Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200353
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5018200353.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: KVN s.r.o., so sídlom 900 62 Kostolište č.
613, IČO: 51050170, právne zastúpený: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M., advokátka, so sídlom Ul.
P. A. 1, XXX XX B. B., proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9,
811 04 Bratislava (právny nástupca Daňového úradu Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina), v
konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu zamieta.

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.08.2018, doručenou dňa 28.08.2018, sa žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu

spočívajúcom v pozastavení prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL a uložil žalovanému povinnosť
obnoviť stav pred zásahom, t.j. odpečatiť všetky ním zapečatené zariadenia s hrou DIAMOND LEVEL
prevádzkované žalobcom a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov konania. Skutkovo a právne
odôvodnil žalobca žalobu nasledovne: Dňa 28.06.2018 žalovaný uskutočnil v prevádzkach „Hostinec
SILEMON“ na adrese Rudina č. 446, 023 31 Rudina, „Hostinec Kľače“ na adrese 013
13 Kľače 51, Hostinec v Liptovskej Lužnej, Krčma Čelovka v Trstenej, ako v prevádzkach v Nesluši,

Čadci na ulici Okružná a Kukučínova, v Príbovciach a v Zborove nad Bystricou výkon dozoru, pri ktorom
bol kontrolovaný softvér DIAMOND LEVEL. Žalobca nesúhlasil s tým, že ide o hazardnú hru, ale o
vedomostnú hru - kvíz spočívajúci v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností,
pričom výsledok hry závisí výlučne od vedomostí a zručností hráča, nie od náhody či vopred neznámej
skutočnosti. Žalovaný ako orgán dozoru zariadenia, na ktorých bol softvér inštalovaný, zapečatil, čím
znemožnil jeho ďalšie užívanie. Na podporu svojich tvrdení žalobca opakovane predkladal orgánu

dozoru znalecké posudky na softvér DIAMOND LEVEL, ktoré pripojil aj k žalobe (znalecký posudok č.
266/2017 a 30/2018). Namietal, že o uvedenom zásahu nebol zo strany daňového úradu informovaný,
dozvedel sa o ňom od tretích osôb a z medializácie veci, a nemal možnosť sa k uvedenému vyjadriť.
Takýmto konaním nebol ani dodržaný postup stanovený zákonom č. 171/2005 Z.z. Zdôraznil, že nebol
doposiaľ zo strany konajúceho orgánu verejnej správy informovaný o vykonaní zásahu a dôvodoch
pozastavenia hry. Pri výkone dozoru nebola spísaná žiadna zápisnica alebo iný dokument, ktorý by mu

bol ako dozorovanému subjektu doručený. Nebol ani len ústne informovaný o povahe prebiehajúcej
akcieadôvodoch,prektorédošlokzapečateniuzariadeníatýmkznemožneniuhrania.Žalobcanamietal
aj spôsob vykonania dozoru na mieste, keď nebol upovedomený a ani prítomný počas zásahu.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.11.2018 uviedol, že je orgánom dozoru štátnej správy v oblasti
hazardných hier. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 11 ods. 3 a § 13 ods. 9 zákona č. 171/2005

Z.z. o hazardných hrách. Daňový úrad ako orgán dozoru môže vykonávať dozor viacerými formami, a to:
- dozorom na mieste (§ 13 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z.z.),- dozorom na diaľku ( § 13 ods. 7 zákona č. 171/2005 Z.z.) a
- vyhľadávacou činnosťou (§ 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z.z.).
Žalovaný uviedol definíciu „dozoru na mieste“, na ktorý sa žalobca viac krát vo svojej žalobe odvoláva

s citáciou jednotlivých ustanovení § 15 zákona č. 171/2005 Z.z., ktorý upravuje postup pri výkone
dozoru na mieste. Zároveň uviedol definíciu „vyhľadávacej činnosti“, ktorá prebehla dňa 28.06.2018 a
jej výsledkom bolo zapečatenie hracích prístrojov a pozastavenie ich prevádzkovania u dozorovaného
subjektu, t.j. žalobcu. Zdôraznil, že ide o rôzne formy výkonu dozoru. Novelou zákona č. 171/2005 Z.
z. (novela č. 386/2016 Z.z.), konkrétne ust. § 58m ods. 18, štát obmedzil prevádzkovanie niektorých

druhov hazardných hier v „malých prevádzkach“ a sústredil hazard do väčších herní. Na „malých
prevádzkach“, kde boli doteraz umiestnené najviac dva kusy zariadení, sa skončilo prevádzkovanie
hazardných hier, čo bolo účelom novely zákona č. 171/2005 Z.z. Hracie zariadenia „kvízomaty“ na prvý
pohľad pripomínajú hazardné hry typu výherné prístroje alebo terminály videohier. Žalovaný zdôraznil,
že prevádzkovatelia „kvízomatov“ neplatia do štátneho rozpočtu SR žiadne poplatky v zmysle zákona
č. 171/2005 Z.z. K žalobnému bodu, že žalobca neobdržal žiadnu správu ani zápisnicu z dozoru na

mieste, žalovaný uviedol, že dňa 02.05.2018 bol vykonaný zamestnancami Daňového úradu Žilina dozor
na mieste na prevádzke Hostinec Annabe, Smrečianska 42, Liptovský Mikuláš. Dozor na mieste bol
vykonaný za účasti konateľa spoločnosti KVN s.r.o., Bratislava F.. X. Q. a zamestnancov Technického
skúšobného ústavu, š.p. Piešťany na základe Poverenia na výkon dozoru Daňového úradu Žilina číslo:
100805605/2018 zo dňa 24.04.2018. Predmetom dozoru bol technický popis zariadenia. Zamestnanci

