Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120206478
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120206478.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v sporovej veci žalobkyne X/ K. X., T. F., N..

XX.XX.XXXX, C. A. F. M. XXX, Trnava a žalobkyne 2/ Z. Š., T. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A. XXX/XX, A.
W. A., obe zastúpené: Mgr. Janette Adamcová, advokátka, Hodžova 261/1, Myjava, proti žalovanému:
R. K., neznámy vlastník, zastúpený zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36,
Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa 1/ K. X., T. F., N.. XX.XX.XXXX, C. A. F. M. XXX, XXX XX C. a žalobkyňa
2/ Z. Š., T. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A. XXX/XX, XXX XX A. W. A., sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, každá v podiele 1/2 k celku, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie

F. M., Y. F. M., okres Trnava, ako parcely registra ,,E.“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXX/
XX,zastavanáplochaanádvoriaovýmereXXXm2,parcelač.XXX/XX,ostatnáplochaovýmereXXm2.

II. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa podanou žalobou domáhajú určenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
každá v podiele 1/2 k celku, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F. M., Y. F. M.,
okres Trnava, ako parcely registra ,,E.“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXX/XX, zastavaná
plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere XX m2.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi každá v podiele 1 k celku k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie F. M., Y. F. M., okres Trnava,
ako parcely registra ,,E.“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXX, zastavaná plocha a nádvoria
o výmere XXX m2, parcela č. XXX, záhrady o výmere 1.XXX m2, stavby: rodinný dom, súp. č. XXX
postavenýnaparc.č.XXX.UvedenénehnuteľnostinadobudliodpredchádzajúcehovlastníkaQ.F.,ktorý
bol otcom žalobkyne 1 a otčimom žalobkyne 2. Žalobkyňa 1 nadobudla podiel v dedičskom konaní - uzn.

27D/37/2017, 3Dnot 33/2017, právoplatné dňa 14.07.2017 zapísané Z 4258/17, žalobkyňa 2 darovacou
zmluvou, vklad bol povolený 30.07.2014, zapísané V 1692/14. Uvedené nehnuteľnosti kúpili Q. F. so
svojou manželkou (matkou žalobkyne 2) P. F., T.. V., od vtedajších vlastníkov V. K. a P. K., Y. F. M.
XXX a Q. K., F. M. XXX. Kúpna zmluva bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice dňa X. X. XXXX.
V tesnom susedstve pozemku parcela č. XXX sa nachádzajú pozemky zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX, parcela č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX,
ostatná plocha o výmere XX m2. Ako vlastník pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX je

uvedený R. K. ( ž. K., T.. V.) bez ďalších identifikačných údajov. Podľa údajov z listu vlastníctva je titulom
nadobudnutia zápisnica súdu č.d. XXXX/XXXX, následne ROEP C XXX/XXX, právoplatné dňa 31. 1.
2013. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, užívali ich nadobúdatelia už od roku XXXX,
ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy, spolu s nimi užívali aj pozemky zapísané na liste vlastníctva č.XXXX, katastrálne územie F. M., ako parcela č. XXX/XX P. Č.. XXX/XX. Uvedené pozemky boli oplotené
apripojenékpozemkomuvedenýmvkúpnejzmluve,predstavovalijedinýmožnýprístup zobecnejcesty
i na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, tak to je dodnes. Predkovia žalobkýň uzavreli

kúpnu zmluvu s vedomím, že kúpili aj pozemky spojené s cestou, takto ich aj v dobrej viere po celý čas
užívaliajžalobkynesvedomím,žesajednáovlastníctvoichrodičov. Pozemkysúoplotené,napozemku
č. XXX/XX je vybudovaná asfaltová príjazdová cesta do dvora k parc. č. XXX a k domu súp. č. XXX.
Žalobkyne majú zato, že sú splnené predpoklady vzniku vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko viac ako
50 rokov nepretržite užívajú pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F. M..

