Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010762
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6720010762.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného ml. J. F.
za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. b/ a iné Tr.zák., na verejnom
zasadnutí dňa 25.03.2021, o odvolaní obžalovaného ml. J. F. proti rozsudku samosudcu Okresného
súdu Zvolen, sp. zn. 3T/146/2020 zo dňa 05.02.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ml. J. F. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/146/2020 zo dňa 05.02.2021 bol obž. ml. J.
F. uznaný vinným z celkom ôsmich skutkov, špecifikovaných v rozsudku za pokračovací zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Tr.zák., čiastočne
dokonaný, čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., čiastočne samostatne, čiastočne formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák.
V prípade skutkov uvedených v obžalobe, ide o skutky zo dňa 27.05.2020 - krádež v obchodnom dome
TescoExtraB.ato2kstričieksospolupáchateľom,ďalejzodňa28.05.2020-krádeževobchodemenom
O. s textilom vo B., kde sa pokúsili odcudziť spolu so spolupáchateľom 2 ks pánskych riflí, krádež v
obchodnom dome Tesco Stores, s.r.o., kde so spolupáchateľom odcudzili 1 ks rifľové nohavice, krádež
zo dňa 08.06.2020 v obchode s textilom, kde ukradol sám pánske čierne nohavice, 08.07.2020 - krádež

v predajni Humanna, išlo o krádež svetra, krádež v supermarkete Tesco Extra B. zo dňa 19.07.2020
- krádež teplákov a svetra, dňa 12.09.2020 v predajni GATE v obchodnom centre Európa krádež 1 ks
mikiny a krádež zo dňa 23.09.2020 v priestoroch predajne Tesco Extra B. - pokus krádeže topánok, v
predajniF-obuv,pričomtakéhotokonaniasaobž.ml.J.F.dopustilajnapriektomu,žedňa06.05.2020bol
postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNT č. 372/1990 o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, spočívajúci v odcudzení tovaru v predajni uložením blokovej pokuty nezaplatené

na mieste vo výške 15,- € Obvodným oddelením PZ Zvolen, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 06.05.2020.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr.zák. s použitím ust. § 36 písm. l/, n/ Tr.zák., § 38 ods. 3
Tr.zák., § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Tr.zák., § 117 ods. 1 Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov
nepodmienečne s tým, že prvostupňový súd obž. ml. J. F. podľa § 117ods. 4 Tr. zák. pre výkon trest
zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že na hlavnom pojednávaní v danej veci prijal
vyhlásenie mladistvého vo vzťahu k zavineniu. V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu
prvostupňový súd konštatuje, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, v priestupkovej agende MV
SR má záznam zo dňa 06.05.2020 - drobná krádež v obchode, pričom v konečnom dôsledku samosudca
konštatuje, že u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti a to v zmysle ust. § 36 písm. l/, n/ Tr.zák.
(doznanie a oľutovanie skutku, napomáhanie orgánom pred súdom), pričom zároveň u neho nebola

zistená priťažujúca okolnosť. Ďalej samosudca v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že v súvislosti s
ukladaním trestu prihliadol i na skutočnosť, že ukladá trest mladistvému, kde po úprave trestnej sadzbyza zločin krádeže mohol v prípade obžalovaného tomuto ukladať trest v rozpätí 18 mesiacov až 5 rokov,
kde takto uložený trest považoval samosudca za neprimerane prísny s tým, že účel trestu je možné
dosiahnuť v danom prípade aj trestom kratšieho trvania a preto využil ust. § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Tr.zák.

a trest obžalovanému znížil pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a to vo výmere
12 mesiacov, kde takto uložený trest považuje za dostatočný a to vzhľadom nielen na individuálnu,
ale aj generálnu prevenciu. Taktiež samosudca konštatuje, že obžalovanému ukladá trest ako trest
nepodmienečný, na rozdiel od návrhu obhajoby, kde hoci obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol,
samosudca akcentuje skutočnosť, že obžalovaný mladistvý sa dopustil viacerých skutkov, tieto páchal

dlhšiudobu(4mesiace),adokoncaajvspolupáchateľstvesďalšímimladistvýmiosobami.Zuvedeného
dôvodu bol preto zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný čo do trestu,
okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote oznámil súdu, že sa vzdáva práva podať odvolanie v
prípade obžalovaného ml. J. F..
Obhajkyňa obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že prvostupňový súd v prípade

obžalovaného nezohľadnil ďalšie poľahčujúce okolnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného a to
konkrétne v zmysle ust. § 36 písm. b/, h/ a j/ Tr.zák. Osobitne zdôrazňuje, že v danom prípade uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody považuje za neprimerane prísne a nedôvodné vzhľadom
na okolnosti spáchania trestného činu, jeho závažnosť, osobné a rodinné pomery obžalovaného, ako
aj to, že od počiatku sa ku všetkým skutkom priznal a oľutoval ich, ako aj s poukazom na to, že

