Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613214538
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6613214538.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
Stavebné bytové družstvo Fiľakovo, so sídlom Kalinčiakova 8, 986 01 Fiľakovo, IČO: 30 229 014, právne
zast. JUDr. Martin Landl, advokát, M. Rázusa 47/4825, 984 01 Lučenec proti žalovanému Spoločenstvo
vlastníkov bytov Námestie Slobody, so sídlom Námestie Slobody 764/24, 986 01 Fiľakovo, IČO: 37 948
989, právne zast. JUDr. Renáta Endrődyová, advokátka, Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec o zaplatenie
34.693,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.
k. 13Cb/10/2014-189 zo dňa 6. augusta 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/10/2014-189 zo dňa 6. augusta 2020 p o t v r
d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 34.693,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 11.774,72 Eur od
16.02.2012dozaplatenia,9%zosumy7.626,78Eurod01.03.2012dozaplatenia,9%zosumy2.167,85

Eur od 15.12.2011 do zaplatenia, 9 % zo sumy 12.520,44 Eur od 15.01.2012 do zaplatenia, 9 % zo
sumy 411,85 Eur od 13.03.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vo výroku II. rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v celosti, vo výške ako
bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch od právoplatnosti
tohto uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou zo dňa 08.08.2012 v konaní vedenom na

súde prvej inštancie pod pôvodnou sp. zn. 13Cb/10/2014 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie
sumy 19.401,50 Eur, pričom uviedol, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o dodávke tepla č. 01/2012
dňa 23.12.2011, žalovaný za riadne a včas poskytnuté služby neuhradil faktúry č. 1201087 splatnú dňa
15.02.2012 na sumu 11.774,72 Eur a č. 1202245 splatnú dňa 29.02.2012 na sumu 7.626,78 Eur a
žalobcovi tak vznikol nárok aj na úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 11.774,72 Eur od 16.02.2012
do zaplatenia a vo výške 9 % zo sumy 7.626,78 Eur od 01.03.2012 do zaplatenia

3. Žalobca si žalobou zo dňa 08.08.2012 v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod pôvodnou sp.
zn. 13Cb/11/2014 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 15.292,06 Eur, pričom uviedol,
že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o dodávke tepla č. 01/2011 dňa 21.12.2010, žalovaný za riadne a
včas poskytnuté služby neuhradil faktúry č. 1111608 splatnú dňa 15.12.2011 na sumu 2.167,85 Eur,č. 1112624 splatnú dňa 15.01.2012 na sumu 12.520,44 Eur, č. 1203289 splatnú dňa 13.03.2012 na
sumu 411,85 Eur a faktúru č. 1111604 splatnú dňa 15.12.2011 na sumu 7.610,90 Eur uhradil po lehote
splatnosti, a to dňa 10.04.2012 sumu 1.610,90 Eur, dňa 20.04.2012 sumu 2.000,- Eur, dňa 05.06.2012

sumu 2.000,- Eur a dňa 06.07.2012 sumu 2.000,- Eur a žalobcovi tak vznikol nárok aj na úroky z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.167,85 Eur od 15.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy
12.520,44 Eur od 15.01.2012 do zaplatenia a vo výške 9 % zo sumy 411,85 Eur od 13.03.2012 do
zaplatenia, ako aj právo na úrok z omeškania z faktúry, ktorá bola uhradená až po lehote splatnosti, a
to vo výške 9 % zo sumy 7.610,90 Eur od 15.12.2011 do 09.04.2012, t.j. spolu za 116 dní omeškania v

celkovej výške 217,69 Eur; vo výške 9 % zo sumy 6.000,- Eur od 11.04.2012 do 19.04.2012, t.j. spolu
za 8 dní omeškania v celkovej výške 11,83 Eur; vo výške 9 % zo sumy 4.000,- Eur od 21.04.2012 do
04.06.2012, t.j. spolu za 44 dní omeškania v celkovej výške 43,39 Eur a vo výške 9 % zo sumy 2.000,-
Eur od 06.06.2012 do 05.07.2012, t.j. spolu za 29 dní omeškania v celkovej výške 14,30 Eur,

4. Uznesením č.k. 13Cb/10/2011-61 zo dňa 17.03.2014 súd prvej inštancie spojil na spoločné konanie

a rozhodnutie konania vedené pod sp. zn. 13Cb/10/2014 a sp. zn. 13Cb/11/2014 s tým, že ďalej budú
vedené pod sp. zn. 13Cb/10/2014, a teda predmetom konania bolo spolu zaplatenie sumy 34.693,56
Eur s príslušenstvom.

5. Podľa súdu prvej inštancie uplatnené právo žalobcu bolo nesporným čo do právneho dôvodu ako

aj výšky a spornou zostala otázka, či došlo k zániku pohľadávky žalobcu zápočtom, keďže žalovaný v
konaní vzniesol niekoľko kompenzačných námietok, ktoré sa týkali pohľadávok titulom bezdôvodného
obohatenia, a to pohľadávky vo výške 9.316,47 Eur za odber plynu, ktorý žalovaný nakupoval v roku
2010 priamo od SPP, pohľadávky spolu vo výške 11.449,77 Eur prijatím duplicitných platieb na úhradu
faktúry č. 1103260 v sume 2.000,- Eur, č. 1104278 v sume 4.087,72 Eur, č. 1105292 v sume 2.315,82

Eur, č. 1106319 v sume 1.514,75 Eur a č. 1107406 v sume 1.531,48 Eur, teda spolu v sume 11.449,77
Eur a pohľadávky za užívanie kotolne za obdobie od 26.10.2012 do 26.10.2014 vo výške 11.957,52 Eur,
za obdobie od 27.10.2014 do 27.03.2015 vo výške 2.491,15 Eur a za obdobie od marca 2015 do marca
2020 vo výške 23.915,04 Eur.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v rámci obrany voči uplatnenému právu žalobcu žalovaný
uviedol, že v roku 2010 nakupoval plyn priamo od SPP, za ktorý zaplatil sumu 107.113,15 Eur a žalobca
prispel na nákup v roku 2010 len platbami vo výške 25.055,- Eur a 6.000,- Eur, pričom za roky 2010, 2011
a čiastočne aj rok 2012 vystavil žalobca žalovanému faktúry za spotrebu tepla tak, ako keby bol plyn
dodával on. V započítacom prejave zo dňa 16.06.2014 žalovaný existenciu započítateľnej pohľadávky

vo výške 9.316,47 Eur odobratím plynu žalobcom od žalovaného bez zmluvného vzťahu síce konštatuje,
ale bez bližšej špecifikácie a konkretizácie, nie je zrejmé kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, keďže
plyn nenakupoval jednorázovo, ale opakovane, teda ktorá platba v prospech SPP je tou pohľadávkou
z bezdôvodného obohatenia, ktorú voči pohľadávkam žalobcu započítava. Identifikácia započítateľnej
pohľadávkyjepritomdôležitáprekonštatovanie,ktorápohľadávkazapočítanímzaniká.Pretopodľasúdu

prvej inštancie započítací prejav žalovaného zo dňa 16.06.2014 v rozsahu špecifikácie započítateľnej
pohľadávky žalovaného vo výške 9.316,47 Eur nie je dostatočne určitý a žalovaný existenciu takejto
pohľadávky nepreukázal.

7. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný preukázal existenciu započítateľnej pohľadávky vo výške

11.449,77 Eur titulom duplicitných platieb a v tejto časti započítací prejav žalovaného zo dňa
16.06.2014 bol dostatočne jasný a zrozumiteľný. Pokiaľ však ide o splatnosť tejto pohľadávky, súd
prvej inštancie s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2895/99, Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Ncdo/5/2014 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/1642/2006 uviedol, že splatnosť
pohľadávky, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia, nie je zákonom určená a keďže medzi

stranami sporu nedošlo ani k dohode o splnení, je potom časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné
obohatenie prvý deň potom, kedy ten, na úkor koho bol získaný, požiada toho, kto bezdôvodné
obohatenie je povinný vydať, o splnenie. Započítací prejav dlžníka, ktorým započítava svoju pohľadávku
vzniknutú titulom bezdôvodného obohatenia voči veriteľovi, nemôže nahradiť predchádzajúcu výzvu na
vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktorú je viazaná splatnosť bezdôvodného obohatenia. Napriek

skutočnosti, že súd prvej inštancie nemal pochybnosti o existencii bezdôvodného obohatenia na strane
žalobcu vo výške 11.449,77 Eur titulom duplicitných platieb, dospel k záveru, že takáto pohľadávka nie je
spôsobilá na započítanie, pretože nenastala jej splatnosť. Podľa súdu prvej inštancie rovnako je tomu aj
u pohľadávok, u ktorých síce konštatoval, že nie je dôvodné započítanie, pretože nebola preukázaná ichexistencia alebo započítanie nebolo dostatočne určité, avšak aj keby existencia týchto pohľadávok bola
preukázaná, výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného preukázaná nebola.
Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia je obsiahnutá jedine v zápočte zo dňa 06.09.2011, a

to na sumu 8.709,25 Eur, ale táto pohľadávka zanikla zápočtom v zmysle kompenzačnej námietky v
odpore k platobnému rozkazu č.k. 13Rob/220/2011-24 zo dňa 22.09.2011. Žalovaný v podaní zo dňa
20.07.2012 urobenom v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 13Cb/99/2011 obsahovo
poukazuje na písomnú výzvu zo dňa 26.05.2011 na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak žiadna
takáto výzva súdu prvej inštancie doručená nebola a keďže žalobca popieral, že by vôbec bol na vydanie

bezdôvodného obohatenia vyzývaný, potom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného
na preukázanie takejto výzvy, k čomu nedošlo.

8. Vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia užívaním kotolne súd prvej inštancie poukázal na to, že
je potrebné skúmať otázku kto z hľadiska hmotného práva je subjektom, ktorý bezdôvodné obohatenie
získal a kto je subjektom na úkor koho bolo takéto bezdôvodné obohatenie získané. Žalovaný tvrdil, že

predmetný priestor kotolne nie je nebytovým priestorom, poukazujúc na rozhodnutie Okresného súdu
Lučenec č.k. 8C/23/2009-648, ktorým bola žaloba Stavebného bytového družstva Fiľakovo o určenie,
že je vlastníkom kotolne - nebytového priestoru zamietnutá s tým, že keďže sa nejedná o nebytový
priestor, môže sa jednať jedine o priestor spoločný a tento priestor teda je v podielovom vlastníctve
jednotlivých vlastníkov bytov, ktorí právo vymáhať pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia na

žalovaného postúpili. K otázke vlastníctva predmetnej kotolne súd prvej inštancie poukázal na body
9-12 rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/815/2015 s tým, že z názoru odvolacieho
súdu síce vyplýva, že otázka vlastníckeho práva vyriešená nebola, avšak je možné konštatovať, že k
prevodu spoluvlastníckych podielov na spoločných priestoroch, ak teda kotolňu nie je možné považovať
za nebytový priestor, nedošlo. Z uvedeného dôvodu preto výkladom a contrario, ak žaloba žalobcu

o určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru bola zamietnutá, podľa súdu prvej inštancie
nie je možné automaticky vyvodiť, že žalovaný, resp. jednotliví vlastníci bytov sú zároveň podieloví
spoluvlastníci predmetnej kotolne. Z uvedeného bolo možné konštatovať, že ak jednotliví vlastníci
združení v Spoločenstve vlastníkov bytov Fiľakovo nie sú vlastníkmi predmetnej kotolne, pretože
spoluvlastnícke podiely na nich zákonným spôsobom neprešli, tak potom nemohlo vzniknúť ani právo z

bezdôvodného obohatenia titulom užívania kotolne, ktorá nie je v ich vlastníctve a toto právo ani nemohli
na žalovaného postúpiť.

9. Podľa súdu prvej inštancie určité pochybnosti o vlastníckom práve žalovaného boli vyjadrené aj
vo vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného, ktorá na pojednávaní 28.05.2020 uviedla: „Ak sa teda

nejedná o nebytový priestor, vychádza nám z toho, že sa jedná o spoločný priestor, a teda jednotliví
vlastníci bytov by mali byť aj spoluvlastníkmi týchto spoločných priestorov, mali právo na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu, k čomu však nedošlo.“ a na pojednávaní dňa 09.03.2020 uviedla: „Mohli
by sme polemizovať kto je skutočným vlastníkom tohto priestoru a komu by eventuálne vzniklo právo
na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na tejto kotolni, keď fakticky kotolňa vykurovala tri bytové

domy, ale v súčasnosti je už nefunkčná, každý z týchto domov má vlastné vykurovanie, ale to podľa
môjho názoru nie je otázka relevantná.“. Podľa názoru súdu prvej inštancie je relevantnou otázkou
kto je vlastníkom predmetnej kotolne za stavu, keď spoluvlastnícke právo nebolo na jednotlivých
vlastníkov-bývalýchčlenovbytovéhodružstvaprevedenéaakspoluvlastníckeprávoneboloprevedené,
nemohli toto vlastníci bytov ani nadobudnúť, následne preto nemohli uplatniť práva vyplývajúce z ich

neexistujúceho vlastníckeho práva a postúpiť pohľadávku titulom užívania veci, o ktorej síce tvrdia, že
je v ich vlastníctve, ale v skutočnosti k prevodu spoluvlastníckeho podielu nedošlo.

10. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie kompenzačné námietky žalovaného neakceptoval a s
poukazom na nespornosť žalobcom uplatneného práva, keďže žalovaný voči istine ani uplatnenému

úroku nenamietal, žalobe vyhovel a pretože žalobca bol v konaní úspešný, súd prvej inštancie mu priznal
aj právo na náhradu trov konania od žalovaného v celosti.

11. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“). Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobužalobcu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, prípadne aby
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nemal preukázané, že žalovaný
vyzvalžalobcunaúhradusumy11.449,77Eur.Žalovanýpoukázalnato,žežiadalopripojeniespisusúdu
prvej inštancie sp. zn. 13Cb/99/2011, z ktorého vyplýva, že žalovaný žiadal v uvedenom konaní žalobcu
o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 11.449,77. Z prednesu právnej zástupkyne žalovaného
na pojednávaní dňa 07.06.2012 v konaní sp. zn. 13Cb/99/2011 vyplýva, že žalovaný mal za to, že

duplicitnou úhradou faktúr došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň na tomto
pojednávaní vzniesla právna zástupkyňa žalovaného protinávrh, ktorým uplatnila nárok žalovaného na
zaplatenie sumy 21.617,95 Eur, pričom uviedla, že listom zo dňa 26.05.2011 bol žalobca vyzvaný na
vydanie bezdôvodného obohatenia a toto tvrdenie nijak právny zástupca žalobcu nerozporoval, teda
s ním súhlasil. Žalovaný má za to, že vznesenie protinávrhu na zaplatenie sumy 21.617,95 Eur na
pojednávaní dňa 07.06.2012 v konaní sp. zn. 13Cb/99/2011 je možné považovať za výzvu na zaplatenie

tejto pohľadávky, ktorú následne bližšie špecifikovala právna zástupkyňa žalovaného v podaní súdu zo
dňa 20.07.2012 v konaní sp. zn. 13Cb/99/2011, v ktorom uviedla, že žalovaný eviduje voči žalobcovi
pohľadávku celkom vo výške 21.691,36 Eur, z toho výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu
11.449,77 Eur. Uvedeným písomným podaním síce právna zástupkyňa žalovaného zároveň upustila od
vzneseného protinávrhu, nakoľko svoju pohľadávku mienil vysporiadať žalovaný so žalobcom ďalším

zápočtom vzájomných pohľadávok, to však nič nemení na skutočnosti, že z prednesov strán sporu a
ich písomných podaní v konaní sp. zn. 13Cb/99/2011 nepochybne vyplýva, že na zaplatenie uvedenej
pohľadávky bol žalobca žalovaným vyzvaný.
13. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne interpretoval obsah podaného odporu zo dňa
22.09.2011 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Rob/220/2011-24 zo dňa

22.08.2011, keď konštatoval, že pohľadávka žalobcu vo výške 8.709,25 Eur zanikla vznesením
kompenzačnej námietky v tomto odpore. Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25.7.2011 si
uplatnil žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 7.918,32 Eur. Podaním zo dňa 13.02.2012
vzal žalobca čiastočne návrh späť čo do žalovanej istiny a uviedol, že žalovaný celú istinu uhradil a
žaloval len dlžné úroky z omeškania vo výške 294,09 Eur. Zároveň je potrebné uviesť, že z obsahu

zápočtu zo dňa 06.09.2011 vyplýva, že jeho predmetom boli práve aj pohľadávky z uplatnených faktúr,
a teda po ich zániku ešte stále zostala žalovanému voči žalobcovi pohľadávka vo výške 8.709,25 Eur,
ktorá teda nemohla zaniknúť vznesením kompenzačnej námietky v konaní sp. zn. 13Rob/220/2011,
keďže pohľadávky, ktoré boli predmetom tohto konania bezpochyby zanikli skôr ako bola uvedená
kompenzačná námietka vznesená.

14. K argumentácii súdu prvej inštancie vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu za užívanie priestorov
kotolne žalovaný s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/815/2015 zo
dňa20.11.2019konštatoval,žesúdprvejinštancieopomenulskutočnosť,ževkonanísp.zn.8C/23/2019
bolo úlohou súdu vysporiadať sa so žalobným návrhom žalobcu, ktorý tvrdil, že je vlastníkom kotolne,

a to z dôvodu, že táto vykuruje viac bytových domov. Predmetom právneho posúdenia v konaní sp.
zn. 8C/23/2009 nebolo určenie vlastníckeho práva k spornej kotolni vo všeobecnosti, ale len určenie,
či vlastníkom kotolne je žalobca a súdy obidvoch stupňov usúdili, že žalobca vlastníkom uvedenej
kotolne nie je, nakoľko táto nie je nebytovým priestorom v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb..
Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa nijak nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, že priestory

spornej kotolne sú spoločnými zariadeniami domu v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb.. Súd
prvej inštancie opomenul fakt, že v konaní sp. zn. 8C/23/2009 súdy obidvoch stupňov vychádzali z
predpokladu, že sporná kotolňa vykuruje viac bytových domov a otázku určenia vlastníckeho práva k
tomuto priestoru riešili výlučne s ohľadom na tento fakt, ktorý bol však skutočnosťou v čase podania
žaloby, teda v roku 2009. Žalovaný však uviedol pred súdom prvej inštancie, že situácia vo vzťahu k

spornej kotolni sa časom postupne úplne zmenila a v súčasnosti je skutkový stav taký, že priestory
pôvodnej kotolne sú už niekoľko rokov prázdne, technologické zariadenie bolo žalobcom odstránené
a priestory boli vypratané, nakoľko všetky bytové domy, ktoré pôvodne uvedená kotolňa vykurovala
majú dnes už vlastné vykurovanie. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu je potom potrebné
konštatovať, že uvedené priestory je potrebné považovať za spoločné zariadenia domu v zmysle § 2

ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., a potom sú jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
oprávnení požadovať za užívanie týchto priestorov aj primeranú odplatu.15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie po skutkovom a
právnom posúdení veci ako správne v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
trovy konania vo výške 100%.

16. Podľa žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním, že žalobcu na
zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 11.449,77 Eur titulom duplicitných platieb vyzval.
Žalovaný na pojednávaní dňa 28.05.2020 substancoval svoje skutkové tvrdenie o tom, že žalobcu
vyzval na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 11.449,77 Eur tak, že táto výzva mala

byť uskutočnená písomným podaním žalovaného zo dňa 20.07.2012 v konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod sp. zn. 13Cb/99/2011, pričom žalovaný na preukázanie tohto svojho konkrétneho
tvrdenia žiadal pripojiť súdny spis sp. zn. 13Cb/99/2011. Podľa žalobcu však podanie žalovaného zo dňa
20.07.2012 žiadny hmotno-právny úkon, ktorý by bolo možné považovať za výzvu žalobcu na zaplatenie
sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 11.449,77 Eur neobsahovalo. Žalobca zdôraznil, že aby
podanie v civilnom procese bolo možné považovať za hmotno-právny úkon výzvy na zaplatenie dlžnej

sumy je nutné, aby obsahovalo prejav vôle žalovaného smerujúci k tomu, že žalovaný žiada zaplatenie
sumy bezdôvodného obohatenia. Z podania je však zrejmé, že žalovaný len uviedol, že eviduje voči
žalobcovi pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 11.449,77 Eur, avšak sám žalovaný
v podaní uvádza, že si túto pohľadávku voči žalobcovi v predmetnom konaní neuplatňuje.

