Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Csp/243/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117233416
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117233416.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v spore žalobcu: G.

Y., L.. XX.X.XXXX, J. B. XXX/XX, T. L. C., zastúpený Občianske združenie OSPO Martin - OCHRANA
SPOTREBITEĽA so sídlom J. Š. Šikuru 4850/1, Martin, IČO 52 354 237, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO 47 233 516, o neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2015 je neplatná.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 979,21 eur a to do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd určil, že
dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 7.5.2015 je neplatná a ktorým by zaviazal žalovaného
vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 915,77 eur zo zmluvy č. XXXXXXXXXX z 7.5.2015. Žalobu
skutkovo odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom a

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 7.5.2015, na základe ktorej žalovaný mal poskytnúť žalobcovi
spotrebiteľský a revolvingový úver vo výške 1.500,- eur. Skutočne dostal žalobca na účet len 1.350,- eur,
o 150,- eur menej. Súčasťou typových formulárových zmlúv, ktorých znenie bolo vopred pripravené zo
strany veriteľa, sú aj dohody o zrážkach zo mzdy na osobitnej listine. Žalovaný požiadal zamestnávateľa
žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy od roku 2015. Dva krát vykonala zrážky zo mzdy spoločnosť
ANACO s.r.o. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo
povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy bez právneho dôvodu. Zamestnávateľ stŕha žalobcovi

úroky, na ktoré veriteľ nemá nárok, spôsobuje to poškodzovanie žalovaného ako spotrebiteľa a
poškodzovanie jeho rodiny. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Zamestnávateľom žalobcu je spoločnosť KIA MOTORS SLOVAKIA s.r.o.. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy považuje žalobca za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou
zmluvoujepretoajvpredmetnejvecineplatný(§39OZ).PoukázalnavýkladÚstavnéhosúduaSúdneho
dvora Európskej únie, ustanovenie 551 OZ. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú
postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť

a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jeho
majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva
na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva
poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení zneprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
V ďalšom žalobca citoval viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EU, právne predpisy, rozhodnutia
slovenských súdov, poukázal na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, početné neprijateľné

zmluvné podmienky. Uviedol, že v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné
poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez rozlíšenia. Uvedený nedostatok spôsobuje
následok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. V predmetnej zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky vrátane úrokov ako jedna suma, z ktorej
nie je zrejmé, akú časť z nej predstavuje istina a akú časť úrok, počet takto určených splátok. V bode

5. a 6. zmlúv nie sú všetky údaje totožné, napríklad RPMN - údaje o požadovanom úvere a údaj o
schválenom úvere. Žiadateľ o úver sa k spomenutým údajom nesmie dopracovávať výpočtom alebo
výkladom. Oznámenie veriteľa o schválenom revolvingovom úvere sa nepovažuje za súčasť zmluvy,
pretože toto oznámenie je jednostranne podpísaný dokument. Spotrebiteľský úver musí mať písomnú
formu a ak sa má oznámenie veriteľa o schválenom úvere považovať za zmluvu alebo súčasť, tak musí
byť obojstranne podpísané. V predmetných zmluvách sa nenachádza zákonom vyžadovaná obligatórna

náležitosť a to termín konečnej splatnosti a to deň, mesiac a rok. Ak sa termín konečnej splatnosti
nachádza v splátkovom kalendári, tak tento musí byť obojstranne podpísaný, ak sa má považovať za
zmluvu alebo súčasť zmluvy. Súčasťou predmetnej zmluvy č. XXXXXXXXXX je aj dohoda o poskytnutí
služieb - odklad troch splátok pri neschopnosti splácania. Odplata za službu je suma 1.462,86 eur,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorú mesačne spláca v mesačnej splátke vo výške 81,82 eur. Žalobca

odklad splátok nevyužil a odplata vo výške 1.462,86 eur slúži len záujmom veriteľa, aby viac zarobili. Po
materiálnej stránke nebolo žalobcovi ako spotrebiteľovi nič dodané. Suma 1.462,86 eur je neprimerane
vysoká k výške úveru skutočne požičaných 1.350,- eur, v rozpore s dobrými mravmi. Suma za doplnkovú
službu nie je započítaná v RPMN. Celková suma na zaplatenie nie je 2.123,58 eur, ale skutočná suma
na zaplatenie je 3.436,44 eur. Skutočná výška RPMN je 72,42 % a nie 25,29 % ako je uvedené v zmluve.

