Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Helena Menichová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717206632
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717206632.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: H.. V. Č., V.., nar.

XX.X.XXXX, bytom: I.H. XXA/XXX, O. XXX XX, právne zastúpený: JUDr. Michalom Slameňom,
advokátom so sídlom Šoltésovej 11, Martin 036 01 proti žalovanému: SH Holzhandel s. r. o., sídlo: Nám.
SNP 15, Bratislava 811 01, IČO 45 596 735, právne zastúpený: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o.,
sídlo: Páričkova 15, Bratislava 821 08, IČO: 47 253 983, o nariadenie vyhlásenia vôle žalovaného na
uzavretie kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne
Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou žiadal, aby súd rozhodol tak, že nahrádza sa vyhlásenie vôle žalovaného
ako predávajúceho, k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobcom, ako kupujúcim, o predaji nehnuteľností
zapísaných Okresným úradom Q., katastrálny odbor na LV č. XXX pre okres Q., obec W., katastrálne
územie W. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcela číslo XXX lesný pozemok
o výmere 213371 m2; parcela číslo XXX ostatná plocha o výmere 5211 m2; parcela číslo XXX lesný
pozemok o výmere 276991 m2, ktorá tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku s tým, že kúpnu cenu

vo výške 5.600.- Eur žalobca žalovanému uhradil predom. Žalobca má nárok na náhradu trov konania
v výške 100 %.

2. V žalobe uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre
okres Q., obec W., katastrálne územie W. ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape parc.
č. XXX lesný pozemok o výmere 213371 m2, parc. č. XXX ostatná plocha o výmere 5211 m2, parc. č.
XXX lesný pozemok o výmere 276991 m2. Nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom

Okresným úradom Q., katastrálny odbor.

3. Dňa 5.2.2015 uzatvorili v súlade s § 50a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) žalobca so
žalovaným zmluvu, na základe ktorej sa vzájomne zaviazali uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bude odpredaj nehnuteľností žalovaným ako predávajúcim žalobcovi ako kupujúcemu. Žalovaný so
žalobcom v zmluve dohodli podmienky, po splnení ktorých uzavrú riadnu kúpnu zmluvu na odpredaj
nehnuteľností.

4. Uviedol citáciu zmluvných dojednaní čl. I./1 (správne zrejeme malo byť čl. II./1) a v tomto článku
dojednania pod písm. a/, aa/, bb/, b/, c/. Ďalej uviedol citáciu ust. § 50a ods. 1 OZ. Žalovaný a žalobca
súčasne dohodli text riadnej kúpnej zmluvy.,
5. Kúpnu cenu stanovil v zmluve sám žalovaný ako ekvivalent hodnoty 350 m3 drevnej hmoty - guľatiny,
ktorú vyťaží z pozemku vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný túto drevnú hmotu vyťažil a odviezol, tým

bola kúpna cena uhradená. Hodnota vyťaženej drevnej hmoty predstavuje 5.600.- Eur,stanovená ako
násobok 16,- Eur/m3 x 350 - za takúto cenu drevnú hmotu predáva svojim zákazníkom žalovaný.

6.Nazákladežiadostižalobcuvydalodbornýlesnýhospodár,vykonávajúciodbornýdozoružalovaného,
H.. Š. B., dňa 28.2.2017 „Potvrdenie o ukončení ťažby“, z ktorého je zrejmé, že ťažba dreva na lesných

pozemkoch, ktoré sú predmetom predaja podľa zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom, bola
ukončená v novembri 2016. Žalovaný mal povinnosť podľa čl. II./1./c/ zmluvy oznámiť túto skutočnosť
žalobcovi. Žalovaný túto povinnosť nesplnil, preto žalobca vyzval žalovaného písomne listom zo dňa
16.12.2016 na uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a riadnu kúpnu
zmluvu so žalobcom neuzavrel. Žalovaný napriek svojmu záväzku z cit. Zmluvy sa pokúša predmetné
pozemky odpredať tretej osobe.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (č.l. 47 a nasl.) uviedol, že nepopiera uzavretie Zmluvy o budúcej
zmluve so žalobcom, ani vykonanie ťažby dreva na predmetných parcelách. Poukázal na zmluvnú
povinnosť žalobcu v čl. I./1, podľa ktorej mal žalobca vyvíjať aktivity k nadobudnutiu povolenia na výrub
porastov starších ako 30 rokov na jeho vlastných pozemkoch aj na pozemkoch žalovaného. Následne

