Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11Csp/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200833
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818200833.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: H. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. C. XXX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Marína Šimková, advokátka so
sídlom Horná 49, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie
neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 02.05.2019 sa žalobca domáhal určenie neplatnosti Zmluvy o

revolvingovom úvere č. 209790-27064 a na ňu nadväzujúca rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa
20.12.2014 medzi ním a žalovaným a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.12.2014 sa telefonicky spojil so žalovaným so žiadosťou o
poskytnutie úveru vo výške 2 500 eur - 3 000 eur z dôvodu finančných problémov kvôli zabezpečeniu
bežného chodu domácnosti na osobnú spotrebu. Bol vyzvaný spolupracovníkom žalovaného na
zaslanie dokladov o príjme, ktoré zaslal poštou. Pracovník žalovaného ho kontaktoval s tým, že úver vo

výške2500eurmáschválený,ažebudeplatiťsplátky170eurnadobu18mesiacovPodohodesastretli,
kde zástupca žalovaného mu na kapote auta dal podpísať dňa 20.12.2014 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 209790-27064 a rozhodcovskú zmluvu č. 209790-27064 s odôvodnením, že sa musí podpísať
inak peniaze nedostanete. Žalobca nemal možnosť vôbec ani jednu zmluvu prečítať. O tri dni mu
prišlo na účet 2500 eur, ktoré splácal 172 eur. Po zaplatení dlžnej sumy, takmer po 18 mesiacoch
bol informovaný, že žalobca úver prestal splácať. Žalovaný ho preto začal vyzýva na splatenie ďalších
splátok, pričom suma mala byť vyčíslená na 11 824,93 eur, čomu nerozumel, pretože si požičal 2 500 eur

aj so zákonnými úrokmi a zákonnými poplatkami, a preto suma nemohla predstavovať 11 824,93 eur. Aj v
žiadostioúverjeuvedenásuma3000eur,reálnemuvšakprišlonaúčet25000euranominálnahodnota
úveru je 9 936 eur, podpis je sfalšovaný. Spolupracovníkovi žalovaného síce oznámil, že on dostal úver
vovýške2500euranie11824,93eur.dňa1š.4.2018siprevzalosobneupovedomenieozačatíexekúcie
sp. zn. 15EX/138/18 u súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka, Exekútorský úrad Martin, Jilemnického
12,Martin,kdeexekučnýmtitulombolrozhodcovskýrozsudokSlovenskýmarbitrážnymsúdom,zriadený
Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, v ktorom žalobcu vyzýva na úhradu pohľadávky vo výške

10 939,20 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. V zákonnej lehote podal žalobca návrh
na zastavenie predmetnej exekúcie s poukazom na § 61k ods. 1 písm. d) - a aj žalobu o neplatnosť
zmlúv. Poukázal tiež na to, že síce podpísal vopred predpripravenú zmluvu bez možnosti čítania o
revolvingovom úvere s poukazom na ustanovenia občianskeho zákonníka a poukazom na živnosť aIČO žalobcu, ale v týchto prípadoch, keďže nejde o právnickú osobu ale fyzickú osobu, odkaz na ust.
Obchodného zákonníka, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, je irelevantný. Poukázal na ust. § 52 ods.
OZ a tiež § 37 a 39 OZ , v zmysle ktorých je zmluva a rozhodcovská zmluva neplatná, navrhol, aby súd

postupoval analogicky s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 18Co 109/2011,
ktorý posudzoval nemorálne techniky a neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti poukázal na
ust. § 53 ods. 4 písm. a), písm. d), písm. g), písm., k), písm. m), r.) - teda na neprijateľné zmluvné
podmienky ktoré zmluva obsahuje, a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
a spôsobujú hrubú nerovnováhu. Tieto neprijateľné zmluvné podmienky súd nemodifikuje, nakoľko nič

by neodradilo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky,
keďže súd zmenou zmluvnej podmienky by vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax - rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-618/10). Preto mal za to, že v prípade koncentrácie a synergického pôsobenia
neprijateľných zmluvných podmienok, je súd povinný vyhlásiť nie iba nekalé klauzuly za neprijateľné
zmluvné podmienky, ale aj celú úverovú zmluvu vyhlásiť za neplatnú a rovnako tak aj rozhodcovskú
doložku (zmluvu).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.11.2018 a poukázal na to, že medzi
stranami sporu nebola uzavretá žiadna spotrebiteľská zmluva a vylúčil opodstatnenosť podanej žaloby.
Žalobca potvrdil, že bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK 97/08/16, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.12.2016 a vykonateľnosť dňa 20.12.2016. Na základe tohto rozsudku je vedené

exekučné konanie pod sp. zn. 154EX138/18 na podklade právoplatného exekučného titulu. Javí sa
pomerne nelogicky, že si žalobca na svoje „spotrebiteľské“ postavenie spomenul s výrazným časovým
odstupomažpoposkytnutíúveru.VsúvislostistvrdeniamižalobcupoukázalnarozhodnutieNajvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3Cdo 81/2011, podľa ktorého jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve,
musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých

použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska
zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného
dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby
mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia
úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať.

Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo
výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená,
že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už
nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho
úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie,

prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje
iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej
dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Žalobca
neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ním slobodne a dobrovoľne
vykonaného úkonu interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. Rovnako aj

zvyšná časť zmluvy je pomerne jednoznačnou pri určení toho, aký úkon bol medzi stranami vykonaný
a uzavretý. V zmluve je žalobca označený ako podnikateľ a v článku 1., ods. 1.1 sa uvádza, že
peňažné prostriedky sa poskytujú na podnikateľský účel. Pritom aj z ďalších ustanovení tejto zmluvy
je zrejmé, že zakladá obchodnoprávny vzťah medzi jej účastníkmi (napríklad články 14 a 17). Táto
skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania nikdy sporná. Žalobca začal tvrdiť iné až dodatočne v

tomto konaní. Takýto postup žalobcu je špekulatívny a účelový, pretože sa na základe uvedeného snaží
konaním získať neoprávnenú výhodu. Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o úver. V nej
sa žalobca identifikoval svojim identifikačným číslom, miestom podnikania, pričom účelom čerpania
úveru bolo: investičný. Zároveň žalobca predložil živnostenský list, daňové priznania za rok 2012 a
2013 a výpis z bankového účtu. Na základe tohto považoval za neopodstatnené dovolávanie sa na

ochranu práv slabšej strany a tvrdenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách resp. absencií zákonných náležitostí týkajúcich sa spotrebiteľských vzťahov. Žalovaný poprel
tvrdenia žalobcu ohľadom výšky úveru. V zmysle predmetnej zmluvy bola nominálna výška úveru
8.256,00,- Eur, pričom zmluvná odmena predstavovala sumu 5.756,00,- Eur. Žalovaný tiež poprel
tvrdenia žalobcu o tom, že žiadosť o úver nepodpísal, pričom toto považujeme za účelové. Rovnako

poprel tvrdenia žalobcu, že nemal možnosť si prečítať zmluvu, nakoľko jej podpisom v spojitosti s
bodom 21.9 zmluvy vyhlásil, že si túto zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel, že ju uzatvára na
základe slobodnej a vážnej vôle, nie pod nátlakom, v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok.
Žalovaný rovnako poprel tvrdenia žalobcu, že bolo medzi stranami umožnené, aby sa spor riešil vrozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Žalobca nemusel,
ak by mu podmienky pre získanie úveru nevyhovovali, žiadať o úver od žalovaného (ale od akéhokoľvek
iného subjektu), rovnako tak nemusel ani uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva je

samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy.
Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, a ktorá vzniká
nezávisle od uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne
vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z

právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej
zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu
na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy
o revolvingovom úvere.

4. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva

z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným
právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej
zmluvy by bez ohľadu na (ne) súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej
zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy,
resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie

resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol
ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným.
Rozhodcovskázmluvasožalobcompretospĺňacharakterindividuálnehodojednania.Podľaustanovenia
bode 2 rozhodcovskej zmluvy: „veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.

Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že
o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“ Vyššie uvedené pritom
potvrdzuje aj súdna prax, kedy napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 1CoE/328/2013
zo dňa 10.12.2013 uviedol cit. „Z predloženého spisu však odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva
(nie rozhodcovská doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným.

Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej doložky je aj možnosť povinného bod
7. Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní
od uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. OZ.“ Predformulované znenie

dokumentov je normálnou vecou a bežnou súčasťou (nielen) úverových produktov. Na základe samotnej
skutočnosti, že nejaký zmluvný dokument bol vopred pripravený nemožno tvrdiť, že jeho uzatvorenie
nebolo v súlade s právom. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo dňa
10. 4. 2014 (tzv. kauza bankových poplatkov), v zmysle ktorého v otázke predformulovaného znenia
zmluvy „To platí zejména proto, že jev označovaný jako typizace právního jednání či typizace aplikace

práva v podmínkách výkonu veřejné správy nabývá v informační společnosti na stále větším významu.
Problém ochrany spotřebitele však nespočívá v zákazu takových ujednání (obchodních podmínek),
nýbrž v možnosti se s nimi řádně seznámit, v jejich zřetelném označení, formulaci a možnosti je po zralé
úvaze akceptovat, nebo odmítnout, tedy jak bylo již výše zdůrazněno, je především otázkou informování
spotřebitele v předsmluvní fázi. Z tvrdení žalobcu nemožno spoľahlivo zistiť, aká právne relevantný

následok má byť s jeho uvedeným tvrdením spojený. Žalovaný preto žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

5. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu (jeho právneho zástupcu) a
žalovaného (jeho právneho zástupcu). Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť aj napriek včas a riadne

vykázanému doručeniu neospravedlnil. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu
20.11.2019 a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania a z dôvodu
nezvyšovania nákladov spojených so súdnych konaním, keď ďalej zotrval na svojich doterajších
písomných vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, osobitne so Zmluvou o revolvingovom
úvere č. 209790 - 27064 zo dňa 19.12.2014, splátkový kalendár k tejto zmluve z 19.12.2014 podpísaný
žalobcom ako dlžníkom, Rozhodcovskou zmluvou č. 209790 - 27064, žiadosťou o úver zo dňa
18.12.2014, tvoriacich súčasť spisu a zistil, že žaloba nie je dôvodná.7. V podstate nebolo sporným, že medzi účastníkmi bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č.
209790 - 27064 dňa 19.12.2014 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalovaným ako

veriteľom označeným PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752
so žalobcom ako dlžníkom, ktorý bol označený ako fyzická osoba podnikateľ „Peter Kavuljak, Nová Doba
498, 027 43 Nižná, IČO. 43 755 267. Z článku 1, bodu 1. upravujúceho „Predmet zmluvy“ vyplýva,
že žalovaný ako veriteľ poskytne žalobcovi ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti
peňažné prostriedky v dohodnutej výške 8 256 eur do 8 (ôsmich) pracovných dní do doručenia jedného

podpísaného rovnopisu tejto zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane všetkých jej príloh. Je teda zrejmé, že
že žalovaný v zmluve označený ako veriteľ v rámci uzatvoreného zmluvného vzťahu mal postavenie
dodávateľa a žalobca označený ako fyzická osoba podnikateľ, podnikajúca pod obchodným menom
zapísanom v živnostenskom registri a označený aj identifikačným číslom nemal postavenie fyzickej
osoby spotrebiteľa, na ktorého právne postave by sa v takto uzavretom zmluvnom vzťahu mali aplikovať
ustanovenia o spotrebiteľskom práve.

8. Je síce pravdou, že samotné označenie žalobcu ako fyzickej osoby podnikateľa v Zmluve o
revolvingovom úvere ešte sama osebe nevylučuje možnosť, aby v tomto zmluvnom vzťahu mal
postavenie spotrebiteľa, avšak muselo by sa tak stať v prípade, ak by bol úver určený pre jeho osobnú
potrebu, prípadne pre potrebu príslušníkov jeho domácnosti. Ochrany ako spotrebiteľ a tým aj aplikácie

noriem spotrebiteľského práva by sa potom mohol domáhať jedine vtedy, ak by žalovaný zo všetkých
okolností vedel alebo musel vedieť, že skutočným účelom úveru je osobná potreba žalobcu. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.1.2005 č. C-464/01, podľa
ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy,
či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy

mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.

9.Súdvšakzistil,žežalobcajenielenoznačenýakofyzickáosobapodnikateľ,zapísanávživnostenskom
registri, ale aj to, že úver bol poskytnutý k výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného. Zo žiadnych
okolností súdu nevyplynula okolnosť, že by žalobca u žalovaného mohol vyvolať dojem, že nekoná na

podnikateľské účely. Žalobca ničím nepreukázal, že žalovaného žiadal o poskytnutie spotrebiteľského
úveru, naopak, v žiadosti o úver deklaroval, že mieni úver použiť na podnikanie (konkrétne ako účel
čerpania je aj v žiadosti uvedené „investičný“) a aj podpisom zmluvy potvrdil, že peňažné prostriedky
sú určené na výkon jeho podnikateľskej činnosti, čo deklaroval aj príslušnými dokladmi - živnostenským
listom, kópiou daňového priznania a potvrdením o výške daňovej povinnosti. Žalovaný preto nemal

dôvod pochybovať o tom, že žalobca nie je a nemôže byť spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), t.j. že by mal byť spotrebiteľom
fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. je potrebné tiež
uviesť, že uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o úver, kde sa tiež žalobca identifikoval

svojim identifikačným číslom, miestom podnikania, a zároveň žalobca predložil živnostenský list, daňové
priznania za rok 2012 a 2013 a výpis z bankového účtu.

10. Neobstojí potom argumentácia žalobcu, že síce podpísal vopred predpripravenú zmluvu bez
možnosti čítania a hoci je uvedený odkaz na jeho živnosť a IČO, ide o zmluvu spotrebiteľskú a pre

obsah celého radu neprijateľných zmluvných podmienok aj zmluvu absolútne neplatnú s odkazom
na § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca pristúpil k uzavretiu zmluvy s dohodnutým obsahom,
zmluvu podpísal a je len na ťarchu žalobcu, že si predpripravenú zmluvu (ne) neprečítal hoc finančné
prostriedky podľa zmluvy titulom úveru na podnikateľskú činnosť prevzal. Takéto konanie nemožno
hodnotiť ako konanie, ktoré by bolo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi alebo tak, že

by nebolo urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Aj vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve
súd zistil, že rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) je uzatvorená na samostatnom liste
podpísanom žalobcom a žalovaným. Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej
doložky je aj možnosť žalobcu bod 7. Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia

dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného
nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. OZ, resp. podľa § 37 a 39 OZ. Tiež
možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy č. 209790 - 27064nebolo podmienkou uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere, čo je zrejmé z bodu 2 tejto rozhodcovskej
zmluvy. Na základe vyššie uvedeného súd potom žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, keďže žalovaný bol plne úspešný.

12.Ovýšketrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesením,

ktoré vydá súdny úradník - § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.