Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119219733
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6119219733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Evy Šofrankovej, v právnej veci žalobcu: Z. S., H.. XX.XX.XXXX,
R. C. E.. H. XX/XX, XXX XX K., právne zastúpený JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka,
so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50672720, proti žalovanému: Sedačky, s. r. o.,
so sídlom Úprkova 40, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 855 151, právne
zastúpený: Mgr. Peter Mačaj, advokát, so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 42192889, o
zaplatenie 1.749,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.
k. 11Csp/49/2019-106 zo dňa 24.02.2020, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu žalovanú istinu 1.749,- eur s príslušenstvom
spočívajúcom v úrokoch z omeškania. Uviedol, že si u žalovaného objednal emailom zo dňa 16.07.2018
sedačku, ktorého súčasťou bola fotografia objednanej sedačky a následne dňa 26.07.2018 zaslal
žalovanému aj technický výkres. Dňa 26.07.2018 uzatvorili účastníci konania kúpnu zmluvu na diaľku,
ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky žalovaného. Kúpna cena sedačky v zmysle faktúry č.

XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2018 bola stanovená na sumu 1.749,- eur, pričom žalobca ako finančnú
zábezpeku č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2018 uhradil dňa 30.07.2018 sumu 800,- eur. Dohodnutý
termín dodania objednaného tovaru bol 3 mesiace. Dňa 08.11.2018 žalovaný informoval žalobcu o
termíne dodávky spolu s faktúrou na doplatok zvyšnej kúpnej ceny vo výške 799,- eur. Objednaný
tovar bol dodaný po dohodnutom termíne dňa 20.11.2018. E-mailom žalobca informoval žalovaného
o vadách tovaru, na čo žalovaný reagoval emailom zo dňa 22.11.2018, v ktorom o. i. uviedol, že
chybu neurobil. Listom z 03.12.2018 žalobca odstúpil od zmluvy so žalovaným, žalovaný ho prevzal

05.12.2018. K odstúpeniu emailom dňa 18.01.2019 žalovaný uviedol, že odstúpenie neakceptuje.
dôvodom odstúpenia bolo, že žalobca si u žalovaného objednal tovar na mieru a bol mu dodaný tovar
v rozpore s objednávkou, čo žalobca považuje za podstatné porušenie zmluvy a pri takomto porušení
nemá záujem na plnení povinností. Žalovaný nikdy žalobcu neinformoval, že technický nákres je v
rozpore s fotografiou, ktorá bola pri objednávaní sedačky zaslaná a nekontaktoval žalobcu za účelom
vyjasnenia si konštrukčných vlastností sedačky. Keďže žalovaný nevyhotovil objednanú sedačku v
zmysle objednávky, tak ju vyhotovil s vadami.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:„I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 7 ods. 6 písm. c) zákona č. 102/2014 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, § 619 ods. 1, § 619 ods. 2, § 620 ods. 1, § 622 ods. 1, § 622 ods. 2, § 622 ods.
3, § 623 ods. 1, § 623 ods. 2, § 626 ods. 1, § 588, § 644, § 645 ods. 1, § 645 ods. 2 a § 646 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobca si u žalovaného objednal
e-mailom dňa 16.07.2018 sedačku, pričom súčasťou objednávky bola fotografia objednanej sedačky
a následne dňa 26.07.2018 zaslal žalovanému aj technický výkres. V rovnaký deň sporové strany
uzatvorili kúpnu zmluvu na diaľku, ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky žalovaného. Kúpna cena

sedačky bola stanovená na sumu 1.749,- eur, pričom žalobca ako finančnú zálohu dňa 30.07.2018
uhradil sumu 800,- eur žalovanému. Dohodnutý termín dodania objednaného tovaru bol 3 mesiace.
Objednaný tovar následne bol dodaný po dohodnutom termíne dňa 20.11.2018. Následne však žalobca
informoval žalovaného o vadách tovaru, na čo žalovaný reagoval elektronickým mailom dňa 20.11.2018
s tým, že mal za to, že chybu neurobil a sedačka bola vyhotovená podľa objednávky žalobcu. Následne