17. Žalobca tiež zdôraznil, že Civilný sporový poriadok je postavený na zásade formálnej pravdy, a
keďže podanie žalovaného nie je možné považovať za hmotno-právny úkon výzvy na zaplatenie dlžnej
sumy, nie je možné prihliadať na dodatočné tvrdenia žalovaného v odvolaní, že výzva na zaplatenie
dlžnej sumy mala byť obsiahnutá v prednese žalovaného na pojednávaní, ktoré sa konalo v inom
súdnom konaní na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13Cb/99/2011. Pokiaľ žalovaný uviedol, že

výzva na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia z titulu duplicitnej úhrady faktúr mala byť vykonaná
predmetným podaním, súd prvej inštancie bol oprávnený túto skutočnosť zisťovať výlučne z podania
ako dôkazu, ktorý označil žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia a nebol oprávnený sám vyhľadávať
dôkazy v celom súdnom spise sp. zn. 13Cb/99/2011 a nahradiť tak procesnú aktivitu žalovaného.
Zároveňvšakžalobcapoukázalnaskutočnosť,ževýzvanavydaniebezdôvodnéhoobohateniazdôvodu

duplicitných platieb nebola obsiahnutá ani v prednese právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní
dňa 07.06.2012 v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13Cb/99/2011. Žalovaný
na pojednávaní uviedol, že si ešte len uplatní samostatným návrhom zaplatenie sumy 11.449,77 Eur,
k čomu však nedošlo.

18. K poukazu žalovaného v odvolaní na jeho prednes v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod sp. zn. 13Cb/99/2011 s tým, že žalobcu vyzval na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia
písomnou výzvou zo dňa 26.05.2011, pričom žalobca túto skutočnosť v predmetnom konaní nepoprel,
podľa žalobcu je potrebné zdôrazniť, že ide o iné konanie, ktoré sa navyše riadilo v tom čase platnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca v tomto konaní jednoznačne poprel doručenie

akejkoľvek výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo strany žalovaného. Preto, ak žalovaný tvrdil, že žalobcovi
doručoval výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, zaťažovalo ho v tomto smere aj dôkazné bremeno, ktoré
však neuniesol, keď žiadnu výzvu nedoložil a nepreukázal tak svoje skutkové tvrdenie.

19. K tvrdeniu žalovaného, že nie je správny záver súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalovaného voči

žalobcovi vo výške 8.709,25 Eur zanikla vznesením kompenzačnej námietky v odpore proti platobnému
rozkazu sp. zn. 13Rob/220/2011 žalobca zdôraznil, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd
prvej inštancie zamietol kompenzačnú námietku žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia vo
výške 9.316,47 Eur z titulu platieb SPP za odobratý plyn aj z dôvodu neurčitosti započítacieho prejavu
žalovaného. Podľa žalobcu zo započítacieho prejavu žalovaného z vymedzenia pohľadávky nemožno

zistiť, za aké obdobie malo k neoprávnenému odberu plynu dochádzať, v akej výške mala byť celková
pohľadávka a pohľadávku preto nie je možné nezameniteľne identifikovať. Žalovaný v odpore uviedol,
že malo ísť o pohľadávku z dôvodu, že žalovaný v roku 2010 nakupoval plyn priamo od SPP, za ktorý
zaplatil sumu vo výške 107.113,15 Eur a ktorý mal využiť žalobca. Pokiaľ však žalovaný platil SPP za
plyn,bezdôvodnéobohatenievzniklosamostatneprikaždejjednotlivejplatbežalovaného,ktorúvykonal,

a preto bolo potrebné (aj s ohľadom na skutočnosť, že väčšia časť tejto pohľadávky zanikla započítaním
v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13Cb/99/2011) presne špecifikovať, ktorá
z týchto platieb mala byť započítaná voči pohľadávke žalobcu. Pokiaľ toto vymedzenie v započítacomprejave absentuje, je jednostranný započítací prejav žalovaného v tejto časti neurčitý, a preto absolútne
neplatný.

20. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dal v rozhodnutí žalovanému jasnú odpoveď, prečo kotolňu nie je
možné považovať za spoločné zariadenie bytového domu. Keďže jednotliví vlastníci bytov a nebytových
priestorov nie sú podielovými spoluvlastníkmi kotolne, neboli ani subjektom, ktorému vznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by mohli previesť na žalovaného.

21. Dňa 08.09.2020 súd prvej inštancie doručoval žalovanému vyjadrenie žalobcu k odvolaniu s
tým, aby sa ku nemu v lehote 10 dní od doručenia písomne vyjadril (§ 374 ods. 1 CSP). Pretože
žalovaný mal v tomto civilnom sporovom konaní zástupcu so splnomocnením na celé konanie, ktorý
mal elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, súd prvej inštancie písomnosti doručoval len
zástupcovižalovaného,atodojehoelektronickejschránky(§105ods.1a§110ods.1CSP).Písomnosti
boli právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 14.09.2020, čo preukazuje elektronická doručenka.

Žalovaný sa k veci nevyjadril.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd

pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.03.2021,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

23. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

24. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako
odberateľom dňa 23.12.2011 Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 01/2012 a dňa 21.12.2010 Zmluvu
o dodávke a odbere tepla č. 01/2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.01.2012, a to podľa § 19 zákona

č. 657/2004 Z. z. v platnom znení a § 269 až 275 Obchodného zákonníka, v spojení s §§ 43 až 51
Občianskeho zákonníka a zákonom č. 182/1993 Z. z. a 276/2001 Z. z. v ich platnom znení.

25. Žalobca fakturoval žalovanému cenu za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody faktúrou č. 1201087
splatnoudňa15.02.2012zamesiacjanuár2012vsume11.774,72Eur,faktúrouč.1202245splatnoudňa

29.02.2012 za mesiac február 2012 v sume 7.626,78 Eur, faktúrou č. 1111604 splatnou dňa 15.12.2011
za mesiac november 2011 v sume 7.610,90 Eur a faktúrou č. 1111624 splatnou dňa 15.01.2012 za
mesiac december 2011 v sume 12.520,44 Eur. Faktúrou č. 1111608 splatnou dňa 15.12.2011 žalobca
dofakturoval žalovanému cenu tepla na základe zistených vád meračov tepla za obdobie apríl 2011 -
október 2011 v sume 2.167,85 Eur.

