Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. marec 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202284
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5618202284.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E.
B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov, matka: JUDr. O. J., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom
A. E. - R. - F., P. XXXX/XX a otec: JUDr. E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom A. E., M. H. XXXX/
X, zastúpený JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom v W., P. B. X, o návrhu matky na
úpravu rodičovských práv a povinností a na uloženie výchovného opatrenia a o vzájomnom návrhu otca
na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a o uloženie výchovného

opatrenia, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 8P/131/2018-510 zo dňa
28. 05. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 24 ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, §
37 ods. 2, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1 ZoR vzájomný návrh otca na zverenie maloletého do

striedavej osobnej starostlivosti zamietol (I.), maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom
obidvaja rodičia sú oprávnení ho zastupovať a spravovať jeho majetok (II.). Otcovi uložil povinnosť platiť
na výživu maloletého 100,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k
rukám matky počnúc 16. 08. 2018 (III.). Zameškané výživné na maloletého E. za obdobie od 16. 08.
2018 do vyhlásenia rozsudku vo výške 750,- eur uložil otcovi povinnosť uhradiť matke v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku (IV.). Upravil styk otca s maloletým E.
- každý pondelok od 14:00 hod., kedy si maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý

navštevuje, do 18:00 hod. kedy maloletého odovzdá matke v mieste jej bydliska,
- každý párny kalendárny týždeň od štvrtku od 14:00 hod., kedy si maloletého prevezme v školskom
zariadení, ktoré maloletý navštevuje, do piatku do 18:00 hod., kedy maloletého odovzdá matke v mieste
jej bydliska,
- každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 14:00 hod., kedy si maloletého prevezme v školskom
zariadení, ktoré maloletý navštevuje, do nedele do 17:00 hod., kedy maloletého odovzdá matke v mieste
jej bydliska,

- každý rok počas letných školských prázdnin od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od
01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.,
- každý rok počas jesenných školských prázdnin v prvý deň týchto prázdnin od 10:00 hod. do 18:00 hod.,- počas vianočných sviatkov každý rok 24.12. od 14:00 hod. do 19:00 hod., každý párny kalendárny rok
od 31.12. od 10:00 hod. do 05.01. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 10:00
hod. do 30.12. do 18:00 hod.,

- každý nepárny rok v deň polročných školských prázdnin od 10:00 hod. do 18:00 hod.,
- každý rok počas jarných školských prázdnin od pondelka, ktorý je prvým dňom jarných prázdnin od
9:00 hod. do nasledujúcej stredy do 18:00 hod.,
- každý rok počas veľkonočných školských prázdnin od Veľkonočnej nedele od 14:00 hod. do
nasledujúceho utorka do 18:00 hod.

Preberanie a odovzdávanie maloletého otcom v určených časoch styku počas rozsudkom upravených
školských prázdnin sa bude uskutočňovať v bydlisku matky.
Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase styku otcovi odovzdať
(V.). Uložil rodičom maloletého povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, referát poradensko-psychologických služieb v rozsahu 8
konzultácií (VI.). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (VII.). Matke a otcovi

uložil povinnosť na účet okresného súdu zaplatiť po 22,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(VIII., IX.). Mal za to, že pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti musia byť kumulatívne
splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady, ktorými sú 1/ súhlas aspoň jedného z rodičov so
zverením dieťaťa do takejto starostlivosti (v tomto prípade otca), 2/ záujem oboch rodičov o osobnú
starostlivosť o dieťa, 3/ spôsobilosť obidvoch rodičov dieťa vychovávať, 4/ lepšia možnosť zaistenia

potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného
z rodičov, 5/ jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do takejto starostlivosti. Pre zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti boli splnené predpoklady 1/, 2/, 3/, pretože obidvaja rodičia majú
vytvorené vhodné podmienky (materiálne, časové) pre výchovu a starostlivosť o syna a obidvaja majú
osobnostné predpoklady a spôsobilosť pre jeho výchovu. Obidvaja majú k dieťaťu vytvorený veľmi dobrý