mal žalovaný začať s ťažbou dreva a po jej ukončení oznámiť túto skutočnosť žalobcovi. Po ukončení
ťažby sa v zmysle zmluvy mal dohodnúť termín podpisu riadnej kúpnej zmluvy. Žalobca nepriložil k
žalobe jediný dôkaz o tom, že by si splnil svoju zmluvnú povinnosť smerujúcu k vydaniu povolenia na
výrub porastov. Preto žalovaný nemal ako naplniť svoju časť zmluvných povinností, t. j. začatie ťažby
porastov starších ako 30 rokov, po ktorej ukončení sa mala uzavrieť kúpna zmluva, keďže žalobca pre

túto ťažbu nezabezpečil povolenie na výrub u príslušného orgánu ochrany prírody.

8. Uviedol, že z ust. § 560 OZ vyplýva, že pokiaľ subjekt záväzkového právneho vzťahu uplatní svoju
pohľadávku proti druhému subjektu, hoci sám nesplnil, môže druhý subjekt vzniesť námietku nesplnenia
zmluvy s tým, že ak je táto námietka dôvodná, druhý subjekt nie je povinný plniť a ani sa nemôže z tohto

dôvodu dostať do omeškania.

9. Odkazom na ust. § 522 a § 520 OZ uviedol, že k omeškaniu dlžníka nemôže dôjsť v prípade,
že je v omeškaní veriteľ (ktorý v tomto prípade neposkytol potrebnú súčinnosť). Žalobcovi nevznikol
nárok na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko sám bol v omeškaní

s plnením svojej zmluvnej povinnosti, od ktorej závisel ďalší postup v rámci dohodnutých podmienok
zmluvy o budúcej zmluve. Teda aj nárok na súdne nahradenie vyhlásenia vôle uplatnil predčasne.
Žalobca nepreukázal, že by vyvíjal aktivity smerujúce k vydaniu povolenia na výrub, resp., že by takéto
povolenie bolo vydané.

10. Žalovaný nepopiera, že sa skutočne na jeho pozemkoch vykonala ťažba. Nešlo však o ťažbu v
zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, ale o ťažbu nariadenú zo strany príslušných orgánov z
dôvodu napadnutia porastov hmyzom, čoho následkom bolo veľké množstvo vzniknutého kalamitného
dreva. Predmetné nariadenie výrubu vyplýva z § 47 ods. 2 Zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody
a krajiny, ktorého citáciu uviedol. Uvedené napokon potvrdzuje aj správa Národného lesníckeho centra

pri Lesníckom výskumnom ústave Zvolen - Stredisko lesníckej ochranárskej služby, Lesnícka 11, 969
23 Banská Štiavnica zo dňa 19.9.2016. V zmysle uvedenej správy bol komplex porastov vo vlastníctve
žalovaného silne poškodený podkôrnym hmyzom (niekoľko stoviek m3 dreva).

11. Následne bolo toto drevo spracované a predané s veľkými stratami. V žiadnom prípade nešlo o výrub

aspracovaniezdravéhoakvalitnéhodrevavzmyslezmluvyobudúcejzmluve.Uvedenémožnovzmysle
§ 50a ods. 3 OZ považovať za takú zmenu okolností, z ktorých strany pri vzniku záväzku vychádzali,
ktorá odôvodňuje zánik záväzku, nakoľko nemožno spravodlivo považovať, aby sa zmluva uzavrela.