Daňového úradu Žilina si vyžiadali od konateľa spoločnosti KVN s.r.o., Bratislava znalecký posudok,
ktorý bol vypracovaný Znaleckým ústavom súdneho inžinierstva ŽU v Žiline. Konateľom spoločnosti bol
tento posudok zaslaný na emailovú adresu vedúcej oddelenia. Znalecký posudok bol následne zaslaný
na FR SR. V rámci výkonu dozoru na mieste Daňovým úradom Žilina bola od žalobcu v zmysle § 15
ods. 3 v spojení s § 15 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 171/2005 Z.z. vyžiadaná súčinnosť písomnosťou

- Vyžiadanie súčinnosti pri výkone dozoru číslo: 100936788/2018 zo dňa 11.05.2018 vo veci systému,
softwéruanasl.žiadanýchskutočností.Spoločnosťzaslaladňa04.06.2018nae-mailovúadresuvedúcej
oddelenia dozoru nad hazardnými hrami odpoveď so žiadosťou o predĺženie lehoty na predloženie
dokumentov, prípadne stanoviska v termíne do 05.07.2018. Následne dňa 05.07.2018 bolo e-mailom
vedúcej oddelenia dozoru nad hazardnými hrami doručené oznámenie vo veci žiadanej súčinnosti, v

ktorom sa uvádza, že všetky doklady, ktoré žalovaný požadoval boli zaistené KÚFS, Bratislava dňa
28.06.2018. Doposiaľ vo veci dozoru ohľadom technickej kontroly sporného predmetného technického
zariadenia sa stále koná a tento proces nie je ukončený. Iba v tomto prípade sa jednalo o dozor na
mieste.
Dňa 28.06.2018 prebehla v rámci Slovenskej republiky kontrolná akcia „kvízomatov“, ktorá bola

koordinovaná z úrovne Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Realizovali ju jednotlivé daňové
úrady ako orgány dozoru v spolupráci s Kriminálnym úradom Finančnej správy. V prevádzkach, v
ktorých sa nachádzali „kvízomaty“ bolo potrebné posúdiť, či je tento prístroj napĺňa/nenapĺňa znaky
hazardných hier a v prípade kladného zistenia následne postupovať podľa § 54 ods. 3, 4 zákona
o hazardných hrách. O pozastavení prevádzkovania hazardnej hry v prevádzkach dozorovaného

subjektu: KVN s.r.o. v zmysle § 54 ods. 3 a 4 zákona č. 171/2005 Z. z. boli spísané Záznamy o
pozastavení prevádzkovania hazardnej hry, ktoré boli následne doručované žalobcovi do vlastných rúk
(tieto však neboli prevzaté zo strany žalobcu v odbernej lehote). Žalovaný pozastavil prevádzkovanie
hracích zariadení podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona č. 171/2005 Z.z. v jednotlivých prevádzkach
žalobcu odo dňa 28.06.2018. Žalobca vo svojej žalobe uvádza zoznam prevádzok, v ktorých vykonal

žalovanýakoorgándozorudňa28.06.2018vyhľadávaciečinnosti.Vžalobcomuvádzanýchprevádzkach
Hostinec „SILEMON“ na adrese Rudina č. 446, Hostinec „Kľače“ na adrese 013 13 Kľače 51, hostinec
v Príbovciach vyhľadávacie činnosti vykonali iné daňové úrady ako orgány dozoru. Žalovaný uviedol
zoznam prevádzok (1/Penzión u Jozefka, Kukučínova 92, Čadca, 2/ STEPS PUB, Okružná 2838/4,
Čadca, 3/ Áčko Bar, Nesluša 1052, 4/ ESPRESSO U MALINKU, Zborov nad Bystricou 349, 5/ K. G.

- FLORO, Námestie M. R. Štefánika 518/15, Trstená, 6/ Pohostinstvo X. V., Liptovská Lúžna 603,
7/ Hostinec U kapráľa, Poľná 58/32, Ružomberok, 8/ COFFEE & RELAX, Generála Miloša Vesela
5304/3, Ružomberok, 9/ Francesco club, Námestie Š. N. Hýroša 1359/3, Ružomberok), v ktorých bola
z jeho strany vykonaná dňa 28.06.2018 vyhľadávacia činnosť a kde došlo z jeho strany k zapečateniu
hracích zariadení a pozastaveniu prevádzkovania hazardnej hry, keďže hra javila znaky hazardnej hry

podľa § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. Žalovaný dospel k záveru, že v čase výkonu dozoru na
uvedených miestach dozoru boli prevádzkované hazardné hry bez udelenej alebo vydanej licencie podľa
zákona č. 171/2005 Z.z. Všetky vyhotovené Záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry
vystavené v zmysle § 54 ods. 3 a 4 zákona č. 171/2005 Z.z. v počte 9 ks boli doručované do vlastnýchrúk dozorovanému subjektu, t.j. žalobcovi - Zaslanie záznamov č. 408369/2018 zo dňa 17.07.2018.
Zásielka bola vrátená žalovanému dňa 13.08.2018 s oznámením, že zásielka je „neprevzatá v odbernej
lehote“. Žalovaný si tak splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 54 ods. 4 citovaného

zákona, nesplnenie ktorej žalobca vytkol v ďalšom žalobným bodom. Žalovaný opätovne zdôraznil, že
sa nejednalo o dozor na mieste, ale vyhľadávaciu činnosť, ktorá je vopred neohlásená a bez prítomnosti
dozorovaného subjektu. Poverenie na výkon dozoru sa nevystavuje, zamestnanci sa nepreukazujú
služobným preukazom. Žalovaný uviedol, že čaká na vyjadrenie Štátneho technického ústavu, š. p.,
Piešťany ohľadom technickej kontroly sporného technického zariadenia.