03.12.2018 žalobca odstúpil od zmluvy so žalovaným, pričom toto odstúpenie si žalovaný prevzal dňa
05.12.2018. Na uvedené odstúpenie od zmluvy reagoval žalovaný mailom zo dňa 18.01.2019 s tým,
že odstúpenie žalobcu neakceptuje. Žalovaný neuznával nárok žalobcu na odstúpenie od zmluvy, a
teda vrátenie kúpnej ceny. Uviedol, že žalobca si tak ako to vyplýva aj s ním predloženej e-mailovej
komunikácie objednal sedačku, ktorú špecifikoval dodaným výkresom. Sedačku si neobjednával z

katalógu žalobcu, túto nemá v ponuke. Po zaslaní ilustračnej fotografie sedačky žalobca zaslal presný
technický nákres sedačky a presná špecifikácia sedačky je zrejmá nie z jej ilustračného obrázku, ale
z technického nákresu, ktorý zaslal samotný žalobca. Žalobca bol aj fyzicky v prevádzke žalovaného,
a to ešte pred samotným dokončením objednávky. Na základe fyzickej prítomnosti si vybral druh
látky, ako aj farbu sedačky. Ani pri osobnom stretnutí žalobca neuviedol, že prioritný je pre neho

výzor sedačky na ilustračnom obrázku, nie jej technický nákres. Priorita technického nákresu zároveň
vyplývala zo vzájomnej komunikácie prostredníctvom e-mailov. Následne na základe tejto objednávky
bola so žalobcom uzavretá kúpna zmluva a dňa 26.07.2018 mu mailom okrem samotnej kúpnej
zmluvy zaslal žalobca aj údaje pre finančnú zábezpeku a všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný
sedačku vyrobil, a to presne podľa zadania žalobcu ako objednávateľa. Je pravdou, že žalovaný

sedačku dodal neskôr ako sa pôvodne predpokladalo, avšak žalobca počas doby omeškania ani
náznakom nespomenul, že o sedačku nemá záujem. Z uvedeného dôvodu je v súčasnosti argumentácia
oneskoreným termínom dodania pre prípadne odstúpenie od zmluvy irelevantná. Po prevzatí sedačky
žalobca prejavil nespokojnosť s dodaným tovarom, najmä čo sa týka hrúbky bočných operadiel, hrúbky
spodnej konštrukcie, ako aj hrúbky sedákového vankúša. Podľa žalobcu boli nedostatočne vyplnené

aj operadlové vankúše, čo pôsobilo rušivo a kazilo výzor sedačky. Žalovaný, ktorý má záujem, aby
boli jeho zákazníci maximálne spokojní, a to aj v prípade, že ich nespokojnosť s tovarom je zavinená
ich vlastným konaním, prejavil záujem vec vyriešiť, avšak žalobca požadoval iba vrátenie peňazí.
Následne žalobca listom, ktorý bol žalovanému doručený 05.12.2018 od zmluvy odstúpil. Ako dôvod
odstúpenia uviedol uvedené vady. Až následne pri podaní návrhu na súd argumentoval § 345 ods.

2 Obchodného zákonníka, a teda tým, že ho žalovaný neupozornil na rozpor technického výkresu a
fotografie sedačky, čím mal žalovaný podstatne porušiť zmluvu, pretože mal predvídať, že žalobca
nebude mať záujem na plnení povinností pri takomto porušení zmluvy. Táto argumentácia žalobcu sa
však nezakladá na žiadnom právnom základe a nezodpovedá reálnemu skutkovému stavu. Žalovaný
pri vyhotovení sedačky žiadnym spôsobom zmluvu neporušil, urobil sedačku podľa zadania žalobcu.

Pri vizuálnom porovnaní sedačiek podľa ilustračného obrázku a vyhotovenej sedačky je zrejmý rozdiel
iba v pravej bočnej opierke, ktorá je na obrázku širšia. Avšak v technickom nákrese sú obe opierky
nakreslené v úplne rovnakej šírke a žalobca nikdy nespomenul, že jednu bočnú opierku chce širšiu
ako druhú. Je pochopiteľné, že žalovaný sa riadil jeho technickým nákresom. To zároveň platí aj pre
ostatné vytýkané vady, ktoré z priložených fotografií ani nie je možné identifikovať. Zároveň žalovaný v

odpore upriamil pozornosť na všeobecné obchodné podmienky, ktoré mal žalobca k dispozícii. Podľa
čl. 2.2 VOP obrázky zobrazené pri výrobku sú len ilustračné, čo tým skôr platí pre obrázok zaslaný
žalobcom z iného katalógu. Podľa čl. 2.3 VOP vzhľadom k tomu, že sa jedná prevažne o čalúnený
nábytok, uvádzané rozmery môžu mať odchýlku +/- 5 %. Žalovaný mal za to, že reálne v danomprípade ide o vyhotovenie diela na zákazku podľa špecifikácií zdaných spotrebiteľom a podľa osobitných
požiadaviek spotrebiteľa. Presne takto žalovaný aj dielo vyhotovil a žalobcovi ho dodal. Podľa názoru
žalovaného neexistuje dôvod na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu ako objednávateľa sedačky.

