Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/138/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118207932
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118207932.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: C. Ž., O.. XX.XX.XXXX,

V. V. X, XXX XX P. právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.332,40 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 04.08.2018 do zaplatenia, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 7Csp/138/2018-127 zo dňa 04. marca 2019 súd
žalobu žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. V časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia rozhodol, že žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň vo výroku číslo 3 a 4 určil zmluvné podmienky v Zmluve o revolvingovom úvere v článku 8, bod

8.1 a článku 8, bod 8.4 ako neprijateľné a zároveň v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 1Co/43/2019-169 zo dňa 19. decembra 2019 bol
zrušený rozsudok súdu 1. stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výrokoch o trovách konania a v
rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu bodu 64 vyplýva, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zistiť,

či skutočne sú naplnené dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru tak, ako ich
špecifikuje žalobca v žalobe zo dňa 27.06.2018, t.j. či predmetná úverová zmluva má vady týkajúce
sa absencie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
absencia uvedenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a absencia uvedenia všetkých
predpokladoch použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ bude zistené, že
na základe naplnenia týchto skutkových podstát, prípadne niektorej z nich skutočne predmetný úver
treba kvalifikovať ako úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, bude súd prvej inštancie vychádzať

z názoru, ktorý je z hľadiska behu subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty konzistentný s Nálezom
Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 2460/17 zo dňa 19.03.2018. V kontexte tohto nálezu Ústavný
súd Českej republiky, ako aj s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 403/2018,
možno uviesť, že pre začiatok určenia plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodnéhoobohateniajepotrebnépočítaťodmomentuzískaniareálnych vedomostížalobcuovšetkýchskutkových
okolnostiach, ktoré sú predpokladom pre záver o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, čo
v prejednávanej veci smeruje ku konzultácii žalobcu so Združením na ochranu spotrebiteľa HOOS

tak, ako je to v konaní zistené. Ak budú naplnené tieto úvahy o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, bude potrebné ustáliť moment, ku ktorému došlo k zaplateniu sumy, ktorá zodpovedá istine, na
ktorú má žalovaný nárok. Od tohto momentu poukazoval žalobca na účet žalovaného sumy, na ktoré
žalovaný nemal z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nárok. Vo vzťahu k týmto plneniam
v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu musí žalobca preukázať úmysel žalovaného získať bezdôvodné

obohatenie. Súd musí dať žalobcovi priestor, aby vysvetlil svoje úvahy o bezdôvodnom obohatení z
hľadiska toho, že bolo získané úmyselne a dať mu priestor aj na návrh na dokazovanie v tomto smere.
Odvolací súd zároveň dal súdu prvej inštancie do pozornosti možnosť vypočutia svedka, zodpovedného
zamestnanca, to znamená dílera žalovaného o okolnostiach, za ktorých došlo k podpísaniu zmluvy.

3. Súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Prešove vec opätovne prejednal a vykonal

dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový
stav:

4. Dňa 24.05.2011 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná Zmluva
o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur,

ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach v počte 42, vo výške 80,37 Eur, RPMN predstavovalo
70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 % a priemerná RPMN za úver bola 46,56 %.

5. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo podľa predložených listinných dôkazov, a to karty
klienta, ako aj výpisu z účtu, že z poskytnutého úveru zaplatil žalobca žalovanému sumu 3.616,65 Eur,

pričom posledná splátka zo strany žalobcu bola zaplatená žalovanému dňa 29.12.2014.

6. Dňa 23.10.2014 bol Slovenským arbitrážnym súdom vydaný Rozhodcovský rozsudok spisová značka
127/08/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2014, na základe ktorého bol žalobca zaviazaný,
aby zaplatil v prospech žalovaného sumu 723,33 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne, ako

aj úrok z omeškania.

