Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620205200
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6620205200.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore
žalobkyne: P. I., nar. XX. apríla XXXX, bytom J. XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou W. I.,
nar. 5. marca XXXX, bytom J. XX, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so
sídlom Tomášikova 48, Bratislava, a 2/ LICITOR group, a.s, IČO: 36 421 561, so sídlom Sládkovičova 6,

Žilina, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec, č.k. 21Csp/116/2020-50 zo dňa 12. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
21Csp/116/2020-50 zo dňa 12. novembra 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté

rozhodnutie“) návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že podaním zo dňa 03.11.2020 sa navrhovateľka
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, žiadala, aby súd uložil žalovanej 1/ „zdržať sa realizácie
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti LV č. XXX, a to rodinný dom,
súpis. č. XX na parcele č. XXX/X a pozemky na parcelách č. XXX - XXX m2 a XXX/X - XXX m2,

katastrálne územie J., obec J., katastrálny úrad P., ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania
nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobkyne" a tiež následného vydania rozsudku v
rovnakom znení.

1.2 Žalobkyňa v návrhu uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX pre k.ú. J., v
predmetnej nehnuteľnosti majú trvalé bydlisko žalobkyňa, A. I., nar. XXXX, W. I., nar. XXXX, W. I.,

nar. XXXX a M. I., nar. XXXX. Žalobkyňa uviedla, že uzavrela dňa 20.04.2016 so žalovanou 1/ zmluvu
o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bola poskytnutá sumu 14.295,-Eur s
počtom splátok 360 a termínom konečnej splatnosti 20.04.2046. Súčasťou zmluvy bola aj zmluva o
zriadení záložného práva. Žalobkyňa uviedla, že do roku 2019 platila splátkový úver, poukázala aj na
zaplatené sumy. Ku dňu podania žaloby uhradila na účet žalovanej 1/ celkovú sumu 3.955,64 Eur. V
roku 2019 sa nie vlastnou vinou dostala do finančných problémov, omeškala so splácaním úveru. Zo

strany žalovanej 1/ bola upozornená písomne na omeškanie, žalovaná 1/ listom zo dňa 23.05.2019
pristúpila k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a žiadala uhradiť sumu 13.854,73 Eur. Následne dňa
03.10.2019 žalovaná 1/ doručila žalobkyni oznámenie o začatí výkonu záložného práva a žalovaná 2/
zaslala žalobkyni dňa 22.10.2020 oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa má konať dňa 01.12.2020.

1.3 Žalobkyňa uviedla, že má dôvodné obavy, že nehnuteľnosť žalovaná 2/ predá v dražbe skôr ako

súd rozhodne o platnosti určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia neplatnosti záložnej zmluvy
a určenia vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a bude voči žalobkyni a jej rodinným príslušníkompostupovať nezákonne a bude mať snahu všetkých obyvateľov násilne dostať z nehnuteľnosti. Tvrdila,
že realizácia dobrovoľnej dražby je v rozpore s Ústavou SR. Žalobkyňa tiež tvrdila, že situácia v rodine
je vystresovaná, reálna hrozba dražby psychicky zle vplýva na jej zdravotný stav, zhoršuje sa jej dosť

nalomené zdravie. Pridal sa nedostatok financií a platobná neschopnosť. Namiesto ústretovosti a snahy
banky preklenúť náročnú situáciu a pomôcť jej v ťažkej situácii, keď nebola schopná splatiť splátku,
dočkala sa akurát oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s uplatnením záložného práva na jej
jediné obydlie. Banka nebrala ohľad na bezvýchodiskovú situáciu žalobkyne. V žalobe (v konečnom
dôsledku aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) žalobkyňa tvrdila, že zmluva obsahuje

neprimeranú zmluvnú podmienku spočívajúcu v tom, že po zosplatnení úveru banku už plnenie v
splátkach nezaujíma, banka má so spotrebiteľom konať s odbornou starostlivosťou a záložné právo
je výhradne ultima ratio. Zmluva bola uzavretá na základe nekalých praktík, do zmluvy boli včlenené
neprijateľné podmienky. Tvrdila, že právne úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa
dobrým mravom, zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, došlo k značnej nerovnováhe v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva je formulárová, typová a

predtlačená. Žalobkyňa nemohla jej obsah ovplyvniť a musela zmluvu podpísať jedným podpisom. V
zmluve splátka vôbec nie je uvedená, žalobkyňa nemala pri podpise úverovej zmluvy vedomosť, koľko
za daný úver celkom zaplatí, z uvedeného dôvodu sa jedná o úver bez úrokov a bez poplatkov. V
návrhu poukázala na rozsiahlu judikatúru s útržkovou právnou argumentáciou z jednotlivých vybraných
rozhodnutí okresných a odvolacích súdov, bez konkrétneho odkazu na ňou podaný návrh.

1.4 Pokiaľ ide o žalovanú 2/, o aký žalobný návrh voči tejto označenej sporovej strane sa žalobkyňa
domáha, či už formou neodkladného opatrenia alebo vo veci samej, teda z akých dôvodov bola žalovaná
2/ ako sporová strana v konaní označená, podanie žalobkyne mlčí.

