Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119011408
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119011408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA, a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa
31.03.2021 v trestnej veci obžalovanej D. T. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2
písm. c) Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovanej D. T. a
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.07.2020, sp. zn. 4Tk/1/2019,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obž. D. T., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., E. č. XXXX/XX, t.č. v ÚVV Prešov,

j e v i n n á , ž e

- dňa 28.01.2019 v čase okolo 22:00 hod v D. v bytovom dome na ul. E. č. XXXX/XX, v byte na
vyvýšenom prízemí vľavo od schodiska, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, nachádzajúc
sa v strednom stupni opitosti (0,90 - 0,93 mg/l), mala so svojím druhom K. D. verbálny a fyzický konflikt,
počas ktorého jej dal K. D. facku, ako aj ona jemu, takisto ju K. D. chytil za vlasy, kopal do boku, po čom
sa mu vyšmykla, odišla do kuchyne bytu, kde z kuchynskej linky vzala nôž so žltou plastovou rukoväťou
s dĺžkou čepele 14,2 - 14,4 cm, vrátila sa späť k otvoreným vchodovým dverám bytu za K. D., ktorý
tam ostal stáť, pristúpila k nemu, dvihla svoju pravú ruku na úroveň pŕs čepeľou noža smerujúcou k
K. D. z bezprostrednej blízkosti strednou silou a prudkosťou jedenkrát pichla týmto nožom K. D. do

hrudníka v ľavej časti hore pod ľavú kľúčnu kosť v úmysle usmrtiť ho, pričom mu spôsobila bodnoreznú
ranu hrudníka pod ľavou kľúčnou kosťou s dĺžkou najmenej 6 cm, s poranením horného laloka ľavých
pľúc s preniknutím vzduchu do ľavej pohrudnicovej dutiny a zakrvácaním ľavej pohrudicovej dutiny,
pričom bodnorezný kanál prechádzal spredu dozadu, mierne zdola nahor, maximálne do hodnoty 30 - 40
stupňov od pomyselnej roviny, čím došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a to bližšie neurčenej
cievyvhrudníkuapľúc,ktorésivyžiadaliodbornúlekárskupomocspojenúshospitalizáciouvnemocnici,
pričom v prípade neposkytnutia včasnej odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti by bolo došlo k

smrti K. D. počas 12 - 24 hodín od vzniku zranenia v dôsledku šoku po úraze a vykrvácania,

t e d a

dopustilasakonania,ktorébezprostrednesmerovalokúmyselnémuusmrteniuiného,avšakkdokonaniu
trestného činu nedošlo a čin spáchala na chránenej osobe (blízkej osobe),

č í m s p á c h a l aobzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona, trest odňatia slobody na 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona, ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zákona účinného od 01.01.2021 zhabanie veci - kuchynského noža so
žltou rúčkou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť poškodenej A. a.s., so sídlom T. č. XX, XXX XX
J.ČO: 36284831 škodu vo výške 3.630,64 eur (tritisícšesťstotridsať eur šesťdesiatštyri centov).

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej D..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 14.07.2020, sp. zn. 4Tk/1/2019 bola obžalovaná D. T.
uznaná za vinnú zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
-dňa28.01.2019včaseokolo22:00hodvD.vbytovomdomenaul.E.č.XXXX/XX,vbytenavyvýšenom
prízemí vľavo od schodiska, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, mala obžalovaná so

svojím druhom K. pri vchodových dverách bytu verbálny konflikt, počas ktorého jej dal K. D. facku,
ako aj ona jemu, takisto ju K. D. chytil za vlasy, kopal do boku, následne sa mu obžalovaná vyšmykla,
odišla do kuchyne bytu, kde z kuchynskej linky vzala nôž so žltou plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele
14,2 - 14,4 cm, vrátila sa späť k otvoreným vchodovým dverám bytu za K. D., ktorý tam ostal stáť,
pristúpila k nemu, dvihla svoju pravú ruku na úroveň pŕs čepeľou noža smerujúcou k K. D. a pod vplyvom

alkoholu, nachádzajúc sa v strednom stupni opitosti (0,90-0,93 mg/l) z bezprostrednej blízkosti strednou
silou a prudkosťou jedenkrát pichla týmto nožom K. D. do hrudníka v ľavej časti hore pod ľavú kľúčnu
kosť v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, pričom mu spôsobila bodnoreznú ranu hrudníka pod
ľavou kľúčnou kosťou s dĺžkou najmenej 6 cm, s poranením horného laloka ľavých pľúc s preniknutím
vzduchu do ľavej pohrudnicovej dutiny a zakrvácaním ľavej pohrudicovej dutiny, pričom bodnorezný

kanál prechádzal spredu dozadu, mierne zdola nahor, maximálne do hodnoty 30 - 40 stupňov od
pomyselnej roviny, čím došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a to bližšie neurčenej cievy v
hrudníkuapľúc,ktorésivyžiadaliodbornúlekárskupomocspojenúshospitalizáciouvnemocnici,pričom
v prípade neposkytnutia včasnej odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti by bolo došlo k smrti K.
D. počas 12 - 24 hodín od vzniku zranenia v dôsledku šoku po úraze a vykrvácania.

Za uvedený skutok jej bol podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, za existencie poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písm. i/ Tr. zákona a neexistencie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, s použitím § 38 ods.
2, 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

Podľa § 48 ods. 1 (správne malo byť uvedené ods. 2, písm. a/ Tr. zákona bola obžalovaná na výkon
trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona bolo obžalovanej uložené ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej A., a.s., škodu
vo výške 3.630,64 eur.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona jej bolo uložené zhabanie veci - kuchynského noža so žltou rúčkou.

Proti uvedenému rozsudku podali riadne a včas odvolania obžalovaná D. T. a to podaním doručeným
súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 31.07.2020 a prokurátor, podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 22.07.2020.