vzťah a maloletý má rád obidvoch rodičov, avšak jeho citový vzťah k matke je najintenzívnejší. Matka
pre neho predstavuje oporu, osobu, ktorej sa môže so všetkým zdôveriť, je voči nej otvorený, jej výchova
je voľnejšia. Výchova otca je prísnejšia, maloletý pri ňom je menej otvorený. Je pravdepodobné, že
úroveň intenzity citového vzťahu dieťaťa k rodičom nie je spôsobená len tým, že žije u matky a tak
preferuje matku, ktorou je viac ovplyvňovaný, ako to tvrdí otec. Súčasný stav vzťahu dieťaťa ku každému

z rodičov ovplyvnili viaceré skutočnosti. Otec začal po rozvode rodičov posúvať intenzitu stykov so
synom až na úroveň striedavej osobnej starostlivosti, aby dosiahol rovnaký podiel na starostlivosti ako
matka, pričom v tom čase bol maloletý v predškolskom veku, kedy je väzba na matku ešte silná a
čoraz častejšie odlúčenie od matky vyvoláva u dieťaťa stres, že ju môže stratiť. Z toho vyplýva, že za
krátky čas (jeden rok) sa podstatne zúžil čas trávený s matkou. Ďalšou skutočnosťou ovplyvňujúcou

intenzitu vzťahu dieťaťa k rodičom bol spôsob ich výchovy, komunikácie (verbálnej i neverbálnej) s
dieťaťom. Zo znaleckého posudku vyplýva, že otec sa v minulosti nesprával k synovi vždy vhodne,
pretože bol voči synovi kritický, vyčítavý, zameraný na výkon a výsledok. Dieťa samo pred znalkyňou
zhodnotilo, že otec sa k nemu správa lepšie ako v minulosti, viac sa smeje, menej mu vyčíta rôzne veci,
čo potvrdila aj matka. Je zrejmé, že otec sa v prístupe k dieťaťu mení, postupne sa stáva empatickejším,

čo E. pozitívne vníma. Ďalej bol názoru, že aj konanie matky v čase začatia konania bolo neprimerané,
keď otcovi úplne znemožnila osobný kontakt so synom bez toho, že by dôvodnosť takéhoto zásahu
do výkonu rodičovských práv otca bola v konaní preukázaná a snažila sa okliesniť styk aj po dohode
o styku, čo nemožno vyhodnotiť inak, ako účelové a neadekvátne správanie zodpovedajúce reálnej
situácii. Na základe vykonaného dokazovania preto došiel k záveru, že nie je splnený predpoklad 4/,

a to, že takáto forma výchovy predstavuje lepšiu možnosť zaistenia záujmu dieťaťa ako jeho zverenie
do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Pre maloletého je vhodnejšie jeho zverenie do osobnej
starostlivosti matky, u ktorej má dieťa lepší psychický komfort a na ktorú je silno citovo naviazané a
zverením dieťaťa do starostlivosti matky budú vytvorené lepšie podmienky pre rozvoj súrodeneckého
vzťahu, pretože z jej manželstva sa narodil ďalší syn, čo by bolo pri striedavej osobnej starostlivosti z

časového hľadiska obmedzené. Naviac, pri dieťati do 12 rokov sa formuje jeho osobnosť a v kontakte
so svetom potrebuje bezpečie, a to sa viaže aj k miestu. Najmä malé deti potrebujú stabilitu, jedno
zázemie bez častých zmien a neistoty. Zároveň však je potrebné upraviť styk s druhým rodičom, ktorému
nebol zverený, aby tento nebol len rodičom víkendovým, ale podieľal sa na starostlivosti aj v bežné dni,
ktoré je spojené aj s prípravou do školy, so záujmovou činnosťou, tak aby mohol byť súčasťou bežného

