Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/212/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416209714
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4416209714.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobkyne: E. D. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. W., D. XX, právne zastúpená JUDr. Vladimíra Mituchovičová, advokátka, so
sídlom Nové Zámky, SNP 36, proti žalovanému: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., D. XX, toho času
F. W., U. XX, o vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.6.2016 domáhala určenia, aby súd
vykázal žalovaného - násilníka zo spoločného obydlia, nehnuteľnosti D. XX, súp. č. XXX, spovinnil ho

vysťahovať.
Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/212/2016-64 zo dňa 20.7.2016 vyzval žalobkyňu, aby v lehote
10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie , ktoré podľa obsahu by malo byť žalobou doplnila
tak, aby z podania bolo zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a čoho sa žalobkyňa domáha,
pričom by mala uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit, v súlade s ustanoveniami § 128 odsek 2,
§ 129, § 136 C.S.P. Žalobkyňa prevzala toto uznesenie dňa 3.8.2016 a doplnenie vykonala po uplynutí
súdom stanovenej 10 dňovej lehoty, keď požiadala o predĺženie lehoty na doplnenie žalobného petitu z

dôvodu, že cez Centrum právnej pomoci požiadala o pridelenie bezplatného právneho zástupcu.
Právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 29.9.2016 doručeným súdu dňa 30.9.2016 (číslo listu
85-88) doplnila žalobu o žalobný petit, na základe ktorého sa žalobkyňa domáhala, aby súd úplne vylúčil
žalovaného z užívania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území F. W., vedenej Okresným úradom
F. W., odborom katastrálnym, na LV č. XXXX ako parcely reg. „C“, evidované na katastrálnej mape, a to
parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 452 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 1839
m2adomsosúp.č.XXXpostavenýnaparc.č.XXXX.Žalobupodoplneníprávnazástupkyňaodôvodnila

tým, že podaná žaloba sa týka zákazu vstupu žalovaného do nehnuteľnosti, ktorú majú strany sporu
v podielovom spoluvlastníctve, obaja v pomere 1/8 k celku. Na predmetnom LV č. XXXX okrem strán
sporu, ktoré sú podielovými spoluvlastníkmi, figuruje aj matka strán sporu, ktorá je v súčasnosti nebohá
a ktorej podiel predstavuje 5/8 k celku. Ďalej je ako podielová spoluvlastníčka na tomto liste vlastníctva
uvedená E. E., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom S. 7, F. W., ktorej spoluvlastnícky podiel predstavuje 1/8 k
celku. Za dôvod vylúčenia žalovaného úplne z predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňa uviedla skutočnosť,
že žalovaný jej dlhodobo bráni v riadnom užívaní nehnuteľnosti, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou,

a to bez zjavného dôvodu. V tejto nehnuteľnosti má žalobkyňa hlásený trvalý pobyt a nemá k dispozícii
inú nehnuteľnosť, ktorá by jej slúžila na bývanie. Spôsob, ktorým žalovaný bráni žalobkyni v užívaní
nehnuteľnosti je ten, že správa sa k nej dlhodobo neprijateľným spôsobom - agresívne, ohrozuje jejzdravie a život. Žalobkyňa opakovane podáva na žalovaného trestné oznámenia, nakoľko ju počas
posledných 15 rokov ako aj skôr opakovane napadol a vyvolal v nej dôvodnú obavu o jej zdravie, či život.
Právna zástupkyňa žalobkyne zároveň z právnej stránky poukázala na to, že vzťahy opísané v podaní,

ktorým sa žalobkyňa domáha svojich práv, nie sú upravené v príslušných ustanoveniach Občianskeho
zákonníka. Poukázala na to, že ustanovenia týkajúce sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva
nie sú v tomto prípade aplikovateľné, lebo obe strany sporu nedisponujú finančnými prostriedkami
potrebnými k tomu, aby mohla jedna zo strán sporu zaplatiť druhej strane a ďalším podielovým
spoluvlastníkom hodnotu ich spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť,

naproti tomu žalovaný je spoluvlastníkom aj ďalšej nehnuteľnosti, a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v kat. území F. W., vedenej Okresným úradom F. W., odborom katastrálnym na LV č. XXXX, kde je
podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 k celku a ďalšou podielovou spoluvlastníčkou je sestra strán
sporu, pani E. T.. Žalobu ďalej odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 853 s použitím Čl. 4 odsek 1,
odsek 2 Civilného sporového poriadku.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom odvolania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia
a vo všetkých ďalších vyjadreniach k vyjadreniu žalobkyne k tomuto odvolaniu, kde poukázal na to,
že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu, navrhoval ju zamietnuť, poukázal na agresívne správanie
žalobkyne, ktorá v čase, keď žili ich rodičia, napadla ich matku E. T., nakoľko často dochádzalo ku
konfliktom medzi žalobkyňou a rodičmi strán sporu. Matku strán sporu žalobkyňa napadla fyzicky tak, že

udrela ju päsťou do tváre a tieto konflikty boli za života ich matky viackrát riešené na Obvodnom úrade v
F. W.. Poukázala na to, že žalobkyňa je psychicky chorá žena, čo bolo preukázané vyšetrením u MUDr.
P.. Mala možnosť opätovne sa podrobiť psychiatrickému znaleckému vyšetreniu, čo odporučil znalec
MUDr. J., no predmetné vyšetrenie odmietla, lebo mala strach a obavu, že vyšetrením sa potvrdí jej
psychická porucha, podľa ktorej nie je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré popisuje.