Obžalovaná svoje odvolanie odôvodnila podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom
obhajcu dňa 10.09.2020. Namietala, že sa nestotožňuje so záverom súdu o jej vine a úmysle spôsobiť
K. D. ťažkú ujmu na zdraví. Nesúhlasí, že mala viesť cielený útok na telo svojho druha K.. Súd prvého
stupňa odkazuje na závery znalca z odboru psychológie, že u menovanej bol nôž použitý ako nástroj
obrany a nebol tam náboj, že ide zabiť. Opierajúc sa o vyjadrenie toho istého znalca uvádza, že

neexistuje ani úmysel spôsobiť K. D. ujmu na zdraví. Bránila sa, išlo o vyhrotenú situáciu, v ktorej
sa ocitla. V jej motivácii zohral dôležitú úlohu strach zo správania jej druha. V takejto situácii sa
človek dostáva do stavu, kedy je mimo a nevie reagovať, čiže je to impulz, ktorý momentálne prišiel,
nebol tam náboj, že ide zabiť, ale skôr náboj určitej psychickej obrany. V momente a danej chvíli si
vôbec neuvedomila, čo urobila a videla krv, nôž odhodila zo strachu, čo urobila. So zranením K. D.

nepočítala, bola prekvapená, zľaknutá a zúfalá. Ak by mala úmysel poškodiť ho na zdraví, nereagovala
by takýmto spôsobom. V čase vyšetrenia bola jej úroveň kognitívných schopností taká, že bola schopná
si uvedomiť, čo drží, avšak uvedené vyšetrenie nebolo vykonané v čase skutku, pričom podľa znalca
nemusela vedieť, aký predmet drží vzhľadom na to, že bola pod vplyvom alkoholu vysokej hladiny a
jednala impulzívne. Poukazuje na minimálne svetelné podmienky, ktoré znalec nezohľadňoval a ktoré sú

fotodokumentované v spise. Až keď poškodený povedal, že mu tečie krv, uvedomila si, že ho asi pichla.
Poškodený rovnako potvrdil, že predmet, ktorým ho obžalovaná mala bodnúť, nevidel. Ak ho nevidel
poškodený,nemohlahovidieťaniona.Nemožnosúhlasiťsnázoromsúduprvéhostupňa,žetvrdenie,že
nevedela, že zobrala nôž, predstavuje účelové tvrdenie. Ona, aj poškodený sa vyjadrili, že nože nemajú
položené na kuchynskej linke, pretože majú malú dcéru. Až keď poškodený povedal, že mu tečie krv,

uvedomila si, že ho asi pichla a predmet zahodila. Pokiaľ to, že použila nôž vyplýva z výpovede svedka
P., ktorý počul, ako si vyčíta, že K. D. prebila, tak v čase, kedy k poraneniu došlo, nevedela o aký predmet
ide, bola tma. Policajti po príchode mali vedomosť asi od K. brata, že sa majú pýtať na nôž a keď zasvietili
baterkami, vtedy videla, že to je žltý nôž. Parametre noža jej boli známe až po tom, čo policajti na neho
zasvietili baterkami. Nachádzala sa v strednom stupni opitosti, čomu zodpovedá porucha koordinácie

pohybov, predĺženie reakčného času, neostré, dvojité videnie, negatívne ovplyvnenie telesných pohybov
s možným zvýraznením agresivity a vznikom skratového konania. Vyjadrenie znalca C.. T. o bežnej
schopnosti človeka rozoznať nôž aj po tme, ide nad rámec znaleckého dokazovania. Poukazuje aj
na závery znalca z odboru psychológie a psychiatrie na aktuálny psychický stav, na jej rezignáciu na
obhajobu, apatiu, na jej nadmernú plačlivosť na pojednávaniach a teda neschopnosť otvorene a do

dôsledkov popísať správanie a konanie K. D.. Okrem psychickej traumy došlo správaním poškodeného
aj k fyzickej traume, mala tam byť zlomená sánka, čo nebolo trestne riešené. Napriek atakom zo
strany poškodeného mala snahu jeho konanie kryť. Napriek okolnostiam, ktoré zažila s poškodeným,
u nej môže pretrvávať väzba na poškodeného, pričom jej anamnéza z minulosti nie je veľmi pozitívna,
nakoľko ako dieťa vyrastala v detskom domove a prostredie poškodeného a jeho rodiny bolo jediným

prostredím, ktoré jej dávalo záruku vrátenia sa do normálneho priebehu života. Je matkou maloletej
dcéry S., ktorej otcom je K. D., ktorý ju má vo svojej starostlivosti. Znalec nezistil u nej sklony ku
klamstvu a zavádzaniu. Naopak, u K. D. zistil snahu pomôcť sebe. Nepriamo prenáša všetku vinu na
svoju družku. Jeho schopnosť vypovedať je nevierohodná, má tendenciu vzniknuté pamäťové medzery
vypĺňať novovytvoreným materiálom. V čase skutku mal výpadky pamäte, nevie popísať situáciu, ktorá

tomu predchádzala. Nesúhlasí s tým, že po tom, čo sa podľa názoru súdu, vrátila s predmetom obrany,
išlo medzi nimi o bežnú hádku. Predmet obrany si zobrala podľa vyjadrenia znalca preto, aby zabránila
násiliu zo strany svojho druha a to v situácii, kedy sa jej podarilo vyšmyknúť. Nemala kam ujsť. Tento
predmet si nezobrala po tom, ako jej druh s násilím prestal, ale v čase bezprostredného násilia, ktorému
čelila. Navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu a oslobodiť ju spod obžaloby.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.10.2020.
Namietal,žeskutkovézistenia,ktorésúdprvéhostupňapremietoldovýrokuovine,považujezasprávne,
zodpovedajúce výsledkom dokazovania, vyčerpávajúco, logicky a vecne odôvodnené. Konanie v nutnej
obrane alebo náhodné zranenie bolo vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek pochýb vylúčené,nakoľkovýsluchomznalcaavyšetrovacímpokusombolopreukázané,žeišlooúmyselneaktívnevedené
bodnutie do tela poškodeného. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, nestotožňuje sa s hodnotiacimi úvahami
prvostupňového súdu o úmysle obžalovanej, nakoľko konanie obžalovanej spočívajúce v bodnutí