12. Namietol aj určenie kúpnej ceny, pripojený text kúpnej zmluvy, že jednak nie je stranami podpísaný

a jednak, nakoľko nie je pojatý do textu podpísanej zmluvy o budúcej zmluvy, považuje tento len za
nedôveryhodný pokus žalobcu špekulatívnym spôsobom za tak povediac „bagateľ“ prísť k 50ha lesných
pozemkov, ktorých cenu žalovaný vyčísľuje minimálne na 270.000,- Eur.13. Žalovaný nikdy nesúhlasil, aby uvedené rozsiahle lesné pozemky boli odpredané za takúto nízku
cenu; pokiaľ sa niečo podobné niekedy spomínalo, mohlo ísť max. o rokovanie o rôznych variantoch
kúpnej ceny. V žiadnom prípade žalovaný nebol ochotný predať 50 ha lesných pozemkov za 5.600,-

Eur. Konanie žalobcu, kedy predložil súdu text údajne dohodnutej kúpnej zmluvy, je tak min.v rozpore
s dobrými mravmi, resp. v rozpore s dobrými mravmi je takáto kúpna cena, berúc do úvahy rozlohu
predmetných pozemkov.

14. Nikde v Zmluve o budúcej zmluve sa výslovne nespomína spôsob určenia kúpnej ceny tak, ako to

uvádza žalobca v žalobe, t. j., že by mala kúpna cena predstavovať ekvivalent predajnej ceny 350 m3
drevnej hmoty, predávanej za 16,- Eur/m3. Uvedené určenie stojí len na tvrdení žalobcu a je značne
nedôveryhodné, keďže o tom neexistuje podpísaná dohoda (text údajnej riadnej kúpnej zmluvy netvorí
obsah podpísanej Zmluvy o budúcej zmluve) a rovnako tak by bolo absolútne nelogické, aby žalovaný
predával 50ha pozemkov za takúto symbolickú cenu. Odkazom na ust. § 50a ods. 1 OZ uviedol,
že účastníci môžu uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, jej podstatnou náležitosťou je však dohoda o

podstatných náležitostiach tejto budúcej zmluvy.

15. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy v zmysle § 588 OZ je aj dohoda o kúpnej cene - v tejto časti
Zmluva o budúcej zmluve obsahuje len prázdne, vybodkované riadky s odkazom na rukou a nemeckým
jazykom dopísané „350 fm Rundholz, ohne Schleif- u. Faulholz“. Z uvedeného dojednania žiadnym

spôsobom nie je zrejmé, v akej výške bola určená kúpna cena, príp., ako sa dá dopracovať k jej výpočtu.
Spôsob výpočtu uvedený žalobcom v žalobe ako ekvivalent 350 m3 guľatiny, vynásobený sumou 16,-
Eur/m3, je len žalobcom tvrdený dohad, nepreukázateľný a zjavne neprimeraný.

16. Zvyčajným a transparentným dopisovaním údajov ručne do zmluvy je, keď takéto doplnenia na

rovnakom mieste strany aj podpíšu, podpisy sa v danom prípade nenachádzajú.

17. V zmysle uvedeného žalovaný namieta aj platnosť Zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko kúpna cena
je v tejto stanovená neurčito (priloženú kúpnu zmluvu pre vyššie uvedené dôvody neberie do úvahy ako
relevantný ukazovateľ kúpnej ceny), čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve v

zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ.

18. Nakoľko väčšinu komunikácie so žalobcom zabezpečoval zástupca žalovaného v SR P.. X.. U. J.,
O. W.Z. XX, XXX XX O. O., navrhol ho vypočuť ako svedka ohľadne tvrdených skutočností.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (č.l. 65 a nasl.) uviedol, že výrub lesného
porastu na pozemku vo vlastníctve žalobcu bol realizovaný na základe rozhodnutia Obce W. zo
dňa 15.6.2016 č. 210/2016. Vzhľadom na to, že žalobca nie je vlastníkom pozemkov vo vlastníctve
žalovaného a nemá k ním ani iný právny vzťah, nemohol pri zabezpečovaní povolenia na výrub lesného
porastu na týchto pozemkoch vystupovať na strane žalovaného pri rokovaniach o povolení výrubu.