Z psychiatrického hľadiska je vierohodnosť žalobkyne limitovaná paranoidnou poruchou, ktorou trpí.
Tvrdil, že žalobkyňa je tá, ktorá provokuje žalovaného, útočí na neho a hádže na neho rôzne predmety.
Do zámku dverí domu vtláča zápalky a lepidlo, z čoho dôvodu je žalovaný nútený vymieňať zámok na
dverách domu, ktorý obýva. Nesúhlasil s dôkazom, ktorý predložila žalobkyňa do spisu, a to pretlmočenú
nahrávku z jazyka maďarského do slovenského zo dňa 6.2.2008, nakoľko uviedol žalovaný, že na

predmetnej nahrávke určite nejde o jeho hlas, ale hlas, ktorý v skutočnosti žalobkyňa nahrala, patrí
niekomu inému. Čo sa týka nehnuteľnosti na U. ulici č. XX, žalovaný poukázal na to, že je pravdou, že je
podielovým spoluvlastníkom v tejto nehnuteľnosti spolu so svojou sestrou o podiele spoluvlastníckeho
podielu 1/2 z celku, avšak nehnuteľnosť - rodinný dom je schátralý až do takej miery, že by bolo nemožné
v ňom bývať a odsúdený na zbúranie. Čo sa týka priestupkových konaní, ktoré boli vedené voči jeho

osobe, uviedol, že tieto boli zastavené, lebo sa nedopustil žiadneho priestupku. Zdôraznil, že žalobkyňa
je osobou, ktorá poskytuje súdu informácie o tzv. „svedkoch“, ktorí však nikdy nepodpísali listiny, ktorými
sa žalobkyňa snaží dokazovať násilnícke sklony žalovaného. Ide o listiny, ktoré nepodpísali svedkovia:
MUDr. J., pán H., pán M., pani Q. a mnohí ďalší.

3. Žalobkyňa sa prostredníctvom právnej zástupkyni, ktorá jej bola pridelená rozhodnutím Centra
právnej pomoci v Nitre zo dňa 18.8.2016 pod sp. zn. 9894/2016-KaNR domáhala osobitným podaním
zo dňa 14.9.2016 nariadenia neodkladného opatrenia a navrhovala, aby súd uložil žalovanému, aby
nevstupoval do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území F. W., vedenej Okresným úradom F. W.,
odborom katastrálnym na LV č. XXXX tak, ako je to už vyššie bližšie špecifikované a aby súd uložil

žalovanému,abysanavzdialenosť20metrovnepribližovalkosobežalobkyni.Nariadenianeodkladného
opatrenia sa domáhala podľa ustanovenia § 325 odsek 2 písmeno e), h) Civilného sporového poriadku
z dôvodu, že žalovaný má možnosť zabezpečiť svoje bývanie aj v inej nehnuteľnosti na rozdiel od
žalobkyni, lebo žalovaný sa dlhodobo správa voči osobe žalobkyni agresívne a násilne, z ktorých
dôvodov nielenže obmedzuje jej spoluvlastnícke právo v riadnom užívaní predmetných nehnuteľností,

ale jej spôsobuje dlhodobé psychické súženie

4. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením
sp. zn. 9C/212/2016-77 dňa 22.9.2016, keď vyhovel jej návrhu a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle
petitu návrhu na neodkladné opatrenie zo dňa 14.9.2016 (číslo listu 40). Voči predmetnému uzneseniu

podal žalovaný odvolanie dňa 7.10.2016, doručené tunajšiemu súdu dňa 10.10.2016, ktorý nesúhlasil
s nariadením neodkladného opatrenia. Namietal, že žalobkyňa má v užívaní ďalší dom postavený na
pozemku parc. č. XXXX, ktorý však na LV č. XXXX, kat. územia F. W. nie je zapísaný, ale reálne existujea je obývateľný. Obaja majú rovnaké vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,
nakoľko sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že

súd prvej inštancie opätovne rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to uznesením
č. k. 9C/212/2016-258 dňa 13.7.2017, podľa ktorého návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 14.9.2016 zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, voči ktorému uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdil uznesením č. k. 25Co/334/2017-296 zo dňa27.9.2017 a rozhodol, že

žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie s tým, že uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 9C/212/2016-258 nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť v spojitosti s uznesením odvolacieho súdu č. k. 25Co/334/2017-296 dňa
16.11.2017. V tomto uznesení odvolací súd skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala žiadnu intenzitu
fyzického násilia a ani podozrenie z tohto násilia. Dôkazy, ktoré predložila, svedčia o nie dobrých
vzťahoch medzi súrodencami, avšak pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ich žalobkyňa

navrhla, neboli postačujúce. Na druhej strane bolo potrebné prihliadnuť i na dôkazy, ktoré predložil
žalovaný, a to najmä na konštatovanie MUDr. P., primárky psychiatrického oddelenia FNsP F. W., že
žalobkyňa trpí paranoidnou poruchou, čo je duševná porucha, v rámci ktorej nie je schopná správne
vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré opisuje, nakoľko sa dotýkajú obsahov poruchy myslenia. Nariadiť
neodkladné opatrenie tohto typu by bolo možné súdom iba za situácie, že žalobca unesie dôkazné

bremeno svojich tvrdení, jednoznačným spôsobom preukáže spôsobenie fyzického, či psychického
násilia voči nemu alebo nej.