1.5 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 324 ods.1, § 324 ods.3, § 325 ods.1, § 325
ods.2 písm. d), § 326 ods.1, § 328, § 329 ods.1, § 331 ods.1 až 3, § 332 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a na základe zistených skutočností dospel k záveru, že
žalobkyňa neosvedčila podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného
neodkladného opatrenia, neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce záver o uložení všeobecnej povinnosti

žalovanej 1/ zdržať sa výkonu realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne.

1.6Súdprvejinštanciepoukázalnazjednodušenýpostupvkonaníonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia, v rámci ktorého vychádza z návrhu zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených

listín, krátka lehota na rozhodnutie neotvára priestor na plnohodnotné dokazovanie a o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčení o podstatných skutočnostiach.
Pri nariaďovaní neodkladných opatrení je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení
nedochádza k zásahu do základných práv nevyhnutnou mierou a či uloženie obmedzení sleduje
legitímny cieľ.

1.7 Okresný súd zistil, že žalobkyňa dňa 20.04.2016 v pozícii dlžníka uzavrela so žalovanou 1/ zmluvu
o hypotekárnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 14.295,-Eur,
pri úrokovej sadzbe 3,57% ročne, po zohľadnení zľavy vzhľadom na poskytnutý štátny príspevok pre
mladých s mesačnými splátkami vo výške 76,62 Eur, so splatnosťou vždy k 20. dňu v kalendárnom

mesiaci od 20.05.2016, s počtom splátok 360, s konečnou splatnosťou do 20.04.2046, s uvedenou
RPMN 5,23%. Žalovaná mala do termínu konečnej splatnosti zaplatiť celkovú čiastku spojenú s úverom
vo výške 27.778,11 Eur. Podmienkou poskytnutia úveru bolo zabezpečenie záväzku zo zmluvy o
hypotekárnom úvere zriadením záložného práva, 20.04.2016 tak došlo medzi žalobkyňou a žalovanou
1/ na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o hypotekárnom úvere k zriadeniu záložného práva na označenú

nehnuteľnosť vedenú na LV č. 324 v k.ú. J.. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná už po dvoch
mesiacoch od uzavretia úverovej zmluvy upozornila žalobkyňu na omeškanie so splácaním úveru v
sume 95,42 Eur, vo výške presahujúcej jednu splátku. Dňa 22.05.2015 banka vyhlásila mimoriadnu
splatnosť pohľadávky zo zmluvy z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky žalovanej o viac
ako 3 mesiace, táto skutočnosť bola žalobkyni oznámená listom zo dňa 23.05.2019. Vyhlásením o

mimoriadnej splatnosti bola žalobkyňa vyzvaná na úhradu pohľadávky zo zmluvy vo výške 13.854,76
Eur a následne v podaní zo dňa 03.10.2019 oznámila žalovaná 1/ žalobkyni začatie výkonu záložného
práva. Žalobkyňa preukázala oznámením o dobrovoľnej dražbe, že žalovaná 1/ ako navrhovateľkadražby vykoná prostredníctvom dražobníka - žalovanej 2/ dňa 01.12.2020 dražbu nehnuteľnosti, pričom
v znaleckom posudku boli nehnuteľnosti ocenené na sumu 15.500,-Eur.

1.8 Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zdôraznil, že návrhom
sa žalobkyňa domáhala úplného zákazu, bez časového ohraničenia, uloženia povinnosti žalovanej
1/ zdržať sa výkonu realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovanej. Úplný výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou však nie je možné žalovanej 1/ uložiť,
žalovaná 1/ má toto právo zriadené v zmysle platného zákona na základe uzavretej záložnej zmluvy.

Trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je totiž esenciálnou podmienkou na nariadenie
neodkladného opatrenia, túto náležitosť prejednávaný návrh postráda. Aj keď ide o obydlie žalobkyne,
jeho ochrana nemôže byť ponímaná tak, že každá dražba bytu predstavuje porušenie ústavného práva
na ochranu obydlia. Neoprávneným zásahom do obydlia je totiž zásah, u ktorého absentuje opora v
príslušných právnych predpisoch, nie je ním sledovaný legitímny cieľ a nedbá na podstatu a zmysel
obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným na dosiahnutie

legitímneho cieľa. Dobrovoľná dražba však má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ a
je možné považovať ju za primerané a legitímne opatrenie. Pokiaľ výkon záložného práva formou
dobrovoľnejdražbyprebiehaspôsobomvyplývajúcimzObčianskehozákonníkaazozákonač.527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách, je v súlade s Ústavou SR. Skutočnosť, či výkon záložného práva je v
súladesprávnymipredpismi,môžebyťpredmetomkonanianasúdetakpredtým,akodôjdekvydraženiu

predmetu dražby, ako aj po ňom. Žalobkyňa, pokiaľ sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia
pred výkonom záložného práva, mala osvedčiť hodnoverným spôsobom, že vo veci samej sa bude
následne domáhať napr. skúmania splnenia podmienok toho, či k dobrovoľnej dražbe bolo možné vôbec
pristúpiť, a to formou konkrétnej dražby na určenie neplatnosti úverovej, či záložnej zmluvy alebo že
mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatné.

