Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. júl 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/474/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120251115
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120251115.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35724803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava-Petržalka, IČO: 36613843, proti povinnému 1/ X. U., nar: XX.XX.XXXX, U. XXX, XXX XX U.,
a povinnému 2/ S. U., nar: XX.X.XXXX, U. XXX, XXX XX U., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef
Martišík, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 02001 Púchov, IČO: 35662956, o vymoženie

istiny vo výške 5000,00 EUR s príslušenstvom, o návrhu povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie
exekúcie, o sťažnosti povinného 1/ a povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 12Ek/474/2020 zo dňa 30. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného 1/ a povinného 2/ zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému 1/ a povinnému 2/ nárok na náhradu trov konania o sťažnosti

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/474/2020 zo dňa 30. apríla
2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie
exekúcie zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 24.02.2020 domáhal od povinného 1/ a od povinného 2/ (spolu ďalej aj ako

„povinní“) vymoženia istiny výške 5000,00 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.09.2018, sp. zn. 18Csp/126/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.10.2018 a vykonateľnosť dňa 21.11.2018 a uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa
02.10.2019 sp. zn. 18Csp/126/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2019 a vykonateľnosť
dňa 01.12.2019. Súd dňa 10.03.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Martišíka st., so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, ktorý ju vedie pod spisovou

značkou107EX119/20(ďalejlen„súdnyexekútor“).Dňa01.04.2020bolsúdnemuexekútorovidoručený
návrh povinných na zastavenie exekúcie, v ktorom povinní žiadali exekúciu zastaviť s odôvodnením, že
v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie, v ktorej sa nachádzajú, ich majetok nepokryje pohľadávku
oprávneného vrátane jej príslušenstva. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinných zo dňa
20.04.2020 so zastavením exekúcie nesúhlasil. Vyjadril presvedčenie, že povinní v podanom návrhu
nepreukázali splnenie podmienok, ktoré predpokladá Exekučný poriadok pre zastavenie exekúcie.

Súd po preskúmaní návrhu povinných na zastavenie exekúcie na podklade obsahu spisu dospel k
záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Svoj záver odôvodnil tým, že exekučným titulom bola povinným
právoplatne uložená povinnosť oprávnenému zaplatiť 5000,00 Eur spolu s príslušenstvom. Povinní
svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňovali nepriaznivou životnou situáciou a nemajetnosťou.
Nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by napĺňali zákonné predpoklady pre zastavenie exekúcie. Súd
konštatoval, že preskúmavanie nemajetnosti povinného a prípadné zastavenie exekúcie exekútorom z

dôvodu nemajetnosti je vecou výkonu exekúcie súdneho exekútora, ktorý zisťuje majetok povinného za
účelom jeho následného zexekvovania. V prípade, ak je exekúcia vedená na majetok fyzickej osoby a dopiatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania sa nepodarí zistiť majetok alebo
príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úradu trov exekútora, iba v
takomto prípade exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného

v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že povinní
v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa §
61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

2. Voči tomuto uzneseniu podali povinní sťažnosť, v ktorej sa domáhali zastavenia exekúcie. Opätovne
poukázali na svoje nepriaznivé majetkové pomery ako aj zlý zdravotný stav. Doplnili, že pri dobrovoľnej
dražbe prišli o dom, aj tak im však zostali dlhy, ktoré nevládzu splácať, keďže povinná 1/ prišla od 30.
04. 2020 o zamestnanie a poberá len podporu v nezamestnanosti. Žiadali preto súd o prehodnotenie
vydaného uznesenia ako aj o odklad splátok. Poukázali na skutočnosť, že sa ocitli prechodne v takomto
postavení, že exekúcia by mala pre nich existenčné následky.