V predmetnej zmluve chýba aj zákonom vyžadovaný údaj celková suma na zaplatenie. Predmetná
zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od
žalovaného. Dňa 25.11.2017 sa žalobca ako spotrebiteľ dozvedel od združenia na ochranu spotrebiteľa,
že predmetná zmluva je vadná - bezúročná a bezpoplatková a žalobca platil úroky bez právneho dôvodu
a žalobca do 2 rokov podal žalobu na súd. Výška skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov je

1.350,- eur, celková zaplatená suma 2.115,77 eur. 2.115,77 eur + 150 = 2.265,77 eur, 2.265,77 eur -
1.350 eur = 915,77 eur.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na ustanovenie § 136 písm. c, d/ CSP s tým, že
podaná žaloba je neprípustná. Poprel tvrdenia žalobcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou

zmluvy, táto je na samostatnom liste, oddelená od úverovej zmluvy a spĺňa zákonné podmienky pre
uzavretie vrátane § 5a ods. 1, písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. s tým že je nespornou a žalobcom
nepopretou skutočnosť, že si dohodu o zrážkach zo mzdy pred jej uzavretím mal možnosť prečítať,
oboznámiť sa s ňou a rozhodnúť sa o jej uzavretí alebo neuzavretí. Poukázal na body I. - III dohody s
tým, že žalobca ako prvý podpísal znenie dohody o zrážkach zo mzdy a takto podpísaný návrh predložil

žalovanému. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia zmluvy, rovnako
aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy
spĺňa všetky podmienky určené zákonom č. 250/2007 Z.z. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný
spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke
nevyžaduje ani nepredpokladá. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka

uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy a tie poukazuje
na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. K predformulovanosti znenia spotrebiteľských
dokumentov žaloba uviedol, že je prirodzenou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých
spotrebiteľských vzťahov. Poprel tvrdenia žalobcu o rozpore tohto zabezpečovacieho prostriedku s
právom Európskej únie. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje výkon zrážok, reguláciu tohto

inštitútu ponecháva výlučne na vôli vnútroštátneho zákonodarcu. Poukázal na novelu zákona č.
129/2010 z 15.12.2015, v ktorej boli plne zohľadnené a prebrané viaceré právne záväzné akty Európskej
únie. Ďalej žalobca poprel tvrdenia žalobcu o neuvedení doby trvania zmluvy a termínu konečnej
splatnosti úveru, poukázal na to, že z rozhodovacej praxe súdov vyššieho stupňa sa vo všeobecnosti
uznáva princíp odkazov uvedených v spotrebiteľských zmluvách označujúcich zmluvné dokumenty,

ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi
sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/
zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy
tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle čl. 14 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohytvoriace súčasť zmluvy o RU (č.l. 7, ods. 7. 1 písm. g/ zmluvných dojednaní. Deň splatnosti
poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená
požiadavka vyplývajúca zo zákonného ustanovenia. Zákonná náležitosť termín konečnej splatnosti

nie je požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil
spojenie dátum. Určenie konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedené dvoma spôsobmi a to určením
podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom
vyplývajúcim z čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej
splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. K dôvodu

pre bezúročnú povahu úveru, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti
splátok žalovaný poukázal na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy s tým, že uvádzanie spôsobu započítania zákonná úprava vyžaduje len v prípade, ak je
spotrebiteľský úver úročený viacerými úrokovými sadzbami. V tejto súvislosti okrem iných poukázal aj
na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o charaktere
zmluvných dojednaní a oznámenia veriteľa o schválení úveru žalobca uviedol, že v zmysle ustanovení

OZ zachovaná je požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je istina obsahujúca právny úkon
podpísaná konajúcom osobou. Žalovaný v ďalšom vymedzil pojem listina, poukázal na ustanovenie §
40 ods. 3 OZ a rozhodnutie NS SR sp.z. Cpj 33/01. K RPMN uviedol, že údaj o nej sa nenavrhuje a
nedojednávavzmysle§44 anasl.OZ,alesaurčujenazákladeprávetakýchúdajov,ktorémôžubyťasú
výsledkom dohody medzi stranami. Poukázal na bod 5 formuláru žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského

úveru revolvingového typu s tým, že nie je možné hovoriť, že nebol prijatý návrh na uzavretie zmluvy v
časti náležitosti o RPMN, nakoľko údaj RPMN sa určuje až s ohľadom na schválený úver a na základe
údajov úveru. Tie boli totožné, teda medzi bodom 5 a 6 nie je v otázke hodnôt vstupujúcich do výpočtu
RPMN žiadny rozdiel. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru
vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto

hodnota je v bode 6 presne uvedená. Pre výpočet RPMN majú totiž význam údaje: suma úveru, celkové
náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri
podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane určiteľným až
pri schválení úveru. Z toho dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu,
napokonžiadateľoúvernenavrhuježiadnykonkrétnydátum,kedymábyťúvervyplatený.Ďalejžalovaný

uviedol, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu samostatnej dohody o poskytovaní služieb s číslom
totožným ako číslom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná dohoda nepredstavovala integrálnu
súčasť zmluvného vzťahu. Poprel tvrdenia žalobcu o obsahu predmetnej dohody. Ide o dohodu o
poskytovaní služieb, teda nie iba možnosť odkladu splátok, ale aj ďalších služieb poskytovaných či
už z iniciatívy dlžníka alebo automaticky. Žalobca nikdy netvrdil, že by o dané služby nemal záujem,