5.ŽalobkyňapodalavočiuzneseniuKrajskéhosúduvNitrezodňa27.9.2017sp.zn.25Co/334/2017-296
dovolanie, v ktorom poukázala na to, že žalovaný sa dostal do nehnuteľnosti a iba sa so žalovanou

háda a že poskytol súdu listinné dôkazy, podľa ktorých nikdy nebol psychicky liečený a evidovaný
na psychiatrickom oddelení NsP F. W. a z uvedených dôvodov súd odmietol vyžiadať správu o jeho
dlhodobom psychiatrickom liečení, ako agresívny neurotik trpiaci raptusmi krutosti od jeho obvodnej
lekárky. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nevyčkal na predloženie nového rozhodnutia Centra
právnej pomoci, na základe ktorého mala mať žalobkyňa pridelenú novú právnu zástupkyňu. Žalobkyňa

nepredložila v dovolacom konaní riadnu plnú moc na zastupovanie v konaní advokátom tak, ako
to vyžaduje ustanovenie § 429 odsek 1 Civilného sporového poriadku ani potom, ako ju súd prvej
inštancie na to vyzval. Najvyšší súd SR rozhodol o podanom dovolaní žalobkyne uznesením sp. zn.
1Cdo/107/2018-393 dňa 26.9.2018 tak, že dovolanie odmietol, keď poukázal na to, že žalobkyňa bola
riadne poučená súdom prvej inštancie, že má byť povinne zastúpená advokátom, ako aj o nutnosti

spísania dovolania a ďalších podaní dovolateľa týmto kvalifikovaným zástupcom s výnimkou prípadov
uvedených v § 429 odsek 2 C.S.P. Napriek náležitému poučeniu žalobkyňa nedoplnila svoje podanie
a v dovolacom konaní nepreukázala, že je zastúpená advokátom alebo osobou, ktorá má právnické
vzdelanie. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nebola splnená osobitná podmienka dovolacieho
konania vyplývajúca z § 429 odsek 1 C.S.P., pričom nešlo o žiaden z prípadov uvedených v § 429 odsek

2 C.S.P., Najvyšší súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa § 447 písmeno e) C.S.P., v zmysle ktorého
dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C.S.P.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobkyne, výpoveďami strán sporu,
výpoveďami svedkov a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: žalobou z čl. 1,

doplnením žaloby z čl. 85 zo dňa 29.9.2016, návrhom na vykonanie exekúcie na nepeňažné plnenie,
prekladom prepisu nahrávky vyhrážok žalovaného voči žalobkyni, písomným prehlásením, čestnými
vyhláseniami, trestným rozkazom OS Nové Zámky č. k. 3T/62/05, záznamami o podaní oznámení v
priestupkových konaniach žalobkyňou, potvrdením OR PZ F. W. po podaní oznámenia žalobkyňou,
že bola napadnutá žalovaným z čl. 20-21, uznesením OR PZ zo dňa 23.2.2015, Dodatkom č. 3 a 5

k Zmluve o poskytovaní sociálnej služby č. 2/2015, výpisom z LV č. XXXX a XXXX kat. územia F.
W., lekárskymi správami o zdravotnom stave žalobkyne z čl. 55 a 146, uznesením Okresného súdu
Nové Zámky o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 9C/212/2016-77, odvolaním žalovaného z čl.
90, uznesením Okresnej prokuratúry Galanta z čl. 104, uznesením Krajskej prokuratúry Trnava z
čl. 107, kópiou rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/115/2016-174, výzvou na vydanie

kľúčov, rozhodnutím o zastavení konania o priestupku, zápisnicou o trestnom oznámení z čl. 164-165,
vyjadreniami žalovaného k vyjadreniam žalobkyni, vyjadreniami žalobkyne k vyjadreniam žalovaného,
uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/141/2017-199, návrhom žalovaného na výsluch svedkov,
zápisnicou o výsluchu svedka E. I., O.. E. J., žalobkyne zo dňa 10.10.2016, uznesením Okresnéhosúdu Nové Zámky č. k. 9C/212/2016-258, odvolaním žalobkyne voči uzneseniu z čl. 279, vyjadrením
žalovaného k odvolaniu, uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/334/2017-296, návrhom právnej
zástupkyne žalobkyne na vykonanie dôkazov z čl. 332, Zmluvou o ukončení poskytovania sociálnej

služby, oznámením MUDr. G. o zdravotnej dokumentácii žalovaného, dovolaním proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z čl. 346, vyjadrením žalovaného k dovolaniu, uznesením Najvyššieho súdu SR
č. k. 1Cdo/107/2018, CD prehrávkou, ktorú predložila žalobkyňa, lekárskou správou o žalovanom z čl.
424, uznesením Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 7.11.2018 a 4.7.2018 z čl. 425, 492, čestnými
vyhláseniami z čl. 456, 522, 523, potvrdením o podaní oznámenia z čl. 470, záznamami zo služieb OO

PZ F. W., zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného z čl. 484, záznamom o podaní vysvetlenia z čl.
487, uznesením OR PZ F. W., odborom poriadkovej polície zo dňa 14.8.2019, čiernobielymi fotografiami,
a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Navrhla vo
veci dokazovanie, a to výsluchom predvolaných svedkov, ktorých žalobkyňa navrhla, aby boli vypočutí

v konaní s tým, že zo strany žalovaného ide o dlhodobé agresívne správanie voči žalobkyni a po
vykonanom dokazovaní, ako aj predložených listinných dôkazov, navrhla žalobe vyhovieť a v prípade
úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa uviedla, že navrhuje žalobe vyhovieť, nakoľko v spornej nehnuteľnosti je podielovou

spoluvlastníčkou a v tejto nehnuteľnosti býva od 19.12.2016, odkedy žalovaný bol vykázaný z
predmetnej nehnuteľnosti s tým, že kľúče od nehnuteľnosti jej boli odovzdané skôr, ešte pred týmto
dátumom, na základe exekúcie. Od tej doby žalovaný žalobkyňu niekoľkokrát ohrozoval, fyzicky jej
neublížil, lebo ona vždy privolala políciu, ktorá vyviedla žalovaného von. Slovne sa jej žalovaný vyhrážal
dvakrát, niekoľkokrát ju udrel do ruky, ale žalobkyňa nenavštívila lekára ohľadom ošetrenia ruky, avšak