K dôvodnosti žaloby žalovaný uviedol, že v danom prípade sa nejedná o faktický postup vykonaný
pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ale o osobitné úkony, konanie normatívne upravené v druhej
hlave zákona č. 171/2005 Z.z. ako dozor - §§ 11 - 15b. Žalobca teda nemôže byť konaním žalovaného
dotknutý na svojich právach ako účastník administratívneho konania, keďže sa v danom prípade
nejedná o administratívne konanie. V danom prípade išlo o okamžité uplatnenie žalovaného na mieste
samom postupom normatívne upravenom v druhej hlave zákona č. 171/2005 Z.z. Postup žalovaného

nepredstavuje faktický alebo okamžite vykonaný zásah, tak ako je ustanovené v § 3 Správneho
súdneho poriadku. V tejto veci teda nie je možné súdny prieskum vykonať na podklade žaloby proti
inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle § 57 ods. 2 písm. d) a f)
zákona č. 1717/2005 Z.z. sa všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na pozastavenie
prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 a na výkon dozoru podľa § 171/2005 Z.z.

Žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici a predložil rozhodnutia,
v ktorých tento súd odmietol žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 98 ods. 1 písm.
g) SSP. Záverom navrhol žalobu ako neprípustnú odmietnuť.

3. K uvedenému žalobca písomne zaujal stanovisko, v ktorom vyslovil svoj nesúhlas s argumentáciou

žalovaného. Uviedol, že v čase podávania žaloby ani netušil, na akom základe alebo z akých dôvodov
došlo k pozastaveniu prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL zapečatením strojov a dokonca zaistením
jedného zariadenia. Poukázal na to, že mu nebola doručená v súvislosti s dozorom žiadna listina,
a preto právom namietal, že sa jednalo o faktický postup orgánu verejnej správy. Poukázal na to,
že neexistovalo nič, čo by nasvedčovalo tomu, že prebieha nejaké formalizované administratívne

konanie a zásah spočíval v okamžitom uplatnení oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.
Žalobca trval na tom, že zásah vykonaný žalovaným mal faktickú povahu a spočíval v okamžitom
uplatnení oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Podľa jeho názoru pozastavenie
prevádzkovania hry je sankciou podľa § 54 o hazardných hrách, ku ktorému môže žalovaný ako orgán
dozoru pristúpiť len vtedy, ak skutočne ide o hazardnú hru a ak pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný

subjekt porušil ustanovenia zákona č. 171/2005 Z.z., osobitného zákona, iných všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných
hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier. K uloženiu sankcie by mal orgán dozoru pristúpiť po
riadnom posúdení stavu veci. V danom prípade však orgán dozoru prišiel na miesto samé a zapečatil
zariadenia, pozastavil tým prevádzkovanie hry bez akéhokoľvek písomného podkladu. Z vyjadrenia

žalovaného nepochybne vyplýva, že ešte len prebieha proces, v rámci ktorého zisťuje, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu zákona o hazardných hrách. Nemožno teda v žiadnom prípade hovoriť o tom, že
žalovaný „zistil“ porušenia zákona o hazardných hrách alebo nedostatky pri výkone dozoru. Jeho závery
nie sú zisteniami, ale len domnienkami či pochybnosťami a za takéto pochybnosti alebo domnienky mu
zákon neumožňuje uložiť žalobcovi sankciu.

V súvislosti s vyjadrením žalovaného, že záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry
doručoval žalobcovi, no zásielka sa mu údajne vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, uviedol, že
na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Slovenskou poštou, a. s., všetky listinné zásielky
doručované na adresu sídla žalobcu Slovenská pošta preposiela žalobcovi na adresu Kostolište
613, Kostolište (okres Malacky). Dohodu o preposielaní poštových zásielok nie je možné zo strany

žalobcu predložiť, nakoľko táto bola Kriminálnym úradom finančnej správy (ďalej len „KÚFS“) pri
celoslovenskej kontrolnej akcii dňa 28.06.2018 zaistená spolu s ostatnými písomnosťami a žalobcovi
sa nepodarilo v lehote určenej súdom na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného jej kópiu zabezpečiť
zo Slovenskej pošty. Ak teda žalovaný tvrdí, že záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej
hry doručoval žalobcovi a tieto sa vrátili ako neprevzaté, mohlo ísť o pochybenie Slovenskej pošty,