že nechce platiť odplatu za možnosť ich poskytnutia a pod. Samotné poskytovanie služieb pritom
vo viacerých prípadoch predpokladá iniciatívne konanie dlžníka, u iných je logické, že ich dodávateľ
poskytuje automaticky. Žalobcu nič neoprávňuje spochybňovať vlastný a slobodný prejav vôle vykonaný
včaseuzavretiaprávnehoúkonu.Dohodajednoznačnevymedzuje,čojeprotiplnenímzajejuzatvorenie.
Poprel tvrdenia žalobcu, že dohoda neobsahovala možnosť výpovede s tým, že poukázal na sekciu

III záverečné ustanovenia. Uzatvorenie tejto dohody nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru. Táto
je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o
revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky
dohodu o poskytovaní služieb. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol.
3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného doručil súdu písomné vyjadrenie dňa 22.1.2018. Poprel vyjadrenie

žalovaného v celom rozsahu. Niet pochybností, že predmetná zmluva č. XXXXXXXXXX X. 7.5.2015 je
spotrebiteľská a on ako žalobca je v predmetnom úverovom vzťahu spotrebiteľ. Nejedná sa o žiadny
revolving. Každá dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v ten istý deň s hlavnou spotrebiteľskou
zmluvou je neplatná. A keby aj bola platná, zrážky zo mzdy boli žalobcovi vykonávané nad istinou
nezákonne - bez právneho dôvodu, pretože úroky boli zrážané bez právneho dôvodu, predmetný

úver je bezúročný a bez poplatkov. Preto exituje aj naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Je
neprípustné vopred zabezpečiť pohľadávku. Je neprípustné v čase podpisovania zmlúv žiadateľom o
úver považovať spotrebiteľa za dlžníka a tento ešte ani požiadanú sumu nedostal na účet. Predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobcom ako žiadateľom o úver dojednaná individuálne.
Podpis žalobcu na konci predmetnej dohody o zrážkach nepredstavuje individuálne dojednanie zmluvy.

Predformulovaný súhlas spotrebiteľa formálne dosiahnutý zmluvnou podmienkou nemožno považovať
za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovný písomný
súhlas vyžaduje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s výkonom zrážok z jeho mzdy,
ako aj rozsah vykonávaných zrážok, Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať okrem označeniaveriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých
zrážok. V prípade, ak tieto náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje tak sa považuje za
neplatnú podľa § 37 ods. 1 OZ. V predmetných dohodách chýba označenie platiteľa mzdy. Dohoda o

zrážkach zo mzdy je platná a prijateľná, ak bola uzatvorená individuálne na osobitnej listine, až potom
ako sa spotrebiteľ dostal do omeškania so splácaním úveru a v takom prípade by dohoda o zrážkach zo
mzdy obsahovala aj označenie platiteľa mzdy. Zabezpečovaná pohľadávka nie je v predmetnej dohode
o zrážkach zo mzdy vymedzená určito, preto sú predmetné dohody o zrážkach zo mzdy ako právny
úkon neplatné. V ďalšom žalobca opätovne poukázal na rozhodnutia iných súdov a špecifikoval, ktoré

náležitosti zmluva neobsahuje. Žalobca trvá na žalobnom návrhu, ibaže podľa listu žalovaného -
odpoveď na žiadosť z 8.12.2017 žalobca zaplatil v 100 % mesačnej splátke 81,82 eur v 28 mesačných
splátkach a 29 mesačnú splátku zaplatil vo výške 38,25 eur. Žalobca zaplatil celkom 2.329,21 eur -
1.350,-eurskutočneposkytnutásuma=979,21eur.Bezdôvodnéobohatenievskutočnostije979,21eur.
4. Uznesením č.k. 7Csp/243/2017-98 zo dňa 11.6.2020 súd v súlade s ustanovením § 139 CSP pripustil
zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.2.2018 uviedol, že považuje tvrdenia
o absencii obsahových náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch za nedôvodné. Žiadny zákon platný a účinný v SR a rovnako ani predpis
únijného práva (t.j. smernica 2008/48/ES) neurčuje a ani v čase uzavretia predmetných zmlúv neurčoval
nejaké rozdelenie splátky na časť istina, úrok a iné poplatky, ako to uvádza žalobca. Ak by zákonodarca

sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať
si tzv. amortizačnú tabuľku by nemala žiadny význam, keďže táto by už bola súčasťou zmluvy - ako
obligatórna náležitosť. Pri zavedení ustanovenia § 9 ods. 5 bolo zákonodarcom zjavne sledované
právo spotrebiteľa podľa článku 10 odstavec 2 písmeno i) smernice. Vzhľadom na uvedené je s
využitím výkladových metód teleologického výkladu práva, príp.teleologickej redukcie dôvodný záver