Aktívne však spolupracoval a hľadal možností, ako zabezpečiť povolenie na výrub s odborným lesným
hospodárom žalovaného, Ing. Štefanom Vozárom. Na základe ich spoločnej aktivity bola zvolaná na deň
7.9.2017 obhliadka lesných porastov vo vlastníctve žalovaného. Bolo zistené, že porasty sú zarastené
smlzom (trávami s priamymi trsťovitýmí steblami) a na pozemkoch sa nachádza niekoľko stoviek m3
dreva napadnutého podkôrnym hmyzom, čím sú ohrozené aj susedné pozemky, teda aj pozemok a

lesný porast vo vlastníctve žalobcu. Tento stav bol podľa žalobcu zapríčinený tým, že žalovaný sa v
rozpore so Zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny o pozemky s lesným porastom v jeho
vlastníctve riadne nestaral.

20. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca aktívne vo veci výrubu lesného porastu na pozemkoch vo

vlastníctve žalovaného vystupoval a teda na jeho strane nemohlo dôjsť k omeškaniu.

21. Žalobca poukázal na to, že kúpnu cenu navrhol a stanovil v zmluve sám žalovaný ako ekvivalent
hodnoty 350 m3 drevnej hmoty - guľatiny, ktorú vyťaží z pozemku vo vlastníctve žalobcu ako cenu
konečnú.

22. Aplikáciu ust.§ 50a ods. 3 OZ označil za špekulatívnu, s úmyslom zbaviť sa povinnosti uzatvoriť
riadnu kúpnu zmluvu. Poukázal na čl. III. bod 2. Zmluvy o budúcej zmluve, kde je stanovenýzáväzok žalobcu, po nadobudnutí pozemkov začať vykonávať ich zalesňovanie. Predbežné náklady na
zalesnenie pozemkov predstavujú cca 70.000.- Eur, tieto bude musieť žalovaný vynaložiť zo svojho.

23. Uviedol, že text Zmluvy o budúcej zmluve aj text riadnej kúpnej zmluvy navrhol žalovaný
prostredníctvom svojho zástupcu a tento bol žalobcom akceptovaný, že podľa čl. II bod 1. Zmluvy o
budúcej zmluve, kúpna zmluva tvorí neoddeliteľnú súčasťou tejto zmluvy.

24. Trval na tom, že text priloženej riadnej kúpnej zmluvy bol účastníkmi dohodnutý a je platný. Tiež,

že uzatvorená zmluva obsahuje všetky náležitostí potrebné na uzatvorenie platnej Zmluvy o budúcej
zmluve a je platná. Na okolnosti výrubu lesného porastu navrhol vypočuť svedka Y. Š..

25. OS Martin rozhodol rozsudkom č.k. 18C/4/2017-137 zo dňa 19.januára 2018 tak, že žalobe vyhovel.
Pri aplikácii ust. § 50a OZ, § 588 a 589 OZ, mal preukázanú platne uzatvorenú zmluvu o budúcej
zmluve v zmysle ust. § 50a ods. 1 OZ. Žalovaným rozporované dojednanie ohľadne kúpnej ceny - 350 fm

Rundholz, ohne Schleeif- u. Faulholz - súd vyhodnotil podľa § 35 ods. 1 OZ tak, že stranám bol zrejmý
text dopísaný rukou pri podpise zmluvy o budúcej zmluve, žalovanému preto, lebo sám dopísal tento text
pred podpisom do zmluvy (predložil návrh žalobcovi, že táto prejavená vôľa žalovaného bola poznateľná
aj pre žalobcu - ako dohoda o spôsobe určenia kúpnej ceny, ekvivalent za 350 m3 dreva, vyťaženého z
pozemku vo vlastníctve žalobcu.... s prihliadnutím na účel tejto zmluvy, dosiahnuť na strane žalovaného

výrub stromov na jeho pozemkoch.

26. Súd poukázal na ust. § 588 OZ a. § 3 Zákona č. 18/1996 Z.z., že kúpna cena môže byť určená ako
dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe....že zákon (cez ust. § 2 ods. 3 OZ), ust. § 588 a 589 OZ,
§ 3 Zákona č. 18/1996 Z.z., nevylučuje ako formu odplaty - kúpnu cenu, dohodnúť aj ako nepeňažnú

formu odplaty, že bolo vecou účastníkov tejto zmluvy, akým spôsobom si vyjadrili odplatný charakter KZ
pri aplikácii ust. § 2 ods. 3 OZ...