podala na žalovaného trestné oznámenie v roku 2017, ktoré skončilo na priestupkovom oddelení.
Žalovaný niekoľkokrát sa pokúsil dostať do nehnuteľnosti a tieto jeho pokusy žalobkyňa podrobne
rozviedla vo svojich výpovediach. Podľa vedomostí žalobkyne, žalovaný má možnosť iného bývania a
býva na adrese U. XX, F. W.. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby v tomto konaní súd vykonal znalecké
dokazovanie psychológom, ako aj psychiatrom, aby bolo preukázané, že žalovaný je osobou psychicky

narušenou a že je mimoriadne nebezpečný. Ďalej navrhla vo veci vypočuť svedkov, ktorí boli prítomní
pri tom, ako sa žalovaný správal a ohrozoval žalobkyňu a vyhrážal sa jej slovne. Žalobkyňa poukázala
na to, že žalovaný je bezcitný jedinec, týra zvieratá, správa sa ako by bol pánom života a smrti. Utrpenie,
ktoré spôsobuje druhým, mu spôsobuje radosť. Žalobkyňa poukázala na to, že od tej doby, ako bola
podaná žaloba vo veci samej a okrem nahlásených výjazdov OR PZ F. W., sa žalovaný pokúsil aj v iné

dnivniknúťdodomovejnehnuteľnosti,keďlomcovalvchodovýmidveramiavykrikovalpožalobkyni,žeju
vykopne z nehnuteľnosti. Čo sa týka dôkazov, a to fotografií, ktoré predložil do spisu žalovaný, žalobkyňa
uviedla, že sú účelové, lebo sú z obdobia, keď sa žalovaný vlámal do izby žalobkyne a vyhrážal sa jej,
že ju zabije a ona vyskočila cez okno, aby sa zachránila na ulicu a potom privolala políciu. To všetko sa
udialo v roku 1996. Na záver po vykonanom dokazovaní uviedla, že navrhuje žalobe vyhovieť v celom

rozsahu z dôvodu, že správanie žalovaného je nevypočítateľné a ako žena by sa nevedela ubrániť jeho
útokom, nakoľko žalovaný koná v raptusoch a mohol by ju aj zabiť.

9. Žalovaný uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti sa nezdržuje od 19.12.2016, odkedy bol vykázaný
políciou a boli vymenené zámky a od tej doby nespôsobil žiadne fyzické násilie na žalobkyňu, ani inak

ju nenapádal. Súhlasil s tým, že do nehnuteľnosti dvakrát prenikol tak, že nemal kľúče, lebo potreboval
náradie. Na adrese U. XX nebýva, iba sa tam zdržuje a preberá poštu. V nehnuteľnosti občas v noci
prespí. Zdržiaval sa u svojej sestry na S. ulici X v F. W., ale keď ho často navštevovali policajti, tak
to vadilo jeho sestre, a preto musel odísť na adresu U. ul. Od 19.12.2016, uviedol, že nemá žiadne
právoplatné rozhodnutie, ani súdne ani priestupkové o tom, že by bol stíhaný za určitý priestupok alebo

trestný čin. Jediný právoplatný rozsudok v trestnej veci má z roku 2005, a to trestný rozkaz pod sp.
zn. 3T/62/05, keď sa vyhrážal žalobkyni usmrtením, za čo bol súdom odsúdený podľa § 197a odsek 1
Tr. zákona k trestu odňatia slobody 4 mesiacov, ktorý trest bol podmienečne odložený so skúšobnou
dobou v trvaní 1 roka. Tvrdenia žalobkyne považoval za klamstvá, tvrdil, že žalobkyňa falšovala podpis
MUDr. J. o tom, že žalovaný je psychopat, nakoľko MUDr. J. bol vypočutý v konaní pred sudcom JUDr.

W. a potvrdil, že nepodpisoval žalobkyni žiadnu listinu. Trval na tom, že má právoplatné rozhodnutie
súdu o tom, že môže spornú nehnuteľnosť užívať a žalobkyňa mu v tom bráni. Nesúhlasil s tvrdením
žalobkyni, že vnikol do domovej nehnuteľnosti a vyhrážal sa jej usmrtením v roku 1996. Čo sa týka
použitia slzotvorného spreju, o ktorom tvrdila žalobkyňa, že žalovaný ho použil voči nej, uviedol, žepoužil ho pri bráne, striekal ním, ale žalobkyňa bola ďalej, takže nemohla obdržať nič zo slzotvorného
spreja. Súhlasil s tým, že viackrát za asistencie polície, nie len v roku 2019, bol v nehnuteľnosti na D.
XX z dôvodu, že má právo bývať v tejto nehnuteľnosti, lebo má o tom právoplatné rozhodnutie súdu

a je podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnosti, toto rozhodnutie nemal žalovaný so sebou v čase,
keď zasahovala polícia a napriek okolnosti, že uviedol, že takéto rozhodnutie má, mu príslušník polície
povedal, že má vyčkať na právoplatné rozhodnutie v tejto veci samej. Čo sa týka spoločného bývania so
žalobkyňou v nehnuteľnosti, uviedol, že on si to vie predstaviť takým spôsobom, že by žalobkyňa bývala
v letnej kuchyni. Uviedol, že nikdy nenapádal žalobkyňu, keď spolu bývali v predmetnej nehnuteľnosti.