1.9 Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, argumentácii žalobkyne a poukázaní
na to, že nehnuteľnosť môže byť predaná skôr ako súd rozhodne o platnosti určenie neplatnosti
zmluvy, určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti, súd
prvej inštancie ustálil, že navrhovateľka odcitovala výňatky z textov rôznych právnych kompilátov, bez

náväznosti na danú vec. Uvedené nestačí, žalobkyňa v takom prípade musí poukázať na tie dôkazy,
ktoré minimálne osvedčia skutočnosti, ktoré sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Ak je žalobkyňa presvedčená, že existujú dôvody neplatnosti konkrétnych zmlúv, nič
jej nebráni na toto poukázať, ale konkrétne a nielen rozsiahlou citáciou rôznych právnych textov. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia oprela o

dôkazné prostriedky iba všeobecne formulovanými tvrdeniami, súd tak ani pri snahe zabezpečiť ochranu
žalovanej ako slabšej strany nebol schopný zistiť, na základe akých nekalých praktík bola zmluva
uzavretá, aké boli do nej včlenené neprijateľné podmienky, aké právne úkony, akého „dodávateľa“
boli v rozpore so zákonom a prečo sa priečia dobrým mravom, čím sa mal zmluvný vzťah dostať do
neudržateľného stavu, resp. prečo došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných

stránvneprospechspotrebiteľa,akévadymázmluvaoúvereazáložnázmluva.Nebolomožnézistiť,aká
existencia závažných vád môže spôsobiť neplatnosť zmluvy; nebolo zrejmé aké neprijateľné zmluvné
podmienky a nečestný postup použila žalovaná 1/ voči žalobkyni. Pritom nie každá, nie akákoľvek
neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Ak je neplatná (neprijateľná) len
časť zmluvy, ak je táto časť oddeliteľná, ostatné zmluvné dojednania nestrácajú platnosť. Súd prvej

inštancie považoval niektoré tvrdenia žalobkyne za nepreukázané, uvedené účelovo, najmä pokiaľ ide
o tvrdenie, že v zmluve splátka vôbec nie je uvedená a žalobkyňa nemala pri podpise úverovej zmluvy
vedomosť, koľko za daný úver celkom zaplatí a ide tak o úver bez úrokov a poplatkov. Z predloženej
zmluvy totiž jednoznačne vyplýva výška úveru, výška mesačnej splátky, splatnosť jednotlivej splátky,
počet splátok a termín lehoty splatnosti celého úveru. V zmluve je uvedená aj celková čiastka spojená s

úverom. Predložená zmluva tak žalobkyňou vytýkané údaje jasne obsahuje. Ak žalobkyňa vidí následok
bezúročnosti a bezpoplatkovosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., tento v zmysle § 1 ods.3 ustanovuje,
žesanapredmetnýprávnyvzťahmedzižalobkyňouažalovanou1/nevzťahuje,nakoľkospotrebiteľským
úverom nie sú hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, podľa všeobecných
predpisov úver na bývanie, úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a úver, ktorého účelom

je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
Na prejednávanú zmluvu o hypotekárnom úvere poskytnutého za účelom kúpy domu, zabezpečenú
záložným právom, sa sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti nevzťahuje. Na základe uvedeného
okresný súd uzavrel, že žalobkyňa neosvedčila taký právny dôvod, ktorý by mohol závažným spôsobomznamenať potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je
postavenýlennanepreukázanejdomnienkeneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,takýtonávrhbyúplne
potláčal práva veriteľa na primerané uspokojenie pohľadávky a znamenal by len pomerne dlhšie trvanie

súdneho sporu. Ak by došlo k porušeniu niektorého práva žalobkyne, nemožno vylúčiť dôvodnosť žaloby
o neplatnosť dražby. Ak by došlo k porušeniu práv žalobkyne v dražbe, je daná možnosť v lehote 3
mesiacov od príklepu podať žalobu o neplatnosť dražby, a to aj v prípade eventuálnych neprijateľných
zmluvných podmienok ovplyvňujúcich výšku záväzku.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa
a navrhla, aby odvolací súd sám vydal neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne upravil pomery
účastníkov. Žiadala uloženie povinnosti žalovanej 1/ zdržať sa realizácie výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti LV č. XXX, a to rodinný dom, súpis. č. XX na parcele č.
XXX/X a pozemky na parcelách XXX - 797 m2 a XXX/X - 693 m2, k.ú. J., obec J., katastrálny úrad P.,
ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv

navrhovateľa. V odvolaní zacitovala v úplnom znení ustanovenie § 365 Civilného sporového poriadku.