27. Súd neaplikoval ust. § 50a ods. 3 OZ. Podstatné pre súd bolo, že žalobca v spore preukázal, že
vyvíjal aktivity smerované k nadobudnutiu povolenia výrubu lesných porastov starších ako 30 rokov

a že nemôže niesť zodpovednosť za pasivitu žalovaného, v dôsledku ktorej došlo k výrubu lesa pre
kalamitu....súd neprijal záver, že žalobca si neplnil svoju zmluvnú povinnosť v zmysle dojednania čl.
II./1 písm. a/ Zmluvy o budúcej zmluve.

28. Súd potom vychádzal potvrdenia o ukončení ťažby (č.l. 17), podľa ktorého ťažba dreva na

pozemkoch vo vlastníctve žalovaného bola ukončená v mesiaci november 2016, že vznikla zmluvná
povinnosť žalovaného zo Zmluvy o budúcej zmluve, v lehote 10 dní od ukončenia ťažby podľa čl. II.
ods. 1 písm. c/ Zmluvy o budúcej zmluve, tj. do 10.12.2016, uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim KZ na
predmet KZ opísaný v čl. I. ods. 1 Zmluvy o budúcej zmluve, za cenu dojednanú v zmysle čl. II. ods.
1 písm. d/ Zmluvy o budúcej zmluve, a to 350 m3 guľatiny, pričom hodnota tohto dreva sa mala určiť

podľa trhovej hodnoty vyrúbaného dreva v čase jeho vyrúbania.
29. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak,
že žaloba bude zamietnutá, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Mal za nesporné, že strany uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej sa každá
zaviazala splniť určité podmienky, ktorých splnenie následne malo smerovať k uzatvoreniu riadnej KZ,

na základe ktorej sa mal žalobca stať vlastníkom lesných pozemkov žalovaného. V dôsledku nesplnenia
si povinnosti žalobcu došlo k rozšíreniu lykožrútovej kalamity do takej miery, že to spôsobilo zmenu
okolností, z ktorých pri uzatváraní zmluvy vychádzali, z ktorého dôvodu nie je od neho spravodlivé žiadať
uzavretie zmluvy (§ 50a ods. 3 OZ). Uvedené aj v dostatočnej miere preukázal, avšak súd na základe
vykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamavecnesprávneprávneposúdil,pričom

rozpornými tvrdeniami v rámci odôvodnenia rozsudku spôsobil jeho nepreskúmateľnosť.

30. V čase začatia rokovaní, začiatkom r. 2015, bola na jeho pozemkoch ukončená riadna ťažba,
z ktorého dôvodu v zmysle právnych predpisov ďalšia nebola možná. Žalobca sa však ponúkol, že
sprostredkuje povolenie na vyťaženie porastov v jeho vlastníctve, na základe čoho mal následne on

previesť pozemky ako protiplnenie za zabezpečenie povolenia a vyrúbanie zdravých stromov spolu
do zmluvy rukou dopísanými 350 m3 dreva z parcely vo vlastníctve žalobcu, v ktorom zmysle bola aj
pripravená zmluva uzavretá 3.3.2015.31. Svedok J. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho cieľom bolo získať výťažok z výrubu lesa a keďže mu
lesný hospodár, resp. zákon nedovoľoval tento výrub dreva urobiť na týchto pozemkoch a žalobca sa
zaviazal zabezpečiť tieto povolenia, preto vznikla zmluva. Ďalej uviedol, že rátal s výnosom približne

300.000,- Eur za zdravé drevo zo svojich parciel s tým, že žalobca mal ešte doplatiť 350 m3dreva
vyťažených na jeho pozemku. Táto nízka cena za cenu lesa bola kompenzovaná snahou žalobcu, ktorú
mal vyvinúť, s cieľom zabezpečiť výrub lesa. Súd však uvedené fakty odignoroval a pri kúpnej cene
sa stotožnil len s časťou výpovede svedka, zvyšok ohľadne kompenzácie z výťažku z ťažby do úvahy
nebral vôbec.