denného režimu, vrátane plnenia povinností. Znalkyňa konštatovala, že neboli zistené prekážky pre
styk s otcom v širšom rozsahu, pričom aj maloletý vyjadril názor, že chce byť u mamy a s otcom sa
stretávať. Návrh otca na úpravu styku považoval za neprimerane široký, svojím rozsahom blížiaci sa
výkonustriedavejosobnejstarostlivosti(pravidelnekaždýtýždeň3dniajsprenocovaním+pondelky),čoje síce v záujme otca podieľať sa rovnocenne na starostlivosti a výchove dieťaťa, ale nie je v najlepšom
záujme maloletého. Z uvedených dôvodov (najintenzívnejší citový vzťah k matke, rozvoj súrodeneckých
vzťahov, problémová komunikácia rodičov) preto vymedzil styk s maloletým v súlade s odporučením

znalkyne a naviac ponechal aj úpravu styku počas každého pondelka po škole, na ktorú si už maloletý
zvykol, čím má otec možnosť podieľať sa na starostlivosti o syna aj v bežné školské dni, a to v týždni, keď
má víkendovú úpravu styku v pondelok a v nasledujúcom týždni bez víkendu bude s dieťaťom prakticky
tráviť 3 dni v pracovnom týždni, čo je dostatočný časový priestor, aby bol súčasťou života dieťaťa i
počas bežného dňa, ktorý je odlišný od víkendových, či prázdninových dní. Zároveň široko upravil styk

otca počas všetkých školských prázdnin, a to v rozsahu 1/2 prázdninových dní. Pri úprave styku mimo
prázdnin zmenil čas odovzdávania dieťaťa matke v nedeľu z 18,00 hod. na 17,00 hod., nakoľko dieťa
je už celý víkend u otca od piatku a po návrate zo styku potrebuje viac času na prípravu pred začatím
nového pracovného týždňa so školskou dochádzkou. Pri súdom upravenej šírke styku je predpoklad
upevnenia a prehĺbenia citového vzťahu maloletého k otcovi, čo môže vytvoriť vhodné podmienky pre
budúce rozšírenie styku, resp. možnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, tak ako to

bolo konštatované aj znalcom. Pri zastupovaní dieťaťa spravovanie jeho majetku ponechal toto právo
každému z rodičov, pretože z ust. § 28 ZoR vyplýva, že rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa matke
nedochádza k odňatiu, ani k obmedzeniu rodičovských práv otca a práva rodičov zostávajú rovnaké (§
28 ods. 1 ZoR). Rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov v prípadoch uvedených v
ust. § 28 ods. 3 a § 38 ZoR spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, k čomu však

nedošlo. U rodičov ide o neschopnosť konštruktívne komunikovať a spolupracovať v záujme dieťaťa,
pričomsajednáodlhodobýnežiaducistav,ktorýniesúschopníaochotnízmeniťapôsobiacinapsychiku
dieťaťa, ktoré ho ťažko prežíva, preto nariadil v záujme jeho zmeny podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d/
ZoR výchovné opatrenie vo forme povinnosti absolvovať psychologické poradenstvo obidvom rodičom
v rozsahu 8 konzultácií. Vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k maloletému upravil v súlade s návrhom

matky pre prípad zverenia do jej osobnej starostlivosti, s ktorým otec súhlasil, t. j. vo výške 100,- eur
mesačne od podania návrhu 16. 08. 2018, prihliadnuc k tomu, že zabezpečuje potreby dieťaťa v čase
stykov, ktoré sú upravené v širokom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že na výživu a výchovu syna otec prispel
celkovo cca 1 300,- eur, vznikol mu za rozhodné obdobie nedoplatok na výživnom vo výške 750,- eur,
ktoré mu uložil zaplatiť k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne zaviazal oboch

rodičov na náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP a žiadal ho zmeniť tak, že maloletý

bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti, pričom zastupovať a spravovať jeho majetok všetko
v bežných veciach sú oprávnení obidvaja rodičia, ktorým sa neukladá povinnosť platiť výživné a návrh
matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a jej návrh na uloženie výchovného opatrenia
zamietol, prípadne ho zrušil a vec mu v rozsahu odvolania vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Primárne nesúhlasil so zamietnutím jeho vzájomného návrhu na zverenie maloletého do striedavej