pretože žalobca žiadnu zásielku od žalovaného neobdržal ani nebol informovaný o jej uložení na pošte.
Vzniknutú situáciu žalobca preveruje na pošte, no k dnešnému dňu nemá k dispozícii informáciu,
prečo nedošlo k preposlaniu zásielok. Pošta však bola povinná všetky zásielky preposlať na vyššie
určenú adresu, túto povinnosť nemá len vtedy, ak odosielateľ výslovne na obálke uvedie poznámku„nepreposielať“. Bez ohľadu na to, či pri doručovaní zásielok Slovenská pošta pochybila alebo nie,
z vyjadrenia žalovaného je nepochybné, že tento nedoručoval žalobcovi zápisnice o výkone dozoru
formou vyhľadávacej činnosti, ale doručoval len samotné záznamy o pozastavení prevádzkovania

hazardnej hry. Záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry sú však, ako to výslovne píše
vo vyjadrení aj samotný žalovaný, prílohou uvedených zápisníc, preto tieto dokumenty tvoria jednotu
a je potrebné ich zasielať spoločne. Navyše, samotné zápisnice o výsledku vyhľadávacej činnosti
sú v tomto prípade najdôležitejšie, pretože práve tie v zmysle § 15 ods. 9 písm. e) a f) zákona o
hazardných hrách musia obsahovať opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri výkone dozoru,

vrátane písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia aj preukazujú a tiež lehotu pre
dozorovaný subjekt, v tomto prípade žalobcu, na zaslanie písomných námietok voči údajom uvedeným
v zápisnici. Zo zákona o hazardných hrách vyplýva, že pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti
zápisnica o tejto vyhľadávacej činnosti je jediným písomným zadokumentovaním skutkového stavu a
prípadných nedostatkov a jedinou možnosťou sa brániť proti takýmto zisteniam je podanie námietok
voči údajom uvedeným v zápisnici v lehote určenej orgánom dozoru v takejto zápisnici. Zápisnice o

vyhľadávacej činnosti však žalovaný nedoručoval žalobcovi vôbec. Ako sám výslovne uvádza vo svojom
vyjadrení, žalobcovi zasielal len záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry, bez samotných
zápisníc. Takže aj keby došlo k reálnemu doručeniu týchto záznamov žalobcovi (t.j. k prevzatiu vrátenej
zásielky), postup žalovaného by bol rovnako nezákonný, pretože nedoručoval žalobcovi aj samotné
zápisnice. Zápisnice sú pritom jediným písomným dokumentom, z ktorého sa môže žalobca dozvedieť,

aké porušenia zákona o hazardných hrách sa mu kladú za vinu, aké údajné pochybenia či nedostatky
mali byť zistené, písomné podklady, ktoré tieto zistenia preukazujú a zároveň zápisnice sú jediným
písomným dokumentom, ktorý poskytuje žalobcovi právo namietať takto zistené údajné nedostatky. Ak
žalovaný nedoručoval žalobcovi aj samotné zápisnice o vyhľadávacej činnosti, tak vlastne zamedzil
žalobcovi právo oboznámiť sa s konkrétnymi zisteniami orgánu dozoru a právo podať voči nim námietky,

ktoré možno chápať ako „opravný prostriedok“. Podľa žalobcu v zmysle ust. § 15 ods. 9 zákona č.
171/2005 Z.z. či už je o výkone dozoru vyhotovovaná správa (pri výkone dozoru na mieste) alebo
zápisnica (pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti), v oboch prípadoch, správa resp. zápisnica
musí obsahovať vyššie uvedené náležitosti, vrátane určenia lehoty pre dozorovaný subjekt na vyjadrenie
sa k údajom v dokumente obsiahnutým. Ak by nebol žalovaný povinný doručiť zápisnicu z vyhľadávacej

činnosti dozorovanému subjektu a tento by sa tým pádom nemal odkiaľ vôbec dozvedieť o nejakej lehote
na podanie námietok, celé ustanovenie zákona by bolo obsolentné. Mal za to, že ak podľa citovaných
ustanovení zákona má zápisnica obsahovať lehotu pre dozorovaný subjekt na vyjadrenie sa k údajom
v nej obsiahnutým, tak sa logicky tento dozorovaný subjekt musí o obsahu zápisnice a určenej lehote
aj dozvedieť, ergo musí byť o nej upovedomený (musí mu byť doručená). Výklad aplikovaný žalovaným

nemá oporu v zákone, je dokonca v priamom rozpore s ním a je porušovaním nielen zákonných, ale aj
ústavných práv žalobcu. Poukázal na to, že za iný zásah verejnej moci sa považuje aj postup orgánu
verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu.
Argumenty žalovaného, pre ktoré považuje žalobu za neprípustnú sú pomerne zmätočné, jeho obrana
sa javí ako účelová s cieľom nájsť akýkoľvek dôvod, len aby sa súd žalobou nezaoberal. Svedčí o tom,

že v jednom odseku svojho vyjadrenia (strana 14 ods. 4) tvrdí, že vo veci samej nemôže ísť o faktický
postup orgánu verejnej správy, lebo aby ho bolo možné považovať za faktický postup, nemohlo by pri
ňom prebiehať žiadne administratívne konanie (žalovaný teda tvrdí, že o faktický postup nejde, lebo pri
ňom prebieha administratívne konanie) a v inom odseku (strana 14 ods. 5) tvrdí, že žalobca nemohol
byť ukrátený na svojich právach ako účastník administratívneho konania, nakoľko sa v danom prípade

