobca v žalobe aj v konaní pred
súdom prvej škody). Žalobca v žalobe aj v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalovaná si
uplatnila faktúrou č. XXXXXXXXXX nárok podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona o energetike a odmietal, že
byvdôsledkujehoneoprávnenéhozásahuelektromernezaznamenávalalebonesprávnezaznamenával
odber elektriny. Súd prvej inštancie síce vykonal dokazovanie obsahom uvedenej faktúry, no v procese

hodnotenia dôkazov nedospel k záveru, či a ktorý titul neoprávneného odberu elektrickej energie v
zmysle § 46 ods. 1 zákona o energetike je podkladom pre jej vyhotovenie, či je tento vo faktúre uvedený
(čo je záver skutkový, keď súd nie je viazaný právnym hodnotením sporu vykonaným jeho stranami). Z
dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynul skutkový záver, že do elektromeru umiestneného
na odbernom mieste žalobcu bolo manuálne zasahované, čo súd prvej inštancie právne posúdil

ako objektívnu zodpovednosť odberateľa. Okresný súd teda pri právnom posúdení veci dôsledne
nerozlišoval ustanovenie § 46 ods. 1 písm. b) od ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) C.s.p. Ak chcel súd
prvej inštancie vec právne posúdiť podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona o energetike v zmysle skutkových
tvrdení žalobcu, jeho povinnosťou bolo zaoberať sa v procese zisťovania skutkového stavu nielen tým, či
určené meradlo v dôsledku neoprávneného zásahu (samotný neoprávnený zásah do určeného meradla

preukázaný bol) nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, ale aj to, či ide o
dôsledok neoprávneného zásahu odberateľa elektriny. Práve zásah odberateľa elektriny je podstatný
pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu elektriny podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona o
energetike. Ak okresný súd mienil vec právne posúdiť podľa § 46 ods. 1 písm. c) zákona o energetike,
v prvom rade mal ustáliť, či žalovaná už pri zistení a následnom vyfakturovaní neoprávneného odberu

elektriny mala skutkovo preukázané naplnenie tohto dôvodu neoprávneného odberu a vychádzala z
neho (meranie odberu elektriny meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny). Až následne
mohol okresný súd ustáliť, či bola daná objektívna zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber.

11. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude pri aplikácii právnej úpravy postupovať dôsledne a hlavne
dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v § 46 ods. 1 zákona o energetike
si pôvodne žalovaná uplatnila nárok na náhradu škody za neoprávnený odber. Ak si žalovaná uplatnila
náhraduškodyvočižalobcovizaneoprávnenýodberelektrinypreto,žeurčenémeradlonezaznamenáva
alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny

(§ 46 ods. 1 písm. b) zákona o energetike), súd prvej inštancie sa vysporiada so skutkovou otázkou,
či žalobca bol alebo nebol pôvodcom zásahu do meradla, či už sám alebo prostredníctvom ďalších
osôb (ktoré či už na podnet odberateľa elektriny alebo s jeho vedomím zásah do meradla vykonali).
V tejto súvislosti potom súd prvej inštancie vyhodnotí tvrdenia žalobcu vyplývajúce z obsahu spisu,
že kľúče od trafostanice okrem neho mali aj iné osoby, zistí jeho výsluchom kedy, za akým účelom

a komu konkrétne ich odovzdal, či a kedy mu tieto osoby kľúče vrátili, kde sú uskladnené (kde sa
nachádzajú) kľúče, ktorými disponuje samotný žalobca, ktoré osoby majú vedomosť o tomto mieste
a prístup k nemu (pri kontrole dňa 04.03.2016 mala kľúče priniesť dcéra žalobcu). Okresný súd
vyhodnotí tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že Ing. T. je osobou s mnohoročnými skúsenosťami voblasti energetiky; podrobnejším výsluchom žalobcu, resp. opakovaným výsluchom svedka T. zistí,
čo je potrebné rozumieť pod týmto vyjadrením. Ak bol žalovanou vyfakturovaný neoprávnený odber
pre meranie odberu elektriny meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny (§ 46 ods. 1 písm.
c) zákona o energetike), záver okresného súdu o objektívnej zodpovednosti odberateľa je správny.
Vzhľadom na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, s odkazom na nevyhnutnosť zachovania
starostlivosti riadneho hospodára v prístupe odoberateľa k ochrane majetku, resp. na potrebu vyhnúť sa
zo strany odberateľa deliktuálnemu konaniu spočívajúcemu v neoprávnenom odbere elektrickej energie

žalobca s poukazom na zistené množstvá odoberanej elektrickej energie v čase od roku 2012 do marca
2016 a po marci 2016 objasní a preukáže, či a aké kroky vo vzťahu k žalovanej za uvedené štvorročné
obdobie podnikol, či do marca 2016 preukázateľne oslovil žalovanú s poukazom na sumu fakturovanú
za odber elektrickej energie aj s prihliadnutím na množstvo elektrickej energie, ktorej odber vyžaduje
prevádzka elektrických spotrebičov využívaných na odbernom mieste.

12. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne o trovách celého, teda aj odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posl. veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posl. veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).