Aj keby pri výrobe sedačky zo strany žalovaného došlo k pochybeniu tým, že sedačku zhotovil podľa
technického nákresu, ktorý v detailoch nekorešpondoval so zaslanou fotografiou, takéto porušenie
zmluvy, ktoré však on popiera, sa nemôže považovať za podstatné. Žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a žalobcu zaviazať na úhradu trov konania. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného
uviedol, že žalobca sám doplnil obrázok technickým výkresom s presnými rozmermi sedačky, aj s

presnou špecifikáciou, ako má sedačka vyzerať. Sám žalobca zmenil rozmery sedačky a doplnil, aké
majú byť presné rozmery, čiže technický výkres sám upravil. To znamená, že mal presnú predstavu
o tom, ako chce, aby tá sedačka vyzerala, presne podľa technického výkresu. Žalovaný vyhotovil
sedačku presne podľa technickej špecifikácie, ktorú mu žalobca zaslal, čo žalobca vo svojom e-maily
ani nepopiera, že bola vyhotovená podľa technického výkresu, a teda čo sa týka konštrukcie tam nemá
s ňou problém. Podľa žalovaného došlo k neplatnému odstúpeniu od zmluvy. V samotnom odstúpení od

zmluvy nie je ani špecifikované, z akého dôvodu a podľa čoho žalobca od zmluvy odstupuje. Následne
v samotnom návrhu na vydanie platobného rozkazu je uvedené, že to odstúpenie od zmluvy je podľa
Obchodného zákonníka. Už v odpore namietali, že na tento záväzkový vzťah sa nevzťahuje Obchodný
zákonník, ale Občiansky zákonník. V danej veci sa nejedná o klasickú kúpnu zmluvu, ale záväzkový
vzťah medzi stranami sporu by sa mal riadiť ustanoveniami o zhotovení veci na zákazku. V obidvoch

prípadoch aj pri klasickej kúpnej zmluve, aj pri zhotovení veci na zákazku čo sa týka odstúpenia od
zmluvy, toto musí spĺňať určité náležitosti a musí byť na to dôvod. V danom prípade nedošlo k vadnému
plneniu, nakoľko sedačka bola vyhotovená podľa technického výkresu, ale ak by mal súd za to, že určitá
vada v tej sedačke je, tak tá vada nie je taká, aby tú vec robila neupotrebiteľnou, a aby sa nedala
používať. Žalobca si nikde výslovne nevymienil tie veci, ktoré teraz reklamuje, teda pokiaľ ide o rôzne

veľkosti operadiel, resp. hrúbky matracu, čo by bol dôvod prípadne na odstúpenie. Svedkyňa B. S.Á.,
manželka žalobcu vypovedala, že s manželom si chceli dať urobiť sedačku. Manžel našiel istú sedačku
na internete. Hľadali firmu, ktorá by takúto sedačku vedela urobiť. Ona na U. našla firmu, ktorá mala 5
hviezdičiek, manžel im písal e-mail, či by vedeli urobiť sedačku podľa obrázka a v akej cenovej ponuke.
Odpísali a cenová ponuka bola cca 1.750,- eur. Následne si dohodli osobné stretnutie, na ktorom si

ofotili vzorkovník. Doniesli im fotografiu sedačky, ktorú si chceli dať vyrobiť a vybrali si tam aj nôžky na
sedačku. Manžel im zaslal technický nákres, neuvedomili si, že tam nie sú všetky kóty, ale aj tak mala
za to, že proporcie sedačky mali byť zachované. Vzorkovník si ofotili a následne im oznámili, akú farbu
látky chcú mať. Žalovaný podľa ich požiadaviek sedačku nevyrobil. Sedačku, ktorú dodali mala oproti
požiadavkám vady, a to také, že spodná časť sedáka nebola užšia, ale bola rovnako široká, ako ten