doposiaľ nebol súdne trestaný a viedol riadny život a v neposlednom rade aj z dôvodu, že ide o osobu
mladistvú, neplnoletú. Zdôrazňuje tiež, že obžalovaný kradol súčasti odevu za účelom uspokojenia si
základnej ľudskej potreby - odievania, pretože nemal dostatok peňazí na to, aby si ich zakúpil, nie však
vlastnou vinou. Ďalej obhajkyňa obžalovaného uvádza, že obžalovaný skutky spáchal v čase, kedy si
mal ešte plniť povinnú školskú dochádzku, resp. tesne predtým ju ukončil, pričom v danom čase mali

povinnosť zabezpečovať jeho výživu rodičia, ktorí si svoje povinnosti zanedbávali. Taktiež poukazuje
na to, že obžalovaný v prípade nepodmienečného trestu bude sociálne izolovaný s inými osobami,
tiež odsúdenými za trestnú činnosť, ktoré nepredstavujú pre obžalovaného pozitívny vzor a príkladný
život, kde doterajšia väzba obžalovaného už trvá viac ako 4 mesiace, kde väzba mala na obžalovaného
hlboký výchovný vplyv a podľa názoru obhajkyne nie je ďalšie držanie obžalovaného v takomto ústave

a prostredí nutné. Za vhodnejšie považuje uloženie nejakých výchovný povinností alebo obmedzení,
resp. podrobiť sa sociálnemu výcviku. Taktiež obhajca obžalovaného navrhuje v prípade obžalovaného
uloženie alternatívneho trestu a to trestu domáceho väzenia, kde súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatuje, že k takémuto návrhu nepristúpil vzhľadom na zlú epidemiologickú situáciu v mieste trvalého
bydliska obžalovaného. Záverom písomných dôvodov odvolania obhajkyňa obžalovaného navrhuje, aby

odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a rozhodujúc sám obžalovanému
uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na určenú skúšobnú dobu, resp.
trest domáceho väzenia.
Na verejnom zasadnutí obhajkyňa obžalovaného zotrvala na písomných dôvodoch odvolania s tým, že
dôvody odvolania doplnil v tom smere, aby v prípade, ak krajský súd dospeje k záveru, že v danom

prípade je namieste ukladať trest nepodmienečný, aby obžalovanému uložil trest vo výmere doterajšieho
trvania väzby.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného uviedol, že rozsudok
prvostupňovéhosúdupovažujezazákonnýasprávnyanavrholodvolanieobžalovanéhoakonedôvodné
zamietnuť.

Sám obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava toho, čo uviedla jeho
obhajkyňa, pričom prehlásil, že ľutuje svojho konania.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.
Vo vzťahu k argumentácii obhajcu k dôvodom odvolania, že v prípade obžalovaného neboli zohľadnené
všetky poľahčujúce okolnosti, najmä v zmysle ust. § 36 písm. b/, h/, j/ Tr.zák. , krajský súd konštatuje, že

síce prvostupňový súd sa nevysporiadal s touto argumentáciou obhajcu obžalovaného, ako vyplýva zo
záverečného návrhu z hlavného pojednávania, avšak táto skutočnosť, je vo vzťahu k uloženému trestu
irelevantná. V tejto súvislosti krajský súd dopĺňa, že v prípade poľahčujúcej okolnosti v zmysle ust. §
36 písm. b/ Tr.zák., táto poľahčujúca okolnosť v danom prípade neprichádza v úvahu, obžalovaný sitak, ako to vyplýva zo spisového materiálu a jednotlivých skutkov, ako i z ďalších dôkazov, ktoré boli
zabezpečené, najmä v prípravnom konaní, riadne uvedomoval, čo robí a prečo to robí, kde motívom
konania nebola snaha obžalovaného uspokojiť svoje potreby v odievaní, ale práve naopak, ako to

vyplýva z fotodokumentácií vyhotovených na základe kamerových záznamov, obžalovaný sa obliekal
moderne a v jeho prípade išlo nielen o neskúsenosť, ale práve naopak, o skúsenosť, že kradnutím si
môže zadovažovať finančné prostriedky pre uspokojovanie svojich potrieb. V tejto súvislosti aj vo vzťahu
k ďalším poľahčujúcim okolnostiam, ktoré akcentuje obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch
odvolania, t. j. že obžalovaný viedol pred spáchaním riadny život a spáchal trestný čin pod vplyvom

tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, krajský súd poukazuje
na správu Mestskej polície B. na č.l. 451, z ktorej vyplýva, že obž. ml. J. F. v období od 31.01.2020do
19.09.2020 sa opakovane dopúšťal priestupkov, napr. požívaním alkoholu na verejnom priestranstve,
žobrane, používanie alkoholu na verejnom priestranstve a pod. S poukazom na gradujúcu tendenciu
protiprávnych konaní od malých priestupkov k väčším a pomerne početným, vrátane informácie o
aktuálnomtrestnomstíhaníobžalovanéhozaopakovanútrestnúčinnosťvoformelúpeže,anikrajskýsúd

nie je toho názoru, že by v danom prípade mohla byť aplikovaná poľahčujúca okolnosť, že obžalovaný
viedol riadny život, resp. že by páchal trestnú činnosť v dôsledku ťaživých osobných pomerov alebo
rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil. V neposlednom rade krajský súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že v prípade prevahy poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica trestnej sadzby, čo v
danom prípade bolo akceptované i pri priznaní dvoch poľahčujúcich okolností a v konečnom dôsledku

prvostupňový súd vzhľadom na charakter trestnej činnosti aplikoval v prípade obžalovaného i ust. §
39 Tr.zák., kde znížil obžalovanému trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Táto
argumentácia obhajcu obžalovaného je teda nedôvodná.
V prípade argumentácie obhajkyne o neprimeranosti uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody,
krajský súd opakovane zdôrazňuje, že v danom prípade trestná činnosť páchaná obž. ml. J. F. mala

gradujúci charakter. Zo spisového materiálu, aj z doterajších rozhodovaní o väzbe, kde rozhodoval senát
Krajského súdu v Banskej Bystrici, je zrejmé, že obžalovaný sa opakovane dopustil skutkov, ktoré sú
predmetom trestného konania. Je teda zrejmé, že vo viacerých prípadoch bol obžalovaný úspešný pri
krádežiach vecí z obchodov. Za osobitne dôležitú považuje však krajský súd skutočnosť, že aktuálne
je vedené voči obžalovanému trestné stíhanie za opakované trestné činy lúpeží. I tieto údaje svedčia

o tom, že prostredie, v ktorom vyrastal obžalovaný mladistvý, kde jeho rodičia boli opakovane trestne
stíhaní za prečiny ohrozovania mravnej výchovy mládeže, gradujúci charakter trestnej činnosti, ako
i samotný postoj obžalovaného na verejnom zasadnutí, svedčia o potrebe pôsobiť na obžalovaného
nepodmienečným trestom odňatia slobody, kde pri alternatívnych trestoch by pripadalo v úvahu vrátenie
sa obžalovaného do prostredia, ktoré mu umožňovalo páchanie trestnej činnosti a podporovalo ho v

protiprávnych konaniach. V tejto súvislosti akcentuje krajský súd, že i na verejnom zasadnutí obžalovaný
len formálne prehlásil, bez akejkoľvek ľútosti, že konanie ľutuje a vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti,
ktorá sa mu kladie za vinu, zvolil ambivalentný spôsob, že nevie ani, o čo sa jedná.
Argument prvostupňového súdu o nemožnosti uloženia trestu domáceho väzenia, v dôsledku
nepriaznivej epidemiologickej situácie, resp. iného alternatívneho trestu, je nesprávny. Ako však už bolo

uvedené, doterajšie rodinné prostredie mladistvého obvineného a doterajšia jeho výchova nedávajú
záruky toho, že by alternatívny trest, resp. trest domáceho väzenia mohol v prípade mladistvého
obžalovaného splniť účel trestu.

Podľa § 97 ods. 1 Tr.zák. účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho

občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 ods. 3 Tr.zák. pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba
prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho
osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného
činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali
protiprávnym činom.

S poukazom potom na hore uvedené dôvody senát krajského súdu konštatuje, že v danom prípade
prvostupňový súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody
za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák. Takto uložený trest považuje krajský súd za
trest, ktorý je schopný naplniť najmä výchovnú funkciu trestu u mladistvého, nakoľko zlyhalo rodinnéprostredie, ako i doterajšia výchova. Pri správnom vedení mladistvého príslušnými odborníkmi v
ústave na výkon trestu pre mladistvých, môže dôjsť reálne k prevýchove mladistvého a jeho nové
začlenenie do života a môže tiež naplniť úlohy individuálnej ako i generálnej prevencie, nakoľko sa

obžalovaný ako vedúca osobnosť dopúšťal majetkovej trestnej činnosti, spolu s ďalšími spolupáchateľmi
mladistvými a maloletými. V tejto súvislosti je teda napokon potrebné zdôrazniť, že i vo vzťahu k
generálnej prevencii, podľa názoru krajského súdu, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému mladistvému je potom správne, zákonné a dôvodné.
Z hore uvedených dôvodov považoval preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici odvolanie

obžalovaného za nedôvodné a toto v zmysle § 319 Tr.por. jednohlasne zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.