Majú záujem na určenie vlastníckeho práva, nakoľko tieto pozemky predstavujú jediný možný prístup z
obecnej cesty rodinnému domu. Týmto preukazujú naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu, bez
takéhoto určenia by mohlo byť ohrozené vlastnícke právo žalobkýň, aj znemožnené riadne užívanie
ostatných nehnuteľností v ich podielovom spoluvlastníctve. Bez takéhoto určenia právne postavenie
žalobkýň je neisté. Rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam sa
zabezpečí aj zosúladenie právneho a faktického stavu. Žaloba tak slúži potrebám praktického života a

nevyvoláva žiadne ďalšie konanie. Trovy konania si žalobkyne neuplatňujú.

3. Zástupca žalovaného sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.09.2020, uviedol, že v zmysle
§ 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkových vlastníctva,
pozemkových úradov, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách koná pred súdom za štát

a neznámych vlastníkov vo veciach nehnuteľností, ktorých vlastník nie je známy. V uvedenom spore
zastupuje žalovaného ako nezisteného vlastníka zapísaného v konaní ROEP do VL č. XXXX ako
vlastníka sporných pozemkov titulom nadobudnutia č.d. XXXX/XXXX, W. Č.. XXXX. Nehnuteľnosti
uvedené na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie F. M., Y. F. M., okres Trnava, ako parcely
registra ,,E.“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere

XXX m2, parcela č. XXX, záhrady o výmere 1.XXX m2, rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc.
č. XXX nadobudli ich právni predchodcovia na základe kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice dňa
X. X. XXXX. Sporné pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F. M. užívali
od uvedeného dátumu ako svoje vlastné, a to najmä z dôvodu, že predstavovali jediný možný prístup z
obecnej cesty k ich rodinnému domu. Rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu.

4. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 10.02.2021 pojednávanie, pričom vykonal dokazovanie
oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi, najmä výpisom z LV č. XX k.ú. F. M., výpisom z
LV č. XXXX, k.ú. F. M., notárskou zápisnicou spísanou na štátnom notárstve Trnava NZ č. 418/68,
N 395/68 zo F. X. X. XXXX, potvrdením obecného úradu obce F. M. zo dňa 23.10.2020, vyjadrením

zákonného zástupcu žalovaného zo dňa 16. 11. 2020, ako i oboznámením sa s obsahom celého
spisového materiálu, vyjadrením právneho zástupcu žalobkýň a zákonného zástupcu žalovaného na
pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Z výpisu z LV č. XX, k.ú. F. M., Y. F. M., okres Trnava vyplýva, že žalobkyne sú podielovými

spoluvlastníkmi každá v podiele 1 k celku k nehnuteľnostiam, ako parcely registra ,,E.“, parcela č. XXX,
zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX, záhrady o výmere X.XXX m2, stavby:
rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX.

6. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. F. M., Y. F. M., okres Trnava vyplýva, že ako vlastník pozemkov parcela č.

XXX/XX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere
XX m2. je uvedený R. K. (ž. K., T.. V.Č.) bez ďalších identifikačných údajov.

7. Z notárskej zápisnice spísanej na štátnom notárstve Trnava NZ č. 418/68, N 395/68 zo dňa X. X.
XXXX vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k.ú. F. M., parcela č. XXX a č. XXX, dom pop.

č. XXX, dvor a záhrada nadobudol na základe kúpnej zmluvy ich predchádzajúci vlastník Q. F. spolu so
svojou manželkou (matkou žalobkyne 2) P. F., T.. V., od vtedajších vlastníkov V. K. P. P. K., Y. F. M. XXX P.
Q. K., F. M. XXX. Kúpna zmluva bola uzatvorená vo forme uvedenej notárskej zápisnice dňa X. X. XXXX.