matrac na nej položený. Opierky boli rovnaké na oboch stranách sedačky, pričom podľa fotografie, ktorú
žalovanému predložili žiadali, aby 1 opierka bola širšia ako druhá. Neskôr reagovali tak, že spodná časť
sedačky nemohla byť užšia ako vrchná z hľadiska nosnosti. Za celé tri mesiace ich nikto nekontaktoval.
Neinformovali ich, že sa to nedá vyrobiť tak, ako si to žiadajú, alebo že to vyrábajú rozdielne oproti
požiadavkám v zmysle predloženej fotografie.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania,
z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu, z ilustračnej snímky, z technického nákresu, z kúpnej
zmluvy s obchodnými podmienkami, z faktúry, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd
preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá podľa označenia síce kúpna zmluva, ale podľa jej

obsahu má súd za to, že sa jedná o zmluvu kombinovanú, a to o kúpnu zmluvu a zmluvu o zhotovení
veci na zákazku podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež zákona č. 102/2014 Z.
z. Je nepochybné, že na zmluvný vzťah medzi stranami sporu, ktorý je vzťahom spotrebiteľským, sa
vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka, ako uvádza žalobca) a
zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe

zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa zákona č. 102/2014 Z. z. bol v obchodných podmienkach
žalobca ako spotrebiteľ v súlade s § 3 ods. 1 písm. l) poučený o zodpovednosti predávajúceho za
vady tovaru alebo služby podľa všeobecného predpisu (viď citáciu ustanovení obchodných podmienok
ďalej). Od predmetnej zmluvy nebolo možné odstúpiť bez udania dôvodu do 14 dní, nakoľko išlo o tovar

zhotovený podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa, ktorý žalovaný nemal ani vo svojom katalógu,
tovar vyrobený na mieru. Typovo, ako už je uvedené, podľa názoru súdu bola medzi stranami sporu
uzavretá kombinovaná zmluva o zhotovení veci na zákazku (druh zmluvy o dielo) s kúpnou zmluvou. V
odstúpeníodzmluvy(č.l.51spisu)zodňa02.12.2018niejeuvedenýžalobcomžiadendôvododstúpeniaod zmluvy. V maily (napr. č. l. 14 rub), ktorý žalobca zaslal žalovanému druhý deň po doručení sedačky
sa o. i. uvádza, že sedačka vyzerá v detailoch ináč ako na obrázku, krajné operadlá majú rovnakú šírku,
na obrázku boli rozdielne a na sedacej časti mala byť spodná konštrukcia užšia ako vrchný matrac,

vankúše sú veľké a neprispôsobené pohovke a farba sa im tiež vôbec nepáči, aj keď si ju vybrali.
Ďalej uvádza, že technické spracovanie je síce v poriadku, ale sedačka nekorešponduje s obrázkom. V
súvislosti s tým, že žalobca tak v tomto maily, ako aj v žalobe a na súdnom pojednávaní poukazuje na
obrázok, ktorý žalovanému zaslal pri prvotnej komunikácii a informovaní sa o možnosti vyrobiť takúto
sedačku, ako je na ilustračnom obrázku, súd poukazuje na mail žalobcu adresovaný žalovanému dňa

26.07.2018, kde uvádza, že by ešte zmenil rozmer na 240 cm x 153 cm, posiela nové technické výkresy
a toto už môžu dať do výroby. Aj keď tento technický výkres (ktorý predložil žalovaný, žalobca ako
dôkaz predložil len ilustračný snímok..) neobsahuje všetky kóty, má určite vyššiu výpovednú hodnotu
ako ilustračný obrázok a nevyplýva z neho ani rozdielnosť hrúbky bočných operadiel, ani rozdielnosť
hrúbky sedacích matracov. V uvedenom maily práve podľa tohto technického výkresu žiadal žalobca
sedačku vyhotoviť. Námietky ohľadom farby sú takisto úplne irelevantné, sám žalobca s manželkou si

predmetnú farbu v prevádzke žalovaného vybrali. Na základe upresnenej objednávky žalobcom bola
uzavretá kúpnu zmluvu a dňa 26.07.2018 mu emailom okrem samotnej kúpnej zmluvy boli zaslané aj
údaje pre finančnú zábezpeku a obchodné podmienky. Žalobca ich nedodanie v konaní ani nenamietal.
Súd má za to, že žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené sedačku vyrobil presne podľa zadania žalobcu
ako objednávateľa. Táto síce bola dodaná neskôr, ako sa pôvodne predpokladalo, žalobca však počas