3. V podaní doručenom súdu dňa 21. 05. 2020 povinní súdu predložili kópie dokladov o evidencii
povinnej 1/ na úrade práce a kópie ich výplatných pások. Povinní ďalej v podaní doplnili, že spolu platia
spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. sumu 519 eur, prišiel im nedoplatok za plyn, splácajú dlh spoločnosti
HOME Credit a hradia aj inkaso. O odklad exekučných splátok povinní žiadali aspoň na dobu evidencie

povinného 1/ na úrade práce s tým, že od bývalého zamestnávateľa dostal prísľub znovu prijatia do
práce v priebehu 3 - 4 mesiacov. Žiadali o sumu exekučnej splátky vo výške 85 Eur, ako to navrhol aj
Okresný súd Trenčín. V podaní doručenom súdu dňa 15. 06. 2020 povinní na preukázanie tvrdených
skutočností súdu predložili Dohodu o úhrade záväzku formou splátkového kalendára so spoločnosťou
Platiť sa oplatí s.r.o.

4. Oprávnený sa vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinných stotožnil s rozhodnutím exekučného súdu
zo dňa 30.04.2020 a navrhol, aby súd sťažnosť povinných ako nedôvodnú zamietol.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia

nie je prípustná.

8. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP),
oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebráni jej prejednaniu (§ 127 CSP, § 243 CSP),preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinných
nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň

preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil
aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver.
Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia,
pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinnými uplatnené dôvody sťažnosti, v ktorej povinní v
podstatnej miere len zopakovali svoju argumentáciu uvedenú v návrhu na zastavenie exekúcie.

12. Je správny záver súdu vyjadrený v preskúmavanom rozhodnutí, že nepriaznivá majetková situácia
povinných nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu, keďže túto skutočnosť
zákonodarca ani nezaradil medzi dôvody na zastavenie exekúcie upravené vo vyššie citovanom ust.
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinní v podanej sťažnosti závery preskúmavaného rozhodnutia
žiadnym spôsobom nespochybnili, pričom zopakovali svoje tvrdenia o svojej nepriaznivej životnej a

majetkovej situácii, ktorá sa negatívne odrazila aj na ich zdravotnom stave. Súd preto v tejto časti
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a aby neopakoval závery už raz správne vyslovené
v preskúmavanom rozhodnutí, svoj výklad k tejto otázke obmedzil už len za účelom zdôraznenia
ich správnosti. Sťažnostný súd predovšetkým zdôrazňuje, že nemajetnosť (zlá finančná situácia)
povinných nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu, keďže nemajetnosť povinného

zákonodarca nezaradil medzi dôvody na zastavenie exekúcie upravených v § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku, pri naplnení ktorých je to práve súd, ktorý exekúciu zastavuje. Exekučný poriadok v § 61 g
ods. 3 ponúka riešenie zhoršenej majetkovej situácie povinných v podobe splátkového kalendára, ktoré
je však v danom prípade podmienené súhlasom oprávneného, prípadne postup podľa § 61n písm. d)
Exekučného poriadku, kedy je možné zastavenie exekúcie priamo súdnym exekútorom (nie súdom)

v prípade, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na
úhradu trov exekútora. Súd dáva povinným do pozornosti aj § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,
podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania,
platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou,

ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej
viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre
príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. V zmysle § 64 Exekučného poriadku má súdny
exekútor zasahovať do práv povinného len v takom rozsahu, v akom je to nevyhnutné na dosiahnutie
účelu exekučného konania. Spôsob vykonávania exekúcie určí súdny exekútor v súlade so zásadou

primeranosti a vhodnosti, ktorá sa posudzuje aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. Z týchto
ustanovení jednoznačne vyplýva, že je práve úlohou povereného súdneho exekútora pôsobiaceho ako
predĺžená ruka súdu objektívne zistiť majetok podliehajúci exekúcii a až na podklade relevantných
a najmä objektívnych zistení zvoliť príslušný zákonný postup. V tejto súvislosti potom súd vyzýva
povinných, aby svoje žiadosti o odklad exekúcie (§ 61h ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku) a o

povolenie splatiť vymáhaný nárok v splátkach (§ 61g Exekučného poriadku) adresovali poverenému
súdnemu exekútorovi a v tomto smere mu poskytli všetku potrebnú súčinnosť.