7. Žalobca súdu uviedol, že spolu s manželkou prišli k obchodnej zástupkyni žalovaného P. M. a žiadali
o poskytnutie úveru. P. M. sa ich opýtala koľko chcú, prezrela výplatné pásky, prehodnotila a uviedla im,
aká suma úveru im bude poskytnutá. Zároveň im povedala, že spĺňajú všetky podmienky na poskytnutie

úveru. Pokiaľ ide o podpis Úverovej zmluvy, bolo im len ukázané, kde čo majú podpísať. Tento úver s
manželkou aj splácali. Pokiaľ ide o rozhodcovský rozsudok, na ten si vôbec nepamätá. Na rozhodcovskú
zmluvu si vôbec nespomína, aj keď je tam jeho podpis a podpis manželky. Papiere mu boli predložené
automaticky na podpis bez toho, aby mu bolo vysvetlené, čo je rozhodcovské konanie a rozhodcovský
súd.

8. Z inšpekčného záznamu zo dňa 31. mája 2011 vypracovaného inšpektorátom Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Bratislave pre súd vyplynula kontrola zmlúv zo dňa 08. novembra 2010, 03.
decembra 2010, 20. decembra 2010, 03.02.2011 a dňa 8. marca 2011, kde boli kontrolované zmluvy
žalovaného, pričom zo záverov tohto inšpekčného záznamu vyplýva, že v predložených zmluvách o

revolvingovom úvere bola správne uvedená priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver
platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

9. Z výpisu zo zoznamu občianskych združení vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
sekcie verejnej správy vyplýva registračné číslo Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

VVS1-900/90-35270, IČO: 42176778, s dátumom vzniku 19.02.2010.

10. Súd na pojednávaní dňa 01.06.2020 predvolal svedkyňou X. M., ktorá však svoju neprítomnosť
na tomto pojednávaní písomne ospravedlnila z dôvodu, že sa ho nemôže zúčastniť. Zároveň právny
zástupca žalobcu na vypočutí tejto svedkyne netrval a nežiadal vykonať tento dôkaz. Súd vec prejednal

na tomto pojednávaní v neprítomnosti žalovaného postupom podľa § 180 CSP, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil v písomnom podaní zo dňa 27. mája 2020, v ktorom súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v
celomrozsahuvyhovieť.Právnyzástupcažalobcuuviedol,ževzmluveorevolvingovomúvereabsentujúpredpoklady použité pre výpočet RPMN. Zároveň uviedol, že je tam uvedená nesprávne výška RPMN
v sadzbe 63,32 %, pričom samotná úroková sadzba predstavuje 76,21 %. Zároveň v tejto zmluve
absentuje termín konečnej splatnosti úveru. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na odlišnú RPMN,

ktorá je uvedená v bode 5 a v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere. Z tohto dôvodu je RPMN neplatná.
Zároveň úrok, ktorý je uvedený v zmluve 76,21 % právny zástupca žalobcu považoval za rozporný s
dobrými mravmi, nakoľko niekoľko násobne prevyšuje priemerné úrokové sadzby. Pokiaľ ide o plynutie
subjektívnej premlčacej doby, odkázal na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky II. US 246/2017 zo dňa 19. marca 2018. Mal za to, že táto subjektívna premlčacia doba začína

žalobcovi plynúť od konzultácie žalobcu so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Ku dňu
19. októbra 2012 zaplatil žalobca žalovanému celú istinu poskytnutého úveru v sume 1.285,92 Eur.
Pokiaľ ide o úmysel žalovaného obohatiť sa, právny zástupca žalobcu poukázal na potrebu aplikácie 10-
ročnej objektívnej premlčacej doby. Uvedenie úroku vo výške 76 % v zmluve o úvere podľa jeho názoru
prevyšuje priemerné úrokové sadzby peňažných ústavov a nie je ničím iným ako úmyselným konaním.
Žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia tak žiadal v celom rozsahu vyhovieť.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za
použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§455ods.1,2Občianskehozákonníka,zabezdôvodnéobohateniesanepovažuje,akboloprijaté

plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné
obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie
peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 24.05.2011 ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
a)
druh spotrebiteľského úveru,

b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú

osobu,
c)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e)
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)

súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných

prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)

výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)

právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u)

spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,

a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a
príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty

ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b)
je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

12.Dňa24.mája2011bolamedzižalobcomakodlžníkomažalovanýmakoveriteľompodpísanáZmluva
o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalobcovi poskytnutá čiastka vo
výške 1.500 Eur so splatnosťou 42 mesiacov, priemerná RPMN predstavovala 46,56 %, úroková sadzba
70,01 % a predpokladaná RPMN bola 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu predstavovala 76,21

%. V bode 6 údajov o schválenom revolvingovom úvere sa žalobcovi poskytol úver vo výške 1.500 Eur
pri ročnej úrokovej sadzbe 76,20 % a predpokladaná RPMN predstavuje 70,01 %.