8. Z potvrdenia obecného úradu obce F. M. zo dňa 23.10.2020 vyplýva, že parcely zapísané LV č.

číslo XXXX, k.ú. F. M., ako parcela č. XXX/XX P. Č.. XXX/XX užívajú žalobkyne dobromyseľne a bez
akýchkoľvek obmedzení a sporov minimálne od roku XXXX, kedy ich predkovia kúpili rodinný dom
č.XXX a priľahlé parcely č. XXX,XXX. Obec nemá výhrady voči nadobudnutiu uvedených parciel od SPF.9. Zástupca žalobkýň na pojednávaní sa pridržiaval podaného návrhu. Nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XX, k.ú. F. M., užívali ich nadobúdatelia už od roku XXXX, spolu s nimi užívali aj pozemky v ich
tesnom susedstve zapísané LV č. číslo XXXX, k.ú. F. M., ako parcela č. XXX/XX P. Č.. XXX/XX, tieto

predstavovali jediný možný prístup z obecnej cesty i na nehnuteľnosti, ktoré bol predmetom kúpnej
zmluvy zo XX.XX.XXXX. Pozemky sú oplotené, na pozemku číslo XXX/XX je vybudovaná asfaltová
príjazdová cesta do dvora k parc. č. XXX a k domu súpisné č. XXX. Má za to, že zástupca žalovaného
nemá námietky voči žalobe, z pôvodného výroku navrhuje vypustiť slová: ,,podiel 1 o výmere XX,XX
m2 ... a podiel 1 o výmere XX,XX m2...“.

10. Zákonný zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nemá námietky, aby žalobkyne nadobudli
predmetné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva.

11. Podľa § 137 písm. c) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Všeobecným predpokladom toho, aby súd žalobe podľa § 137 písm. c) CSP vyhovel, je právny
záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke
významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP je tak svojou

povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je predísť stavu právnej neistoty ohľadne určitého práva
alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch.
Žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žaloba na začatie konania
s petitom určovacím je prostriedkom procesnej prevencie a možno ju podať predovšetkým tam, kde
do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním žaloby predíde zásahu

alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Tam, kde k zásahu
došlo, je namieste petit iný než určovací. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá
možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a
existujúca spornosť z právneho vzťahu môže byť odstránená len podaním žaloby s petitom určovacím.
Žaloba, ktorá nerieši spornosť vzťahu strán sporu, nie je procesne prípustná. Úspešne môže podať

žalobu určovaciu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý tu nahrádza
vecnúlegitimáciuúčastníka.Podmienkouje,abyžalobcamalnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanom
určení, a to na určení proti označenému žalovanému, ak sa žalobou vytvorí pevný základ pre právne
vzťahy strán sporu a tým sa potom zabráni prípadným ďalším žalobám.

13. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby
bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku
žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na
určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi účastníkmi, a zároveň objasniť, prečo práve podaná
určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj

rozsudok NS SR, sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06. 12. 2012). Záver súdu o existencii, či neexistencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je
procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje, a len zbytočne
vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

14. V predmetnom konaní ide o spor o určenie, že nehnuteľnosti špecifikované v bode 1. odôvodnenia
tohto rozsudku patria do spoluvlastníctva žalobkýň. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je,
aby na požadovanom určení existoval naliehavý právny záujem, ktorý netreba preukazovať vtedy, ak
vyplýva z osobitného predpisu. Súd dospel k záveru, že v tu prejednávanej veci žalobkyne preukázali
svoj naliehavý právny záujem na takomto určení, keď rozhodnutie súdu slúži potrebám praktického

života, pričom určovací výrok rozhodnutia neiniciuje žiadne ďalšie konanie, ale môže byť podkladom na
následný zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľnosti, čím sa zabezpečí zosúladenie
právneho a faktického stavu, keď doposiaľ uvedené pozemky žalobkyne dlhodobo dobromyseľne
užívajú ako vlastné. Určovací výrok rozhodnutia tak slúži potrebám praktického života.