doby omeškania túto skutočnosť nenamietal, nič také v konaní preukázané a ani tvrdené nebolo,
neuvádzal, že by o sedačku nemal záujem, preto v súčasnosti je argumentácia oneskoreným termínom
dodania pre prípadné odstúpenie od zmluvy irelevantná. Aj keby si žalobca objednal sedačku z katalógu
žalovaného, úplná zhoda by zaručená nebola, v súlade s článkom 2.2 obchodných podmienok žalovaný
upozorňuje svojich zákazníkov, že obrázky zobrazené pri výrobku sú len ilustračné, obrázok zaslaný

žalobcom bol ilustračným obrázkom naviac nie z katalógu žalovaného. Podľa článku 2.3 obchodných
podmienok sa pripúšťa aj odchýlka, keď sa v ňom uvádza, že vzhľadom k tomu, že sa jedná prevažne
o čalúnený nábytok, uvádzané rozmery môžu mať odchýlku +/- 5 %. Žalovaný dodal žalobcovi tovar,
aký si objednal, keď berieme do úvahy technický nákres, ktorým sa žalovaný pri výrobe sedačky riadil,
a nie ilustračnú snímku. Žalobca si osobitne nevymienil vlastnosti sedačky pri uzatváraní predmetnej

zmluvy, resp. zadávaní zákazky, žalovanému len odovzdal ilustračný snímok, resp. následne technický
nákres a podľa mailu z 26.07.2018 práve na základe neho žiadal sedačku vyrobiť. Pokiaľ ide o farbu
poťahu, tú si žalobca vybral osobne u žalovaného, čo spochybňované ani nebolo. Ak by aj žalovaným
vyrobená sedačka mala vady, za ktoré by mal žalovaný zodpovedať, čo podľa názoru súdu tak nie
je, popísané „vady“ by neboli vadami podstatnými, pre ktoré by za splnenia zákonných postupov mal

žalobca právo od zmluvy odstúpiť, nešlo by o vady, ktoré by bránili vec - sedačku, užívať. Naviac,
žalovaný mal napriek uvedenému snahu o zabezpečenie maximálnej spokojnosti žalobcu, o ústretovosť
pri riešení nespokojnosti zákazníka, hoci chybu neurobil, avšak žalobca trval len na odstúpení od zmluvy
a vrátení peňazí. Žalobca jednak od zmluvy riadne, v súlade so zákonom neodstúpil, jednak má súd za
to, že dôvody na odstúpenie od zmluvy nenastali, čo už vyššie odôvodnil. Na záver súd poznamenáva,

že na pojednávaní žalobcu zastupovala zamestnankyňa advokátky, ktorej žalobca udelil plnú moc na
zastupovanie. Túto okolnosť si súd nevšimol skôr, ale až pri príprave rozsudku pred jeho verejným
vyhlásením. Plnomocenstvo na č. l. 5 spisu bolo žalobcom udelené A.. P.. Z. Z., advokátke, pričom na
pojednávaní sa osobne zúčastnila A.. K. C., ktorá podľa poverenia udeleného jej A.. Z. na zastupovanie
na pojednávaní dňa 27.01.2020 je jej zamestnankyňou. Súd poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie

§ 89 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom, ako
advokátomjevylúčené.Vzmysle§16ods.2zákonaoadvokáciiprijednotlivýchúkonochmôžeadvokáta
zastúpiť advokátsky koncipient, alebo aj iný zamestnanec advokáta. Avšak podľa § 65 ods. 2 zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení zákona č. 335/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013 odborný
zamestnanec nie je oprávnený zastupovať klienta pred súdom, prokuratúrou, alebo orgánom verejnej

správy. Z uvedeného dôvodu súd skúmal, či A.. C. je alebo bola zapísaná v zozname advokátskych
koncipientov Slovenskej advokátskej komory, pričom z informácie Slovenskej advokátskej komory mal
súd preukázané, že A.. C. nie je, ani v minulosti nikdy nebola zapísaná v zozname advokátov Slovenskej
advokátskej komory, ani v zozname advokátskych koncipientov, a teda v zmysle vyššie uvedených
ustanovení zákona o advokácii a CSP nemôže a ani nemohla zastupovať žalobcu pred súdom na