kuchynským nožom do hrudníka poškodeného smerovalo k smrteľnému následku, ktorý by nastal do
12 až 24 hodín, pričom k smrti nedošlo len vďaka poskytnutiu včasnej, odbornej a adekvátnej lekárskej
starostlivosti. Útok nožom smeroval do oblasti hrudníka a krku, kde sa nachádzajú životne dôležité
orgány a to srdce, pľúca a cievy. Obžalovaná na útok použila kuchynský nôž s čepeľou 14,2 až 14,4 cm
a týmto pôsobila strednou silou a prudkosťou do ľavej časti hrudníka hore, čo postačovalo na preniknutie

noža do pľúc a pohrudnicovej dutiny, kde zasiahla pľúcny lalok a bližšie nešpecifikovanú cievu, teda
použila taký prostriedok, ktorým vzhľadom na svoje parametre a vlastnosti bol objektívne spôsobilý
spôsobiť zranenie s následkom smrti a obžalovaná týmto prostriedkom pôsobila na oblasť tela so životne
dôležitými orgánmi, ktorých poškodenie obvykle vedie k smrti a táto skutočnosť je všeobecne známym
faktom. Je pravdou, že obžalovaná pichla poškodeného iba jeden krát strednou silou a intenzitou,
avšak toto jedno bodnutie nielenže postačovalo k vniknutiu noža do hrudnej dutiny s hĺbkou bodného

kanála najmenej 6 cm, ale spôsobilo také zranenie v hrudnej dutine, ktoré vzhľadom na závažnosť a
všeobecnú povahu vedie k smrti. Hoci nebolo možné objektívne zistiť hĺbku bodného kanála, či bol
alebo nebol hlbší ako 6 cm a pravdepodobne nedošlo ani k vniknutiu celej čepele do tela poškodeného,
teda podľa súdu prvého stupňa nebol využitý celý potenciál noža, možno skonštatovať, že už prienik
noža s bodným kanálom o hĺbke 6 cm vypovedá o charaktere a mimoriadnej závažnosti spôsobeného

zranenia, ako aj o závažnosti konania obžalovanej, ktoré malo potenciál spôsobiť smrť poškodenému. Z
výpovede svedka K. G. vyplýva, že stav poškodeného bol závažný a nepostačilo len vonkajšie ošetrenie
rany, nakoľko poškodený po otvorení dverí padal na ruky, posadil ho na stoličku, krvácal, ťažko dýchal,
chrčal, odpadával a museli ho preberať. Podľa znalca C.. T. bolo bodnutím spôsobené pretrhnutie dvoch
väčších ciev, z ktorých začala v pľúcach prenikať krv, ktorá spôsobila prasknutie dvoch skupín pľúcnych

mechúrikov, čo bolo objektivizované dvoma dutinami o priemere 28 mm a 15 mm, ktoré boli vyplnené
speneným obsahom tvoreným vzduchom, krvou a opuchovou tekutinou. Okrem krvácania na mieste
činu došlo k vykrvácaniu aj pri prvej drenáži a pri ďalšej hospitalizácii na chirurgickom oddelení. Ak
by nedošlo k vykonaniu týchto zákrokov, došlo by k vykrvácaniu poškodeného do ľavej pohrudnicovej
dutiny a k vzniku nevzdušnosti poraneného pľúcneho tkaniva s možným vznikom zápalu pľúc, ktoré

by viedli k smrti poškodeného. Neodsatie vzduchu z ľavej pohrudnicovej dutiny by prehlbovalo kolaps
ľavých pľúc s následnou poruchou dýchania. V tejto súvislosti prvostupňový súd opomína výpoveď
znalca C.. T., podľa ktorej útok do oblasti hrudníka má bez adekvátneho ošetrenia smrteľné následky,
pričom v danom prípade mal poškodený šťastie, že krvácanie bolo v takom rozsahu, že stihol dôjsť
na vyšetrenie, nakoľko ak by boli poškodené väčšie cievy, k záchrane poškodeného by nedošlo. Podľa

znalca, k smrti poškodeného nedošlo len vďaka poskytnutiu včasnej, odbornej lekárskej starostlivosti.
Aj keď obžalovaná poškodenému spôsobila bodnoreznú ranu v relatívne bezpečnej vzdialenosti od
anatomického uloženia srdca v hrudnej dutine, útok nožom smeroval do oblasti tela so životne dôležitými
orgánmi, kde sa nachádza nielen srdce, ale aj pľúca a rôzne veľké cievy a žily, ktorých poškodenie vedie
k vykrvácaniu a smrti napadnutého. Bolo len otázkou náhody a šťastia, že obžalovaná v tme, v byte,

kde videla len obrysy tela poškodeného, nožom netrafila srdce alebo veľké cievy, ale len pľúca s inou
nešpecifikovanou cievou, čo dalo poškodenému šancu na záchranu. Bodný kanál prebiehal len cca 3
až 4 cm od pokľúčikovej tepny a žily, pri zasiahnutí ktorej by poškodený nemal šancu na prežitie. Znalec
C.. T. na hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že pri zmene uhla vniknutia noža do tela poškodeného
mohlo dôjsť ľahko k poraneniu veľkých ciev, kde by došlo k smrti do 15 - 20 minút, bez možnosti