o tom, že znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je dôsledok nedokonalosti
implementačnej činnosti a jeho výklad by mal byť v súlade s výkladom smernice 2008/48/ES, ktorý práve
prezentoval únijný súd v rozhodnutí C-42/15. Exaktné uvádzanie termínu konečnej splatnosti je aj s
prihliadnutím na charakter uzatvoreného zmluvného vzťahu (ktorý predpokladá možnosť poskytnutia
revolvingu) iracionálne, preto je potrebné v tejto sfére vychádzať predovšetkým z doby trvania zmluvy,

ktorá je totožná s dátumom poslednej splátky úveru, resp. revolvingu. Ďalej žalovaný poprel tvrdenie
žalobcu o tom, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi a splátkový kalendár nemá písomnú formu, pretože nie je obojstranne podpísaný.
V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka zachovaná je požiadavka na písomnú formu právneho
úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou. Pojem „listina“ je v právnom

zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu. Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých
strán. Z hľadiska ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu
zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé
strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Aj v súdnej praxi sa ustálil názor,
že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými listami (hárkami), potom na to aby tvorili jednu

listinu, musia byť tieto spojené tak, aby tvorili technickú jednotu (porov. stanovisko NS SR sp. zn. Cpj.
33/01). Pokiaľ ide tvrdenie žalobcu o zahrnutí odplaty v zmysle dohody o poskytovaní služieb do
celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, poukázal žalovaný na ustanovenie § 2 písm.
g) v spojení s § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na to, že dohoda o poskytovaní služieb
bola uzatvorená ako samostatný právny úkon, jej uzatvorenie bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou

pre iný vzťah (článok I. bod 2 dohody), pričom výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, je
vylúčené, aby odplata za poskytovanie služieb v zmysle uvedenej dohody bola zahrnutá do výšky
RPMN, a to z dôvodu doplnkového a dobrovoľného charakteru tohto zmluvného dojednania. Zároveň
žalovaný napadol ako nedôvodné tvrdenie, že v predmetnej zmluve nie je správne uvedená celková
suma na zaplatenie. Tento údaj je totiž v predmetnej zmluve výslovne uvedený v bode 5., v bode 6.

a v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Údaj o uvedenej obsahovej náležitosti je v oboch
bodoch zmluvy označený v rozsahu: Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú
dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru). Ide o sumu vo výške 3436,44 eur. K tvrdeniam
žalobcu o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že žiadny právny predpis účinný
v čase uzavretia predmetnej dohody neuvádza, že uzatvorenie takejto dohody o zrážkach zo mzdy je

neprípustné. Žalovaný trvá na tom, že predmetná dohoda kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy, z
toho dôvodu je vylúčený záver o jej neprijateľnosti. Toto vyplýva výslovne aj z článku 1 ods. 2 smernice
Rady 93/13/EHS, podľa ktorého sa ustanovenia smernice upravujúce neprijateľné zmluvné podmienky
nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia členskýchštátov. Iide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka
a § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje neprípustnosť
alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Žalovaný

trvá na tom, že z obsahu vykonanej vôle žalobcu aj z ustanovení samotnej dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorých obsah na znak súhlasu svojim podpisom verifikoval, nemožno hodnoverne preukázať,
že by s takýmto dojednaním nesúhlasil, mal k nemu výhrady alebo námietky, resp. že by sa s jeho
obsahom neoboznámil, pričom k tomuto záveru prispieva aj skutočnosť, že až do podania žaloby obsah
dohody nespochybnil, iné začal tvrdiť až dodatočne v tomto konaní. Žalobca bol v dostatočnom časovom

predstihu pred uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere oboznámený s tým, že žalovaný bude na
zabezpečenie poskytnutého úveru požadovať aj eventuálne uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy,
nakoľko mu boli poskytnuté všetky zmluvné dokumenty na preštudovanie (pozn. medzi ktorými bol aj
formulár predmetnej dohody). Taktiež žalobca napadol neprípustnosť tvrdenia, že dohodou o zrážkach
zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je v tomto prípade. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6Co/142/2016 - 86. Pohľadávka titulom poskytnutia revolvingu, ktorá

je presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie, vzniká až po poskytnutí revolvingu,
t.j.včasetrvaniazmluvnéhovzťahu.Ztohodôvodupredmetnádohodaozrážkachzomzdyzabezpečuje
túto pohľadávku ako budúcu, nakoľko v čase uzavretia dohody táto pohľadávka ešte neexistuje. K
neurčitosti vymedzenia pohľadávky z dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky bude prirodzene odkazovať, resp. spájať sa s hlavným vzťahom, z ktorého

