Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/1070/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120362902
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Hazucha
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120362902.1
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: E. S., X.. XX.XX.XXXX, V. J. F. XX/XX, XXX XX X.,
o vymoženie 330,00 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku z a
m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.08.2020 domáhal od
povinného vymoženia 330,00 Eur, na základe exekučného titulu - rozkazu o uložení pokuty za správny
delikt prevádzkovateľa vozidla vydaného Okresným úradom Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikáciidňa27.09.2017podč.OU-NR-OCDPK-2017/036593arozkazuouloženípokutyzasprávny
delikt prevádzkovateľa vozidla vydaného Okresným úradom Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácii dňa 27.09.2017 pod č. OU-NR-OCDPK-2017/036597.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu
dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
7. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.8. Exekučný súd z úradnej povinnosti skúma, či sú splnené podmienky pre začatie exekúcie. Vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, t.j.
predovšetkým jeho formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo
vydané) a materiálnej stránky (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti
a presnosti označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti) vykonateľnosti tohto
titulu a jeho súladu s návrhom na vykonanie exekúcie. Exekučný súd skúma aj procesné podmienky
exekučného konania, t.j. prípustnosť konkrétnej exekúcie. Procesné podmienky predstavujú zákonné,
objektívnym právom stanovené predpoklady, bez ktorých nemožno dospieť k rozhodnutiu vo veci
samej. Súd je povinný skúmať procesné podmienky ex offo od začatia konania až do jeho skončenia,
kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky súdnej exekúcie sú v podstate totožné s podmienkami
sporového konania. Ak súd zistí, že sú splnené podmienky konania (§ 161 CSP), a teda niet rozporu
so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Procesné podmienky nie sú zákonom výslovne
definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku. Medzi procesné
podmienky patria napríklad právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP),
neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita účastníkov konania
(§ 61 a nasl. CSP) a iné. Dôležité je však uviesť, že ak vznikne neodstrániteľný nedostatok v procesných
podmienkach, príslušný súd (§ 49) návrh na vykonanie exekúcie zamietne (s výnimkou prekážky
listipendencie, kedy podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku súd konanie uznesením zastaví).
9. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.
O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či
rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v
skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak).
Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka
tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už
z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 13.10.2009, sp. zn.: 5 Cdo 120/2009). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá
vyplýva z ust. § 230 CSP, patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 161 CSP a bráni
tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná.
10. Súd lustráciou v registri Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že totožný návrh na vykonanie
exekúcie bol súdu doručený dňa 22.07.2020, kde bolo konanie vedené na podklade tých istých
exekučných titulov a s tými istými účastníkmi pod sp. zn.: 31Ek/1109/2020. V danom konaní bolo
právoplatne rozhodnuté, a to uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.08.2020, sp. zn.:
31Ek/1109/2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.09.2020 a ktorým bol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie zamietnutý z dôvodu, že súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie
nemal za preukázané, že oprávnený je právnym nástupcom osoby, ktorá je uvedená v exekučných
tituloch, nakoľko oprávnený ani na výzvu súdu prevod práv z exekučného titulu nedoložil listinou, z
ktorej takáto skutočnosť vyplýva (viď bod 11. až 14. odôvodnenia predmetného uznesenia: „Podľa
citovaných ust. § 36 Exekučného poriadku proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať
exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu, pričom
podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh toho, kto je oprávnený
požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie aktívnu
legitimáciu na uplatnenie pohľadávky v exekučnom konaní odvodzoval na základe Zmluvy o vymáhaní
pohľadávok štátu č. 16/2018/MV SR zo dňa 21.01.2019 a prílohou č. 1 k zmluve (špecifikácia postúpenej
pohľadávky). Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto
pôvodného veriteľa (postupcu, cedenta) nový veriteľ (postupník, cesionár). Pri tejto zmene v osobe
veriteľa postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj aktívnu legitimáciu
na jej uplatnenie a vymoženie súdnou cestou. Vyplýva to zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky
vzniká nový záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, t.j. právo
veriteľa na plnenie (pohľadávky) oddlžníka. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka zakladá nový záväzok medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je
prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Zmluva o postúpení pohľadávky musímať písomnú formu, pričom medzi jej podstatné náležitosti patrí označenie účastníkov zmluvy (postupca
- pôvodný veriteľ, a postupník -nový veriteľ) a označenie postúpenej pohľadávky. Súd po preskúmaní
návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu nemal za preukázané, že na oprávneného prešiel nárok z
exekučnéhotitulu,nakoľkooprávnenýajnapriekvýzvesúdunepredložilzmluvuopostúpenípohľadávky,