nejedná o administratívne konanie. Ak teda sa nejedná o administratívne konanie, ide o faktický postup
orgánu verejnej správy.
Pokiaľ ide o súdne rozhodnutia, ktoré žalovaný predložil správnemu súdu (uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 23Sa/10/2017-132, 24Sa/14/2017-176, 24Sa/15/2017-146, 23Sa/14/2017-74
a 23Sa/2/2018-72) tieto považoval v merite veci za odlišné od prejednávanej veci. Okrem toho ide o

rozhodnutia iba jedného súdu. Uzavrel, že žalovaný je nepochybne orgánom verejnej správy a súčasne
je orgánom, ktorý podľa žalobcu zásah vykonal.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 10.05.2019 uviedol, že osoby prevádzkujúce kvízomaty neplatia do
rozpočtu SR žiadne odvody a poplatky v zmysle zákona o hazardných hrách, ani daň za nevýherné

hracie prístroje podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady. Podľa § 52 zákona č. 582/2004 Z.z. predmetom dane za nevýherné
hracie prístroje sú hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo prevádzkujú za odplatu, pričom tieto hracie
prístroje nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované v priestoroch prístupných verejnosti. Nazáklade skutočnosti, že na tvz. kvízomatoch sa vydáva peňažná výhra, nepatria tieto zariadenia do
kategórie nevýherných hracích prístrojov. Zákon č. 171/2015 Z.z., účinný do 28.02.2019, ktorý v zmysle
prechodného ustanovenia § 99 ods. 7, 9 zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách je potrebné

aplikovať na predmetnú vec, obsahuje v ust. § 3 ods. 1 všeobecnú definíciu hazardných hier. Jednotlivé
pomenované druhy hazardných hier sú vymedzené v ust. § 3 ods. 2 písm. a) až h) zákona č. 171/2015
Z.z. V súlade s § 3 ods. 2 písm. i) tohto zákona hazardnými hrami sú aj hry, ktoré nie sú hazardnými hrami
podľa písm. a) až h), ak spĺňajú podmienky ustanovené v odseku 1, podľa ktorého hazardnými hrami sú
hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu môže získať výhru, ak splní vopred určené podmienky. Výsledok

hazardnej hry závisí výlučné alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku, určitej
okolnosti alebo udalosti. Podľa žalovaného v konkrétnom prípade hry prevádzkované prostredníctvom
zariadenia tzv. kvízomatu je potrebné na základe skutkových okolností (vklad, výhrad, miera závislosti
výsledku hry od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti) v
rámci výkonu dozoru posúdiť, či prevádzkovaná hra napĺňa znaky hazardných hier. Daňové úrady
boli usmerňované, aby na základe náležite zisteného skutkového stavu posudzovali, či konkrétna hra

prevádzkovateľa na zariadení tzv. kvízomate spočíva v odpovediach na otázky a či výsledok hry je
určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností alebo či hra spĺňa znaky
hazardnej hry. Rozhodujúce v predmetnej veci bolo to, že výsledok bol určovaný vo väčšej miere od
náhody ako od preukázania vedomostí, čím bola naplnená definícia hazardnej hry a zároveň vylúčená
aplikácia § 3 ods. 4 písm. e) zákona č. 171/2005 Z.z.

Ohľadom znaleckých posudkov žalovaný uviedol, že pri samotných dozoroch v prevádzkach
zamestnanci Daňového úradu Žilina a ďalších daňových úradov zistili iné skutočnosti ako sa uvádzajú
v týchto znaleckých posudkoch, ktoré neobsahujú verziu posudzovaného softvéru. Žalovaný uviedol,
že k dozorom zameraným na overovanie hier poskytovaných prostredníctvom technických zariadení
- tzv. kvízomatov prizvali poverenú skúšobňu - Technický skúšobný ústav š. p. Piešťany (ďalej len

TSÚ), ktorý je Rozhodnutím ministerstva financií č. MF/016129/2015-622 zo dňa 1.7.2015 poverený
na odborné posudzovanie zariadení a systémov využívaných pri prevádzkovaní hazardných hier (DÚ
Bratislavazačal16.04.2018dozorformouvyhľadávacejčinnosti,aDÚŽilina02.05.2018dozornamieste
za prítomnosti zamestnancov TSÚ). Dňa 18.4.2019 bolo žalovanému doručené Odborné posúdenie -
vyjadrenie TSÚ, v ktorom sa vyjadruje k dozorom vykonaným DÚ Bratislava, DÚ Žilina a k odbornému

posúdeniu zariadení dodaných do TSÚ so žiadosťou č. 373822/2018 zo dňa 29.6.2018. Odborné
posúdenie TSÚ bolo FR SR zaslané všetkým daňovým úradom s usmernením, aby na základe neho
ukončilinedokončenédozory,ktorýchpredmetombolihryposkytovanéprostredníctvomrovnakýchtypov
tzv. kvízomatov v zmysle § 15 ods. 11 zákona účinného do 28. februára 2019 a ďalej postupovali v
zmysle zákona o hazardných hrách. Vyjadrenie a vyhodnotenie tzv. kvízomatu, vo vzťahu k systému

hier „DIAMOND LEVEL" prevádzkovateľa KVN s.r.o. je v Prílohe č. 15 Odborného posúdenia a na str.
5/5 v časti Záver, ktorý znie: „Na základe zistených skutočnosti pri technických kontrolách v súčinnosti s
DÚ Bratislava a s DÚ Žilina a pri odbornom posúdení hracích zariadení (tzv. kvízomatov) dodaných do
TSÚ Piešťany š.p. a s využitím videozáznamov na DVD nosičoch (kontrolná „akcia DIAMANT"), možno
konštatovať, že posudzované zariadenia (tzv. kvízomaty) č. 2, č. 5 a č. 3 vykazujú prvky hazardných