13. Z karty klienta (číslo listu 16 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že istinu poskytnutého úveru
bola zo strany žalobcu žalovanému zaplatená dňa 19. októbra 2012 v celkovej výške 1.285,92 Eur. Za

obdobie od 19. októbra 2012 do 19. marca 2014 tak žalobca poukázal žalovanému celkovo 17 platieb
v sume 80,37 Eur, spolu 1.366,29 Eur. Ďalej dňa 10. apríla 2014 zaplatil sumu 80,37 Eur, 09. mája 2014
80,37 Eur, 27. júna 2014 80,37 Eur, 29.07.2014 80,37 Eur, 27.08.2014 sumu 80,37 Eur, 10. októbra 2014
sumu 80,37 Eur, 13. októbra 2014 80,37 Eur, 28. októbra 2014 sumu 80,37 Eur, 24.11.2014 80,37 Eur,
12. decembra 2014 80,37 Eur a dňa 29. decembra 2014 zaplatil žalobca žalovanému sumu 160,74 Eur,

spolu964,44Eur(10krát80,37+1krát160,74Eur).Celkovotakžalobcapoukázalžalovanémuplatbyvo
výške 2.332,40 Eur (1.366,29 + 964,44 Eur). Istina poskytnutého úveru bola zo strany žalobcu zaplatená
žalovanému platbou dňa 19. októbra 2012 v celkovej výške 1.285,92 Eur oproti výške poskytnutého
úveru 1.284,25 Eur. Tam vznikol preplatok v sume 1,67 Eur. Nad rámec poskytnutého úveru tak žalobca
žalovanému poukázal platby vo výške 2.332,40 Eur (1366,29 + 964,44 +1,67). Bezdôvodné obohatenie

vo výške 2.332,40 Eur tak požadoval vydať.

14. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu tak súd preskúmal jednotlivé náležitosti v zmluve o
úvere, či táto zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti. Ako prvou náležitosťou sa súd zapodieval adresou predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ

uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť podľa § 9 ods. 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľskom úvere. Súd
sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožňuje. Súd je toho názoru, že adresa predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť sa týka len viazaných úverov, teda tých, ktoré sú
určené na financovanie kúpy hnuteľnej veci, zaplatenia za tovar alebo poskytnutia služby. Tento záver
vyplýva predovšetkým z posúdenia toho, aké slovné spojenie, respektíve termíny Zákon č. 129/2010 Z.z.

používa na označenie subjektov, ktoré sa priamo alebo nepriamo dostávajú do zmluvného úverového
vzťahu so spotrebiteľom. Z uvedeného vyplýva, že adresa predajcu sa týka len prípadu, kedy ide o
viazaný spotrebiteľský úver, a to prípad úveru poskytnutého podľa Zmluvy o revolvingovom úvere číslo
8 5 0 0 0 0 4 5 0 2 nebol, a preto tvrdenie žalobcu, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
c) Zákona číslo 129/2010 Z.z. neobstojí.

15. Ako druhý nedostatok náležitostí v Zmluve o úvere žalobca uviedol dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. S touto argumentáciou sa súd v celom rozsahu stotožňuje. V bode 5 údajov o
požadovanom revolvingovom úvere na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 24. mája 2011je uvedená splatnosť úveru 42/19 mesačná splátka. Podľa názoru súdu tam absentuje údaj podľa § 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
čo spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného

v čase uzatvorenia zmluvy. Ak zákonodarca v týchto zákonných ustanoveniach uviedol dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, mal na mysli
matematicky dátumovo uvedenie presného dňa, mesiaca a roka, kedy spotrebiteľ má splatiť veriteľovi
úver.