osobnej starostlivosti (I.) a s jeho zverením do osobnej starostlivosti matky (II.), v dôsledku čoho nemohol
súhlasiť ani s ostatnými nadväzujúcimi výrokmi o výživnom, hoci jeho výšku a splatnosť nerobil spornou
(III.) a zameškanom výživnom, ktorého vyčíslenie tam uvedenou sumou nenamietal (IV.). Namietal aj
rozsah úpravy styku otca s maloletým (V.) a proti výroku o trovách (VII.) sa odvolal iba z dôvodu, že
ide o výrok závislý od výrokov vo veci samej. Poukázal na to, že vo veci ide o ochranu rodinného

života, ktorého základným prvkom je byť spolu, a to napriek prípadným rozkolom vo vzťahu medzi
rodičmi a deťmi. Nijaký rozkol medzi ním a maloletým neexistuje, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého
dokazovania. Právom obidvoch rodičov je starať sa o dieťa, podieľať sa na jeho výchove v zásade
rovnakou mierou, čomu korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Výrazná
nerovnováha medzi rodičmi v starostlivosti o dieťa musí byť odôvodnená iba ochranou nejakého iného,

dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom musia byť preukázané konkrétne skutočnosti, čím sa
súd v odôvodnení rozsudku nezaoberal, hoci takýto iný záujem v konaní matkou tvrdený nebol, čím
výrazne bolo zasiahnuté do jeho práva starať sa o dieťa a podieľať sa na jeho výchove rovnakou
mierou ako ona, ako aj do práva dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Nesúhlasil s tým, že celý
obsah znaleckého posudku vypovedá o tom, že sa v minulosti nesprával vždy vyhovujúco, pretože

takýto záver z neho nevyplýva. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky súd odôvodnil
zistením znalkyne, že citový vzťah k matke je intenzívnejší, pretože matka pre neho predstavuje
oporu a osobu, ktorej sa môže so všetkým zdôveriť a jej výchova je voľnejšia. Znalkyňa pritom jeho
možno prísnejší spôsob výchovy, ktorým sa snaží vštepovať synovi isté základné a zásadné hranicesprávania sa a slušnosti, nevyhodnotila ako nevhodný. Znalkyňa neuviedla dôvody, pre ktoré je matka
pre syna preferenčným rodičom. Preferenčným rodičom je iba z dôvodu, že názory a vôľu maloletého
vytvára a formuje takmer dva roky výlučne sama, a to svojím svojvoľným zásahom do ich dohody o

striedavej starostlivosti. Nesúhlasil so závermi, že preferenčný vzťah vyvolala aj skutočnosť, že keď
maloletý navštevoval materskú školu, bol za krátky čas (jeden rok) podstatne zúžený čas maloletého
trávený s matkou, pretože takto realizovaná striedavá osobná starostlivosť bola výsledkom slobodnej
a dobrovoľnej dohody rodičov sledujúcej najlepší záujem dieťaťa, pričom práve konanie matky, ktorá
mu styk znemožňovala, bolo neadekvátne a účelové a takým je doteraz. Pri ochrane práva na rodinný

život rodiča a dieťaťa je prianie dieťaťa považované za vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu,
nie je však možné, aby súd jeho postoj bez ďalšieho prevzal a aby svoje rozhodnutie založil len na
jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu, pretože názor a prianie
syna, tak ako už uviedol, sú takmer dva roky formulované výlučne matkou. Poukázal aj na nevhodné
násilné správanie manžela matky voči jeho osobe. Pokiaľ súd za druhý dôvod nezverenia maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti označil potrebu rozvoja súrodeneckého vzťahu s bratom, ktorý sa 16.