2.1 V konkrétnostiach poprela tvrdenie súdu, že výkon záložného práva je v súlade s Ústavou SR
a poukázala na článok 21 a článok 152 Ústavy SR. Tvrdila, že oznámenie o výkone záložného
práva dobrovoľnou dražbou a oznámenie o termíne dobrovoľnej dražby sú dostatočným dôkazom,

ktoré preukazujú dôvodnosť ochrany občana pred dražbou jeho nehnuteľnosti, aj iného obydlia. Súd
prvej inštancie bol povinný ex offo skúmať spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na ustanovenie § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že dostatočným spôsobom osvedčila dôvodnosť pred vydaním
neodkladného opatrenia, doložila listinné dôkazy a dostatočne hodnoverne osvedčila súdu prvej
inštancii, že záložný veriteľ aj dražobná spoločnosť vykonávajú všetky úkony smerujúce k dobrovoľnej

dražbe, na ktorú majiteľka nehnuteľnosti nikdy nedala súhlas.

3. Na výzvu súdu prvej inštancie žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. Vo vzťahu k podanému odvolaniu tvrdila, že
odvolanie nespĺňa požiadavky ustanovené Civilným sporovým poriadkom ako riadny prostriedok proti

prvoinštančnému rozhodnutiu. Žalobkyňa síce cituje ustanovenie § 365 C.s.p., avšak v následnom texte
už nie je uvedené, ktoré zo zákonom dovolených odvolacích dôvodov žalobkyňa v konaní uplatňuje,
vôbec nie je vysvetlené z akých konkrétnych dôvodov majúcich základ v okolnostiach prejednávaných
vo veci. Žalobkyňa v zásade iba stroho prednáša svoj všeobecný nesúhlas so zákonným ištitútom
záložného práva. Nakoľko žalobkyňa zlyhala v uvedení jasných odvolacích dôvodov a obmedzila sa iba

na konštatáciu svojho nesúhlasu s obsahom právnych noriem, jej podanie nemôže obstáť ako riadny
opravný prostriedok.

3.1Žalovaná1/považovalanapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciezasprávneazákonnéaokresný
súd správne dospel k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené. Aj

vprípadenávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajezákladnouprocesnoupovinnosťoužalobkyne
riadne a úplne tvrdiť všetky rozhodujúce skutočnosti; právne významná skutočnosť musí byť najprv
procesne relevantne tvrdená; povinnosť tvrdenia predchádza procesu osvedčovania a preukazovania,
predmetom osvedčovania a preukazovania sa môžu stať iba relevantne tvrdené skutočnosti. Žalobkyňa
bola povinná tvrdiť a osvedčiť aspoň pravdepodobnosť nároku, ktorého sa prostredníctvom žaloby

domáha. Súd môže neodkladné opatrenie vydať iba ak je osvedčená danosť práva a osvedčenie, že
uplatňovaný nárok nie je zjavne opodstatnený, musí sa zaoberať dôvodnosťou návrhu aj z hľadiska
právneho posúdenia veci. Z podanej žaloby i odvolania je pritom zjavné, že žalobkyňa svoju požiadavku
opiera o domnienku, že žalovaná 1/ nemala byť oprávnená na výkon záložného práva, ktorým je
stavba rodinného domu a pozemkov v jej vlastníctve zaťažená. Nedokázala však sformulovať žiadne

tvrdenia, ktoré by pri riadnej aplikácii práva mohli viesť k ňou presadzovaným záverom. Žalobkyňa sa
domáha úplného zákazu záložného práva bez akejkoľvek vecnej limitácie, dražobný výkon záložného
práva by mal byť žalovanej 1/ zakázaný ako taký, akoby žalovaná 1/ naň vôbec nemal byť oprávnený.
Žalobkyňou k takémuto postupu však nebol uvedený žiaden relevantný dôvod, ktorý by v zmysle
hmotnoprávnej úpravy obstál ako absolútne vylučujúci výkon záložného práva. Žalovaná 1/ tvrdila, že

z ustanovenia § 151j ods.l Občianskeho zákonníka vyplýva, že jedinou zákonnou podmienkou pre
oprávnené začatie výkonu záložného práva je existencia omeškanej zabezpečenej pohľadávky; ak je
táto podmienka splnená, záložný veriteľ môže iniciovať výkon záložného práva zákonom dovoleným
spôsobom. Žalobkyňa bola povinná tvrdiť a osvedčiť, že má riadne splnené všetky povinnosti zúverového vzťahu, že uspokojila v plnom rozsahu úverovú pohľadávku, prípadne, že došlo k zániku
záložného práva zriadeného v prospech žalovanej 1/ z iného dôvodu. Preukazujúc tvrdenia mala
žalobkyňapredložiťlistinnédôkazyichosvedčujúce,napr.kvitanciualebodokladyoúplnompredčasnom

splatení úveru. K uvedenému však nedošlo. V spotrebiteľských právnych vzťahoch pritom predstavuje
výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby jediný dovolentný a kogentne preferovaný
spôsob jeho výkonu v súlade s ustanovením § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka; žiaden iný spôsob
výkonu záložného práva neprichádza do úvahy.

