Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/295/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220205858
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7220205858.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. K.
nar. XX.XX.XXXX bývajúcom u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice dieťa rodičov: I. K. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Q. v obci S. XXXX na ulici W.
setány XX a E. K. nar. XX.XX.XXXX prihláseného k trvalému pobytu v S. na Q. ulici č. XX/XX toho času

umiestneného v zariadení Y., n.o. W. X v Y. zastúpeného advokátskou kanceláriou KRAL PARTNERS,
s.r.o. sídliacej v Košiciach na Kukučínovej č. 7 v konaní o návrhu otca na zníženie výživného o odvolaní
otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 17P/30/2020-71 zo dňa 25.9.2020 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil, že Okresný súd Košice II nemá právomoc vo

veci konať a konanie zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je od
21.7.2020 v Maďarsku, kde býva spolu so svojou matkou a jej terajším manželom. Vyhlásil, že v zmysle
čl. 8 ods. 1 a čl. 17 Nariadenia rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností nemá právomoc. Keďže nemá
právomoc vo veci konať, jedná sa zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP o taký nedostatok procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť, z toho dôvodu konanie zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na nesprávny
výklad nariadenia rady ES č. 2201/2003, keďže konanie na súde prvej inštancie sa začalo skôr, ako
sa maloletý presťahoval do Maďarska. Matke pritom nikdy nedal súhlas a neuzavrel s ňou ani žiadnu
dohodu o vycestovaní maloletého syna do cudziny.

3. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za správne, navrhla ho potvrdiť. Poprela, že by s otcom o udelení súhlasu na presťahovanie syna
nekomunikovala, otec svoj súhlas podmienil jej súhlasom na zníženie výživného. Takýto postup otca
označila za nemorálny a za zneužívanie práva. Zdôraznila, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k
synovi dlhodobo neplní. Potvrdila, že od 21.7.2020 žije aj so synom v Maďarsku, syn tam navštevuje

základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Ona je v Maďarsku zamestnaná, obaja majú
povolenie na pobyt. Taktiež majú v Maďarsku lekárov a zdravotné poistenie. Podľa jej názoru je
nepochybné, že obvyklý pobyt syna je v Maďarsku.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných

orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave , vzniku alebo zániku
spoločnosti.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

11. Podľa kapitoly I, článku 1 ods. 3 písm. e) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o
právomocí a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností (ďalej len Nariadenie Brusel II), toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

12. Podľa kapitoly I, článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej
len Nariadenie Rady o vyživovacej povinnosti), toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť
vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

13. Podľa kapitoly I, článku 2 ods. 10 a 11 Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti, oprávnený je každá
fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok. Povinný je každá
fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť.

14. Podľa kapitoly I, článku 3 Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc

vo veciach vyživovacej povinnosti daná podľa a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

15. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu

danom ust. § 66 CMP a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil pre existenciu vady konania, ktorá sa
prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom
tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie na
posúdenie právomoci konať vo veci zníženia výživného pre maloleté dieťa aplikoval Nariadenie Rady

Brusel II, čím postupoval v rozpore s článkom 1 ods. 3 písm. e) predmetného nariadenia, ktoré výslovne
vylučuje aplikáciu Nariadenia Rady Brusel II vo veciach vyživovacej povinnosti. V danom prípade bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie aplikovať Nariadenie Rady č. 4/2009 o vyživovacej povinnosti, ktoré sa
v rámci členských štátov Európskej únie začalo uplatňovať dňa 18.06.2011 a ktoré sa vzťahuje na všetky
druhy vyživovacej povinnosti priznanej právom toho - ktorého členského štátu vyplývajúcej z rodinných

vzťahov, príbuzenstva, manželstva a švagrovstva. Predmetné nariadenie sa týka všetkých podstatných
aspektov medzinárodného práva súkromného a procesného vo veciach vyživovacej povinnosti, a to
právomocí súdov pri rozhodovaní o určení alebo zmene výživného, právneho poriadku, podľa ktoréhosa vyživovacia povinnosť posudzuje, ako aj podmienok, za ktorých sa rozhodnutiam vo veci výživného
vydaným na území jedného členského štátu priznávajú účinky na území iného členského štátu.

16. Citovaný článok 3 písm. a) a b) Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti zakladá nielen právomoc,
ale aj príslušnosť súdu, a to podľa obvyklého pobytu oprávneného alebo povinného. Vo veciach
vyživovacej povinnosti majú teda v zmysle uvedených ustanovení právomoc súdy obvyklého pobytu
povinného (t.j. osoby povinnej poskytnúť výživné) alebo obvyklého pobytu oprávneného (t.j. osoby, ktorá
má právo na výživné). V prípade, ak je žalobcom povinný môže si vybrať súd, ktorému doručí svoj návrh

buď v mieste svojho obvyklého pobytu (článok 3 písm. a) nariadenia) alebo v mieste obvyklého pobytu
oprávneného (článok 3 písm. b) nariadenia).

17. V danom prípade sa podaným návrhom otec maloletého dieťaťa (povinný) domáhal zníženia
výživného proti oprávnenému, pričom pre podanie návrhu na zníženie výživného si povinný vybrali
súd v Slovenskej republike (Okresný súd Košice II), ktorý je súdom podľa obvyklého pobytu otca

ako povinného rodiča (článok 3 písm. a) nariadenia), zároveň v čase podania návrhu bol aj miestne
príslušným podľa pobytu oprávneného, preto bola daná právomoc Okresného súdu Košice II konať o
návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri posudzovaní právomocí vychádzal z nesprávneho

právneho predpisu. Svoju právomoc skúmal podľa čl. 8 a čl. 17 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003
o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Citované nariadenie sa však v zmysle
článku 1 bodu 3 písm. e/ citovaného nariadenia nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť. V tomto prípade
je potrebné právomoc skúmať podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci,

rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.
Súd prvej inštancie teda vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať na základe nesprávneho právneho
predpisu. Keďže následne konanie zastavil, znemožnil navrhovateľovi pokračovať v konaní a uplatňovať
si svoje procesné práva vo veci.

19. Vzhľadom na uvedené musel odvolací súd zrušiť uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť svoju právomoc v zmysle nariadenia
Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci a rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo

veciach vyživovacej povinnosti a podľa zistenia, či má alebo nemá právomoc vo veci konať, bude ďalej
postupovať, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodní podľa ust. §
220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa
riadil pri rozhodovaní, boli preskúmateľné a logicky správne.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).