26. Dňa 16.06.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného, v ktorom uviedol, že
predkladá zápočet vzájomných pohľadávok, ktorý bol zaslaný žalobcovi. Jednalo sa o úkon zo dňa
16.06.2014 označený ako Započítanie vzájomných pohľadávok, v ktorom uviedol, že má podľa svojej
evidencie voči žalobcovi ku dnešnému dňu pohľadávku vo výške 20.766,24 Eur s príslušenstvom, a to

z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalobcu odobratím plynu od žalovaného
bez zmluvného základu a bez následnej úhrady ceny za odobratý plyn (ku dnešnému dňu ešte v sume
9.316,47 Eur) a prijatím platieb na úhradu faktúr č. 1103260 v sume 2.000,- Eur, č. 1104278 v sume
4.087,72 Eur, č. 1105292 v sume 2.315,82 Eur, č. 1106319 v sume 1.514,75 Eur a č. 1107406 v sume
1.531,48 Eur (spolu v sume 11.449,77 Eur), v čase kedy už uvedené pohľadávky boli zaniknuté z

dôvodu ich zániku zápočtom zo dňa 06.09.2012 podľa prehľadu platieb priloženého v prílohe tohto
zápočtu. Žalobca má voči žalovanému ku dnešnému dňu ešte pohľadávku vo výške 34.501,64 Eur z
titulu nezaplatených faktúr č. 1111608, č. 11112624, č. 1203289, č. 1201087 a č. 1202245. V súlade s §
580 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovaný jednostranne započítava svoje vyššie uvedené vzájomné
pohľadávky vo výške, v akej sa kryjú. Prílohou predmetného úkonu bol aj Celkový prehľad platieb.

27. Dňa 18.11.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného, v ktorom uviedol, že
predkladá zápočet vzájomných pohľadávok, ktorý bol zaslaný žalobcovi. Jednalo sa o úkon zo dňa
12.11.2014 označený ako Vyčíslenie sumy bezdôvodného obohatenia a započítanie vzájomných
pohľadávok, ktorým sa žalovaný obrátil na žalobcu vo veci vydania bezdôvodného obohatenia,ku ktorému na strane žalobcu dochádza bezodplatným užívaním nebytových priestorov v suteréne
bytového domu č.s. 764, konkrétne kotolne, ktoré užíva žalobca bez platnej zmluvy o nájme a bez platby
primeraného nájomného, pričom ide o spoločné priestory v bytovom dome č.s. 764 a ako také sú teda

spoluvlastníctvom všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome. Vychádzajúc
z primeranej ceny za prenájom 1,30 Eur/m2/mesačne pri ploche 383,25 m2 za 2 roky spätne ide o
sumu 11.957,52 Eur. Na schôdzi spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa
26.10.2014 sa jednotliví vlastníci bytov dohodli, že celú svoju pohľadávku vzniknutú voči žalobcovi
z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 26.10.2012 do 26.10.2014 vo výške 11.957,52

Eur postupujú na žalovaného a tiež ho splnomocnili, aby túto pohľadávku od žalobcu vymáhal. Na
základe uvedených skutočností si týmto žalovaný uplatňuje voči žalobcovi svoj nárok na vydanie sumy
bezdôvodného obohatenia vo výške 13.957,52 Eur. Po poslednom započítaní vzájomných pohľadávok
zo dňa 16.06.2014 eviduje žalovaný svoj dlh voči žalobcovi vo výške 13.735,40 Eur. V súlade s § 580 a
nasl. Občianskeho zákonníka jednostranne započítava vyššie uvedené vzájomné pohľadávky vo výške,
v akej sa kryjú. Prílohou podania bola aj Fotokópia zápisnice zo schôdze spoločenstva vlastníkov bytov.

28. Dňa 21.04.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného, v ktorom uviedol, že
predkladá zápočet vzájomných pohľadávok, ktorý bol zaslaný žalobcovi. Jednalo sa o úkon zo dňa
21.04.2015 označený ako Vyčíslenie sumy bezdôvodného obohatenia a započítanie vzájomných
pohľadávok časť II., v ktorom žalovaný určil výšku bezdôvodného obohatenia za užívania kotolne za
obdobie od 27.10.2014 do 27.03.2015 v sume 2.491,15 Eur, ktorú jednostranne započítal s tým, že

po poslednom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 12.11.2014 eviduje svoj dlh voči žalobcovi vo
výške 1.777,88 Eur.
29. Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. 8C/23/2009-648 zo dňa 15.05.2015, v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 13Co/815/2015-936 zo dňa 20.11.2019, v právnej veci
navrhovateľa Stavebné bytové družstvo Fiľakovo proti jednotlivým vlastníkom bytov ako odporcom,

rozhodol, že návrh navrhovateľa na určenie, že je vlastníkom kotolne - nebytového priestoru
nachádzajúceho sa v suteréne vchodu č. 24 v nehnuteľnosti evidovanej v LV č. XXXX pre k.ú. E., Obec
Fiľakovo, na Okresnom úrade Lučenec, katastrálny odbor ako bytový dom súp. č. 764 stojaci na parc.
č. 11820, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1361 m2, ktorý pozostáva z I. rezerva, bývalá uhoľňa
vo výmere 145,5 m2, II. dielňa opravárenská vo výmere 19 m2, III. predsieň vo výmere 17,50 m2, IV.

miestnosť pre rozvádzať vo výmere 16 m2, V. miestnosť pre reguláciu plynu vo výmere 11 m2, VI.
strojovňa vo výmere 104,85 m2, VII. plynová kotolňa vo výmere 60,60 m2, VIII. miestnosť pre obsluhu +
WCvovýmere8,80m2,spoluvýmeranebytovéhopriestoru383,25m2(primárnypetit),resp.eventuálny
petit v prípade, že sa primárny petit ukáže ako neodôvodnený a lebo neopodstatnený návrh, aby vyhlásil
rozsudok, ktorým nahradí prejav vôle odporcov tak, že odporcovia uzatvárajú s navrhovateľom dohodu o

zmene podielov účastníkov dohody na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v dôsledku
zápisu nebytových priestorov, ktoré sú vlastníctvom navrhovateľa do listu vlastníctva č. XXXX vedeného
OkresnýmúradomLučenec,katastrálnymodborom,Okres:Lučenec,Obec:Fiľakovo,Kat.úz.E.vbytom
dome na adrese K. slobody súp. č. XXX, orientačné číslo XX, stojacom na parc. č. 11820, a to s textom
dohody ako bola uvedená v podaní navrhovateľa zo dňa 16.02.2009 - jeho opravenom znení, ktoré bolo

súdu doručené dňa 04.03.2009 (eventuálny petit), zamieta.

30. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

31. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobe vyhovel, pričom odvolací

súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil ani vady procesných podmienok.

32. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa
ďalšie dôvody.

33.Napadnutýmrozhodnutímsúdprvejinštancievcelomrozsahuvyhovelžalobežalobcutitulomúhrady
ceny za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody, keď uplatnené právo žalobcu čo do právneho dôvodu
a výšky sporným nebolo a žalovaným vznesené kompenzačné námietky vyhodnotil ako nedôvodné.Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie vzniesol kompenzačnú námietku v sume 11.449,77 Eur
titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého duplicitnou úhradou pohľadávok žalobcu, ktoré zanikli
predchádzajúcim zápočtom a súd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka žalovaného v sume

11.449,77 nie je spôsobilá na započítanie, pretože nenastala jej splatnosť.

34. Žalovaný v odvolaní namietal, že žiadal o pripojenie spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 13Cb/99/2011,
v ktorom konaní sa rozhodovalo o pohľadávkach žalobcu voči žalovanému z rokov 2010 a 2011 a z
prednesov strán sporu a ich písomných podaní v konaní sp. zn. 13Cb/99/2011 nepochybne vyplýva, že

na zaplatenie tejto pohľadávky bol žalobca žalovaným vyzvaný.

35. K základným procesným povinnostiam strán v civilnom sporovom konaní patrí povinnosť označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a povinnosť podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak,
ako to upravuje čl. 8 CSP. Splnenie dôkaznej povinnosti znamená, že strana označí konkrétne dôkazy
na preukázanie svojich konkrétnych tvrdení a pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,

ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

36. Na pojednávaní konanom dňa 28.05.2020 právna zástupkyňa žalovaného žiadala o pripojenie
spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 13Cb/99/2011 s tým, že poukázala na podanie žalovaného zo dňa
20.07.2012, urobené v konaní sp. zn. 13Cb/99/2011, z ktorého malo byť zrejmé, že žalovaný listom

zo dňa 26.05.2011 vyzval žalobcu aj na uhradenie sumy bezdôvodného obohatenia. Keďže žalovaný
bol stranou v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 13Cb/99/2011, odvolaciemu súdu
nie je zrejmé, aká prekážka žalovanému bránila, aby si dal vyhotoviť kópiu predmetného podania
a predložil ju v posudzovanej veci ako dôkaz. Hoci žalovaný postupoval nie štandardne v súlade s
Civilným sporovým poriadkom, súd prvej inštancie jeho návrhu vyhovel, spis sp. zn. 13Cb/99/2011

pripojil a v ods. 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že z podania žalovaného zo dňa
20.07.2012 zistil, že žalovaný v ňom uvádza, že úhradou sumy 107.113,15 Eur v prospech SPP za
plyn odobratý v roku 2010 vznikla žalovanému voči žalobcovi pohľadávka v uvedenej výške. Z tejto
sumy zaplatil žalobca žalovanému sumu 31.055,- Eur, teda zostatok predstavuje sumu 76.058,15 Eur.
Z uvedenej sumy je potrebné odpočítať pohľadávky žalobcu voči žalovanému zaplatené zápočtami zo

dňa 26.05.2011 a 06.09.2011 v celkovej výške 65.816,46 Eur. Po ich odpočítaní predstavuje pohľadávka
žalovaného voči žalobcovi z titulu úhrady ceny plynu za rok 2010 sumu 10.241,59 Eur. Prijatím platieb
na faktúry č. 1104278, č. 1105292, č. 110319, č. 1107406 a čiastočnej platby v sume 2.000,- Eur na
faktúru č. 1103260 vzniklo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 11.449,77 Eur, spolu teda
pohľadávka žalovaného voči žalobcovi predstavuje 21.691,36 Eur. Následne v ods. 65 odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný síce v podaní zo dňa 20.07.2012
obsahovopoukazujenapísomnúvýzvunavydaniebezdôvodnéhoobohateniazodňa26.05.2011,avšak
žiadna takáto výzva súdu doručená nebola a dôkazné bremeno na preukázanie takejto výzvy zaťažovalo
žalovaného.

37. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/2/2016
zo dňa 11.04.2017). V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne ustálil, že bolo na žalovanom,
aby preukázal, že nastal čas splnenia záväzku žalobcu vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie,
t.j. aby preukázal, že žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzval a kedy sa tak stalo. Ak

žalovaný mal za to, že sa tak stalo výzvou zo dňa 26.05.2011, mal žalovaný túto výzvu predložil a tým by
splnil nielen svoju povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Žalovaný však v konaní na súde prvej
inštancie výzvu zo dňa 26.05.2011 nepredložil. Za výzvu na plnenie nie je možné považovať ani podanie
žalovaného zo dňa 20.07.2012 urobené v konaní sp. zn. 13Cb/99/2011. Žalovaný síce v predmetnom
podaní zo dňa 20.07.2012 konštatoval pohľadávky, ktoré proti žalobcovi mal mať, vrátane pohľadávky v

sume 11.449,77 Eur za duplicitné platby, zhodne so žalobcom však aj odvolací súd uvádza, že v podaní
zo dňa 20.07.2012 absentuje prejav vôle žalovaného smerujúci k výzve žalobcu na zaplatenie sumy
11.449,77 Eur a sumu 11.449,77 Eur si žalovaný v podaní zo dňa 20.07.2012 prípadne neuplatnil ani
ako protinávrh. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že dôkazné bremeno o splatnosti
pohľadávky v sume 11.449,77 Eur žalovaný neuniesol, keďže nepreukázal, že žalobcu na zaplatenie

sumy 11.449,77 Eur vyzval.

38. Pokiaľ žalovaný v odvolaní konštatoval, že vo veci sp. zn. 13Cb/99/2011 na pojednávaní dňa
07.06.2012 vzniesla právna zástupkyňa žalovaného protinávrh, ktorým uplatnila nárok žalovaného nazaplatenie sumy 21.617,95 Eur a pritom uviedla, že listom zo dňa 26.05.2011 bol žalobca vyzvaný na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniaatototvrdenieprávnejzástupkynežalovanéhonijakprávnyzástupca
žalobcu nerozporoval, teda s ním súhlasil, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa čl. 11 ods. 4 CSP súd pri

rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti
všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Ak aj žalobca v inom súdnom konaní,
ktoré malo iný predmet konania a navyše bolo vedené za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, nepoprel tvrdenie žalovaného, že listom zo dňa 26.05.2011 bol žalobca vyzvaný na
vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je možné túto situáciu vyhodnotiť tak, že v posudzovanej veci

by mal súd toto tvrdenie žalovaného považovať za nesporné. Nejde totiž o skutočnosť, ktorá vyšla
najavo, resp. nastala v posudzovanej veci a nejde ani o skutočnosť ustanovenú zákonom. Rovnako
nejde ani o skutočnosť všeobecne známu a nič na tomto závere nemení ani to, že konanie sp. zn.
13Cb/99/2011 bolo vedené na tom istom súde prvej inštancie a prípadne aj rozhodované tým istým
zákonným sudcom. V posudzovanej veci žalobca v konaní na súde prvej inštancie popieral skutkové
tvrdenie žalovaného, že bol vyzvaný na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 11.449,77 Eur,

preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na toto skutkové tvrdenie od žalovaného vyžadoval aj
splnenie dôkaznej povinnosti.

39. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že za výzvu na zaplatenie pohľadávky v sume 11.449,77
Eur, je možné považovať vznesenie protinávrhu na zaplatenie sumy 21.617,95 Eur na pojednávaní

dňa 07.06.2012 vo veci sp. zn. 13Cb/99/2011, odvolací súd uvádza, že koncepcia odvolacieho
konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť
apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku
alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzený.
Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom

stanovených podmienok uvedených v § 366 CSP.

40. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nikdy neuviedol tvrdenie, že výzvu na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia v sume 11.449,77 Eur urobil na pojednávaní dňa 07.06.2012 vo veci sp. zn.
13Cb/99/2011, ale toto tvrdenie uviedol až v odvolaní. Tento prostriedok procesnej obrany sa netýka

procesných podmienok konania, ani výlučenia sudcu a nemá ním byť preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktiež nejde o prostriedok
procesnej obrany, ktorý žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že ide o novotu, ktorú podľa § 366 CSP nemožno v odvolaní použiť.

41. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalovaný v konaní na súde prvej inštanice navrhol pripojenie
spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 13Cb/99/2011 a vyslovene pritom odkázal len na podanie zo dňa
20.07.2012 a v ňom konštatovanú výzvu na plnenie zo dňa 26.05.2011. Nebolo preto povinnosťou,
dokonca ani právom súdu prvej inštancie zo súdneho spisu sp. zn. 13Cb/99/2011 zisťovať a
vyhodnocovať aj iné skutočnosti. Civilné sporové konanie sa totiž dôsledne riadi zásadou formálnej

pravdy, a preto súd je v konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a vo veci koná a rozhoduje
len v rozsahu tvrdení, ktoré sama strana v prebiehajúcom konaní uvedie a dokazovanie vykonáva len
na preukázanie toho, čo strana tvrdí a nie na zisťovanie toho, čo strana ani len netvrdí.

42. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie vzniesol aj kompenzačnú námietku v sume 9.316,47

Eur titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého odobratím plynu od žalovaného bez zmluvného
základu a bez následnej úhrady ceny za odobratý plyn a súd prvej inštancie dospel k záveru, že v
rozsahu špecifikácie započítateľnej pohľadávky žalovaného v sume 9.316,47 Eur započítací prejav zo
dňa 16.06.2014 nie je dostatočne určitý a tiež konštatoval, že pohľadávka žalovaného v sume 8.709,25
Eur zanikla v zmysle kompenzačnej námietky v odpore žalovaného proti platobnému rozsahu č. k.

13Rob/220/2011-24 zo dňa 22.09.2011.

43.Započítaniejejednýmzospôsobovzánikuvzájomnýchzáväzkovveriteľaadlžníkavrozsahu,vakom
sa kryjú. Započítanie je možné uplatniť aj vo forme započítacej námietky ako obranu v rámci civilného
sporového konania. Keďže započítanie spôsobuje zánik uplatneného práva žalobcu, kompenzačná

námietka spadá pod hmotnoprávnu námietku v zmysle § 152 CSP, a teda žalovaný musí označiť
pohľadávku použitú na započítanie tak, aby právny úkon (započítane) spĺňal z hľadiska hmotného práva
požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákoníka).44. Žalovaný síce pohľadávku v sume 9.316,47 Eur uplatnil na započítanie podaním zo dňa 16.06.2014,
t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, to ho však nezbavovalo povinnosti
určite a zrozumiteľne označiť pohľadávku použitú na započítanie, pretože aj podľa predchádzajúcej

procesnej úpravy kompenzačná námietka spôsobovala zánik pohľadávky podľa hmotného práva. Práve
na základe skutočnosti, že v započítacom prejave zo dňa 16.06.2014 žalovaný existenciu pohľadávky
vo výške 9.316,47 Eur konštatuje, ale bez bližšej špecifikácie a konkretizácie, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že existenciu určitej pohľadávky v sume 9.316,47 Eur spôsobilej na započítanie
žalovaný nepreukázal, pričom tento záver súdu prvej inštancie žalovaný odvolacími dôvodmi nenapadol.

Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu
odvolacím súdom len v rozsahu a z dôvodov, ktoré boli odvolateľom uvedené v odvolaní, resp. v
zmysle § 365 ods. 3 CSP doplnené do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 379 CSP
odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími
dôvodmi viazaný. Preto, ak záver súdu prvej inštancie, že pohľadávka v sume 9.316,47 Eur nesplňa
požiadavku určitosti, žalovaný odvolacími dôvodmi nenapadol, tvrdenie žalovaného v odvolaní, že

súd prvej inštancie nesprávne interpretoval odpor podaný žalovaným proti platobnému rozsahu č. k.
13Rob/220/2011-24 zo dňa 22.09.2011, nemohlo byť spôsobilé zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie
o kompenzačnej námietke žalovaného v sume 9.316,47 Eur. Ak totiž súd prvej inštancie dospel k záveru
o nedôvodnosti kompenzačnej námietky v celej sume 9.316,47 Eur z dôvodu neurčitosti, konštatovanie,
že časť tejto pohľadávky v sume 8.709,25 Eur mala byť použitá na započítanie v inom súdnom konaní,

nebolo potrebné a bolo nadbytočné.

45. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie vzniesol aj kompenzačnú námietku titulom bezdôvodného
obohatenia vzniknutého užívaním kotolne bez platnej zmluvy za obdobie od 26.10.2012 do 26.10.2014
vo výške 11.957,52 Eur, za obdobie od 27.10.2014 do 27.03.2015 vo výške 2.491,15 Eur a za obdobie

od marca 2015 do marca 2020 vo výške 23.915,04 Eur, ktoré pohľadávky boli žalovanému postúpené
jednotlivými vlastníkmi bytov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spoluvlastnícke právo ku kotolni
na jednotlivých vlastníkov bytov prevedené nebolo, a preto nemohli uplatniť práva z neexistujúceho
vlastníckeho práva a postúpiť na žalovaného pohľadávku titulom užívania kotolne.

46. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného,
že priestory kotolne sú spoločnými zariadeniami domu, opomenul, že súdy riešili otázku vlastníckeho
právakotolnevýlučnesohľadomnafakt,ževtomčasevykurovalaviacbytovýchdomov,alevsúčasnosti
všetky bytové domy už majú vlastné vykurovania, a preto uvedené priestory je potrebné považovať za
spoločné zariadenia domu v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z..

47. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o kompenzačnej námietke žalovaného za užívanie kotolne
správne vyhodnocoval, kto je subjektom na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, a teda či
týmto subjektom je žalovaný, ktorý mal pohľadávku nadobudnúť postúpením od jednotlivých vlastníkov
bytov. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo záverov rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. 13Co/815/2015-936 zo dňa 20.11.2019, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancieč.k.8C/23/2009-648zodňa15.05.2015ozamietnutížalobyžalobcu,ktorousaprotijednotlivým
vlastníkom bytov ako žalovaným, za účasti žalovaného ako intervenienta na strane žalovaných, domáhal
určenia, že je vlastníkom kotolne - špecifikovaného nebytového priestoru nachádzajúceho sa v suteréne
bytovéhodomunaadreseK.E.,alternatívnesadomáhalnahradeniaprejavuvôlevlastníkovjednotlivých

bytov tak, že uzatvárajú so žalobcom dohodu o zmene podielov na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu. Odvolací súd v konaní sp. zn. 13Co/815/2015 dospel k záveru, že „..keďže
predmetnú kotolňu ako kotolňu vykurujúcu viac bytových domov nemožno v zmysle ustanovenia § 2
ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. považovať za spoločné zariadenie domu, v dôsledku čoho by sa kotolňa
s prevodom bytu stala súčasťou spoluvlastníckych podielov na spoločných zariadenia predmetného

bytového domu a postupom podľa ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb., nebola predmetná
kotolňa zahrnutá zmluvami o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcov - jednotlivých členov
bytového družstva do ich spoluvlastníckych podielov na kotolni, tak nemožno tvrdiť, že by žalovaní boli
podielovými spoluvlastníkmi kotolne (odsek 9 odôvodnenia). Uvedené ale neznamená, že predmetnú
kotolňu je automaticky možné (opačným výkladom ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb.)

považovať za nebytový priestor v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 citovaného zákona, pretože aj
keď je v tomto prípade v zákone č. 182/1993 Zb. určitá medzera, spočívajúca v tom, že v žiadnom
konkrétnom ustanovení, obsiahnutom v uvedenom zákone, nie je presne zadefinované aký charakter
má kotolňa v prípade, že slúži na vykurovanie viacerých bytových domov, správnou interpretáciouostatných ustanovení zákona č. 182/1992 Zb., napr. ustanovenia § 5 ods. 3 tohto zákona, na ktoré
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia síce poukázal, avšak ho dôsledne neinterpretoval,
je možné dospieť k záveru, že ak kotolňa slúži na vykurovanie viacerých bytových domov (čo je

aj tento prípad), tak je možné na základe dohody uzatvorenej medzi vlastníkom bytového domu a
nadobúdateľmi bytov, v zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena
bytového družstva vymedziť spoluvlastnícky podiel ku kotolni, čo v danom prípade, tak ako v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol súd prvej inštancie, pri uzatváraní zmlúv o prevode vlastníctva
družstevnéhobytudovlastníctvanájomcov-jednotlivýchčlenovdružstva,splnenénebolo. Ažnásledne,

potom čo sa v súlade s názorom Úradu geodézie, kartografie a katastra so sídlom v Bratislave,
vyjadrenom v jeho stanovisku zo dňa 12.02.2004 stanú na základe zmlúv o zmene spoluvlastníckych
podielov jednotliví vlastníci bytov aj spoluvlastníkmi kotolne, možno od nich požadovať, aby ako
spoluvlastníci kotolne súhlasili s vyčlenením kotolne z ich spoluvlastníckych podielov a s určením
kotolne za nebytový priestor; v opačnom prípade nie je možné od nich ako od nespoluvlastníkov
kotolne úspešne požadovať, aby sa v prospech žalobcu vzdali svojich spoluvlastníckych podielov na

kotolni a to, či už dobrovoľne vo forme dohody so žalobcom alebo autoritatívnym rozhodnutím súdu
rozhodujúcim o žalobe o nahradení prejavu ich vôle vzdať sa v prospech žalobcu svojich (neexistujúcich)
spoluvlastníckych podielov na kotolni a určením kotolne za nebytový priestor (odsek 10 odôvodnenia).
Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že kotolňa vymedzená žalobcom v primárnom
petite žaloby nemôže byť za daných okolností považovaná za nebytový priestor, vo vzťahu ku ktorému

sa žalobca domáha určenia vlastníctva..“ (odsek 11 odôvodnenia).

48. Pokiaľ potom súd prvej inštancie v posudzovanej veci vzhľadom na uvedené závery konštatoval,
že nie je možné automaticky vyvodiť, že žalovaný, resp. jednotliví vlastníci bytov sú zároveň podieloví
spoluvlastníci predmetnej kotolne, pretože spoluvlastnícke podiely na nich zákonným spôsobom

neprešli, odvolací súd s takýmto záverom súhlasí. Ak totiž v čase, keď jednotliví vlastníci nadobúdali
vlastníctvo bytov, kotolňa neslúžila výlučne tomuto domu, a teda nespĺňala definíciu spoločného
zariadenia domu podľa § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., v dôsledku čoho sa prevodom
jednotlivých bytov súčasťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných zariadeniach domu nestala, t.j.
nestala sa spoluvlastníctvom jednotlivým vlastníkov bytov a ak žalovaný nepreukázal, že zmluvy o

prevode vlastníctva bytov obsahovali aj vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na kotolni tak, ako to
umožňovalo ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., t.j. nepreukázal, že na základe dohody
medzi nadobúdateľmi bytov a vlastníkom domu prechádzala zmluvou o prevode vlastníctva bytu do
podielového vlastníctva vlastníkov bytov aj predmetná kotolňa, ktorá vykurovala viac domov, len zo
skutočnosti, že postupom času sa kotolňa menila a v súčasnosti sú už priestory pôvodnej kotolne

prázdne a všetky domy majú vlastné vykurovanie, nie je možné dospieť k záveru, že jednotliví vlastníci
bytov právne súladným spôsobom vlastnícky podiel ku kotolni nadobudli. Žalovaný relevantný právny
titul, na základe ktorého vlastníci jednotlivých bytov mali nadobudnúť aj spoluvlastnícky podiel ku kotolni,
v konaní na súde prvej inštancie ani len netvrdil a zmena stavu a charakteru kotolne plynutím času
sama o sebe nemôže byť podkladom pre záver, že vlastníci jednotlivých bytov sa stali aj spoluvlastníkmi

kotolne. Pretože žalovaný nepreukázal, že vlastníkom jednotlivých bytov svedčí aj spoluvlastníctvo ku
kotolni, nemôžu byť subjektom, na úkor ktorého sa mal žalobca užívaním kotolne bezdôvodne obohatiť.

49. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to tak vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom

výroku II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo
veci.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

51. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).