hier, ktorých výsledok závisí prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti
alebo udalosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. To znamená, že výsledok nie je určovaný
v prevažnej miere na základe preukázania vedomosti alebo zručností.“
Žalovaný oprávnene pozastavil prevádzkovanie predmetných technických zariadení a zastavil

nezákonné konanie. Žalovaný poukázal na novú právnu úpravu zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných
hrách, podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h) medzi explicitne menované hazardné hry patria aj hazardné hry
na iných technických zariadeniach, pričom § 12 tohto zákona ustanovuje: „Iné technické zariadenie
je technické zariadenie umožňujúce účasť na hazardnej hre, ktoré poskytuje zábavnú, vedomostnú,
zručnostnú hru alebo ich kombináciu, prípadne čiastočnú kombináciu týchto hier s hazardnými hrami."

Žalobcamôžepodľanovéhozákonaohazardnýchhráchpožiadaťoudelenielicencienaprevádzkovanie
hazardných hier na iných technických zariadeniach. Zákon č. 171/2005 Z.z. účinný do 28. februára 2019
tiež umožňoval požiadať o udelenie licencie na prevádzkovanie hazardných hier, a to podľa § 3 ods. 2
písm. i) tohto zákona.

5. Žalobca v podaní zo dňa 07.08.2020 požiadal o zmenu žaloby z dôvodu, že v priebehu konania
došlo k zmene skutkového stavu. Po zmene legislatívy, prijatí zákona č. 30/2019 Z.z. boli zariadenia
s hrou DIAMOND LEVEL odstránené z dotknutých prevádzok. Žalobcovi bola v osobitnom konaní
uložená pokuta v sume 250.000 Eur za prevádzkovanie týchto zariadení a bol mu uložený zákaz ichprevádzkovania, a to rozhodnutím Úradu pre reguláciu hazardných hier č. URHH/001672/2019-120 zo
dňa 28.11.2019. Proti tomu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Podľa žalobcu tzv. iný zásah už toho
času netrvá, hoci od neho neupustil žalovaný, ale došlo k vydaniu rozhodnutia. Vzhľadom na zmenu

skutkového stavu po podaní žaloby a vzhľadom na to, že rozhodnutie je dôležité pre náhradu škody
alebo inú ochranu práv žalobcu, žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby zo dňa 28.08.2018 na určovaciu
žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 2 SSP.

6. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca

je podnikateľom, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia aj v predmete činnosti
prevádzkovaniekultúrnych,spoločenskýchazábavnýchzariadení.Nebolozistenéažalobcaaninetvrdil,
že bol držiteľom licencie v zmysle zákona č. 171/2005 Z.z. Dňa 28.06.2018 bola Kriminálnym úradom
finančnej správy, Bratislava v spolupráci s daňovými úradmi vykonaná vyhľadávacia činnosť formou
dozoru vykonávaným miestnym zisťovaním v prevádzkach, v ktorých boli umiestnené zariadenia tvz.
kvizmaty.VžalobcomuvádzanýchprevádzkachHostinec„SILEMON“naadreseRudinač.446,Hostinec

„Kľače“ na adrese 013 13 Kľače 51, hostinec v Príbovciach vyhľadávacie činnosti vykonali iné príslušné
daňové úrady. Žalovaný uviedol zoznam prevádzok (1/Penzión u Jozefka, Kukučínova 92, Čadca, 2/
STEPS PUB, Okružná 2838/4, Čadca, 3/ Áčko Bar, Nesluša 1052, 4/ ESPRESSO U MALINKU, Zborov
nad Bystricou 349, 5/ K. G. - FLORO, Námestie M. R. Štefánika 518/15, Trstená, 6/ Pohostinstvo X. V.,
Liptovská Lúžna 603, 7/ Hostinec U kapráľa, Poľná 58/32, Ružomberok, 8/ COFFEE & RELAX, Generála

Miloša Vesela 5304/3, Ružomberok, 9/ Francesco club, Námestie Š. N. Hýroša 1359/3, Ružomberok),
v ktorých bola z jeho strany vykonaná dňa 28.06.2018 vyhľadávacia činnosť a došlo z jeho strany k
zapečateniu hracích zariadení tzv. kvízomatov a pozastaveniu prevádzkovania hazardnej hry, keďže hra
DIAMOND LEVEL javila znaky hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. O pozastavení
prevádzkovania hazardnej hry v prevádzkach dozorovaného subjektu: KVN s.r.o. v zmysle § 54 ods. 3

a 4 zákona č. 171/2005 Z. z. boli spísané Záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry, ktoré
boli následne doručované žalobcovi do vlastných rúk; ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu,
tieto neboli prevzaté zo strany žalobcu v odbernej lehote, čím došlo k náhradnému doručeniu zásielky
(fikcia doručenia).

7. Pre oblasť správneho súdnictva od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex - zákon č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca žalobu zo dňa 27.08.2018 označil ako
žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 a nasl. SSP.

8. Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon č. 171/2005 Z.z.“) orgán dozoru môže pozastaviť prevádzkovanie technického
zariadenia, určeného na prevádzkovanie hazardných hier, prevádzky, herne alebo hazardnej hry, ak pri
výkone dozoru zistil
a) nedostatky, ktoré môžu ovplyvniť riadne prevádzkovanie hazardnej hry, a to až do ich odstránenia,
b) nesplnenie niektorej z podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo

určených v licencii,
c) porušovanie podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených
v licencii,
d) nedodržanie povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo
e) nedodržanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier alebo propagovanie
hazardných hier.

Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z.z. o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry vyhotoví orgán
dozoru písomný záznam. Pri pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je orgán dozoru oprávnený

zapečatiť výherné prístroje, prípadne iné zariadenia alebo systémy využívané pri prevádzkovaní
hazardnej hry. Škody spôsobené pozastavením prevádzkovania hazardnej hry znáša dozorovaný
subjekt.

Podľa § 54 ods. 5 zákona č. 171/2005 Z.z. ak prevádzkovateľ hazardnej hry odstráni nedostatky,

pre ktoré sa prevádzkovanie hazardnej hry pozastavilo, môže opätovne pokračovať v prevádzkovaní
hazardnej hry len po predchádzajúcom písomnom súhlase orgánu dozoru; orgán dozoru je povinný
udeliť písomný súhlas najneskôr do troch pracovných dní od preukázania odstránenia nedostatkov
prevádzkovateľom. Orgán dozoru je povinný pozastavenie hazardnej hry, zapečatenie výhernéhoprístroja alebo iného zariadenia a systému využívaného pri prevádzkovaní hazardnej hry, ako aj súhlas
s pokračovaním prevádzkovania hazardnej hry bezodkladne oznámiť ministerstvu alebo obci, ktoré
individuálnu licenciu prevádzkovateľovi hazardnej hry udelili.

Podľa § 252 ods. 1 SSP sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy,
ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnostifyzickejosobyaprávnickejosobypriamodotknuté;inýmzásahomjeajpostuporgánuverejnej
správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

9. Primárnou otázkou, ktorej zodpovedanie správnemu súdu prináležalo bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 252 ods. 1 a nasl. SSP v nadväznosti
na citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP pre poskytnutie ochrany tvrdených dotknutých práv
žalobcu prostredníctvom procesného inštitútu žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

10. V ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa vymedzuje iný zásah orgánu verejnej správy, a to všeobecne a
v časti za bodkočiarkou doplnkovo. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Doplnková definícia iného zásahu nadväzuje na
doterajšiu judikatúru správnych súdov a v záujme jednoznačnosti explicitne stanovuje, že pod iným
zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie

podľa osobitého predpisu. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu
verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
a právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s
unesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP).

11. Uvedené zákonné ustanovenie teda obsahuje veľmi všeobecné a široko koncipované vymedzenie
pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“. Presná definícia objektívne nie je možná, pretože pod pojem
zásah spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené rôznymi
zákonmi. Z ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP je však zrejmé, že ide o úkony neformálne, faktické, pre
ktoré môžu, ale nemusia byť stanovené pravidlá. V zásade ide o úkony, ktoré nie sú učinené formou

rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú a tie sú
povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť.

12. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP obsahuje vymedzenie pojmu opatrenie orgánu verejnej správy,
keď ide o správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie),

ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého
účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb
dotknuté.

13. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal ochrany pred nezákonným zásahom, ktorý mal

spočívať v pozastavení prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL. Súčasne žiadal, aby správny súd
uložil žalovanému odstrániť stav pred zásahom, teda nariadil odpečatenie všetkých ním zapečatených
zariadení s hrou DIAMOND LEVEL prevádzkovaných žalobcom.

14. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu v nadväznosti

na v žalobe vymedzené žalobné body, dospel k záveru o nedôvodnosti takejto žaloby, vychádzajúc z
nasledovných úvah.15. V prvom rade správny súd vychádzal z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žaloba proti inému
zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP nemôže byť považovaná za náhradu
správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, t.j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo

opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje
v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi
odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden
žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom
zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým

žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy,
ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a
pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri
koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si
bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby
bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných

úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy.

16. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že správny súd nemá Správnym súdnym poriadkom vytvorený
zákonný priestor k prekvalifikovaniu žaloby v iný žalobný typ, nakoľko by sa tým dostal do rozporu
s výslovne prejavenou vôľou žalobcu, a teda aj s dispozičnou zásadou, ktorá konanie v správnom

súdnictve ovláda. Rovnako tak nemal správny súd povinnosť poučovať žalobcu o tom, aký žalobný typ
na daný skutkový stav dopadá a ako má žalobca správne formulovať žalobné body a v nadväznosti na
ne aj samotný petit žaloby.