3.2 Ak žalobkyňa tvrdí údajnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v uzavretých zmluvách,
absentuje akékoľvek prepojenie s požadovaným zákazom výkonu záložného práva. Súdny dvor
Európskej únie v inej veci zdôraznil, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa §
21 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. je plne spôsobilým prostriedkom nápravy, prípadne porušených
práv spotrebiteľa a plne vyhovuje kľúčovým komunitárnym postulátom ekvivalencie a efektivity. Ak
by sporná mala byť výška zabezpečenej pohľadávky, záložný veriteľ zodpovedá nielen za pravosť,

výšku a splatnosť pohľadávky, ale má aj zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne porušením tejto
povinnosti. Ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. žalobkyni umožňujú iniciovať spor, v ktorom
môže presadzovať všetky argumenty o prípadnej nesprávnosti výšky úverovej pohľadávky. Takýmto
postupom by sa dosiahol rovnaký cieľ, avšak bez toho, aby sa muselo zasiahnuť do základných práv
žalovanej 1/, či akýchkoľvek práv tretích osôb oproti v zrýchlenom konaní o nariadení neodkladného

opatrenia. Existencia ďalších právnych prostriedkov, ktoré má žalobkyňa k dispozícii, vylučuje aj hrozbu
nezvrátiteľného stavu, ktorý by bolo nevyhnutné odvrátiť neodkladným opatrením.

3.3 Žalovaná 1/ poukázala na závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp.zn.
8Cdo/147/2017, 2Cdo/36/2019 a 5Cdo/113/2017), v ktorých Najvyšší súd SR odmietol prax súdov

nižších inštancií spočívajúcu v ukladaní povinností záložným veriteľom zdržať sa výkonu ich záložného
práva; žalobkyňa na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority nijako nereflektovala.

3.4. Žalovaná 1/ odmietla predstavu žalobkyne, že by prípadná okolnosť, že dotknutý rodinný dom
je obydlím žalobkyne, sa aplikovala na ťarchu práv žalovanej 1/; nebola to žalovaná 1/, ktorá by

žalobkyni jednostranne vnútila zriadenie záložného práva na určitej nehnuteľnosti, voľba zálohu nebola
na strane banky. Bola to žalobkyňa, ktorá navrhla rodinný dom, o nadobudnutie ktorého mala záujem a
na kúpu ktorého jej bol poskytnutý hypotekárny úver, ako zábezpeku za úverový záväzok. Výsledkom
uvedeného bolo uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva s jednoznačnou úpravou vzájomných
práv a povinností; následnou kúpou rodinného domu prešli na žalobkyňu všetky práva a povinnosti

zo záložnej zmluvy. Bola to samotná žalobkyňa, ktorá sa obmedzila vo svojom vlastníckom práve.
Právna možnosť speňaženia zálohu sa odvíja od predchádzajúceho vôľového úkonu vlastníka; záložca
sa dobrovoľne zaväzuje, že v prípade, ak nebude zabezpečená pohľadávka uhradená riadne a včas,
strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva. Ústavný poriadok SR neupravuje žiadne
osobitné práva na obydlie. Ústava SR chráni výlučne nedotknuteľnosť obydlia, čo je absolútne odlišná

právna kategória. Z ústavnoprávnych a medzinárodných noriem nie je možné dovodiť existenciu
inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo na zotrvanie v určitom obydlí. Žalobkyňa zároveň
nešpecifikovala žiadne iné riešenie, ktoré by predstavovalo rovnocenný, efektívny a menej invazívny
spôsob uspokojenia úverovej pohľadávky, nič je nebránilo, aby prípadným speňažením svojho iného
majetku získala potrebné finančné prostriedky na splnenie svojho záväzku, čo by vyústilo nielen do

upustenia od dražby, ale aj do zániku úverovej pohľadávky a tým aj záložného práva slúžiaceho na jej
zabezpečenie. To sa nestalo, záložnému veriteľovi má byť upretý jediný efektívny a časovo primeraný
prostriedok uspokojenia jeho pohľadávky. V danom prípade žalobkyňa požaduje, aby sa záložný veriteľ
stal rukojemníkom záložcu, ktorý sám dobrovoľne akceptoval záložné právo, avšak následne sa chce
vyhnúť splneniu základnej povinnosti s poukazom na potrebu ochrany obydlia bez toho, aby niesol

akúkoľvek zodpovednosť za úverový záväzok. Žalobkyňa pritom samotný záloh získala z úverových
finančných prostriedkov, ktoré odmieta riadne vrátiť, svoje údajné obydlia nadobudla z cudzích zdrojov.

3.5 Žalovaná 1/ uzavrela, že žaloba a v nej obsiahnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
sú nezrozumiteľným kompilátom nesúrodých a v mnohých ohľadoch navzájom si odporujúcich tvrdení,

všeobecných domnienok a poukazov na judikatúru bez akéhokoľvek relevantného vzťahu k predmetu
sporu. Žaloba je vnútorne zmätočná, je spracovaná v nepoctivom duchu, je plagiátom z pochybného
zdroja. V danej veci je to žalobkyňa, ktorá zneužíva inštitúty spotrebiteľského práva na šikanózny cieľzmariť alebo aspoň oddialiť splnenie záväzku, ktorá okolnosť by mala sama osebe efektívne vylučovať
poskytnutie súdnej ochrany.

4. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala odvolanie za nedôvodné,
nespĺňajúce zákonom ustanovené náležitosti a obsahujúce všeobecné tvrdenia žalobkyne o
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Mala za to, že súd by mal odvolanie odmietnuť.