táto pohľadávka vznikla. Zabezpečovaná pohľadávka je teda kauzálne prepojená s titulom jej vzniku -
t.j. zmluvou o revolvingovom úvere, ktorá je v dohode o zrážkach zo mzdy označená. Exaktné uvedenie
výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy, a ani všeobecných požiadaviek na určitosť
právneho úkonu, potrebné. V čase vzniku hlavného záväzkového vzťahu, a teda aj uzavretia predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy nie je z praktického hľadiska účelné, ani reálne možné, aby sa v jej obsahu

exaktne uvádzala suma zabezpečovanej pohľadávky, a to v súvislosti prípadnou budúcou pohľadávkou
z poskytnutého revolvingu, nakoľko v tom čase nie je veriteľovi ako predkladateľovi návrhu dohody
známe,čidlžníkovibudereálneposkytnutýrevolving,resp.čizostranydlžníkavčasetrvaniauzavretého
záväzkového vzťahu nedôjde k vypovedaniu revolvingu alebo zrušeniu a vráteniu už poskytnutého
revolvingu. V zmysle uvedeného žalovaný zotrval na tom, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy

je perfektným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda je z hľadiska svojho
obsahu zrozumiteľná a určitá. Individualizácia platiteľa mzdy v texte dohody o zrážkach zo mzdy nemá
opodstatnenie, nakoľko povinná strana môže pristúpiť k zmene svojho zamestnania.

6. Na nariadené pojednávanie sa nedostavila právna zástupkyňa žalovaného, doručenie predvolania

na pojednávanie mala riadne vykázané - svoju neprítomnosť písomne ospravedlnila z dôvodu
hospodárnostikonaniaasúhlasila,abysúdkonalvneprítomnostižalovanéhoajehoprávnejzástupkyne.
Súd preto pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného a otvoril pojednávanie.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX vyplýva, že dňa 4.5.2015 žalovaný požiadal veriteľa o
spotrebiteľský úver revolvingového typu s nasledovnými údajmi: informatívny údaj o predpokladanej
mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude

uzavretá) 81,82 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur, so splatnosťou úveru (počet
splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 46,99 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j.
úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) 2.123,58 eur, predpokladaná
RPMN za úver 25,42 %, ročná úroková sadzba úver 17,40 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %,
poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. V bode 6 sú uvedené údaje o schválenom spotrebiteľskom

úvererevolvingovéhotypu-informatívnyúdajomesačnejplatbe(mesačnásplátkaspolusplatboupodľa
dohody o poskytovaní služieb) 81,82 eur, čiastka úveru 1.500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42,
mesačná splátka (vrátane úrokov) 46,9 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j úver + úroky
za celú dobu čerpania úveru) 2.123,58 eur, RPMN 25,29 %, ročná úroková sadzba úveru 17,40 %,
priemerná RPMN za úver 34,42 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. Táto žiadosť/zmluva bola

podpísaná žalobcom 4.5.2015 a žalovaným ako veriteľom dňa 7.5.2015. Súčasťou zmluvy boli zmluvné
dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu.
9. Zároveň strany dňa 7.5.2015 uzavreli dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX (žalobcom
podpísaná 4.5.2015, žalovaným 7.5.2015), ktorej predmetom bolo poskytovanie dohodnutých služiebk uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým, ako je číslo dohody. Dohoda zakladala
právo žalobcu ako zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Dohodnuté služby
mali byť podľa dohody doplnkové a dobrovoľné, nemali charakter podmienky alebo predpokladu na

uzavretia akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom. Podľa bodu 7.1 sa
žalobca zaviazal, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,58 %
zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru a zároveň sa zaviazal
splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru
a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V čl.II boli definované služby a ich

obsah. Išlo o službu informácie o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred
splatnosťou splátky, informácia po prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena
zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora
call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom.
10. Z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX vyhotovenej na samostatnej
predtlačenej listine súd zistil, že táto bola podpísaná žalobcom 4.5.2015 a žalovaným 7.5.2015. V čl.

I je uvedené, že dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Spoločnosť vyhlasuje,
že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo
poskytnutia úveru (revolvingu). Podľa čl. II. dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým,
že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto dohode potvrdzuje záujem uzavrieť dohodu ako prostriedok

zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú
vykonané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované spoločnosti. Obsahom čl. III
sú poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. V článku IV. je uvedené, že spoločnosť
bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na
základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1500,- eur. V zmysle zmluvy/

dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší
úver v rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú
tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru
(revolvingu), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených
pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/

vniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej len „pohľadávky“).
Podľa čl. V. predmetnej dohody strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na
zabezpečenie pohľadávok spoločnosti uvedených v čl.IV. tejto dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy,
príp. z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len zrážky zo
mzdy), ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (resp. platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je

zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy
v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na uvedený bankový účet pod VS č. XXXXXXXXXX
vo výške 81,82 eur mesačne. Zároveň je v tomto článku uvedené, že strany výslovne súhlasia s tým, že
pokiaľnebudevktoromkoľvekmesiacizrážkazomzdyvykonanávdohodnutejvýške(atozakéhokoľvek
dôvodu), ale bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných

pohľadávokvýškamesačnýchzrážokzomzdyvnajbližšomnasledujúcommesiacičimesiacochzvýšená
na dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady
všetkých pohľadávok v omeškaní, dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí. V čl.VI. sa strany
dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka (resp. iným platiteľom

príjmu) do doby než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na
základe alebo v súvislosti zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené. Spoločnosť plní túto povinnosť
bezodkladne. V čl. VIII. je uvedené, že táto dohoda sa uzatvára na dobu, kým budú splatené všetky
pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami
a môže byť zrušená či menená iba písomnou dohodou oboch strán.

11. Listom zo dňa 7.5.2015 žalovaný oznámil žalobcovi schválenie úveru s uvedením údajov o
schválenom úvere, v rámci ktorých bol aj dátum splatnosti splátok v priebehu periódy splácania 8
s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 8.6.2015 a dátumom splatnosti poslednej splátky úveru
8.11.2018. Zároveň žalovaný oznámil žalobcovi výšku odplaty za poskytnutie služby v zmysle dohody
o poskytovaní služieb 1.462,86 eur.

12. Podľa splátkového kalendára vystaveného žalovaným dňa 7.5.2015 mal žalobca platby uhrádzať na
stanovený účet vo výške 81,82 eur. Splátkový kalendár pozostáva zo 42 splátok s uvedením dátumu ich
splatnosti, pričom platba je súčtom mesačnej splátky úveru a splátky podľa dohody o poskytnutí služieb.13.Zlistužalovanéhozodňa8.7.2015adresovanéhospoločnostiKiaMotorsSlovakias.r.o.Tepličkanad
Váhom súd zistil, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú
so žalobcom a žiadal ho, aby vykonával pravidelné mesačné zrážky zo mzdy v sume 81,82 eur až do

vyrovnania celého dlhu. Ďalším listom zo dňa 25.2.2016 spoločnosť ANACO s.r.o. Bratislava požiadala
zamestnávateľa žalobcu v mene veriteľa - žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 81,82 eur mesačne.
14. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu KIA MOTORS SLOVAKIA boli k VS XXXXXXXXXX v
roku 2015 v prospech príjemcu - žalovaného vykonané zrážky vo výške 233,91 eur, v roku 2016 v

prospechžalovanéhoaspoločnostiPCAnacovovýške900,02eura163,64euravroku2017vprospech
žalovaného vo výške 818,20 eur. Podľa listu žalovaného zo dňa 8.12.2017 žalobcovi k uvedenému dňu
mal žalobca uhradených 28 splátok v 100 % výške. Splátku č. 29 mal uhradenú čiastočne vo výške
38,25 eur.
15. Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Predmetný úver č.
zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 7.mája 2015 je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože

v zmluve nie sú uvedené všetky zákonom vyžadované náležitosti. Ide o výšku úveru, pretože v zmluve
je uvedené výška úveru 1.500,- eur a žalobca ako spotrebiteľ dostal na účet iba 1.350,- eur o 150,-
eur, čo je poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol žalobcovi strhnutý ihneď. Ďalej v zmluve nie je
určito uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka na zaplatenie, pretože odplata
za doplnkovú službu, odklad splátok 3 mesiace nebola zarátaná v RPMN, ani v celkovej čiastke na

zaplatenie. Dohoda o poskytnutí služby úzko súvisí s hlavnou zmluvou, bola podpísaná v jeden deň
a takto uzatvorený zmluvný vzťah vytvára dojem, že ročná percentuálna miera nákladov, kde nie je
uvedená odplata za doplnkovú službu, je výhodná, že je nízka, avšak keď odplatu za doplnkovú službu
zaráta do RPMN tak skutočná výška RPMN vychádza byť oveľa vyššie ako je uvedená v zmluve.
Skutočná výška RPMN aj podľa internetovej kalkulačky pri výške úveru 1.350,- s mesačnou splátkou