16. Obdobne je súd toho názoru, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č.
129/2010 Z.z., a to všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V
rámci údajov o požadovanom, ako aj údajov o schválenom revolvingovom úvere táto náležitosť uvedená
nie je. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na právny záver vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu
v Prešove spisová značka 7Co/144/2019-180 zo dňa 28. mája 2020, kde odvolací súd uviedol, že pokiaľ
ide o predpoklady výpočtu RPMN, ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky

predpoklady použité na výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné
zaradiť aj matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, ako inak
by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný
vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa

očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol
posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy. Odvolací súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa
20. septembra 2018 vydaného vo veci C - 448/17, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že článok 4 ods. 2
Smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak
neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej

percentuálnej miery nákladov, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu
a jednak neuvádza úrokovú sadzbu, táto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého
vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa nákladov úveru
vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle uvedeného ustanovenia. Súdny dvor v tejto súvislosti dodal,
že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere sa musí posudzovať situácia, keď zmluva obsahuje

ibamatematickývzorecvýpočtutejtoRPMN,ktorýniejedoplnenýúdajminevyhnutnýminauskutočnenie
tohto výpočtu. Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať za takého, ktorý pri uzatvorení
zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzatvorenej zmluvy a v dôsledku toho za takého,
ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

17. Zároveň súd poukazuje na nesprávne údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ktoré sú uvedené
v bode 5 žiadosti, kde je predpokladaná RPMN úveru za poskytnutie revolvingu 63,32 %, pričom v bode
6 údajov o schválenom revolvingovom úvere je uvedená predpokladaná RPMN na úver po poskytnutí
revolvingu 70,01 %, tieto údaje v časti požadovaného a schváleného úveru sa tak nestotožňujú. Súd
tak môže konštatovať absenciu tejto náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských

úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, čím nastáva dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. a)
a písm. b) zákona číslo 129/2010 Z.z. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľský úveroch sa
spotrebiteľský poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov, a to v neprospech spotrebiteľa.

18. Rovnako, aj keby súd neprijal tento právny názor, poukazuje na výšku ročnej úrokovej sadzby
70,01 % v zmluve o úvere, ktorú v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka považuje za rozpornú s
dobrými mravmi a teda v tejto časti neplatnú. Priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách
rezidentom eurozóny pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od jedného do piatich rokov v máji
2011 bola vo výške 9,74 % ročne. Z uvedeného vyplýva, že úrok stanovený veriteľom v zmluve o úvere

je viac ako 7-násobne vyšší. Výška úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom. V opačnom prípade je právny úkon absolútne neplatný. O takýto
stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzatvorenia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 1Mcdo/1/2009
zo dňa 31.07.2009).

19. Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.284,25 Eur, napriek skutočnosti, že mu bola schválená
výška úveru 1.500 Eur. Žalovanému zaplatil žalobca sumu 3.616,65 Eur. Z dôvodu konštatovania súdu o
bezúročnostiabezpoplatkovostidanéhoúverutaknastranežalovanéhovzniklobezdôvodnéobohatenievo výške 2.332,40 Eur. Súd tak prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, na základe
ktorého vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

20. V spore však žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou sa bolo potrebné zaoberať.

21. V zmysle Uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co/43/2019-169 zo dňa 19. decembra
2019 odvolací súd konštatoval, že z hľadiska behu subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty má súd
vychádzať z Nálezu Ústavného súdu Českej republiky spisová značka II. US 2460/2017 zo dňa 19.

marca 2018, ako aj Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 430/2018 a treba určiť začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia od momentu získania
reálnych vedomostí žalobcu o všetkých skutkových okolnostiach, ktoré sú predpokladom pre záver
o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, čo v prejednávanej veci smeruje ku konzultácii
žalobcu v Združení na ochranu spotrebiteľa HOOS tak, ako je to zistené. Z prehlásenia Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 01.06.2018 vyplýva, že dňa 28. mája 2018 im žalobca

predložil zmluvu o revolvingovom úvere, pričom bol upovedomený, že táto zmluva obsahuje nedostatok
náležitostí. Zároveň zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, je ju potrebné považovať za
úver bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobabolapodanážalobcom nasúddňa06.07.2018spoukazomnaprehlásenieZdruženianaochranu
občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 01.06.2018 a názoru vyplývajúceho z rozhodnutia odvolacieho súdu

má tak súd za to a môže konštatovať, že žaloba bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby. Istina úveru bola žalobcom zaplatená dňom 19. októbra 2012 v celkovej výške 1.285,92 Eur. Ďalšie
platby poukázal žalobca žalovanému za obdobie od 19. novembra 2012 do 19. marca 2014 a ďalšie
platby od 10. apríla 2014 do 29. decembra 2014.