01. 2020 narodil v rodine matky, mal za to, že riadne nevysvetlil, ako by striedavá osobná starostlivosť,
realizovaná v týždenných alebo iných frekvenciách mala zabrániť pestovaniu súrodeneckého vzťahu
s niekoľkomesačným dieťaťom. Ak by maloletý pociťoval potrebu vidieť a stretnúť sa s jeho malým
bračekom,pohraťsasním,niejeproblémkontaktovaťmatkuatakétostretnutieumožniť,očovšaknikdy
neprejavil záujem. Pritom narodenie ďalšieho dieťaťa Zákon o rodine ako kritérium pre posudzovanie

striedavej osobnej starostlivosti neuvádza. Pokiaľ súd poukázal na potrebu stability a jedného zázemia
bez častých zmien a neistoty pre formovanie osobnosti dieťaťa, z nijakého dôkazu nevyplynulo, že
zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti táto požiadavka naplnená nebude, naopak
zo záverov znaleckého dokazovania aj z výpovedí rodičov a názoru kolízneho opatrovníka vyplýva,
že tento sa cíti pri mame, aj pri ňom rovnako. Negatívny vplyv zmeny prostredia na fyzický alebo

psychický komfort syna nebol rodičmi tvrdený, ani dokazovaním preukázaný, pričom maloletý až do
svojich 5 rokov žil u neho a po rozchode vyše roka bola realizovaná striedavá osobná starostlivosť.
Ako rodičia majú vytvorené vhodné a porovnateľné materiálne podmienky a zázemie pre starostlivosť
zistenékolíznymopatrovníkom.Obidvajabývajúvjednommestevovzdialenosticca10minútpešo,teda
maloletý by v prípade striedavej osobnej starostlivosti navštevoval tú istú školu aj školský klub, naďalej

by sa venoval doterajším voľno časovým aktivitám, zostali by zachované jeho kamarátske, rodinné
väzby a navštevoval by toho istého lekára. Práve zachovanie terajšieho stavu by znamenalo neželanú
nemennosť. Rešpektoval vyjadrenie syna, pretože po odchode matky zo spoločnej domácnosti a po
ukončení striedavej starostlivosti z jej rozhodnutia je na bývanie v jej domácnosti zvyknutý. Rátal preto
s potrebou jeho adaptácie na skutočnosť, že v jeho domácnosti nebude prespávať už len ako návšteva

iba zo soboty na nedeľu v prvý nepárny týždeň mesiaca, ale bude tam plnohodnotne bývať v rovnakých
časových intervaloch ako u matky. Preto aj jeho bydlisko je pre maloletého ostrovom bezpečia a istoty.
Nesúhlasil ani s úpravou styku každý týždeň od štvrtka 14,00 hod. do piatka do 18,00 hod., pretože
žiadal styk od stredy 14,00 hod. Súd nezistil prekážky, pre ktoré by maloletý počas styku u neho nemohol
prespávať, no ním navrhovaný rozsah styku považoval za neprimeraný, pretože ide o rozsah styku

blížiaci sa striedavej osobnej starostlivosti. S uvedeným nesúhlasil, pretože syna v pondelok vyberá zo
školy o 14,00 hod., od 16,00 hod. do 17,30 hod. má tréning, od 18,00 hod. ho už odvádza matke, a preto
s ním netrávi celý deň. Ďalej má s ním podľa rozsudku tráviť víkend každý nepárny kalendárny týždeň,
teda 6 dní a každý párny kalendárny týždeň, čo sú 4 dni do mesiaca, preto pri štvortýždňovom mesiaci
s ním bude tráviť omnoho menej času ako so svojou matkou, napriek odporúčaniu znalkyne na úpravu

styku (vrátane nocľahu) v čo najširšom rozsahu. Pri ním navrhovanom styku by syna odprevádzal do
školy aspoň štyrikrát do mesiaca, pričom podľa rozsudku tak môže robiť iba dvakrát, čo je obrovský
nepomer s matkou a vôbec nemožno hovoriť o styku, ktorý je porovnateľný s SOS. Súd pritom uviedol
tie isté dôvody, pre ktoré neupravil styk aj o uvedený čas, na ktoré už prihliadal pri rozhodovaní o zverení
maloletého do osobnej starostlivosti. Neuviedol ale, ako konkrétna úprava styku so synom podľa jeho

návrhu negatívne ovplyvní rozvoj súrodeneckého vzťahu, či vôbec a v akom rozsahu požadovanou
úpravou styku utrpí citový vzťah k matke a z akého dôkazu toto zistenie vyplýva a ako vplýva na
požadovanýrozsahstykunedostatokkomunikáciesmatkou.Namietaltiežurčeniedobyukončeniastyku
s maloletým v nedeľu na 17,00 hod., pretože starostlivosť zabezpečuje plnohodnotne v celom rozsahu
vrátane jeho prípravy na školské vyučovanie a matka netvrdila, že sa ako otec nedokáže s ním na

vyučovanie pripraviť.

3. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, pretože spĺňa všetky atribúty odôvodnenia v zmysle ust. § 220 CSP. Nevhodnosťstriedavej starostlivosti zdôvodnil otec poukazujúc na závery znaleckého dokazovania a tiež aj na
vyjadrenie vôle dieťaťa, pričom ak tento názor nie je súladný s jeho vôľou nie je pre posúdenie veci
relevantné. Otca upozornila na to, že syn nechce po pobyte u neho od nedele do utorka tráviť v

jeho domácnosti ešte aj štvrtok, na čo otec nereflektoval, teda nesúhlasila s tým, že takáto forma
fungovania a starostlivosti v minulosti prebiehala bezproblémovo. Syn sa viackrát postavil na odpor,
ale keď pochopil, čo nasleduje, t. j. otcove zazeranie a výčitky, prirodzene rezignoval. Nepravdivé a v
rozpore so znaleckým dokazovaním je tvrdenie, že dieťa je manipulované a ovplyvňované. Dieťa má
právo vyjadriť svoj názor k otázkam, ktoré sa ho priamo dotýkajú, čo mu čiastočne umožňuje vyrovnať

jeho nerovné postavenie vo vzťahu k jeho zákonným zástupcom. Dieťa tým zároveň participuje na
formovaní vlastného života a budúcnosti. Maloletý je dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelý,
a preto je nutné jeho názor vnímať ako zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu, ktorý
je prvoradým hľadiskom pri posudzovaní všetkých záležitostí. Pretože maloletý má súrodenca, je
nevhodnosť striedavej starostlivosti argumentovaná okrem iného aj týmto súrodeneckým vzťahom.
Počas znaleckého dokazovania otec sám uviedol, že by chcel striedavú starostlivosť, ale prispôsobí sa

rozhodnutiu súdu, ak by to bolo čo najlepšie pre dieťa. Následne na striedavej starostlivosti trvá napriek
záverom znaleckého dokazovania, pričom nie záujem dieťaťa je prevažujúcim kritériom, ale záujem
otca ako rodiča. Otec s manželom komunikoval o novonarodenom synovi a rovnako sa všetci stretli aj
v dome otcových rodičov. Ako uviedol súd v odôvodnení, ani v prípade, že rodina žije usporiadaným
životom, nie je možné, aby každý rodič strávil s dieťaťom rovnaký čas. Preto kalkulácie koľko času a

hodín strávi dieťa u každého z rodičov sú scestné. Tvrdenia otca, že odprevádza syna do školy len
dvakrát, sú nepravdivé, keďže ho odprevádza do školy denne. To, čo sa snaží otec v konaní presadiť,
nie je záujmom syna, ale jedine jeho osobným záujmom. Pokiaľ bola znalkyňou odporučená frekvencia
styku každý druhý víkend od piatku do nedele a v ďalšom týždni dve popoludnia s prenocovaním, tak
nad rámec uvedeného zostali ponechané v prospech otca aj pondelkové popoludnia. Pokiaľ otec tvrdí,

že vlastne v pondelok popoludní so synom takmer ani nie je, tak sa to dá povedať o každom dni, s
výnimkou piatku, kedy syn nemá krúžky.

4. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky ďalej uviedol, že vôľa dieťaťa je jednostranne
formulovaná iba matkou - preferenčným rodičom, ktorý na maloletého informačne a výchovne pôsobí,

navyše v prostredí, ktoré je nepriateľské voči nemu. Preto bolo zrejmé, aká bude jeho odpoveď, s kým
chce tráviť čas, keď navyše u matky žije v komfortnej zóne s prístupom na internet a k elektronickým
zariadeniam. Preto nikoho neprekvapí, že z takéhoto prostredia by sa žiadnemu dieťaťu k druhému
rodičovi nechcelo. Dieťaťu je však treba ponúknuť aj niečo iné, napr. šport, na čo matka pri starostlivosti
o novorodenca pochopiteľne nemá čas. Preto mal za to, že hoc prísnejší spôsob výchovy z jeho strany je

vhodnejší, keďže jeho úlohou je určiť dieťaťu pravidlá a mantinely aj v prípade využívania elektronických
zariadení. Matka svojím konaním od augusta 2018 bránila synovi rozvíjať vzťah s ním, čo sa odrazilo v
jeho postoji k otázke, ako si predstavuje styk s otcom. Maloletý je vo veku, kedy aj krátke odlúčenie od
otca spôsobí ustálenie jeho predstavy o tom, že tento spôsob starostlivosti je ten správny. Znalkyňa vo
svojom posudku jasne uviedla, že maloletý nemá z neho strach, ani obavy, čo je v rozpore s tvrdením

matky, že dieťa má obavy mu niečo povedať. Pokiaľ uvádzala, že medzi maloletým a ním neexistuje
vzťah dôvery a že mu nie je oporou, nijako to nepreukázala, ani neosvedčila. Znalkyňa o jeho vzťahu
k synovi uviedla, že je kvalitný, čo podľa neho zahŕňa aj pocit bezpečia a dôvery, že sa na otca možno
spoľahnúť. Pokiaľ matka uviedla, že pokiaľ by mal ďalšie dieťa, situácia by bola iná, čo možno chápať
tak, že by súhlasila so striedavou starostlivosťou, jedná sa o ďalší posun v jej argumentácii. To, že novú

rodinu nemá, nemôže byť na ujmu jeho vzťahu s maloletým, ktorý je vo veku, kedy je nevyhnutné, aby s
ním trávil rovnaký čas ako s matkou, keďže sa formuje jeho osobnosť a mužský vzor, ktorý mu poskytuje
a ovplyvňuje tým jeho vyvíjajúce sa charakterové vlastnosti. Keďže nemá druhú rodinu, má viac času
a energie pre syna. Pokiaľ znalkyni na otázku, čo chce, aký styk, odpovedal, že hlavne chce, aby to
pre chlapca dopadlo dobre, uvedené zostalo naďalej v platnosti. Nemusí to dopadnúť dobre pre neho,

hlavne nech je v pohode chlapec. Na presadzovanie jeho bližšie nešpecifikovaných záujmov nie je ani
priestor vzhľadom na rozsah stretávania s ním, pričom súd žiadne jeho konanie za účelové neoznačil.

5. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca ďalej uviedla, že prístup k elektronike má syn aj v
otcovej domácnosti, takže poukazovanie na to, že trávi čas pri elektronických zariadeniach neobstojí.

Ako najpodstatnejší dôvod pre nevhodnosť striedavej starostlivosti súrodenecké vzťahy neuviedla,
poukázala len na to, že v rodine má E. nového súrodenca a takto to konštatoval aj súd, t. j. je to jeden,
ale nie jediný dôvod pre nevhodnosť striedavej starostlivosti. Otec chce byť pre syna mužským vzorom,
čo však môže byť len v tom, ako sa nesprávať k žene a ako si nebudovať kompletnú rodinu. Za ňu vždyhovorili skutky a nie slová. Pri hodnotení jej vzťahu s maloletým znalkyňou išlo o komplexné hodnotenie
a nie iba o obdobie ostatných mesiacov, na čo otec zabúda, keďže sa maloletému od útleho detstva
najviac venovala a uspokojovala všetky jeho potreby, a preto citový vzťah ku nej je intenzívnejší. Keby

mal maloletý rovnaký postoj k obom rodičom, identické skutočnosti by znalkyňa zistila aj u otca, avšak
zistila, že sa k nemu len lepšie správa ako v minulosti, teda jeho správanie nebolo vhodné.