Na záver uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. Vykonaným dokazovaním, a to najmä listinnými dôkazmi žalobkyňa preukázala, že podľa výpisu z
LV č. XXXX kat. územia F. W., pre obec F. W., okres F. W., sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi k
nehnuteľnostiam vedeným ako parcely reg. „C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX o výmere
452 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej parcele je postavený rodinný dom so súp. č. XXX a

parc. č. XXXX o výmere 1839 m2 - záhrady v podiele 1/8 k celku žalobkyňa aj žalovaný a okrem toho sú
na predmetnej nehnuteľnosti aj ďalší podieloví spoluvlastníci, a to E. T. v podiele 5/8, matka strán sporu,
ktorá je toho času nebohá, E. E., rod. T., sestra strán sporu v podiele 1/8 k celku.
Výpisom z LV č. XXXX kat. územia F. W., obec F. W., okres F. W. je preukázané, že žalovaný je podielový
spoluvlastník k nehnuteľnostiam vedených na tomto liste vlastníctva v podiele 1/2 k celku a na ktorom

liste vlastníctva je zapísaná aj domová nehnuteľnosť so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX o výmere 180 m2
- zastavané plochy a nádvoria. Ďalším podielovým spoluvlastníkom k tejto nehnuteľnosti je jeho sestra
E. T., v podiele 1/2 k celku.
Žalobkyňa preukázala, že v roku 2016 po podaní žaloby podala trestné oznámenie na žalovaného za
marenie vykonateľnosti súdneho rozhodnutia 9C/212/2016-77, podľa ktorého mal zakázané vstupovať

do nehnuteľnosti rodinného domu v F. W. na D. ul. XX, kde v podstate opisuje, že sa jej slovne žalovaný
vyhrážal a že sa hádali. Dňa 16.3.2017 podala ďalšie trestné oznámenie na žalovaného, opäť za
vyhrážky, ktoré jej mal spôsobiť slovne. O tejto skutočnosti svedčí aj potvrdenie OR PZ F. W., Obvodné
oddelenie zo dňa 4.11.2017.
Uznesením Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 7.11.2018 pod sp. zn. 1Pn 456/18/4404-15

žalobkyňa preukázala, že jej sťažnosť vo veci podozrenia zo zločinu marenia spravodlivosti podľa
§ 344 odsek 1 písmeno b) Tr. zákona bola odmietnutá, nakoľko sa nepreukázali žiadne tie dôvody,
ktoré žalobkyňa vo svojej sťažnosti uviedla. Okresná prokuratúra v odôvodnení tohto uznesenia
jednoznačne uviedla, že MUDr. I. G., obvodná lekárka žalovaného na požiadanie tunajšieho súdu
v predmetnej veci podala správu, že v zdravotnej dokumentácii pacienta M. T., nar. XX.X.XXXX sa

nenachádza psychiatrické vyšetrenie ani liečenie. Na tejto skutočnosti zotrvala aj vo svojej výpovedi
pred vyšetrovateľom policajného zboru.
Zo správy MUDr. A. P., psychiatričky, ktorú do spisu zadovážil vyšetrovateľ PZ, bolo zistené, že
žalovaný nie je evidovaný ani liečený na žiadnej zo psychiatrických ambulancií FNsP F. W., ako ani na
psychiatrickom oddelení FNsP F. W. nebol hospitalizovaný.

Vyrozumením OR PZ v F. W., Obvodného oddelenia zo dňa 24.5.2017 bolo preukázané, že žalobkyňa
dňa 24.5.2017 podala trestné oznámenie a začalo sa trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212
odsek 2 písmeno a) Tr. zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
odsek 1 písmeno i) Tr. zákona voči neznámemu páchateľovi, ktorého skutku sa mal dopustil páchateľ
dňa 16.3.2017 v čase okolo 18:00 hod. na Ul. D. XX v F. W..

Ďalším potvrdením o podaní oznámenia OR PZ v F. W., Obvodné oddelenie zo dňa 5.7.2019 bolo súdu
preukázané, že žalobkyňa oznámila priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1
písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že dňa 25.5.2019 jej brat
M. T. prišiel na adresu D. XX a vytiahol sa rukami nad železnú bránu domu, kde býva oznamovateľka -
žalobkyňa a keď ju uvidel, začal vykrikovať v maďarskom jazyku, že: „Keby ma koleno nebolelo, preliezol

by som plot a rozmliaždil by som ti papuľu tak, že z nej nezostane nič.“ K napadnutiu nedošlo. Dňa
28.6.2019 žalovaný prišiel opätovne na adresu D. XX a vytiahol sa rukami nad železnú bránu domu, kde
býva žalobkyňa a zas na ňu začal kričať v maďarskom jazyku, že: „Okamžite mi vydaj kľúče od domu,
inak ti hubu rozbijem ty špina.“
Uznesením Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv 202/15/4404-42 zo dňa 4.7.2018 bolo súdu

preukázané, že sťažnosť poškodenej žalobkyne zo dňa 6.3.2018 doplnenú zo dňa 28.3.2018 podanú
proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ, ktorým vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie vo veci prečinu
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru zamietol s poukazom naustanovenie § 138 písmeno b), písmeno d) Tr. zákona, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci, pretože sťažnosť bola podaná oneskorene.
Uznesením OR PZ v F. W., odboru poriadkovej polície zo dňa 14.8.2019 pod č. ČVS: ORP-507/NZ-