základe poverenia alebo substitučného splnomocnenia udeleného právnym zástupcom, advokátkou, A..
Z.. Súd je povinný kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky, medzi
ktoré sa na strane účastníka konania radí aj plnomocenstvo zástupcu účastníka konania. Súd vzhľadom
na uvedené teda postupoval nesprávne, keď pripustil na pojednávaní zastúpenie advokáta žalobcuosobou jeho zamestnanca. Zároveň však má súd za to, že toto procesné pochybenie nemalo dopad
na vecné rozhodnutie o veci samej, keďže žalobca sa na pojednávaní osobne zúčastnil, s prednesmi
zamestnankyne advokátky súhlasil, stotožnil sa s nimi, a teda tieto prednesy treba ponímať aj ako úkony

vykonané ním osobne. Predmetná okolnosť je relevantná vo vzťahu k náhrade trov konania v prípade,
že by bol žalobca v konaní úspešný, súd ale žalobu zamietol, takže nárok na náhradu trov konania
priznal žalovanému.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1

a 2 CSP s tým, že žalovaný mal v tomto konaní úspech v rozsahu 100 %, z tohto dôvodu má nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi práve v uvedenom percentuálnom označení.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a
písm. h) Civilného sporového poriadku, teda, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný
stav veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa

názoru žalobcu súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne uviedol, keď zdôraznil, že žalovaný
mal vyrobiť výrobok podľa technického nákresu a nie podľa obrázka. To sa nezakladá na pravde, bolo
to uvedené aj na pojednávaní. Dôkazom je e-mail žalobcu zaslaný žalovanému dňa 16.07.2018, v
ktorom je uvedené „Chcem si dať vyrobiť sedačku, identickú ako na obrázku, ktorý vám posielam v
prílohe“. V prílohe zaslal žalobca v dobrom úmysle aj neúplný technický nákres, len ako nezáväznú

pomôcku, ktorú v zmysle reklamy však žalovaný vôbec nepotreboval. Z uvedeného by malo vyplývať
to, že žalovaný v čase objednávky vedel, že žalobca požaduje vyhotoviť sedačku presne podľa fotky, a
teda, že požaduje sedačku s presne určenými vlastnosťami. Žalobca trval na tom, že žalovaný ubezpečil
žalobcu, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené žalobcom. Podľa názoru žalobcu, ak
toto ubezpečenie žalovaného sa ukáže nepravdivým, má žalobca ako kupujúci právo odstúpiť od zmluvy

podľa ust. § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu žalovaný bol povinný vyhotoviť
sedačku s odbornou starostlivosťou, a teda ak mu bol žalobcom predložený technický nákres, bol
povinný ho odborne zhodnotiť, či je spôsobilý, aby sa podľa tohto nákresu mohla vyrobiť sedačka presne
rovnaká ako bola na obrázku, a teda ako to zadal žalobca. Bolo povinnosťou žalovaného upozorniť
žalobcu na nedostatky či odchýlky, ktoré môžu vzniknúť a žiadať od žalobcu súhlas. Podstatné je, že

žalovaný prezentuje na svojich webových stránkach, že dokáže vyrobiť nábytok presne podľa fotografie,
teda bez technických výkresov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný k výrobe žiadny technický popis,
či náčrt vôbec nepotreboval. Žalovaný zároveň nijakým spôsobom so žalobcom nekomunikoval a bez
súhlasu žalobcu výlučne žalovaný vykonával na sedačke zmeny, o ktorých musel ako odborník vedieť,
že ak ich vykoná výsledný produkt nebude korešpondovať s požiadavkou žalobcu zhotoviť sedačku

presne podľa obrázku. Krajné operadlá boli vyrobené v rozpore s obrázkom, nakoľko podľa názoru
žalovaného žalobca neupozornil, že chce pravú opierku inú ako ľavú, pritom z obrázka je úplne zrejmé,
že pravá opierka má iné rozmery než ľavá. Uvedené žalovaný so žalobcom neodkonzultoval. Rovnako
v rozpore s obrázkom žalovaný zhotovil aj spodnú konštrukciu sedačky, keď ju technicky prispôsobil
nosnosti celej sedacej súpravy, pričom uvedené znova nekonzultoval so žalobcom, ktorý by s uvedeným

nikdy nesúhlasil. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a
žalobca má za to, že jeho žaloba je opodstatnená a súd prvej inštancie mal žalobe žalobcu vyhovieť
v plnom rozsahu. Zároveň žalobcovi nie je zrejmé ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkou
argumentáciou žalobcu, okrem iného aj s absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy a z tohto dôvodu
považuje v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný.