6. Kolízny opatrovník maloletého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho,

čo uviedol v rámci konania otec maloletého, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie v konaní v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a
následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať
(§387ods.2CSP),keďžeaniotecvosvojomodvolaníneuviedolžiadnepodstatnéskutočnosti,sktorými

by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav
a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam otca krajský

súd dopĺňa, že na zistenie skutočného stavu veci (čl. 6, § 35 CMP) súd prvej inštancie nariadil
znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a
dospelých, ktorý ako osoba majúca odborné znalosti, na rozdiel od účastníkov konania, jednoznačne
po oboznámení sa s obsahom spisu, t. j. tvrdeniami otca skonštatoval, že zverenie maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov nie je v tejto etape jeho života v jeho záujme a vhodnejšie

je, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bol určený styk v širšom rozsahu, ktorý
zároveň aj určil. Svoje závery odôvodnil tým, že maloletý, aj keď obidvaja rodičia sú schopní zabezpečiť
osobnú starostlivosť a výchovu a ku každému má maloletý pozitívny vzťah, na matku je intenzívnejšie
citovo viazaný a cíti sa pri nej slobodnejší, matka uprednostňuje demokratickejší výchovný štýl a o
zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti by sa mohlo hovoriť, keď bude vstupovať do

obdobia dospievania, kedy je pre jeho zdravý osobnostný vývin nevyhnutný vzor otca. Uvedené závery
sú dôvodom nerovnováhy v starostlivosti rodičov o maloletého, pretože je to v jeho najlepšom záujme
(čl. 4 CMP). Samotný otec iný znalecký posudok (§ 209 ods. 1, 2 CSP) spochybňujúci závery súdom
ustanovenéhoznalcanepredložilaanivykonanienovéhoznaleckéhoposudkunenavrhol,pretosprávne,
vzhľadom na jeho presvedčivosť, úplnosť vo vzťahu k zadaniu a zásadám logického myslenia súd prvej

inštancie pri svojom rozhodovaní z neho vychádzal prihliadnuc aj k stanovisku maloletého, ktorý chcel
zotrvať v osobnej starostlivosti matky a s otcom sa stretávať a ktorý ako vyplýva zo záverov znaleckého
posudku nie je rodičmi vo svojom úsudku ovplyvňovaný a na svoj vek je vyspelý a jeho intelektové
schopnosti sú kvalitné (§ 38 CMP). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie preto vyplýva vzťah
medzi podstatnými skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi

závermi na strane druhej, z ktorého dôvodu spĺňa atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, a to aj vo vzťahu
k ostatným nadväzujúcim výrokom (III., IV., VII.), vrátane výroku, ktorým uložil rodičom maloletého
podrobiť sa odbornému poradenstvu (VI.), pretože podľa záverov znaleckého posudku rodičia nie sú
schopní spolu konštruktívne komunikovať a spolupracovať vo veciach maloletého a keby sa tak naučili
a vychádzali si v ústrety, naučili sa chápať jeden druhého a lepšie pred maloletým komunikovali,

uvedené správanie by bolo v prospech maloletého (čl. 4 CMP). Na základe uvedeného námietka otca
ohľadom nesprávneho, neodôvodneného rozhodnutia nie je dôvodná, pričom samotný fakt, že sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnil, neznamená, že jeho odôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto časť rozhodnutia kladené. Odvolací súd zdôrazňuje, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi

názormi a navrhovaným vyhodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami.10. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami otca, či už v
prvoinštančnomaleboodvolacomkonaní,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
potvrdil vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania, keďže podľa ust. § 52 CMP

žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, keď náhradu trov konania môže súd
priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, čo v predmetnom konaní preukázané
nebolo (§ 55 CMP).

11.Otrováchodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodolvychádzajúczust.§396ods.1CSPspoukazom

na § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal vychádzajúc z toho, že ani v
odvolacom konaní nezistil okolnosti, vzhľadom na ktoré by priznanie nároku na náhradu trov konania
niektorému z účastníkov bolo spravodlivé.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).