15. Podľa § 132 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.16. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

17. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

18. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú

primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

19. Podľa § 34 ods. 14 Zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len
„Zákon č. 330/1991 Zb.) pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo
veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených

v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo
štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo
vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

20. Podľa § 34 ods. 3 Zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond spravuje poľnohospodárske

nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej
nehnuteľnosti,ktorýchvlastníkniejeznámy.Podrobnostiopodmienkachprenajímania,predaja,zámeny
a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

21. Súd mal za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobkyne domáhajú určenia
podielového spoluvlastníctva, sú vo vlastníctve žalovaného, pričom žalovaný je ako neznámy vlastník
zastúpený zo zákona Slovenským pozemkovým fondom.

22. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) (čl. 8 Základných princípov,
§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie,
je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný
prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného
prípadu,anavrhovaťapredkladaťdôkazypretietoskutočnosti,jezásadnevecoustránsporu,naktorých

spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo
veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy
k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný
sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať
dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a

dôkaznéhobremenavediekstratesporu.Dôkaznéprostriedkymožnonavrhovaťspôsobomavlehotách
v zmysle CSP v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnení zákonom požadovaných predpokladov. Prvým predpokladom je, že musí ísť o spôsobilý predmet

vydržania. Druhým je, že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci s vôľou
nakladať s vecou ako so svojou, pričom držiteľ musí byť dobromyseľný v tom, že vec držiteľovi patrí.
Okolnosť, z ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to okolnosť
svedčiaca o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Vlastník musí preukázať platný právny
dôvod nadobudnutia vlastníctva. Tretím a posledným predpokladom vydržania je nepretržité uplynutie

zákonom stanovenej doby.

24. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že
žaloba podaná žalobkyňami je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyne sú podielovými

spoluvlastníkmi každá v podiele 1 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, k.ú. F. M., Y.
F. M., okres Trnava, ako parcely registra ,,E.“, parcela č. XXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere
XXX m2, parcela č. XXX, záhrady o výmere X.XXX m2, stavby: rodinný dom, súp. č. XXX postavený na
parc. č. XXX. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli od predchádzajúceho vlastníka Q. F., ktorý bol otcomžalobkyne 1 a otčimom žalobkyne 2, nehnuteľnosti kúpil so svojou manželkou dňa X. X. XXXX. Užívajú
ich od roku XXXX, spolu s nimi užívali aj pozemky zapísané LV č. XXXX, k.ú. F. M., ako č. XXX/XX,
zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, a parcela č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere XX

m2, ktoré predstavovali jediný možný prístup z obecnej cesty na nehnuteľnosti na LV č. XX, k.ú. F. M..
Pozemky sú oplotené, na pozemku číslo XXX/XX je vybudovaná asfaltová príjazdová cesta do dvora k
parc. č. XXX a k domu súp. č. XXX. Vlastník uvedených pozemkov je uvedený R. K. ( ž. K., T.. V.) bez
ďalších identifikačných údajov. Z uvedeného je zrejmé, že sú naplnené podmienky vydržania, a to držba
v trvaní minimálne 10 rokov, spôsobilosť predmetu vydržania a oprávnenosť, preukázaná okrem iného

aj potvrdením obecného úradu F. M.. Napokon ani zástupca žalovaných nepoprel skutočnosti tvrdené
žalobkyňami, keď vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že sporné pozemky zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie F. M. užívali žalobkyne ako aj ich predchodcovia minimálne od roku XXXX
ako svoje vlastné, a to najmä z dôvodu, že predstavovali jediný možný prístup z obecnej cesty k ich
rodinnému domu.

25. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového
konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti
osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti
uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako
povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného

bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale
zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno,
ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní. Žalovaný v tomto konaní uplatnený nárok
nespochybnil, súd preto vychádzal z tvrdení žalobkýň, ktoré boli podľa jeho názoru podložené aj
predloženými listinnými dôkazmi, osvedčujúcimi existenciu nároku, uplatneného v tomto konaní.

26. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobkyne nadobudli spoluvlastnícke právo k
nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto konania vydržaním, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalobkyne mali vo veci plný úspech, vznikol im nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému, a to v plnom rozsahu. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyne si nárok na
náhradu trov konania neuplatnili, súd im nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje,vakomrozsahu sanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.