8. K žalobcom podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s odvolaním
žalobcu nesúhlasí a v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ako aj so
samotným odôvodnením rozhodnutia. Čo sa týka nepreskúmateľnosti rozsudku má za to, že súd sa
dostatočne a jasne vysporiadal so všetkými argumentmi, ktoré preniesol žalobca, aj s argumentáciou

absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd podrobne opísal o aký typ zmluvy medzi sporovými stranami
sa jednalo a ustálil prečo bola táto zmluva riadne uzatvorená. Samotná argumentácia žalobcu ohľadne
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu uvedenia žalobcu do omylu nemá žiadnu oporu vo
vykonanom dokazovaní. Ako je uvedené aj v samotnom rozsudku žalovaný vyhotovil sedačku presne
podľa požiadaviek žalobcu a tieto požiadavky neboli zachytené iba v technologickom náčrte, ale boli

uvedené aj v samotnom e-maily, kde žalovaný uvádza šírku prvej, aj druhej časti sedačky 1440 mm, čo
potvrdzuje aj priloženým technickým nákresom. Z uvedeného vyplýva, že obe časti sedačky mali mať
rovnakú šírku aj s opierkami, a teda opierky nemali byť rôznej šírky, tak ako na ilustračnom obrázku. Tieto
rozmery zadal sám žalobca a žalovaný v e-maily potvrdil, že nielenže bude sedačka podľa obrázku, aleaj rozmery sedačky budú podľa technického výkresu, čo žalobca nenamietal. Ak by si žalobca naozaj
chcel ako podstatnú vec vymieniť rôzne hrúbky jednotlivých opierok, nič mu nebránilo aspoň v tom čase
pred samotnou výrobou sedačky upozorniť žalovaného, ako zhotoviteľa na túto skutočnosť. Žalobca

však naopak e-mailom zo dňa 26.07.2018 poslal nové technické výkresy, ktoré predstavovali upresnenie
rozmerov sedačky a výslovne napísal, že toto už môže dať žalovaný do výroby. Nie je teda pravdivá
skutočnosť, že žalobca si vymienil rôznu hrúbku opierok, resp. ďalšie vlastnosti sedačky uvádzané v
žalobe, a to ako podstatné náležitosti zhotovovanej veci. Práve naopak, žalobca si opakovane vymienil
presné rozmery sedačky. Na základe takýchto pokynov bola potom sedačka vyrobená. K tvrdeniu

žalobcu, že žalovaný prezentuje na svojich webových stránkach, že dokáže vyrobiť nábytok presne
podľa fotografie a bez technických výkresov, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je zavádzajúce. Nikdy
nič také žalovaný neprezentoval. Žalovaný prezentuje, že stačí zaslať fotografiu alebo dizajnový nákres
a následne žalovaný zasiala cenovú ponuku na požadovaný model a ten vyrába na mieru. Žalobca
zaslal žalovanému ako fotografiu sedačky, tak aj nákres. Ako už žalovaný uviedol zaslal mu aj presné
rozmery sedačky vrátane šírky oboch častí sedačky. Následne so žalovaným komunikoval a dohodli

sa na presných rozmeroch sedačky, ktorú sám žalobca schválil do výroby. Ako správne podotkol súd
prvej inštancie samotné odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu nespĺňalo zákonné náležitosti, žalobca
teda jednak o zmluvy riadne, v súlade so zákonom neodstúpil a jednak ako súd prvej inštancie taktiež
správne uviedol dôvody na odstúpenie od zmluvy nikdy nenastali. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno a čo sa týka absolútnej neplatnosti zmluvy, ani čo sa týka splnenia zákonných podmienok na

odstúpenie od zmluvy, preto podľa názoru žalovaného je potrebné a správne žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný požadoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