81,82, doba splácania 42 mesiacov, dodatočný ten náklad 150,- eur poplatok za poskytnutie služby
vychádza RPMN 107,99 % a celková čiastka na zaplatenie je 3.586,44, čo dokazuje aj matematický
výpočet 81,82 x 42 mesiacov je 3.436,44 eur + 150,- eur poplatok za poskytnutie úveru, presne vychádza
suma 3.586,44 € a v predmetnej zmluve je uvedená celková čiastka na zaplatenie len 2.123,58 eur. Ďalej
vzmluveabsentujetermínkonečnejsplatnostiazročnosťjednotlivýchsplátokúveru.Oznámenieveriteľa

o schválení úveru dlžníkovi je jednostranne podpísaný dokument zo strany žalovaného, preto takýto
dokumentnemožnopovažovaťzasúčasťzmluvy.Zákonomvyžadovanénáležitostipokiaľsanachádzajú
v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, napr. termín konečnej splatnosti, k tomu uviedol, že
zákonom vyžadované náležitosti musia mať písomnú formu, oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi je jednostranne podpísaný dokument zo strany žalovaného a tak isto aj splátkový kalendár,

teda pokiaľ sa v spise nachádza, tak nie je podpísaný žiadnymi zmluvnými stranami. Nárok žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 979,21 eur nie je premlčaný a žalobca na túto sumu
má nárok. V spise by sa mal nachádzať dokument, ktorý svedčí o tom, koľko mesačných splátok a v
akej výške žalobca zaplatil, tento dokument je priamo od žalovaného. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
neplatná, lebo v čase podpisu zmluvy musí byť zabezpečovaná pohľadávka konkretizovaná, no a pre

neurčitosť tejto zabezpečovanej pohľadávky je nutné považovať zmluvu za neplatnú podľa § 37 Obč.
zákonníka. Jedná sa aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku, aj keď bola na osobitnej listine uzatvorená,
pretože nebola dojednaná individuálne, k tomuto poukázal na rozsudok KS Žilina spis. zn. 11Co/9/2018
zo dňa 30.1.2018. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi
17. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie

a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná stranadostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
20. Podľa § 11 ods. 1, písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.
21. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:

a) splnení povinností,
b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
22. Podľa §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
23. Podľa § 3 ods. 5, veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany

svojho práva.
24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“).
27. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29.Podľa§551ods. 1 Občianskehozákonníka uspokojenie pohľadávkymožnozabezpečiťpísomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než
by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
30. Pokiaľ sa týka žaloby v časti rozsudočného návrhu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a

žalovaným sa súd zaoberal možnosťou uplatniť nárok smerujúci k určeniu tzv. inej právnej skutočnosti,
pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Samotné určenie neplatnosti
právneho úkonu v zásade nemožno v súdnom spore požadovať, ibaže konkrétne regulácie s ohľadom
na charakter dotknutého vzťahu takýto postup pripúšťajú. Pri určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je nevyhnutné vychádzať zo znenia § 298 ods. 1 CSP, v

zmysle ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Dané ustanovenie

predstavuje odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu a z princípu ne ultra petitum. Skúmanie
neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých
zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr. všeobecné obchodné podmienky, poistné podmienky,
prepravné poriadky, reklamačné poriadky a pod.), pretože ak boli dodržané podmienky hmotného práva,predstavujú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ právna úprava umožňuje súdu skúmať neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a to dokonca bez návrhu, možno z toho vyvodiť, že aktívna
požiadavka spotrebiteľa na súdnu ochranu s vymedzením určovacieho petitu je plne oprávnená a má

svoj právny základ v spomínanom ustanovení § 298 ods. 1 CSP. S odkazom na dané ustanovenie je
žalobaourčenieneplatnostidohody ozrážkachzomzdyakoneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvzmysle
§ 137 písm. d/ CSP prípustná.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2015 predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne

dojednaná, jej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť, jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam
prípadu. V deň podpisu žiadosti o úver žalobca podpísal na samostatnej listine aj dohodu o zrážkach zo
mzdy, podľa ktorej súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy vo výške 81,82 eur, podpísal, že s
dohodousúhlasíaževeriteľjeoprávnenýpredložiťtútodohoduzamestnávateľovikedykoľvekvpriebehu
platnosti zmluvy o úvere. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac - nechtiac
nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky veriteľa

vyčíslenejzamestnávateľovibezsúdnejkontrolypodmienokobsiahnutýchvzmluve. Podpisomsamusel
žalobca podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v tých prípadoch,
ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej
časti zmluvy pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov. Naozaj môže nastať,
ak už nenastala, situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou

zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú
by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené
prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Inštitút
zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je

založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že
by prípadne poskytol žalobcovi inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho,
so zmluvou o úvere žalobca musela pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. S poukazom na
uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený

dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať. Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach
zo mzdy a úverová zmluva sa nenachádza na jednej listine a neobsahuje iba jeden podpis žalobcu.
32. V prejednávanej veci súd zároveň uvádza, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí
obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. Uvedené náležitosti dohoda o zrážkach zo

mzdy neobsahovala. Dohoda neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len
možné spôsoby jej vzniku (existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške). Vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky ako pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, príslušenstvom úveru
(revolvingov), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli a ďalšími prípadnými pohľadávkami
spoločnosti voči dlžníkovi, je neurčité, a preto neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, podľa

ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a
úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ

vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať,
pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v
prospechveriteľaajtojedôvod,prektoréjedohodaozrážkachzomzdyneakceptovateľnáaspoukazom
na uvedené neplatná. Pri uzatváraní dohody dlžník, musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje
dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 1.500,- eur v bode IV. dohody bola uvedená len v súvislosti s

označením poskytnutého úveru, táto suma nepredstavuje výšku pohľadávky, ktorá môže byť zrážaná zo
mzdy dlžníka (táto v skutočnosti je oveľa vyššia, navýšená o úroky či sankcie). Na dostatočné určenie
zabezpečovanej pohľadávky nepostačuje jej vymedzenie titulom jej vzniku (teda, že stačí uviesť, z
akého právneho vzťahu táto pohľadávka vznikne).
33. Súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym

zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že otom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a
je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
34. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy je súdu známy z jeho rozhodovacej

praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez
možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
35. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.
36.Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na

ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú

sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
37. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX
uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 7.5.2015 je absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie
§ 37 ods. 1 OZ. Dohoda o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá mala byť touto dohodou

zabezpečená a rovnako nebola medzi stranami individuálne dojednaná, a preto žalovaný nemá právo na
zrážky zo mzdy z tejto dohody, preto súd žalobe aj v tejto časti ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
38. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami došlo dňa 7.10.2015 k uzatvoreniu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.350,- eur.

39. Súd preskúmal predmetnú zmluvu, pričom zistil, že táto neobsahuje zákonom predpísané náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to konkrétne termíny splatnosti jednotlivých mesačných splátok a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2, písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z).
Pokiaľ žalovaný listom zo dňa 7.5.2015 oznámil žalobcovi ako dlžníkovi údaje o schválenom úvere
(okrem iného aj termíny splatnosti splátok a termín konečnej splatnosti), tento sa dozvedel niektoré

z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom, čo podpísal listinu označenú ako
žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu, pričom zákon vyžaduje, aby už pri uzatvorení zmluvy boli zmluvnými stranami
dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa
nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy a tieto nemôže určiť sám žalobca

jednostranne bez spoluúčasti dlžníka.

40. Súd preskúmal aj medzi stranami uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX X.o
dňa 7.5.2015, obsahom ktorej bol záväzok žalovaného poskytovať žalobcovi špecifikované služby
(informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky,

informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta,
prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné
stretnutie s viazaným finančným agentom) a záväzok žalobcu platiť za ne odmenu. Súd tieto služby
považoval za doplnkové služby súvisiace so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za služby, ktorá
bola predmetom dohody o poskytovaní služieb, mala byť podľa § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010

Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do
RPMN. Je celkom nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupoval a požadoval
uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služieb s uvedeným obsahom (k poskytnutiu viacerých služieb zrejme
ani nedošlo), čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu za tieto služby, ktorá
navyše predstavuje viac ako 100 % poskytnutého úveru. Týmto postupom, keď súčasne so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvára aj zmluvu o poskytovaní služby, realizovaným podľa názoru
súdu úplne cielene, veriteľ dosahuje to, že sa odplata za služby nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže
nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za služby, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé,
že práve tieto služby majú výrazne navyšovať celkový zisk veriteľa z poskytovania úverov. Podľa názorusúdu, týmto spôsobom (nezahrnutím odmeny za služby ako doplnkových služieb do celkových nákladov
aRPMN)dochádzakobchádzaniuzákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov. Súd preto zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá bola uzavretá súčasne

so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdil ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko svojím obsahom obchádza zákon.

41. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
povinné náležitosti - termíny splatnosti jednotlivých mesačných splátok a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru a je nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, ktoré
skutočnosti zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

42. V konaní okrem výšky skutočne čerpaného úveru 1.350,- eur nebola sporná ani výška žalobcom
realizovaných platieb 2.329,01 eur, ktorá vyplýva zo samotného vyčíslenia žalovaným v odpovedi na

žiadosť zo dňa 8.1.22017 adresovanej žalobcovi.

43. V ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie
bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa

bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho
sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne
neustanovuje. Jednou z foriem bezdôvodného obohatenia je získanie majetkového prospechu plnením
bez právneho dôvodu.

44. Vychádzajúc z uvedeného, ak žalovaný poskytol žalobcovi na základe zmluvy o úvere, ktorá je
bezúročnáabezpoplatkov,peňažnéprostriedkyvovýške1.350,-euražalobcažalovanémunasplatenie
úverupoukázalsumu2.329,01eur,došlonastranežalovanéhokbezdôvodnémuobohateniuzískanému
bez právneho dôvodu. Rozdiel predstavuje sumu 979,21 eur, ktorú sumu je povinný žalovaný vydať
žalobcovi, na úkor ktorého sa obohatil. Z uvedených dôvodov súd žalobe aj v časti o zaplatenie 979,21

eur ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).