NZ-2019 bolo súdu preukázané, že vo veci podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 odsek 1 Tr. zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť páchateľ tým, že dňa 29.5.2019, 28.6.2019,
9.7.2019 na D. 34, Nové W. sa poškodenej D. T. vyhrážal, že keby ho nebolelo koleno, tak prelezie plot
a rozbije jej papuľu tak, že z nej nič nezostane, potom, že sa jej vyhrážal, že jej rozbije hubu a napokon
sa jej vyhrážal, že ju z domu vykopne, na čo poškodená odišla do nehnuteľnosti a zamkla sa a žiadnemu

napadnutiu zo strany žalovaného nedošlo, iba jej vulgárne nadával, na čo ona privolala hliadku polície,
a preto týmto uznesením vyšetrovateľ odovzdal vec Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej
správy F. na prejednanie uvedeného skutku.
Čestnými vyhláseniami, ktoré do spisu doložila žalobkyňa takmer vo všetkých preukázala to, že boli s
ňou prítomní svedkovia, ktorí tieto čestné vyhlásenia podpísali, pred domom nehnuteľnosti na D. XX a
boli svedkami toho, ako slovne urážal žalovaný žalobkyňu, ako slovne sa vyhrážal žalobkyni, ale nikdy

nie, že by ju fyzicky napadol alebo iným spôsobom ohrozoval na živote. Agresivitu svojho správania
vystupňoval tým, že búchal a kopal do železnej vchodovej brány s takou intenzitou, že ho bolo počuť na
viac metrov, prípadne, že vyskočil na bránu a pod.
ZáznamamizoslužbyvykonanýmiORPZF.W.žalobkyňapreukázala,žebolivykonanévýjazdyhliadkou
OR PZ v dňoch 9.7.2019, 12.8.2019, 29.5.2019 a 3.9.2016. Vo všetkých týchto záznamoch polícia

potvrdila, že hliadku privolala žalobkyňa, že ona býva v rodičovskom dome a prišiel jej brat, žalovaný,
ktorý sa jej vyhrážal tým, že si nárokuje na rodičovský dom, v ktorom býva žalobkyňa a žalovaný hliadke
uviedol, že sa dožaduje svojich práv, nakoľko je spoluvlastníkom domu a z tohto dôvodu vybuchoval na
okná a dvere a nadával svojej sestre vulgárne a oplzlo, ale fyzicky jej neublížil. Všetky tieto záznamy
potvrdzujú, že k protiprávnemu konaniu nedošlo a že žalovaný bol riešený buď napomenutím alebo

postúpením veci priestupkovému konaniu.
Všetky ostatné listinné dôkazy, ktoré žalobkyňa do spisu doložila, súd neoboznamoval a nezaoberal sa
ich obsahom, pretože boli z obdobia pred podaním žaloby, teda pred dátumom 7.6.2016 a nevzťahujú
sa na predmetnú vec tak, ako sa vyjadril o tom odvolací súd v F. v uzneseniach ohľadom rozhodovania
o odvolaniach o neodkladných opatreniach.

11. Podľa § 142 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Podľa § 146 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome

alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

13. Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,

alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

14. Podľa § 853 odsek 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

15. Posúdením v konaní zisteného skutkového stavu podľa citovaných ustanovení Občianskeho

zákonníka dospel súd k záveru, že návrhu žalobkyne nemožno vyhovieť.

16. V konaní sa žalobkyňa domáhala úplného vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. území F. W., vedenej Okresným úradom F. W., odbor katastrálny na LV č.XXXX, ku ktorému domu sú obe strany sporu podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/8 k celku s
tým, že okrem nich sú vedení na liste vlastníctva aj iní podieloví spoluvlastníci. Na spoločnom užívaní
predmetnej nehnuteľnosti sa nevedia dohodnúť s tým, že v súčasnosti v predmetnej nehnuteľnosti

býva iba žalobkyňa, ktorá aj napriek tomu, že žalovaný ako podielový spoluvlastník má právo v
predmetnej nehnuteľnosti bývať, mu v tom bráni, s poukazom na uznesenie Okresného súdu Nové
Zámky o nariadení neodkladného opatrenia pod sp. zn. 9C/212/2016-77 zo dňa 22.9.2016 s tým, že
žalobkyňa si neuvedomuje, že platné je iné právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení
neodkladného opatrenia pod sp. zn. 9C/212/2016-258 zo dňa 13.7.2017 v spojitosti s uznesením

odvolacieho súdu v Nitre pod sp. zn. 25Co/324/2017-296 zo dňa 27.9.2017 s tým, že súd prvej inštancie
návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.9.2016 zamietol, odporcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť od
16.11.2017 ako aj vykonateľnosť a od tohto dátumu má žalovaný právo byť v predmetnej nehnuteľnosti
ako podielový spoluvlastník a užívať ju takisto ako aj žalobkyňa, keďže sú rovnocennými podielovými
spoluvlastníkmi k predmetnej nehnuteľnosti, každý v podiele 1/8 k celku. Vykonaným dokazovaním, tak

ako už súd oboznámil, žalobkyňa nepreukázala v konaní, že od podania žaloby, teda od 7.6.2016 by bol
žalovaný právoplatne odsúdený za trestný čin, či už ublíženia na zdraví alebo iný trestný čin, ktorého
dôsledkom by bola skutočnosť, že naozaj je rušená žalovaná v užívaní predmetnej nehnuteľnosti až
do takej miery, že by súd mohol jej žalobnému návrhu vyhovieť. Naopak, bolo preukázané samotnou
žalobkyňou, že potom, ako nahlásila agresívne správanie žalovaného Obvodnému oddeleniu PZ v F.