adekvátneho ošetrenia. V zasiahnutej oblasti sa v rozsahu 10 - 20 cm nachádza aj srdce a ďalšie veľké
cievy, aorta, jej veľké odstupy, pľúcne tepny a žily, ktorých zasiahnutie by viedlo k smrti poškodeného.
Obžalovaná nemá žiadne odborné znalosti a zručnosti na boj zblízka, aby vedela, kde a ako presne
môže zasiahnuť poškodeného bez toho, aby mu z jej útoku nehrozila smrť. Uvedený ľahkovážny prístup
obžalovanej k možnosti smrteľného následku vyplývajúci z jej konania, najmä zo spôsobu bodnutia

do oblasti tela, kam útok nožom smeroval a skutočností, za ktorých došlo k bodnutiu, jednoznačne
poukazuje na uzrozumenie s následkom smrti vo forme nepriameho úmyslu. K hodnotiacim úvahám
súdu v súvislosti s nižším intelektom je potrebné uviesť, že na vyvodenie záveru o úmysle postačuje
vedomosť aspoň v hrubých rysoch, že ide o životne dôležitú oblasť tela a obžalovaná jednoznačne
vedela, že nožom do tejto oblasti útočí. To, že sa poškodený voči bodnutiu nebránil, svedčí len o tom,

že takýto útok nečakal a zodpovedá to jeho výpovedi, že vtedy obžalovanú nenapádal, stál pri dverách
a chcel odísť preč. Svetelné pomery boli v čase činu dostatočné na rozoznanie obrysov postavy, teda
aj časti tela, na ktoré obžalovaná útočila. Predvídateľnosť následku (smrti) je vzhľadom na použitý
prostriedok (kuchynský nôž a jeho rozmery) a konanie primerané a adekvátne. Obžalovaná spôsobilapoškodenému zranenie, ktoré vzhľadom na svoju závažnosť a všeobecnú povahu vedie k smrti, pričom
k smrti nedošlo len vďaka poskytnutiu včasnej, odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti. Ak by
obžalovaná útočila na poškodeného nožom len s úmyslom mu ublížiť na zdraví alebo spôsobiť mu

ťažkú ujmu na zdraví, konala by inak a proti iným častiam tela, kde by z použitia noža nehrozil smrteľný
následok. Keďže konala proti oblasti so životne dôležitými orgánmi, musela si byť vedomá možnosti
smrteľného následku a s týmto počítať. Poškodený po tom, čo obžalovaná odbehla do kuchyne, túto
neprenasledoval, ale ostal stáť pri vchodových dverách, a keď sa k nemu vrátila, neútočil na ňu a
nenapádal ju. Bola to obžalovaná, ktorá vzala nôž z kuchynskej linky, vrátila sa s ním k poškodenému pri

vchodových dverách do bytu, kde ho bodla. Z uvedených okolností možno usudzovať, že takto nekoná
osoba v sebaobrane, ale osoba koná s cieľom útoku a z napadnutého sa stáva útočník. Možno preto
pochybovať o existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. i/ Tr. zákona, teda o konaní v excese
z nutnej obrany ako ju ustálil prvostupňový súd. Pohnútkou obžalovanej bol jednoznačne situačný
konflikt s poškodeným, ktorý sa odohral na pozadí disharmonického vzťahu, ktorý obžalovaná prežívala
ponižujúco, urážajúco a nespravodlivo. Po návrate poškodeného domov došlo najskôr k slovnej hádke,

ktorú priznáva aj obžalovaná a potvrdzuje aj svedok K. G., ktorý počul, ako poškodený obžalovanej
hovoril, aby to nechala tak, lebo malá spí, resp. plače a aj svedkyňa I. T. vypovedala, že po 21.00 hod.
počula, ako obžalovaná otvorila dvere svojho bytu, vyšla na chodbu bytovky a tam začala kričať „Už dosť
bolo toho, čo ste ma bili Ty so svojou mamou“. Taktiež svedok I. P. potvrdzuje existenciu hádky, pričom
počul, ako jej poškodený vytýkal, že bola s nejakým gadžom. Fyzické napadnutie potvrdzuje svedok I.

P., ktorého byt susedí s bytom obžalovanej a počul akoby kopance, údery, ako obžalovaná kričí dosť,
nebi ma, malá vidí, ako ma biješ, dosť, K., nebi ma, už prestaň. Aj poškodený pripustil, že obžalovanej
dal facku a kopanec, pričom toto správanie poškodeného viedlo u obžalovanej k impulzívnej reakcii pod
vplyvom alkoholu. Sama obžalovaná vypovedala, že po tom, čo sa vyšmykla, tak nevie, ako a čo ju
napadlodotejkuchyne,zobralatenpredmetaužsastalo.Ztýchtodôkazovvyplýva,žeobžalovanámala

už dosť života s poškodeným a frustráciu z ich vzťahu, ako aj z toho, že poškodený sa jej nezastal pred
jej rodinou, dala zreteľne najavo slovami, už dosť bolo toho, čo ste ma bili Ty aj so svojou mamou. Na
základe uvedeného má za to, že obžalovaná konala takým spôsobom, že vedela, že môže svojho druha
usmrtiť a pre prípad, že mu smrť spôsobí, bola s tým uzrozumená. Je pravdou, že nepoužila nôž proti
poškodenému viackrát a takto ho nedorazila, preto nehodnotí konanie obžalovanej v priamom úmysle,

ale len v nepriamom úmysle spôsobiť smrť. Reakcia obžalovanej po čine svedčí o tom, že sa preľakla
a uvedomovala si závažnosť svojho konania. Mimoriadne okolnosti prípadu vidí v tom, že konaniu
obžalovanej bezprostredne predchádzal situačný konflikt a poškodený svojím konaním obžalovanú k
činu vyprovokoval a táto pod vplyvom alkoholu reagovala impulzívne na pozadí disharmonického života
s poškodeným. Poukazuje aj na závery znaleckého skúmania z odboru psychológie, ktoré obžalovanú