4.1 Žalovaná 2/ navyše tvrdila, že mu v danom prípade nesvedčí hmotná legitimácia a nie je jej

zrejmé, z akého dôvodu má byť stranou sporu v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva. Ako
dražobník nie je nositeľom hmotnoprávnych práv a povinností vyplývajúcich z existujúceho právneho
vzťahu - záložného práva. Dražobník je povinný upustiť od dražby, ak je mu preukázané vykonateľným
rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby a ak ide o neodkladné
opatrenie postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené. Dražobník musí
rešpektovať výsledok konania medzi záložcom a záložným veriteľom, nie je nevyhnutné domáhať sa

úpravy práv a povinností vo vzťahu k nemu osobitne a samostatne.

5. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného poukázala na závery uvedené v uznesení Krajského
súdu Košice č. k. 9CoCsp/63/2020 vo vzťahu k osvedčeniu okolností, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúkaných dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Poukázala na iné rozhodnutia vydané súdmi Slovenskej republiky, kedy rozhodli
vydaním neodkladného opatrenia vo veciach zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Po predložení veci krajskému súdu súdom prvej inštancie dňa 3. marca 202 krajský súd ako súd
odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.1,

ods.2 C.s.p. v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

7.1 Podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prv než odvolací súd pristúpil k vecnému prieskumu odvolaním napadnutého rozhodnutia, s
prihliadnutím na obsah a rozsah odvolania a vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ o absencii náležitostí
odvolania skúmal, či nie je dôvod na odmietnutie odvolania. Dospel k záveru, že dôvod na odmietnutie

odvolania nie je daný.

8.1 Odvolateľka v podanom odvolaní poukázala na všetky odvolacie dôvody vyplývajúce z ustanovenia §
365 C.s.p. uvedením ustanovenia zákona, tieto však v prevažnej miere nešpecifikovala vôbec, alebo len
čiastočne. Podľa obsahu odvolania a argumentácie v nej uvedenej odvolací súd ustálil, že odvolateľka

vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie, pokiaľ okresný súd dospel k záveru o tom,
že výkon záložného práva je v súlade s Ústavou slovenskej republiky; nesprávne právne posúdenie
pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že na dôvodnosť ochrany neodkladným opatrením nepostačuje
predloženie oznámenie o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou a oznámenie o termíne
dobrovoľnej dražby; namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko súd prvej inštancie

bol povinný ex offo skúmať spotrebiteľskú zmluvu (zrejme mala na mysli neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve) a tvrdila tiež, že dostatočným spôsobom osvedčila dôvodnosť pre vydanie
neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom odvolací súd na záver vyslovený
v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 90/2019 zo dňa 5. novembra 2019,
podľa ktorého „iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to,

aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov
v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená
náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Relevantná právna
úpravaneumožňujesúduvyzvaťstranusporunadoplneniechýbajúcejnáležitostiodvolaniaspočívajúcejv absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať
odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania“.

9. Po takomto ustálení odvolacích dôvodov odvolací súd preskúmal všetky podstatné konkrétne
námietky žalobkyne; z dôvodu, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 380 C.s.p.),
pri posudzovaní veci sa zaoberal len konkrétnymi námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v
konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

9.1 Vo všeobecnosti odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná
ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá
náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný;
súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods.1 C.s.p.). Právna
úprava v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah

by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p.); neodkladným opatrením sa
neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí
byť preukázaný a osvedčený.

10. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na liste
vlastníctva č.XXX pre k.ú. J., a to pozemkov parc.č.XXX o výmere 797m2, záhrada; parc.č.XXX/X o
výmere 693m2, zastavaná plocha a nádvorie; ako aj stavby súp.č.XX, postavenej na parcele č.XXX/
X, rodinný dom. Podľa listu vlastníctva na nehnuteľnostiach viazne ťarcha - záložné právo v prospech
Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, č.V XXXX/XXXX z 10.5.2016 - vzXX/XX, 47/16. V

poznámke na liste vlastníctva je uvedené „oznámenie o začatí výkonu záložného práva v prospech
Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 932 37 Bratislava, na pozemky CKN
parc.č.XXX, XXX/X a rodinný dom so sč.XX na pozemku CKN parc.č.XXX/X, P-XXX/XXXX, zapísané
7.10.2019-49/19. K uvedeným nehnuteľnostiam žalobkyňa žiadala vydanie neodkladného opatrenia-
„zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, ktorá pozostáva z prevodu

nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobkyne“. Zdržania sa
realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností žiadala aj návrhom vo veci
samej.