W. a príslušníci OR PZ vykonali výjazd na miesto samé, teda do predmetnej nehnuteľnosti F. W., D. XX
a spísali záznam zo služby v troch prípadoch, ani v jednom nebolo z týchto záznamov zdôvodnené a
preukázané, že by sa žalovaný dopustil protiprávneho konania alebo jeho správanie by bolo následne
riešené v trestnom konaní a že by bol právoplatne odsúdený za určitý trestný čin alebo prečin. Naopak,
aj uznesenia Okresnej prokuratúry F. W., ktoré súd vyššie oboznamoval, svedčia o tom, že sťažnosť

žalobkyne ako poškodenej v trestných veciach proti žalovanému boli buď zamietnuté alebo postúpené
na priestupkové konanie. Návrhom žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru
psychiatrie alebo psychológie ohľadom preukázania skutočnosti, že žalovaný je psychicky narušený a je
mimoriadne nebezpečný, súd nepovažoval v tomto konaní za dôvodné, pretože ničím konkrétnym takéto
správanie žalovaného preukázané nebolo, a preto tento návrh nevykonal a zamietol aj návrh žalobkyne

na výsluchy svedkov a to O.. J. a E.. R., nakoľko Ing. J. písala čestné vyhlásenie dňa 8.12.2014, teda
pred podaním žaloby 2 roky, kde čestne prehlasuje, že slovne útočil žalovaný na žalobkyňu, pretože
sa hádali a výsluch svedka MUDr. R. súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko podľa názoru súdu neliečil
ani jedného zo strán sporu, a preto sa nemal k čomu vyjadrovať a žalobkyňa nezdôvodnila, na aké
skutočnosti ho chce dať vypočuť. Všetky lekárske správy, ktoré predkladala ohľadom žalovaného boli

od MUDr. A. P., psychiatra.
Zo všetkých listinných dôkazov, ktoré do spisu doložila žalobkyňa, súd konštatuje, že sa jedná o hádky
medzi súrodencami, lebo spolu nevychádzajú dobre a v tomto zmysle treba prihliadnuť i na dôkazy,
ktoré predložil žalovaný, a to najmä konštatovanie a lekárska správa MUDr. P., primárky Psychiatrického
oddelenia FNsP F. W., že žalobkyňa trpí paranoidnou poruchou, čo je duševná porucha, v rámci ktorej

nie je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré popisuje, nakoľko sa dotýkajú obsahov
poruchy myslenia. Žalobkyňa, ktorá v rámci dôkazného bremena mala dokázať, že žalovaný sa dopustil
voči nej konania, ktoré sa dá charakterizovať ako psychické násilie alebo hrubý fyzický útok, tieto
skutočnosti nepreukázala, pretože preukázala iba to, že žalovaný niekedy pod vplyvom alkoholických
nápojov, inokedy aj bez ich vplyvu slovne napáda žalobkyňu tým, že jej vulgárne nadáva, robí jej rôzne

schválnosti, kričí na ňu, vyhráža sa jej, búcha na bránu, vyhráža sa jej, že ju zbije, že jej dá po papuli,
že jej ukáže a pod. a z týchto dôvodov bol riešený iba v rámci priestupkového konania a iba dávno
pred podaním žaloby v roku 2005 bol riešený tunajším súdom, a to trestným rozkazom pod sp. zn.
3T/62/05, kedy bol odsúdený za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov alebo proti jednotlivcovi, lebo
sa inému vyhráža usmrtením takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu podľa § 197a odsek 1 Tr.

zákona a za to bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom
a skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. Napriek všetkým dôkazom, ktoré žalobkyňa v konaní doložila a
napriek preukázanému konaniu žalovaného voči žalobkyni, súd žalobe žalobkyne nevyhovel, pretože
mu vyhovieť nemôže.

17. Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. januára 2003 /novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č. 526/2002 Z. z./ upravuje obmedzenie užívacieho práva osoby k domu alebo bytu, ak z
dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi
alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu, domu alebo k blízkej osobe, ktorás ním býva spoločne v byte, dome sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Ide o ustanovenia § 146
ods. 2 a 705a Občianskeho zákonníka, ktoré však možno aplikovať len v prípadoch, kedy je byt, alebo
dom v bezpodielovom spoluvlastníctve /§ 146 ods. 2/ alebo sa jedná o byt, ktorý je v spoločnom nájme

manželov /§ 705a/. Na základe týchto ustanovení teda nemožno obmedziť užívacie právo násilníka
k domu alebo bytu, ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve. Ustanovenia § 146 ods. 2 a § 705a
Občianskehozákonníkataknedopadajúnaprípady,kedysafyzickéhoalebopsychickéhonásiliadopustí
podielový spoluvlastník voči inému podielovému spoluvlastníkovi, ktorý s ním býva v spoločnom dome
alebo byte.

18. Súd skúmal aj možnosť, či je možné použiť aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho
zákonníka na daný prípad cestou tzv. analogie legis, analógie zákona. Tú upravuje ustanovenie
§ 853 Občianskeho zákonníka. Podstatou analógie zákona je, že ak sa vyskytne faktická situácia
zákonom neriešená, tzv. medzera v zákone, posúdi sa podľa ustanovení zákona, ktoré upravujú faktickú
situáciu podobnú. V danom prípade by to znamenalo, že ak vylúčenie podielového spoluvlastníka z

užívania spoločného bytu, domu z dôvodu psychického alebo fyzického násilia voči spolužijúcemu
podielovému spoluvlastníkovi Občiansky zákon nerieši, posúdi sa takýto skutkový stav v zmysle §
853 Občianskeho zákonníka podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje
vylúčenie bezpodielového spoluvlastníka /manžela/ z užívania spoločného bytu, domu z dôvodu
psychického alebo fyzického násilia voči spolužijúcemu druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi /

manželovi/. Týmto spôsobom možno však postupovať len v prípade, že sa jedná o tzv. medzeru v
zákone, teda, že otázka vylúčenia podielového spoluvlastníka z užívania spoločného bytu, domu je
zákonom neriešená, pretože takúto situáciu zákonodarca nepredpokladal, nepomyslel na ňu, a preto ju
ani v zákone nemohol upraviť. O takýto prípad tu však nejde.