13. Povinní odôvodnili svoj postoj k vedenej exekúcii aj tým, že po úhrade ich záväzkov ostatným
veriteľom (Home Credit Slovakia, a.s., Platiť sa oplatí s.r.o. a pod.) a odpočítaní ich výdavkov im

nezostáva dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojho dlhu voči oprávnenému, pričom na viac
povinný 1/ prišiel o zamestnanie. Pokiaľ by súd akceptoval takúto obranu povinných proti exekúcii a
exekúciu by zastavil, oprávnený by definitívne stratil právo domáhať núteného výkonu svojej judikovanej
pohľadávky voči povinným, pričom ostatní veritelia povinných by boli zo strany povinných naďalej
uspokojovaní. Exekučný poriadok síce do veľkej miery chráni práva povinných, avšak nie je možné

zabúdať ani na práva oprávneného, v ktorého prospech bola exekúcia nariadená a ktorý má ústavou
garantované právo domáhať sa núteného výkonu exekučného titulu. Prijatím opačného záveru by súd
povinných na úkor oprávneného nespravodlivo a najmä predčasne (ich majetkové pomery sa môžu
v budúcnosti zlepšiť) zbavoval ich bremena plniť si svoje záväzky priznané exekučným titulom a to
bez toho, aby vôbec súdny exekútor mal možnosť v relevantnom časovom období objektívne zistiť

ich majetkovú situáciu (a to aj do budúcna) a tým aj ich schopnosť vymáhanú pohľadávku (čo i len z
časti) uhradiť. Bolo by preto v príkrom rozpore so základnými zásadami, na ktorých je vystavaný právny
poriadok Slovenskej republiky, ako aj so znením § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, aby na podklade
takejto obrany súd poskytol povinným ochranu v podobe zastavenia exekúcie.14.Súdodkazujúcnasvojpredchádzajúcivýkladuzatvára,žezpohľaduexekučnéhosúdusúmajetkové
pomery povinných vo vzťahu k dôvodom na zastavenie exekúcie upravených v § 61k ods. 1 Exekučného

poriadku bez právneho významu, keďže mu zákonom nebola zverená právomoc zastaviť exekúciu pre
nemajetnosť povinného, túto možnosť zveril zákonodarca len súdnemu exekútorovi (§ 61n písm. d/
Exekučnéhoporiadku).Obranepovinnýchprotiexekúciiprezentovanejvpodanomnávrhunazastavenie
exekúcieakoajvpodanejsťažnostivzhľadomnavymedzeniedôvodovnazastavenieexekúciezostrany
súdu v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku preto nebolo možné pripísať žiadnu relevanciu.

15. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu
účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi
pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu
zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie
nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd

rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a
ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinní netvrdili žiadne také skutočnosti, ktoré by
vyžadovali doplnenie skutkových zistení zo strany súdu. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti
rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

16. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že povinní ani v konaní o sťažnosti neuviedli
a nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než postupom bez nariadenia pojednávania sťažnosť

povinného 1/ a povinného 2/ podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako
nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní v obsahovej zhode so závermi preskúmavaného rozhodnutia
nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie (I. výroková veta rozhodnutia).

17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

20. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady
trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu)
a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením

svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na
náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený
bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinných zamietol), voči povinným mu tak vznikol nárok
na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d
ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si v sťažnostnom konaní žiadne trovy konania voči povinným

neuplatnil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového
poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných
princípov čl. 4 ods. 2 a čl. 17 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti
princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľafiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že
ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach
exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania

nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je prísne ovládané dispozičným
princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, v akom to oprávnený
nenavrhne a poverenie na vykonanie exekúcie resp. dodatok k nemu vydá len za účelom vymoženia
oprávneným požadovaného nároku. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému 1/ a
povinnému 2/ nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal (II. výroková veta).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky
(výrok II.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky
(výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného

poriadku).