9. Sporové strany podanie odvolacej repliky a dupliky písomnou formou nevyužili.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia

pojednávania (§ 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací

súd uvádza nasledovné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. K odvolacej námietke žalobcu, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nie je vyhotovené v
súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a že z tohto dôvodu sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalobcu
ohľadne absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne
vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument

strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. (Q. R. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria B., č. XXX-B., s. 12,§ 29; D. C. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria B., č. XXX-C.; O. c. Grécko z 29. mája 1997;
D. c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj
IV. ÚS 115/03). Zároveň odvolací súd poukazuje najmä na záver ods. č. 23 z rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý sa práve absolútnou neplatnosťou zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami zaoberá
a toto posúdenie zmluvy, ako zmluvy platnej, aj riadne v predmetnom ods. č. 23 súd prvej inštancie

odôvodňuje, pričom s touto argumentáciou súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, teda,
že žalobca jednak od samotnej zmluvy riadne neodstúpil v zmysle procesu odstúpenia upraveného
zákonom a taktiež neexistovali na odstúpenie od zmluvy dôvody a tieto dôvody ani neskôr nenastali.

15. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 CSP písm. f)
odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre

rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

16. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza,
že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii

následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo
porušením pravidiel formálnej logiky.

17. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy

nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami
napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z
odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd uvádza,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.

7 Cdo 7/2010).

19. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi. Výklad a aplikácia zákonných
predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade

s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a
výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súdprvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02,
IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

20. Odvolací súd k súdom prvej inštancie zistenému skutkovému stavu považuje za potrebné dodať,
že tak ako to vyhodnotil súd prvej inštancie medzi zmluvnými stranami došlo k vzájomnej pravidelnej
komunikácii až po moment zadania samotnej sedačky do výroby. Žalobca žalovanému zaslal obrázok
sedačky a neskôr aj technický nákres sedačky, pričom údaje z tohto technického nákresu potvrdil pred
zadaním sedačky do výroby žalovanému aj e-mailom, v ktorom uviedol konkrétne rozmery sedačky.

Žalovaný nemal pred vyhotovením sedačky vzhľadom na častú elektronickú komunikáciu so žalobcom
mať pochybnosti o tom, že práve sedačka podľa zadaných rozmerov v technickom nákrese dodatočne
potvrdená e-mailovou komunikáciou by mala byť vyhotovená inak. Už samotným logickým postupom je
možné dôjsť k záveru, že v prípade dodržania konkrétnych rozmerov sedačky požadovaných klientom
nie je reálne dodržať výzor sedačky presne na obrázku. Možné by to bolo iba vtedy, ak by zhodou náhod
došlo k presnému odhadu rozmerov fotografovanej sedačky a ich preneseniu do technického nákresu.

Možno teda konštatovať, že pravdepodobnosť zhody výzoru sedačky podľa technického nákresu a
výzoru sedačky na obrázku je pri konkrétne zadaných rozmeroch od klienta minimálna. Z vyššie
uvedených dôvodov jednoznačne možno uzatvoriť, že žalovaný dodržal celý postup vrámci komunikácie
o vlastnostiach zhotovovaného diela so žalobcom, pričom postupoval pri všetkej odbornej opatrnosti
tak, že ešte pred zadaním sedačky do výroby sa u samotného žalobcu uistil, či skutočne chce vyrobiť

sedačku podľa žalobcom predloženého technického nákresu s rozmermi v ňom uvedenými, ako aj s
rozmermi dodatočne potvrdzovanými e-mailovou komunikáciou zo strany žalobcu voči žalovanému. Z
vyššie uvedeného možno konštatovať, že zmluva medzi sporovými stranami bola uzavretá riadne pri
oboch prejavoch vôle, rovnako predmet zmluvy, a to vyhotovenie diela bolo dostatočne konkretizované
a zároveň podľa tejto konkretizácie následne samotná sedačka spĺňala aj všetky parametre technického

nákresu ako aj rozmerov v ňom uvedených.

21. Skutočnosť, že si žalobca neuvedomil, že ním zadané presné rozmery vyrábanej sedačky (technický
nákres sedačky) môžu čiastočne pozmeniť jej vizuálny dojem z dizajnérskeho hľadiska nemôže byť
na ťarchu žalovaného. Z tohto dôvodu u žalobcu nestali žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné od

predmetnej zmluvy odstúpiť.

22. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP, pričom odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné a preto bol priznaný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).