19. Ustanovenia § 146 ods. 2 a § 705a Občianskeho zákonníka v znení ako je vyššie citované boli
zavedené do Občianskeho zákonníka novelou - zákonom č. 526/2002 Z. z. Rovnakým zákonom bol
Občiansky zákonník novelizovaný aj v ustanovení § 142 ods. 1, ktorý tak od 1. januára 2003 dáva
súdu možnosť pri vyporiadavaní zrušeného podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázaním veci
prihliadnuť na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Už z toho

je zrejmé, že zákonodarca si bol vedomý prípadov, kedy sa fyzického alebo psychického násilia môže
dopúšťať podielový spoluvlastník voči druhému podielovému spoluvlastníkovi. Uvedené potvrdzuje aj
dôvodová správa k zákonu č. 526/2002 Z. z., podľa ktorej navrhovaná úprava § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka "sleduje za cieľ eliminovať násilné správanie podielových spoluvlastníkov v rodinách, pretože
v tejto komunite najčastejšie spoluvlastnícke vzťahy vznikajú a sú prezentované v prípade nezhôd

násilím rôzneho druhu". Podľa súdu je tak zrejmé, že sa v danom prípade nejedná o tzv. medzeru
v zákone, ktorú by bolo možno odstrániť pomocou analógie zákona, pretože zákonodarca vedel
o prípadoch násilia medzi podielovými spoluvlastníkmi a napriek tomu inštitút vylúčenia z užívania
zaviedol len pre prípady násilia, ku ktorému dochádza v súvislosti s bytmi alebo domami, ktoré sú v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo v spoločnom nájme manželov. Rozširovať možnosti

aplikácieinštitútuvylúčeniazužívaniacestouanalógiezákonaajnaprípadypodielovýchspoluvlastníkov
by tak prekračovalo zrejmú vôľu zákonodarcu a súdu sa preto javí ako neprípustne zasahujúce do
ústavou garantovaného vlastníckeho práva.

20. Nakoniec súd ešte uvádza, že žalobkyňa má pre svoju ochranu pred násilným správaním

žalovaného k dispozícii iné inštitúty občianskeho práva, konkrétne možnosť rozhodovania podielových
spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka /čo
nepochybne zahŕňa aj otázku, ktorý z podielových spoluvlastníkov bude spoločný rodinný dom užívať
a ktorý nie/, prípadne možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnému
rodinnému domu aj možnosťou, že by súd nariadil predaj nehnuteľnosti a výťažok rozdelí podľa podielov,

nakoľkožalobkyňaodôvodňovalavžalobnomnávrhu,ženemáfinančnéprostriedkyonaanijejbratnato,
aby sa vzájomne vyplatili titulom podielu, ako aj voči ostatným podielovým spoluvlastníkom. Odmietnutie
analógie zákona na tento prípad tak pri súčasnej existencie týchto možností ochrany žalobkyne
nepredstavuje porušenie právneho princípu zákazu denegatio iustitiae súdom /zákaz odmietnutia
spravodlivosti, kedy súd odmietne rozhodnúť o veci s odôvodnením, že zákon je v určitom smere

nejasný, že je v ňom medzera, prípadne z iného dôvodu/.
Čo sa týka výsluchu svedkov, ktorých súd v konaní vypočul, jednalo sa o dvoch svedkov, zamestnancov
Ministerstva vnútra SR, ktorí boli prítomní pri výjazdoch, keď žalobkyňa ohlásila agresívne správanie
žalovaného a privolala políciu. Títo svedkovia potvrdili súdu, že si pre odstup času nepamätajú, čo sakonkrétne stalo, ani si nepamätajú, či museli vykonať nejaký fyzický zásah voči žalovanému alebo či
boli použité nejaké donucovacie prostriedky, iba si pamätali, že to mohlo byť niekedy v rokoch zhruba
2015-2016, v podstate na nič z toho, čo sa ich pýtala žalobkyňa, si nepamätali. Uviedli, že si iba

vykonávali svoju prácu a pred odstup času a množstvo zásahov, ktoré vykonávajú v rámci svojho
zamestnania, si nemôžu pamätať konkrétne na tento prípad. Čo sa týka ďalších svedkov, pani E. R. je
zamestnaná v Krízovom centre v U. ako rehabilitačný pracovník a žalobkyňu pozná z Krízového centra,
nakoľko bola tam ubytovaná a tiež potvrdila súdu iba to, že medzi stranami sporu za jej prítomnosti došlo
k slovným útokom, keď žalovaný bol nervózny, kričal na žalobkyňu ako aj na svedkyňu, ale k fyzickým

útokomzjehostranynedošloasvedokE.O.potvrdilsúdu,ževjednomprípadezdôvodu,žehopoprosila
žalobkyňa, jej pomohol zobrať domov veci autom a tiež opísal iba agresívne správanie žalovaného, ktorý
búchal na bránu a mal poznámku voči svedkovi, aby sem nenosil všelijaké veci a fyzicky nenapadol
ani svedka ani žalobkyňu. Potom, ako druhýkrát bol v predmetnom dome u žalobkyni, vzhľadom na
správanie sa žalovaného, ktorý opäť búchal na dvere a nechcel otvoriť žalobkyni, žalobkyňa zavolala
policajtov a keď prišli policajti, tiež búchali na dvere, až potom žalovaný otvoril. Tento svedok tiež

nepotvrdil žiadne fyzické násilie žalovaného voči žalobkyni iba to, že slovne sa vyhrážal žalobkyni,
prípadne kričal a so žalobkyňou sa hádal. Aj z týchto dôvodov ďalšie výsluchy svedkov súd považoval
za nadbytočné, s poukazom na právne posúdenie veci.

21. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že je potrebné žalobu žalobkyne ako

nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena z jej strany zamietnuť.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému v rozsahu 100 %
voči žalobkyni podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.