hodnotia kladne, pričom sa nejedná o agresívny typ a povahové vlastnosti sa nezhodujú so spáchaným
činom.Nebolazistenáanižiadnapriťažujúcaokolnosťaobžalovanáneboladoterazodsúdenázatrestný
čin proti životu alebo zdraviu, alebo za iné zločiny závažného charakteru a žila inak riadnym spôsobom
života, podľa možností sa starala o rodinu. Z osobných pomerov je hodná jej osobná história a úmrtie
dieťaťa, ktoré sa prejavilo negatívne na rodinnom a osobnom živote obžalovanej, ako aj skutočnosť, že

má druhé maloleté dieťa nízkeho veku. Uvedené skutočnosti vedú k záveru, že účel trestu zabezpečí
aj trest kratšieho trvania, nakoľko možno mať za to, že trest v rámci trestnej sadzby podľa § 145 ods.
2 Tr. zákona by bol pre obžalovanú neprimerane prísny. K náprave obžalovanej a ochrane spoločnosti
významne prispeje aj uložené ochranné liečenie a ochranný dohľad. Ukladanie mimoriadne zníženého
trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov postačí na naplnenie účelu trestu tak z hľadiska individuálnej,

ako aj generálnej prevencie. Výkon trestu vo väznici s minimálnym stupňom stráženia lepšie zabezpečí
resocializáciu obžalovanej, nakoľko u nej sa nejedná o tak narušeného jedinca, aby na ňu bolo potrebné
pôsobiť prísnejším režimom výkonu trestu odňatia slobody. Výrok o náhrade škody zodpovedá riadne
a včas uplatnenému nároku na náhradu škody. Zastáva názor, že v konaní pred okresným súdom
bolo dokazovanie vykonané vyčerpávajúcim spôsobom a odvolací súd môže urobiť nové rozhodnutie

v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. poriadku a zmeniť rozsudok v neprospech obžalovanej, čomu
nebráni ani ustanovenie § 322 ods. 4 Tr. poriadku, nakoľko obžalovanú mohol z ťažšieho trestného činu
na podklade podanej obžaloby uznať za vinnú aj súd prvého stupňa.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.

poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na
chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
poriadku a dospel k záveru, že len odvolanie prokurátora je dôvodné.Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že skutočnosť, že k skutku došlo
dňa 28.01.2019 v čase okolo 22.00 hod. na ulici E. XX v D., je preukázaná z výpovede obžalovanej,

z výpovede poškodeného, zo zápisnice o obhliadke miesta činu, telefónnych záznamov na linku 158
a 112, z ktorých vyplýva, že skutok bol nahlásený v čase 22.09 hod. a 22.15 hod. dňa 28.01.2019.
Skutočnosť, že obžalovaná jedenkrát pichla nožom K. do hrudníka v ľavej časti hore pod ľavú kľúčnu
kosť strednou silou a prudkosťou a spôsobila mu bodnoreznú ranu hrudníka pod ľavou kľúčnou kosťou
s dĺžkou najmenej 6 cm, s poranením horného laloka ľavých pľúc a preniknutím vzduchu do ľavej

pohrudnicovej dutiny a zakrvácaním ľavej pohrudnicovej dutiny, pričom bodnorezný kanál prechádzal
spredu dozadu mierne zdola nahor maximálne do hodnoty 30 až 40 stupňov od pomyselnej roviny,
čím došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a bližšie neurčenej cievy v hrudníku a pľúc, ktoré
si vyžiadali odbornú lekársku pomoc v spojení s hospitalizáciou v nemocnici, s tým, že v prípade
neposkytnutia včasnej, odbornej a adekvátnej lekárskej pomoci by došlo k smrti K. D. počas 12 -
24 hodín od vzniku poranení a v dôsledku šoku po úraze a vykrvácania, preukázal výsluch znalca

C.. C. T.. Zároveň znalec ozrejmil, prečo nemožno akceptovať záver o dĺžke bodného kanála C.. D..
Tvrdenie obžalovanej, že nevedela, aký predmet berie, teda nevedela, že zobrala nôž, predstavuje
účelové tvrdenie, nakoľko z umiestnenia, kde sa predmet pred útokom nachádzal na kuchynskej linke,
zo spôsobu použitia, teda aktívne vedeného bodnutia, ako aj zo znázornenia úchopu obžalovanou,
je zrejmé, že si musela byť vedomá, že sa jedná o nôž, pričom schopnosť rozpoznať, že sa jedná o

nôž aj po tme je pre človeka bežná. Obžalovaná si tak isto bola vedomá, do ktorej časti tela K. D.
bodá, nakoľko sama sa priznala, že videla jeho obrysy a táto skutočnosť vyplýva aj z vykonaného
vyšetrovacieho pokusu. Skutočnosť, že sa jednalo o úmyselné bodnutie a nie o náhodné napichnutie,
je preukázaná znalcom C.. T., ktorý uviedol, že na preniknutie hrotu a čepele noža je potrebná sila a
intenzita, ktorá náhodné bodnutie vylučuje. Skutočnosť, že obžalovaná bola pod vplyvom alkoholu, je

preukázaná výsluchom znalca C.. C. T., ktorý na základe spätného prepočtu z vykonaných dychových
skúšok vypočítal, že obžalovaná mohla mať v čase okolo 22.00 hod. koncentráciu 1,89 až 1,96
promile etylalkoholu v krvi a nachádzala sa v strednom stupni opitosti. Skutočnosť, že k bodnutiu
K. D. došlo vo vchodových dverách preukazuje výpoveď obžalovanej, ktorá na tomto zotrvala aj pri
konfrontácii s K. D., pričom v rámci konfrontácie obžalovaná od výpovede neustúpila. Vo vzťahu k

tvrdeniu poškodeného z konfrontácie znalec skonštatoval, že popis udalostí je už iný a poskladaný z
fragmentov pamäte, ktoré sa u neho obnovili, pričom nevedomým procesom si vytváral svoju výpoveď,
nakoľko má tendenciu vypĺňať medzery novovytvoreným materiálom. Pichnutiu poškodeného K. D.
predchádzal vzájomný konflikt s obžalovanou, čo preukazuje výpoveď obžalovanej, svedka G., ako
aj K. D.. Rovnako potvrdil uvedené svedok I. P., nepriamo svedkyňa S. G., ktorej to mala uviesť I.