10.1 Z uvedeného, ako aj zo Zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej medzi žalovanou Slovenskou

sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom zo dňa 20.4.2016 vyplýva, že pohľadávka
banky bude (resp. je) zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na základe zmluvy o záložnom
práve, ktorej predmetom je zriadenie záložného právo k zálohu. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere
vyplýva, že tento je poskytnutý za účelom kúpy domu. Z predloženej záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam
vyplýva, že túto v postavení záložcov uzatvárali predávajúci, záložné právo v prospech banky ako

záložného veriteľa bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky banky voči dlžníkovi I. P. (žalobkyňa)
podľa zmluvy o hypotekárnom úvere, na základe ktorej banka poskytla dlžníkovi úver vo výške
14.295,-Eur. Žalobkyňa predložila oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa mala vykonať 1.12.2020,
všeobecná cena nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom znalkyne Ing. Emílie Hasíkovej
č.15/2020 na sumu 15.500,-Eur.

10.2 Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že bol žalobkyňou v podstate odôvodnený
tým,žerealizáciadobrovoľnejdražbyjevrozporesÚstavouSlovenskejrepubliky;mádôvodnéobavy,že
nehnuteľnosť bude predaná v dobrovoľnej dražbe skôr, ako súd rozhodne o určení neplatnosti úverovej

zmluvy, určení neplatnosti záložnej zmluvy a určení vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a bude voči
žalobkyni a jej rodinným príslušníkom postupovať nezákonne.

10.3 Krajský súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že je nie je daný dôvod pre
nariadenie neodkladného opatrenia; žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

neuviedla žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť žalovanej úplne sa
zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou; žiaden právny predpis žalovanej 1/ nestanovuje
takúto povinnosť . Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadne také
skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť žalovaného úplne sa zdržať výkonu záložnéhopráva dobrovoľnou dražbou; žiaden právny predpis žalovanej nestanovuje povinnosť absolútne sa
zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade
so zákonom. Argumentáciu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej 2/

žalobkyňa neponúkla žiadnu.

10.4 Na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného
stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty, prípadne v rámci
zodpovednostných vzťahov. Inštitút záložného práva a inštitút dobrovoľnej dražby sú súčasťou

právneho poriadku Slovenskej republiky; záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na
splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu; záložné právo
má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu; vznik a trvanie záložného práva súvisí so
zabezpečovanou pohľadávkou; záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu; založenie
predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa svoj záväzok splnil a zbavil sa záložného
práva, ktoré ho obmedzujú pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti

veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne
splnená. Záložné právo je upravené v Občianskom zákonníku a predstavuje legitímny právny inštitút,
na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Nemožno zakázať žalovanému výkon jeho
záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktoré má zriadené v súlade so zákonom, bez zreteľa na to, že
sa jedná o obydlia žalobkyne. Nemožno tak dôvodne tvrdiť, že realizácia záložného práva je v rozpore s

Ústavou Slovenskej republiky, ako namieta žalobkyňa v podanom odvolaní; závery súdu prvej inštancie
tak nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

10.5 Žalobkyňa netvrdila ani nepreukazovala splnenie svojho záväzku voči žalovanej 1/, založenému
úverovou zmluvou. Netvrdila a neosvedčila, že podala žalobu o určenie neplatnosti úverovej

zmluvy alebo zmluvy o zriadení záložného práva; žalobou vo veci samej sa domáhala v podstate
totožného rozhodnutia, ako prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - časovo
neobmedzenej povinnosti žalovanej 1/ zdržať sa výkonu záložného práva.

10.6 Netvrdila a ani nepreukazovala, že by nárok žalovaného vyplýval z neplatnej zmluvy (o úvere, resp.

o zriadení záložného práva). Netvrdila a neosvedčila, že by pohľadávka žalovanej 1/ nebola splatná.
Nepoprela, že je dlžníčkou žalovanej 1/, naopak uviedla dôvody, pre ktoré sa dostala do omeškania
so splácaním zmluvne dohodnutých splátok. Ak uviedla, že po vyhlásení predčasnej splatnosti bola
ochotná uhrádzať svoj záväzok aspoň minimálnymi splátkami, ani toto tvrdenie neosvedčila. Namietala
nekalý postup banky spočívajúci v tom, že so žalobkyňou „vec neriešila“ a nebola ochotná brať ohľad na

bezvýchodiskovú situáciu žalobkyne. Tieto tvrdenia (že s bankou o možnostiach riešenia dlhu rokovala)
neosvedčila. Nekalý postup banky videla aj v tom, že táto neakceptovala jej finančnú situáciu a dlh
zosplatnila; takémuto postupu banky nemožno nič vytknúť, pokiaľ žalovanej 1/ zmluva o hypotekárnom
úvere takýto postup umožňovala a zároveň, ak záväzok zosplatnila v súlade s ustanoveniami § 53
ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa netvrdila a neosvedčila rozpor postupu žalovanej 1/

so zákonom pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. O možnosti zosplatnenia záväzku musela byť
žalobkyňa ako strana zmluvy o hypotekárnom úvere uzrozumená. Ak tvrdila, že zmluva bola uzatvorená
na základe nekalých praktík a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, tieto nekonkretizovala na
konkrétny zmluvný vzťah, realizovala iba všeobecnú argumentáciu bez poukazu na konkrétne okolnosti
prípadu. Niektoré tvrdenia žalobkyne sú v rozpore s obsahom predloženej zmluvy o hypotekárnom úvere

(tvrdená absencia uvedenia splátky). Súd prvej inštancie zároveň v napadnutom rozhodnutí dostatočne
odôvodnil, z akých dôvodov nemožno v rámci právneho vzťahu založenom zmluvou o hypotekárnom
úvere posúdiť úver za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa tak stotožňuje so závermi súdu
prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, tak ako ju vyžaduje
ustanovenie § 325 ods.1 C.s.p. pre nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Odvolateľka tvrdila, že na dôvodnosť ochrany neodkladným opatrení postačuje predloženie
oznámenia o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou a oznámenie o termíne dobrovoľnej dražby.
Tento argument nie je spôsobilý privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a nariadiť
požadované neodkladné opatrenie bez relevantného tvrdenia, v čom je postup žalovanej 1/ pri výkone

záložného práva v rozpore so zákonom.