tak ako to ustanovuje § 36 odsek 2 a § 48 odsek 4 písm. b) Exekučného poriadku. Exekučný poriadok v
ustanovení § 48 ods. 4 taxatívne vymenúva prílohy, ktoré je k návrhu na vykonanie exekúcie potrebné
pripojiť. Uvedenou prílohou je okrem iného listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo. Za daného
právneho stavu je pripojenie takejto listiny procesným predpokladom riadneho návrhu na vykonanie
exekúcie. Ak chcel oprávnený odkázať na zverejnenie zmluvy v Centrálnom registri zmlúv, tak súd
uvádza, že nemôže akceptovať takéto odkázanie, pretože právne nástupníctvo by muselo vyplývať zo
zákona alebo z obchodného registra. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu
na vykonanie exekúcie nemal za preukázané, že oprávnený je právnym nástupcom osoby, ktorá je
uvedená v exekučnom titule, nakoľko oprávnený ani na výzvu súdu prevod práv z exekučného titulu
nedoložil listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53
ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.“ Oprávnený
ani v tomto konaní (vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: 6Ek/1070/2020) nepriložil k návrhu na
vykonanie exekúcie zmluvu o postúpení pohľadávky (Zmluvu o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2018/
MV SR zo dňa 21.01.2019), tak ako to ustanovuje § 36 odsek 2 a § 48 odsek 4 písm. b) Exekučného
poriadku a nepreukázal, tak že oprávnený je právnym nástupcom osoby, ktorá je uvedená v exekučných
tituloch. Uvedené rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie tak pre toto exekučné
konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade
rovnakých exekučných titulov predstavuje prekážku res iudicata, ktorá je neodstrániteľnou podmienkou
konania, pre ktorú je potrebné exekučné konanie zastaviť. K uvedenému súd poukazuje aj na uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.05.2020, sp. zn.: 12Ek/1063/2019, ktorým sudca zamietol
sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 12Ek/1063/2019 zo dňa 14.02.2020,
v ktorom (22. odôvodnenia) sudca okrem iného uviedol, že: „Podmienky konania, za ktorých môže súd
vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti. Sťažnostný súd konštatuje, že existencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej
už raz právoplatne rozhodol. Pri posudzovaní neskoršie podaného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie bolo okrem iného významné aj vyriešenie právnej otázky, či je možné prihliadať na zmenu
osoby oprávnenej z exekučného titulu na podklade zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej účinky nastali
ešte pred vydaním exekučného titulu. Je zrejmé, že už v konaní vedeným pred Okresným súdom Banská
Bystrica pod sp. zn. 12Ek/278/2017 bola posudzovaná rovnaká otázka. Okresný súd Banská Bystrica
ju v tomto konaní vyriešil v súlade so súdnou praxou a právnou teóriou akceptovaného názoru, že
postúpením pohľadávky dochádza k singulárnej sukcesii, kedy postupník sa stáva právnym nástupcom
veriteľa a vstupuje do všetkých jeho práv v stave, v akom existovali v čase postúpenia. Pokiaľ nastane
zmenavosobeveriteľaažpovydanírozhodnutia,ktoréjeexekučnýmtitulom,jemožnéviesťexekúciuna
podklade tohto rozhodnutia, je však potrebné exekučnému súdu preukázať prevod práva z exekučného
titulu v súlade s ust. § 36 Exekučného poriadku. Súd na túto skutočnosť konkludentne prihliadne
tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Pokiaľ však bola predmetom postúpenia pohľadávka,
ktorá bola následne postupcovi priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré bolo exekučnému súdu
predložené ako exekučný titul, na takéto postúpenie súd prihliadnuť nemôže, pretože výrok exekučného
titulu je pre neho záväzný. Aj v tomto neskôr začatom exekučnom konaní je súd týmto riešením
viazaný, nesmie preto vychádzať z iného záveru. Raz vydané právoplatné rozhodnutie o určitej otázke
je zásadne nezmeniteľné a preto sa o tejto istej otázke (nárok vychádzajúci z rovnakého skutkového
stavu) nesmie konať znova. Pokiaľ potom súd skôr podaný návrh na vykonanie exekúcie zamietol s
odôvodnením, že na prevod vykonávanej pohľadávky uskutočnený pred vydaním exekučného titulu
prihliadnuť nemôže, predstavuje toto rozhodnutie prekážku veci právoplatne rozhodnutej, keďže nový
návrh na vykonanie exekúcie bol podaný za existencie rovnakých skutkových okolností, z ktorých
vychádzal pri kreovaní svojho rozhodnutia aj súd v konaní pod sp. zn. 12Ek/278/2017. Opačný výklad by
predstavoval neprípustné obchádzanie a nerešpektovanie právoplatných rozhodnutí súdu. Je potrebné
v tejto súvislosti zdôrazniť, že účinky nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia zabraňujú
existencii vzájomne si odporujúcich rozhodnutí. Zásada nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí
rovnako znižuje zaťaženosť súdov, pretože bez jej existencie by mohli byť opätovne uplatňované
identické nároky. Ak súdy odstraňujú svojím rozhodnutím stav právnej neistoty, ktorá vznikla ohľadne
určitého právne relevantného návrhu, nerobia tak ľubovoľne, ale v konaní poznávajú (zisťujú skutkový
stav) veci a záväzne sa o ňom vyslovujú (právne ho hodnotia). Bez stanovenia určitej hranice, ktorá
znamená konečnosť a trvalosť poznania, resp. hodnotenia a tým aj konečnosť a trvalosť riešeniaprávnych otázok (v podobe vlastnosti právoplatnosti prijatých rozhodnutí), by vôbec bol popretý zmyslel
rozhodovacej činnosti súdov.“ Súd zároveň poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 13.10.2009, sp. zn.: 5 Cdo 120/2009, podľa ktorého: „Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom
konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.“
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil dôvod
na zastavenie exekučného konania (prekážka res iudicata), a preto v súlade s citovaným ustanovením
§ 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
12. Súd o trovách exekučného konania nerozhodoval, nakoľko oprávnenému v súvislosti s podaním
návrhu na vykonanie exekúcie nevznikli a ani si ich neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.