T.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený v útoku, po tom čo obžalovaná odbehla po
nôž, nepokračoval a stál na tom istom mieste, obžalovanú do kuchyne neprenasledoval, teda útok
obžalovaného na poškodenú nepokračoval. Uvedené vyplýva zhodne z výpovede obžalovanej, ako
aj poškodeného. Čo sa týka subjektívnej stránky úmyslu obžalovanej, ku ktorému smerovalo použitie
noža voči telu poškodeného K. D., nemožno spochybňovať, že v oblasti hrudníka sú životne dôležité

orgány. To však neznamená, že každý útok proti hrudníku je vedený s úmyslom spôsobiť smrť, ani
vtedy, ak je útok vykonaný nožom. Nôž, ktorý obžalovaná použila k útoku, vzhľadom na jeho veľkosť,
bol spôsobilý spôsobiť smrť, avšak z tohto nemožno vyvodzovať úmysel obžalovanej spôsobiť smrť.
Dĺžka čepele bola 14,2 až 14,4 cm a nôž napriek svojmu potenciálu nebol použitý celý, keď bodnorezný
kanál bol o dĺžke 6 cm a znalec rovnako konštatoval, že sa nedá jednoznačne určiť, že by došlo k

vniknutiu celej čepele do ľavej pohrudnicovej dutiny. Útok proti hrudníku poškodeného sa nezastavil
napríklad o rebro, či inú pevnú prekážku a teda k jeho nepoužitiu v celej dĺžke nedošlo kvôli náhodnej
okolnosti. Voči bodnutiu sa nebránil ani poškodený. Tento spôsob útoku vypovedal len o úmysle spôsobiť
ťažkú ujmu na zdraví, ale nemožno z neho usudzovať úmysel spôsobiť smrť, nakoľko nebol využitý
celý potenciál noža obžalovanou. Spôsob použitia noža, rýchle bodnutie a vybratie nepredstavuje snahu

obžalovanej, že by chcela poškodeného nožom doraziť, uhol, pod ktorým bol nôž vedený zdola nahor
30 až 40 stupňov, tak isto nepredstavuje také použitie noža, z ktorého by bolo možné dedukovať, že
obžalovaná chcela poškodenému spôsobiť smrteľné zranenia, nakoľko väčší účinok by dosiahla, ak by
smerovala útok zhora dole. Zároveň obžalovaná útočila nožom vo vzdialenosti 10 až 20 cm od srdca,
pričom vzhľadom na uhol bodnutia, sa od srdca vzdiaľovala bez toho, aby to bolo zmenené nejakým

predmetom. Aj z intenzity útoku a z použitia noža, keď bodla iba raz, nemožno odvodzovať jej úmysel
a to ani nepriamy, spôsobiť obžalovanému smrť, nakoľko nič nebránilo obžalovanej použiť nôž znova.
Týmto útokom nebol život poškodeného bezprostredne ohrozený, keď smrť by nastala až o 12 až 24
hodín. Je síce pravdou, že kúsok od miesta vpichu sa nachádza podkľúčnicová tepna a žila, avšakvedomosť obžalovanej, ktorá má nižší intelekt, o tejto skutočnosti nebola preukázaná, pričom nemožno
ani tvrdiť, sa jedná o všeobecne známu skutočnosť. Zároveň zo správania obžalovanej bezprostredne
po bodnutí, keď sa preľakla, čo spravila a v rámci svojich možností a schopností zabezpečila pomoc pre

poškodeného, sa nemožno domnievať, že bola so smrťou poškodeného uzrozumená. Aj keď z výpovedí
svedkov vyplýva, že obžalovaná bola schopná vrátiť poškodenému facky, či vytlačiť ho za dvere, v
momente, keď poškodený začal viac využívať svoju silu, obžalovaná siahla po nástroji, ktorý jej umožnil
kompenzovať jej nevýhodu a nôž použila ako nástroj obrany. Spôsob použitia noža, teda rýchle bodnutie
a vybratie nepredstavuje snahu doraziť nožom poškodeného. Obžalovaná tak konala v úmysle spôsobiť

K. D. ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko musela vedieť a byť uzrozumená s tým, že pokiaľ nožom útočí do
oblasti hrudníka, môže spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko je zrejmé, že si musela
byť vedomá, že v oblasti hrudníka sa nachádzajú pľúca, čo je orgán potrebný na dýchanie a samotným
nožom môže takéto poškodenie zdravia, ktoré si vyžaduje liečenie na dlhší čas, spôsobiť.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dôkazy týkajúce sa skutku v predmetnej trestnej

veci, ktoré boli pred súdom prvého stupňa vykonané v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie
skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani procesné strany sa v rámci odvolacieho
konania nedomáhali vykonania ďalších dôkazov. Uvedené dôkazy vytvorili podklad aj pre konanie
odvolaciehosúduatonaposúdenie,čikspáchaniuskutkudošlo,akáno,akoakakému.Pooboznámení
sa s jednotlivými odvolaniami, nimi napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa, ako aj obsahom

predloženéhospisu,odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňasícevykonaldokazovaniezákonným
spôsobom, avšak vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnym skutkovým i právnym
záverom.