11.1 Pri existencii záložného práva nemožno žalovanú 1/ nútiť, aby svoje právo na úhradu pohľadávky
vyplývajúcej z nesplateného úveru (jeho zostatku) uplatňovala len prostredníctvom exekúcie, pokiaľ jejprávny poriadok poskytuje v zákone č.527/2002 Z.z. aj iné právne prostriedky; zákon č.527/2002 Z.z. v
ustanovení § 21 ods.2 umožňuje osobe, ktorá spochybňuje platnosť záložnej zmluvy tvrdením, že boli
porušené ustanovenia zákona č.527/2002 Z.z., a bola tým dotknutá na svojich právach, požiadať súd,

aby určil neplatnosť dražby.

11.2 Samotná skutočnosť, že žalovaná 1/ mala začať s výkonom záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodňuje, záložné právo je legitímny
právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách a žalovanému nemožno

zakázať výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, ak ho má zriadené v súlade so zákonom. V
tomtosmereniejeanipodstatné,žezáložnéprávojezriadenénaobydliažalobcov.Navyše,požadovaný
zákaz má formu časovo neobmedzenej všeobecne povinnosti žalovanej 1/ úplne sa zdržať výkonu
záložnéhoprávadobrovoľnoudražbou.Takétoobmedzeniebyneprimeraneobmedzilonaprávachpráve
žalovanú 1/, ktoré postupuje právnym predpisom dovoleným spôsobom (zákon č.527/2002 Z.z.).

12. Pokiaľ odvolateľka tvrdila, že súd prvej inštancie mal predloženú zmluvu podrobiť ex offo súdnej
kontrole neprijateľných (a teda neplatných) zmluvných podmienok, odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah
dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je limitovaný potrebou urýchleného
rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; súd konajúci o takomto návrhu
nevykonáva dokazovanie v rozsahu ako vo veci samej; spravidla rozhoduje aj bez výsluchu a

vyjadreniastránabeznariadeniapojednávania.Navrhovateľkavnávrhutvrdilaexistenciuneprijateľných
zmluvných podmienok len všeobecne a bez tvrdenia, aký by mali prípadné neprijateľné podmienky
vplyv na existenciu a splatnosť jej záväzku voči žalovanej 1/. Ani takýmito všeobecnými tvrdeniami tak
neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

13. Odvolaciemu súdu je známa rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, kedy nariadili
neodkladné opatrenia aj v prípade, ak nebola súčasne podaná žaloba vo veci samej, a uložili
navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v určenej lehote; v prevažnej väčšine sa jednalo
o prípady dobrovoľných dražieb na základe rozhodcovských rozsudkov, resp. úverov poskytnutých
nebankovými subjektmi.

14. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom
podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. v celom rozsahu potvrdil, odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

14.1 Na okraj odvolací súd vzhľadom na argumentáciu žalovanej 2/, ktorý uviedol, že nie je zrejmé, z
akého dôvodu má byť stranou sporu v konaní o zdržanie výkonu záložného práva uvádza, že okruh
strán sporu určuje žalobca (v danom prípade žalobkyňa) ich označením v žalobe. Naproti tomu vecná
legitimácia vyjadruje postavenie strany konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v vedie k úspechu alebo
neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú

legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku súdneho konania tvrdí; súd žalobe rozhodne len vtedy,
ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávne povinnosti. Následkom nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie je vždy zamietnutie žaloby (v danom prípade návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobkyňa v prejednávanej veci žalovanú 2/ označila ako stranu konania; bez rozlíšenia, či
ho považuje za stranu konania vo veci samej, prípadne len v časti konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Absenciu akejkoľvek argumentácie konštatoval už okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia záverom, že o dôvodoch, pre ktoré bola žalovaná 2/ ako sporová strana
označená, podanie žalobkyne (žaloba s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) mlčí. Ak
okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a napadnuté rozhodnutie doručil (aj)
žalovanej 2/, táto skutočnosť nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie patria k zabezpečovacím inštitútom civilného
procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup, ako je to i v tomto prípade, keďže bol návrh na
ich nariadenie podaný v priebehu konania vo veci samej; o náhrade trov konania, spojených s týmto
procesným úkonom, bude rozhodnuté až v rámci rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods.1 C.s.p.); z tohto

dôvodu nebolo o trovách konania rozhodnuté ani odvolacím súdom.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).