17. Správny súd považuje za podstatné, že v zmysle Záznamu o pozastavení prevádzkovania

hazardnej hry (vo vzťahu k prevádzkam špecifikovaným žalobcom), ktoré boli žalobcovi doručené
náhradným doručením, žalovaný postupoval podľa § 54 zákona č.171/2005 Z.z. Zákon v takomto
prípade nestanovuje povinnosť vydať o uložení takéhoto opatrenia formalizované rozhodnutie, ale sám
v ust. § 54 ods. 4 č. 171/2005 Z.z. stanovuje, že sa o pozastavení vyhotovení len záznam. Takýto
záznam je možné podľa názoru súdu považovať za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré sa priamo

dotýka práv osoby, v tomto prípade žalobcu. Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi
rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená. Vo všeobecnosti však napĺňajú isté
znaky preskúmateľnosti správneho aktu. Hoci na pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa §
54 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. v zmysle § 57 ods. 2 písm. d) cit. zákona sa nevzťahujú ustanovenia
Správneho poriadku, podporne možno aplikovať aspoň základné pravidlá správneho konania (§ 3 ods. 1

- 6 Správneho poriadku), teda z obsahu takých opatrení by malo byť zrejmé, ktorý orgán verejnej správy
ich vydal a čoho sa týkajú. Žalovaný v označenom opatrení - záznamoch o pozastavení prevádzkovania
hazardnej hry stručne rozviedol skutkový stav veci, ako vlastnú právnu úvahu s odkazom na dotknuté
aplikované zákonné ustanovenie zdôvodňujúce pozastavenie prevádzkovania hry. Preto možno akt
žalovaného považovať za opatrenie orgánu verejnej správy vydané v začatom administratívnom konaní,

ktoré mohlo byť spôsobilé zasiahnuť do práva žalobcu. Vydanie tohto opatrenia je dôvodom, prečo
nemôže žalobca hru ďalej prevádzkovať a prečo bolo následne zariadenie zapečatené. Zapečatenie
zariadenia je úkonom, ktorý je priamo naviazaný na vydanie záznamu o pozastavení hry a nie je možné
ho vnímať oddelene, ako samostatnú faktickú činnosť. Ide vo svojej podstate o zákonom predpokladanú
realizáciu opatrenia orgánu verejnej správy.

18. Správny súd dospel k záveru, že skutkový stav danej veci si v intenciách ochrany poskytovanej
Správnym súdnym poriadkom vyžadoval ochranu tvrdených dotknutých práv všeobecnou správnou
žaloba podľa § 177 SSP. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca namietal nedostatočne zistený stav,
neprebehnutie riadneho administratívneho konania, nespísanie zápisnice, nemožnosť sa k veci vyjadriť

apodobne,t.j.postupsprávnehoorgánupredchádzajúcivydaniunapadnutéhoopatrenia.Správnysúdje
však toho názoru, že uvedené je možné skúmať len v rámci súdneho prieskumu tohto opatrenia v konaní
začatom na základe správnej žaloby podľa § 177. Len v tomto konaní je možné preskúmať zákonnosť
tohto neformalizovaného opatrenia o uložení povinnosti, vrátane splnenia podmienok pre jeho vydanie,
podkladov, na základe ktorých bol vydaný, resp. postupu, ktorý mu predchádzal. Ako už bolo uvedené

vyššie, samotné zapečatenie zariadení nie je možné chápať oddelene od vydaného opatrenia orgánu
verejnej správy. Nejde o samostatný akt, ale o realizáciu opatrenia orgánu verejnej správy. Toto konanie
má základ v tomto neformalizovanom rozhodnutí, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu
a nie je možné ho posudzovať samostatne bez ohľadu na právoplatnosť a záväznosť tohto opatrenia.19. Pokiaľ žalobca tvrdil, že o žiadnom opatrení nemal vedomosť, nič mu nebolo doručené, tak správny
súd konštatuje, že skutočnosť, že si žalobca zásielku v odbernej lehote neprevzal, nemá vplyv na

fikciu doručenia, ktorá zo zákona nastala. Žalobca sa neprevzatím zásielky dostal sám do situácie,
že nepoznal obsah záznamov - opatrení. Uvedené nemôže byť dané na ťarchu žalovaného, ktorý mu
predmetné záznamy riadne doručoval. Procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej
správy nemôže byť vykladaný ako náhrada všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP. A nie je ani v
dispozícii účastníka, aby si volil, ktorú z týchto žalôb použije, a ktoré konanie bude iniciovať. Určujúcim

kritériom pre podanie žaloby vždy musí byť povaha napadnutého úkonu. V danom prípade žalobca vo
svojej podstate napáda pozastavenie prevádzkovania hry, ktoré bolo vykonané orgánom verejnej správy
voformezáznamu,ktorýmubolvsúladesozákonompísomneoznámený.Uvedenýzáznampredstavuje
v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrenie orgánu verejnej správy, na ktorý nedopadá procesný
inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Ak nebolo opatrenie žalovaného zrušené v
rámci konania, ktoré začalo na základe včas podanej správnej žaloby podľa § 177 SSP, nie je možné

jeho účinky prelomiť v rámci jeho posudzovania v intenciách žaloby proti inému zásahu.

20. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 261 SSP žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

21.Záveromsprávnysúdpoznamenáva,žeSSPv§252upravujedvatypyžalôbprotiinémuzásahu,ato

negatórnu zásahovú žalobu (§ 252 ods. 1 SSP) a určovaciu zásahovú žalobu (§ 252 ods. 2 SSP). Zákon
stanovuje dva predpoklady pre riadne uplatnenie si určovacej zásahovej žaloby, a to jej subsidiaritu
k negatórnej zásahovej žalobe a reparačnú alebo inú ochrannú funkciu. Vzhľadom na to, že správny
súd konštatoval nedôvodnosť žaloby na ochranu proti inému zásahu orgánu verejnej správny, nebolo
potrebné zaoberať sa návrhom žalobu zo dňa 07.08.2020 na zmenu žaloby z negatórnej zásahovej na

určovaciu zásahovú žalobu, ktorá by bola rovnako nedôvodná.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a
contrario tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani
žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo

konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.