Krajský súd konštatuje, že aj podľa jeho názoru, skutočnosť, že obžalovaná jedenkrát pichla

poškodeného nožom s plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele 14,2 až 14,4 cm spôsobom uvedeným v
obžalobe, ktorým mu mala spôsobiť tam uvedené zranenia, je vykonaným dokazovaním pred súdom
prvého stupňa dostatočne preukázaná a túto nespochybňujú ani procesné strany.

Pochybil však súd prvého stupňa, ak konanie obžalovanej kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví

podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.
Vo vzťahu k uvedenému je potrebné súhlasiť s odvolacími námietkami prokurátora, že útok obžalovanej
nožom s dĺžkou čepele 14,2 až 14,4 cm, teda nožom, ktorý vzhľadom na parametre je objektom
spôsobilým spôsobiť zranenie s následkom smrti, smeroval do oblasti hrudníka, teda do oblasti, kde
sa nachádzajú životne dôležité orgány a to srdce, pľúca a cievy, pričom nožom pôsobila strednou

silou a intenzitou, čím zasiahla pľúca a bližšie nešpecifikovanú cievu poškodeného a tým mu spôsobila
zranenie, ktoré by bez poskytnutia adekvátnej lekárskej starostlivosti viedlo k jeho smrti. Z vykonaného
dokazovania zároveň vyplýva, že v byte, kde sa konflikt odohrával, bola tma a bolo vidieť len obrysy
tela poškodeného, teda obžalovaná videla a vedela, do ktorej časti tela poškodeného útočí, ale nevidela
a nevedela, kam konkrétne nožom útočí. Je potrebné poukázať na výpoveď znalca C.. C. T., ktorý

uviedol, že bolo len otázkou náhody a šťastia, že obžalovaná pri skutku netrafila srdce alebo veľké
cievy, nakoľko pri zmene uhla vniknutia noža do tela poškodeného a poranení veľkých ciev by došlo k
úmrtiu poškodeného do 15 až 20 minút. Pokiaľ by obžalovaná mala úmysel poškodenému iba ublížiť na
zdraví, resp. spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, konala by proti časti, resp. častiam tela poškodeného, v
ktorýchsanenachádzajúživotnedôležitéorgány.Zuvedenéhojezrejmé,žeobžalovanásvojimkonaním

a to tým, že predmetom spôsobilým spôsobiť smrť osoby aktívne vedeným bodnutím zasiahla časť
tela poškodeného, v ktorej sa nachádzajú životne dôležité orgány, vedela, že svojim konaním môže
ohroziť záujem chránený Tr. zákonom a to život poškodeného a pre prípad, že ho spôsobí, s tým bola
uzrozumená, teda konala v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b) Tr. zákona. Aj keď je pravdou,
že obžalovaná poškodeného bodla iba jedenkrát, pričom po skutku mu poskytla pomoc primeranú jej

schopnostiamamožnostiam,totosamoosebenevyvracianepriamyúmyselobžalovanej,aleskôrsvedčí
o uvedomení si konania a jeho následkoch zo strany obžalovanej.

V neprospech obžalovanej vyznieva aj výpoveď svedka C. P. z prípravného konania, ktorá bola na
odstránenie rozporov prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku, vo

vzťahu ku ktorej svedok P. uviedol, že je pravdou, že mu obžalovaná povedala, že to nechcela spraviť,
ale nevedela ho (poškodeného) zastaviť, nechcela ho (poškodeného) prebiť, ale musela to spraviť.Rovnako svedkyňa I. T. uviedla, že počula, ako obžalovaná vravela, že to nechcela, ale nevie, čo to do
nej vošlo a rovnako, že počula, ako obžalovaná začala kričať, už dosť bolo, čo ste ma bili Ty so svojou
mamou.

Uvedené výpovede potvrdzujú záver odvolacieho súdu o tom, že zo strany obžalovanej išlo o úmyselné
konanie vo vzťahu k poškodenému.

Vo vzťahu k argumentácii súdu prvého stupňa, že nebol využitý celý potenciál noža, resp. čepele

noža o dĺžke 14,2 až 14,4 cm, odvolací súd udáva, že samotná bodná rana s bodným kanálom o
hĺbke minimálne 6 cm je dostatočná na spôsobenie smrteľných zranení v mieste pôsobenia noža,
teda v mieste, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány a ani smer bodného kanála neodôvodňuje
skutočnosť, že takýmto bodnutím nemôže dôjsť k smrti poškodeného pri zasiahnutí týchto orgánov. Je
potrebné poukázať na výpoveď znalca C.. C. T. a ním podaný znalecký posudok, ktorý konštatoval,
že u poškodeného došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a to nešpecifikovanej cievy, pričom

ak by nebol poškodený hospitalizovaný a liečený, došlo by k úmrtiu počas 12 až 24 hodín z dôvodu
vykrvácania a vzduchu v pohrudnicovej dutine. V okolí 10 až 20 cm od bodného kanála sa nachádza
aorta, pľúcne tepny, srdce a žily, ktorých zasiahnutie by viedlo k úmrtiu poškodeného do 15 - 20 minút
a cievy pokľúčnicová tepna a žila sa od bodného kanála mohli nachádzať cca 3 - 4 cm. Znalec C..
C. T. zároveň potvrdil, že použitá sila a intenzita vylučuje náhodné pichnutie a rovnako sa dá vylúčiť

samonabodnutie poškodeného na nôž.

