Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708207206
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1708207206.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne:
J. Š.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, Š., zastúpená: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, Bratislava, zastúpený: JUDr. Marcel
Boris, advokát, Vajnorská 8/A, Bratislava, 2/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30,

Bratislava, IČO: 31 335 004, 3./ LICITOR group, a.s., so sídlom Tajovského 5, Žilina, IČO: 36 421
561, 4/ R. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Čarnogurský, advokát,
Dostojevského rad 1, Bratislava, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. novembra 2013 č.k. 6C 124/2008-293 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa proti žalovaným
domáhala určenia neplatnosti dražby uskutočnenej žalovaným 3/ dňa 14.8.2008, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti,atorodinnýdomsúpisnéč.XXXXpostavenýnaparc.reg.„C“č.XXX/XXX,druhpozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX, druh pozemku ostatné plochy o
výmere 654 m2, zapísané na LV č. XXXX a parc. reg. „C“ č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere

562m2zapísanánaLVč.XXXX,vedenýmiSprávoukatastraG.,okresG.,obecŠ.,katastrálneúzemieE.
Š., s tým, že o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného v čase vydania napadnutého rozsudku (ďalej len „OSP“) po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách účinného do 1.1.2008, §§ 3 ods. 1, 5 ods. 1, 6 ods. 1, 7 ods. 1 až 3, 16 ods.
1, 24 ods. 1, 27 ods. 1 a 28 ods. 1 uvedeného zákona, § 36a daného zákona účinného od 1.1.2008,
§§ 21 ods. 2 až 4 uvedeného zákona, §§ 100 ods. 1, 2, 101a 102 Občianskeho zákonníka a § 40a
Občianskeho zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaný 4/ uzavreli dňa
15.5.2004 manželstvo. Dňa 5.4.2005 uzavrel žalovaný 2/ ako veriteľ a žalovaný 4/ ako dlžník zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške

2.400.000,-Sk. Dňa 5.4.2005 taktiež uzavrel žalovaný 2/ ako záložný veriteľ a žalovaný 4/ ako záložný
dlžník záložnú zmluvu na nehnuteľnú vec s príslušenstvom a mandátnu zmluvu, ktorej predmetom
bolo zabezpečenie uspokojenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej zo zmluvy o stavebnom
úvere vo výške 2.400.000,-Sk. Záložné právo bolo zriadené na parcely reg. „C“ č. XXX/XX, XXX/XXX
a rozostavanú stavbu rodinného domu. Kolaudačným rozhodnutím Obce Š. zo dňa 18.4.2007 bolo
povolené užívanie rodinného domu postavenom na parc. reg. „C“ č. XXX/XXX v katastrálnom území E.

Š.. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ uzavreli dňa 21.7.2008 zmluvu o opakovanej dražbe na nehnuteľné veci č.
XXXXXXX X XX/X, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. Š., ato rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele reg. „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parcela reg. „C“ č. XXX/XX, druh pozemku ostatné plochy o výmere
654 m2, zapísané na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na parcele reg. „C“ č. XXX/XX, druh pozemku

orná pôda o výmere 562 m2 zapísaná na LV č. XXXX, na základe zriadeného záložného práva dlžníka
a záložcu žalovaného 4/.

3. Vychádzal tiež zo zistenia, že žalovaný 3/ vydal dňa 24.7.2008 oznámenie o opakovanej dražbe s
miestom konania Y. P. na deň 14.8.2008 o 13.30 hod. Účastníkmi dražby konanej dňa 14.8.2008 bolo

šesť osôb. Notárskou zápisnicou zo dňa 14.8.2008 č. N 479/2008 osvedčila notárka I.. Ľ. Q. priebeh
piateho kola dražby, ktorej dražobníkom bola LICITOR Group, a.s., licitátorom I.. I. I. a vydražiteľom
C. J.. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. Š., a to rodinný
dom súpisné č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria o výmere 223 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy o výmere 654
m2, zapísané na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, druh pozemku orná

pôda o výmere 562 m2 zapísaná na LV č. XXXX. Cena dosiahnutá dražením bola vo výške 3.400.000,-
Sk. Navrhovateľom dražby bola Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.

4. Mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.2.2013 č.k. 5C 597/2008-138
bolo určené, že nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. XXXX postavená na parc. reg. „C“ č. XXX/XXX

zapísaná na LV č. XXXX, vydanom Správou katastra G., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného 4/.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba žalobkyne zo dňa 18.8.2008 na určenie neplatnosti dražby
uskutočnenej žalovaným 3/ dňa 14.8.2008 bola podaná včas. Dal do pozornosti, že žalobkyňa ako

dôvod neplatnosti dražby uplatnila výlučne skutočnosť, že záložná zmluva uzavretá medzi žalovaným
2/ a žalovaným 4/ počas trvania jej manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným 4/ je
neplatným právnym úkonom, preto sa nezaoberal prípadnými dôvodmi neplatnosti dražby tvrdenými
žalovaným 4/, keďže tento nebol žalobcom. Uviedol, že bol viazaný žalobou čo do skutkového
vymedzenia určeného žalobkyňou, keď ust. § 40a Občianskeho zákonníka postihuje relevantný právny

úkon z dôvodu, že tento bol prípadne uzavretý bez súhlasu žalobkyne, hoci jeho predmetom bola vec
patriaca do BSM a uzavretie týchto právnych úkonov nemožno považovať za bežnú vec podľa § 145
Občianskeho zákonníka, iba relatívnou neplatnosťou. Žalobkyňa sa teda podľa súdu prvej inštancie
musela tejto neplatnosti náležite dovolať, a to voči všetkým ostatným účastníkom právneho vzťahu, ak
osoba dovolávajúca sa neplatnosti nebola účastníkom tohto právneho úkonu. Dôvodil, že žalobkyňa

sa preto k vyvolaniu sledovaného účinku musela dovolať neplatnosti voči všetkým účastníkom záložnej
zmluvy, teda voči žalovaným 2/ a 4/ v trojročnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa nasledujúceho po
uzavretí záložnej zmluvy (od 6.4.2008). Mal za to, že predmetom námietky premlčania nebolo záložné
právoakotaké,zktoréhodôvodupodľasúduprvejinštancienemožnovoveciuplatniťrežimdruhejvety§
100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa záložné práva nepremlčujú skôr, než zabezpečená

pohľadávka.

6. Argumentoval, že ak by aj malo byť v konaní dostatočne preukázané dovolanie sa neplatnosti
právnych úkonov žalobkyňou vo vzťahu k žalovanému 4/, ktoré tvrdenia žalobkyne boli preukázané iba
dosvedčením žalovaného 4/, keď jeho výpoveď vzhľadom na jeho postavenie ako strany sporu súd prvej

inštancie vyhodnotil za nepresvedčivú, neobstojí tvrdenie, že sa relatívnej neplatnosti dovolala účinne
voči žalovanému 2/ ako záložnému veriteľovi. Uviedol, že v konaní nebola táto skutočnosť preukazovaná
žiadnym iným dôkazom okrem svedeckej výpovede svedkov G. a K., ktorí tvrdili, že sa v mene žalobkyne
ako jej právni zástupcovia dovolávali neplatnosti na mieste konania dražby, prípadne v komunikácii so
žalovaným 2/. Oprávnenosť konať v mene žalobkyne (hmotnoprávne zastúpenie) zo strany uvedených

svedkov mal však za nepreukázanú a účinky ich konania voči jeho adresátom za spochybnené. Zároveň
mal za nepreukázané, že bol žalovaný 2/ počas tvrdeného dovolania sa neplatnosti právnych úkonov
na dražbe prítomný. Taktiež uviedol, že v konaní nebol okrem tvrdenia svedkov predložený žiaden ďalší
dôkaz o uplatnení námietky neplatnosti v komunikácii so žalovaným 2/, ktorého predloženie si sporové
súdne konanie vyžaduje. Samotnú žalobu označil za podanú po uplynutí premlčacej lehoty na dovolanie

saneplatnostiprávnehoúkonu,pričomdaldopozornosti,žeúčinkydovolaniasaneplatnostimohlinastať
až doručením žaloby žalovanému 2/.7. Vzhľadom na nenaplnenie zákonom predpokladaných podmienok pre dovolanie sa neplatnosti
záložnej zmluvy a za predpokladu, že žalobkyňa ako jediný dôvod neplatnosti dražby označila túto
skutkovú okolnosť, mal za to, že tvrdená neplatnosť záložnej zmluvy nemohla spôsobiť neplatnosť

vykonanej dražby, na základe ktorej sa príklepom licitátora stal žalovaný 1/ vlastníkom dražených
nehnuteľností.

8. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie
žalobkyňa a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zdôraznila, že súd prvej inštancie ako otázku predbežnú riešil, či záložná zmluva, na základe ktorej bola
dražba dňa 14.8.2008 vykonávaná, je alebo nie je neplatným právnym úkonom. Uviedla, že v čase jej
uzavretia nemala vedomosť o jej uzavretí. Rozporovala konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že
sa nedovolala účinne jej neplatnosti s poukazom na svedecké výpovede svedkov G. a K.. Mala za to,
že Občiansky súdny poriadok nepozná hierarchiu, na základe ktorej by rozdeľoval dôkazy podľa sily,
keď svedecká výpoveď je podľa jej názoru rovnocenným dôkazom objasňujúcim skutkový stav, keď súd

má možnosť kladenia otázok svedkovi za účelom objasnenia skutkového stavu. Poukázala na to, že v
rámci prvoinštančného konania nebolo nikým spochybnené jej hmotnoprávne zastupovanie uvedeným
svedkami, ktorí sa v jej mene relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy dovolali, keď svedkom bol i advokát
zastupujúci ju v začiatku preskúmavaného konania.

9. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žalovaný 1/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nehnuteľnosti vydražil v súlade so zákonom, nemal
žiadnu vedomosť o akomkoľvek dôvode jej neplatnosti, pretože žalovaní 2/ a 3/ ho nikdy neupozornili
na žiadnu skutočnosť spochybňujúcu výlučné vlastnícke právo žalovaného 4/ k predmetu dražby. Mal
za preukázané, že žalovaný 4/ nikdy nedisponoval takým množstvom finančných prostriedkov, aby

stavbu nehnuteľnosti mohol dokončiť bez poskytnutia úveru, preto podľa jeho názoru žalobkyňa o
uzavretí týchto zmlúv musela mať vedomosť. Spochybnenie výlučného vlastníctva žalovaného 4/ k
daným nehnuteľnostiam nevyplývalo ani z príslušného listu vlastníctva. Uviedol, že vlastnícke právo
nadobudol v dobrej viere. Mal za nepreukázané účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti záložnej
zmluvy žalobkyňou, preto zmluvu o úvere a záložnú zmluvu v čase konania dražby označil za

platné právne úkony. Tvrdil, že zo strany žalobkyne došlo rozhodne k dodatočnému konkludentnému
schváleniu uzavretia uvedených právnych úkonov žalovaným 4/, o ktorých musela mať vedomosť.
Zmluva o zriadení záložného práva bola navyše zapísaná i na liste vlastníctva, do ktorého mala
žalobkyňa možnosť nahliadať. Vedomosť žalobkyne o predmetných zmluvách naznačil i svedok G. a
taktiež i samotný žalovaný 4/, podľa ktorého vedomosť o pôžičkách mala manželka až vtedy, keď nastali

problémy. Uviedol, že žalobkyňa sa i podieľala na úhrade záväzkov zo zmlúv vyplývajúcich. Mal za to,
že ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách porušené neboli.

10.Žalovaný2/vrámcisvojhopísomnéhovyjadreniakpodanémuodvolaniužalobkynežiadalnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že bol vo veci zistený riadne

skutkový stav , ktorý bol i náležite právne posúdený.

11. Žalovaní 3/, 4/ sa k podanému odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.

12. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite
novéhoprocesnéhoporiadkuúčinnéhood1.7.2016(zákonč.160/2015Z.z.)podanímodvolaniažalobcu
proti preskúmavanému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom
prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o odvolaní rozhodnúť.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.16.Podľa§157ods.2OSPakoprocesnejnormyplatnejaúčinnejvčasevydanianapadnutéhorozsudku
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy sa ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. S citovaným ustanovením korešponduje i aktuálne znenie ust. § 220 ods. 2 CSP.

18.Zuvedenéhovyplýva,žezákladnýmatribútomodôvodneniakaždéhosúdnehorozhodnutiajeprávne
posúdenie veci a presvedčivosť odôvodnenia.

19. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v citovaných ustanoveniach o zákonných
náležitostiach odôvodnenia je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného obsahu súdneho rozhodnutia

sa prejavuje v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku
dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. V rozpore s
korektným a ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 OSP alebo § 220 ods. 2 CSP je úplný či
čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva rozpornosť a nesúlad so
zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď nie je zrejmé,
z akého dôvodu súd prvej inštancie neuveril obsahom výpovedí svedkov G. a K. o existencii ich
hmotnoprávneho zastúpenia žalobkyne a existencii úkonov smerujúcich k dovolaniu sa neplatnosti
úverovej a záložnej zmluvy, keď podľa odôvodenia napadnutého rozsudku ich nevyhodnotil za

nedôveryhodné, prípadne účelové, len ich vyhodnotil ako dôkazné prostriedky so slabou dôkaznou
hodnotouspotreboupodporyďalšímidôkaznýmiprostriedkami.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia
však nevysvetlil, na základe akých konkrétnych úvah k tomuto záveru dospel a prečo považoval dôkaznú
povinnosť zo strany žalobkyne v tomto smere za neunesenú, čo samo o sebe spôsobuje neprípustnú
arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia zakladajúcu skutkovú podstatu pre zrušenie rozhodnutia podľa

§ 389 ods. 1, písm. b/ CSP. V tomto smere odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobkyne za
plne dôvodnú.

21. Ďalším procesným pochybením súdu prvej inštancie bolo podľa názoru odvolacieho súdu
nedostatočné právne posúdenie vec, keď súd prvej inštancie nekonformne posudzoval platnosť

relevantnej dražby konanej dňa 14.8.2008 len z hľadiska platnosti či neplatnosti úverovej a záložnej
zmluvy uzavretej medzi žalovanými 2/ a 4/ dôvodiac, že takto vymedzila skutkové okolnosti veci
žalobkyňa v žalobe.

22. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, veta prvá, v prípade, ak boli

porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

23. Je potrebné zaoberať sa náležite dikciou citovaného ustanovenia a otázkou, či v konaní o neplatnosť
dražby je konajúci súd viazaný skutkovými okolnosťami vymedzenými žalobou, od ktorých ukrátenie na

svojich právach v rámci konania o neplatnosť dražby žalobca odvíja, resp. či konajúci súd v prípade
existencie rozporu zistených skutkových okolností s týmto zákonom má na túto situáciu prihliadať
ex offo a poskytnúť súdnu ochranu takto ukrátenej osobe bez ohľadu na okruh skutkových okolností
vymedzených žalobou. Navyše je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v danom prípade okruh
skutkových okolností, titulom ktorých je dražba realizovaná dňa 14.8.2008 neplatná, bol žalobkyňou i

rozšírený v priebehu súdneho konania (viď písomné podania zo dňa 7.2.2013 a zo dňa 27.9.2013),
ktoré rozšírenie súd prvej inštancie opomenul. Taktiež neprihliadol na rozšírenie okruhu skutkových
okolností o tú žalobkyňou tvrdenú skutočnosť, že v čase realizácie dražby boli pohľadávky žalovaného
2/ vyplývajúce zo zmluvy o úvere uhradené.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné v predmetnom konaní zaoberať sa otázkou
charakteru účinkov súdneho rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.2.2013 č.k. 5C
597/2008-138, v ktorom došlo k určeniu, že nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné č. XXXX postavená na
parc. reg. „C“ č. XXX/XXX zapísaná na LV č. XXXX vydaného Správou katastra Pezinok pre katastrálneúzemie E. Š., obec Š., okres G., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 4/.
Podľa posúdenia charakteru účinkov tohto súdneho rozhodnutia (konštitutívny alebo deklaratórny) bolo
potom potrebné ustáliť, či žalobkyňa bola alebo nebola vlastníčkou draženej nehnuteľnosti už v čase

realizácie dražby a či teda bol zákon č. 527/2002 Z.z. dodržaný alebo porušený. Ak sa súd prvej inštancie
s týmito právnymi aspektmi veci nevysporiadal, napadnuté rozhodnutie je podľa názoru odvolacieho
súdu predčasné.

25.Vytknuténedostatkyodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyúsťujúdoabsencieprávnehoposúdenia

veci ako zákonnej náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP a § 220
ods. 2 CSP a predstavujú odňatie práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie.

26. Odvolací súd ich však nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť
prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by
strana sporu mala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu prvej inštancie a došlo by

tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací
súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal
nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania.

27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie procesným postupom spočívajúcim v nezákonnom
odôvodnení napadnutého rozhodnutia znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva (náležité bránenie sa proti argumentom súdu v rámci odvolacieho konania) v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno v rámci zachovania
dvojinštančnosti súdneho konania napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

28. Podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď
v rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie v odôvodnení nového rozhodnutia rozobrať
všetky vyššie uvedené právne aspekty veci, s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude musieť
byť presvedčivé a preskúmateľné (§ 391 ods. 3 CSP).

29. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).