22. Súd úrok, ktorý je uvedený v zmluve o revolvingovom úvere, ktorý 7-násobne prevyšuje priemerné
úrokové sadzby daných úverov, s poukazom na nedostatky, ktoré sú uvedené v zmluve o úvere
zhodnotiac všetky skutkové okolnosti tohto prípadu je súd toho názoru, že v danom prípade je potrebné
aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu, ktorá spočíva v tom, že v dobe prijatia nezákonnej platby dodávateľ
prijal platbu, o ktorej vedel, že ju získava na úkor spotrebiteľa ako bezdôvodné obohatenie a to aj v

prípade,akbysapripustilo,ževdobeuzatvoreniazmluvyeštetentoúmyselnemuselmať.Prijatímplatby
tvoriacej bezdôvodné obohatenie sa úmysel dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie prejavil a naplnil
jeho konaním, keď prijal a ponechal si platbu, ktorá mu bola vyplatená bez právneho dôvodu. Obchodník
ako profesionál vedel, že mu bola platba vyplatená v rozpore so zákonom a napriek tomu si ju nechal.
K aplikácii objektívnej 10-ročnej premlčacej doby na posudzovanie premlčania vydania bezdôvodného

obohatenia v spotrebiteľských veciach súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Krajského súdu Prešov
1Co/14/2017 zo dňa 28.06.2017, 2Co/193/2016 zo dňa 24.06.2020, 3Co/85/2017 zo dňa 03. októbra
2017, 19Co/67/2017 zo dňa 31.08.2017, 24Co/25/2017 zo dňa 30. januára 2018. Objektívna 10-ročná
premlčacia doba na premlčanie bezdôvodného obohatenia podľa názoru súdu začína plynúť prijatím
každej takto nedôvodne prijatej platby od momentu, keď ju veriteľ od spotrebiteľa prijal. Je vylúčené

podľa názoru súdu, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo
a prijímal platby nad spotrebiteľovi poskytnutú sumu pri neplatných úveroch alebo nad istinu úveru pri
bezúročných a bezpoplatkových úveroch. Nemôžu byť preto žiadne rozumné pochybnosti o tom, že
žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil úmyselne, a preto na posúdenie premlčania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, je to sám veriteľ,

ktorý pripravuje takéto neplatné úverové zmluvy alebo bezúročné a bezpoplatkové úvery. Úrok, ktorý je
uvedený v týchto zmluvách hraničí podľa názoru súdu s úžerou a tej sa možno dopustiť iba úmyselne.
Rovnako úmysel veriteľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľa obohatiť prijatím platieb od spotrebiteľa
po splatení spotrebiteľovi poskytnutej sumy je prijímaním takýchto platieb po splatení poskytnutej sumy
v dobe, keď už veriteľovi je známa judikatúra súdov vedúca k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a k

neplatnosti spotrebiteľských zmlúv. Súd s poukazom na osobitné okolnosti tohto prípadu a najmä úrok,
ktorý považoval v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktorý žalovaný ako veriteľ uviedol v spotrebiteľskej
zmluve, mal za to, že je dôvodné v tomto prípade aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. S
poukazom na platby žalobcu od 19. októbra 2012 až do 29. decembra 2014, keď preplácal daný úver
nad rámec poskytnutej istiny je jeho žalobný návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia doručený súdu

v rámci 10-ročnej objektívnej premlčacej doby.

23. Súd tak žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 2.332,40 Eur aj spolu s úrokom z omeškania, ktorý súdžalobcovi priznal v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonní a to deň nasledujúci
po doručení žaloby žalovanému.

24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný,
má tak vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.