Uvedené skutočnosti v súhrne viedli krajský súd k záveru, že obžalovaná svojim konaním naplnila
skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona, s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že súhrn priamych i nepriamych dôkazov jednoznačne
preukazuje vinu obžalovanej D. T. tak, ako to ustálil vo svojom rozsudku a tvorí logický a ničím
nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti
žalovaného skutku tak, ako to ustálil odvolací súd a usvedčujú z jeho spáchania obžalovanú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaná sa dopustila konania, ktoré bezprostredne
smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a čin spáchala

na chránenej osobe, blízkej osobe, pričom krajský súd má za to, že obžalovaná naplnila po objektívnej,
ako aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedeného obzvlášť závažného zločinu.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň
prihliadal aj na osobu obžalovanej. Z odpisu registra trestov obžalovanej vyplýva, že táto má v ňom

evidovaný jeden záznam, keď trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.12.2010, sp.
zn. 1T/55/2010 bola uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/
Tr. zákona, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na jeden rok, so skúšobnou dobou v
trvaní jeden rok a šesť mesiacov, pričom sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená pre fikciu zahladenia
odsúdenia. Priťažujúcu okolnosť odvolací súd nezistil žiadnu. Zároveň odvolací súd pri ukladaní trestu

použil aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a obžalovanej ukladal trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to v minimálnej výmere, s poukazom na § 39 ods.
3 písm. b/ Tr. zákona z dôvodu, že túto odsudzoval za pokus trestného činu, pričom mal za to, že použitie
trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne, vzhľadom na
závažnosť tohto pokusu. Na základe uvedeného, s poukazom na kladné závery znaleckého posudku z

odvetvia psychológie znalca G.. R. V., mal odvolací súd za to, že trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov
je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovanej k tomu, aby v budúcnosti
viedla riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti a zodpovedá zásadám
ukladania trestov vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu páchateľa, aj s poukazom na individuálnu a
generálnu prevenciu.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odvetvia psychológie, vzhľadom na vykonané
dokazovanie a na závažnosť trestného činu, najmä na skutočnosť, že k dokonaniu trestného činunedošlo, ako aj vzhľadom na mieru narušenia páchateľa, odvolací súd mal za to, že v ústave na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia bude náprava obžalovanej lepšie zaručená.

Keďže odvolací súd obžalovanú odsúdil za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody, obligatórne jej v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona uložil aj
ochranný dohľad v trvaní troch rokov.

Krajský súd obžalovanej uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavou formou a to s poukazom

na výpoveď znalkyne C.. T. V. a ňou podaný znalecký posudok, ktorá konštatovala, že obžalovaná v
čase skutku netrpela na duševnú poruchu, ale bola u nej zistená závislosť na alkohole III. vývojovej fázy
podľa Jellineka, pričom v čase skutku sa nachádzala v stredne ťažkom stupni opitosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená A., a.s., si nárok na náhradu škody uplatnila v zmysle § 46
ods. 3 Tr. poriadku riadne a včas, krajský súd jej nárok na náhradu škody priznal a obžalovanú k jej

náhrade zaviazal.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, uložil obžalovanej aj ochranné opatrenie a to zhabanie
veci, kuchynského noža so žltou rúčkou, avšak nie z dôvodu, že takéto opatrenie vyžaduje bezpečnosť
ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem ako o tom rozhodol prvostupňový súd, ale

z dôvodu, že táto bola použitá na spáchanie trestného činu, pričom vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že ide o vec patriacu obžalovanej.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že v čase skutku si nebola schopná uvedomiť, čo drží,
resp. aký predmet drží, odvolací súd konštatuje, že obžalovaná predmetný nôž zobrala z kuchynskej

linky, kde je predpoklad, že sa takéto nože nachádzajú a spôsob jeho držania, ako aj použitia a útoku
zodpovedá skutočnosti, že obžalovaná musela vedieť, akým predmetom na poškodeného útočí.

K odvolacej námietke, že obžalovaná konala v nutnej obrane, krajský súd udáva, že z vykonaného
dokazovania a to výsluchu tak obžalovanej, ako aj poškodeného je zrejmé, že v čase skutku útok

poškodeného na obžalovanú netrval, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že poškodený sa bodnutiu
zo strany obžalovanej nebránil, ako aj samotná výpoveď obžalovanej, že k skutku malo dôjsť v
chodbe, avšak ona sa poškodenému vyšmykla, išla do kuchyne, odkiaľ zobrala predmet, vrátila sa k
poškodenému a tohto uvedeným predmetom bodla. O účelovosti tvrdenia obžalovanej, že nevedela, aký
predmet použila, svedčí aj skutočnosť, že hoci z jej výpovede vyplýva, že o aký predmet ide, zistila až

keď prišli policajti, ktorí mali baterky a ona im ho dala, z výpovedí svedka T., svedka G. i svedkyne Bc.
I. vyplýva, že po príchode policajnej hliadky im obžalovaná sama uvádzala, že poškodeného bodla.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovanej poukazujúcej na spolužitie obžalovanej a poškodeného
a na ataky z jeho strany, či na skutočnosť, že obžalovaná vyrastala v detskom domove a prostredie

a rodina obžalovaného bolo jediným, ktoré jej dávalo záruku vrátenia sa do normálneho priebehu
života, skutočnosť, že je matkou maloletej dcéry S., ako aj závery znaleckého posudku z odvetvia
psychológie, poukazujúce na psychický stav, ako aj osobnosť obžalovanej, odvolací súd udáva, že
uvedené skutočnosti samy osobe nemôžu byť ospravedlnením závažného protiprávneho konania
obžalovanej, avšak prihliadal na ne pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby pre pokus trestného činu v zmysle ust. § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ako na skutočnosti, z
ktorých vyplýva, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom za predmetný trestný čin by bolo
pre obžalovanú neprimerane prísne.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako

dôvodný a odvolanie obžalovanej ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.