32. S dohodnutou ťažbou mal začať až po doručení povolenia a až po jej ukončení malo dôjsť k
uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Svoje pozemky mohol predať za presnú peňažnú sumu, ktorá by však
v žiadnom prípade za hektáre jemu patriaceho lesa nepredstavovala približne 5.000,- Eur. Pričom, ak
mala kúpnu cenu predstavovať suma zodpovedajúca 350 m3 dreva z pozemku žalobcu, bolo úplne
bezpredmetné, aby tento pre neho zabezpečoval povolenie na výrub a takéto ustanovenie vôbec do

zmluvy zapracovávať, s čím sa taktiež súd prvej inštancie nevysporiadal. Navyše, od začiatku popiera
to, že by obdržal sumu 5 160,- Eur, pričom súd mal za to, že k vyplateniu došlo, vychádzajúc zo
zmluvy žalobcu s tretím subjektom, do ktorej bolo dopísané, že na želanie žalobcu bola suma vyplatená
žalovanému. Žalobca pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, že k zaplateniu došlo.

33. Žalobca tvrdil, že do riadnej KZ zmluvy, priloženej k žalobe, bola daná cena dreva vo výške 5.600,-
Eur,naktorúsaakozaplatenúkúpnucenuodvolávaajsúd,avšakzpredloženejzmluvysfirmouHUBER-
TAZREITER vyplýva 5.160,- Eur. Nesprávny je aj preklad tejto zmluvy z nemčiny, keďže tento mal znieť,
že výnos bude len vyplatený, nie, že k vyplateniu už došlo, a teda ani zmluva vyplatenie peňažnej čiastky
nepreukazuje.

34. K ťažbe, ktorá sa na jeho pozemkoch uskutočnila, žalobca žiadnym spôsobom neprispel, keďže išlo
o ťažbu v dôsledku veľkého rozšírenia sa lykožrútovej kalamity po horúcom a suchom lete v r. 2016.
Kalamitné drevo ani zďaleka nemôže kompenzovať kúpnu cenu, s ktorou sa pri vzniku zmluvy počítalo,
keďže sa vychádzalo z toho, že sa bude ťažiť drevo zdravé. Svedok J. pritom vypovedal, že nedostal od

žalobcužiadneoznámenieovybavení povolenia.Prevodjehorozsiahlychpozemkovmábyťrealizovaný
len z dôvodu niekoľkých telefonických oznámení žalobcu uvedenému svedkovi, v časovom horizonte
roka o tom, že sa na veci údajne pracuje a že žalobca bol údajne na úrade. Žiadne písomné stanovisko
alebo písomné potvrdenie o zabezpečení povolenia žalobca nepredložil. Je teda na zváženie, či na
základe nejakého neurčitého a údajného informovania sa na úrade má dôjsť k takémuto rozsiahlemu

prevodu pozemkov. Predmetom plnenia v zmysle dopísanej poznámky pritom malo byť reálne 350 m3
guľatiny a nie výnos z jej predaja, či spracovania, ktorý by mu navyše mala poskytnúť tretia osoba (čl.
III./1 zmluvy o budúcej zmluve). 350 m3 guľatiny z pozemku žalobcu mal vyťažiť sám a zužitkovať ich
podľa svojej potreby a uváženia. Vzhľadom na uvedené nemohol ťažiť ani na pozemkoch žalobcu, ani
svojich, a teda ani oznámiť ukončenie ťažby žalobcovi v zmysle zmluvy. Žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal, že by splnil svoj záväzok, a teda sa nemôže domáhať splnenia záväzku jeho uzavrieť
kúpnu zmluvu (§ 560 OZ).

35. Rozhodnutie súdu, pokiaľ ide o ťažbu na jeho pozemkoch, stojí iba na tvrdenom informovaní sa
na podmienky rekonštrukcie porastov, ktoré však nikdy nedostal a pokiaľ ide o ťažbu na pozemkoch

žalobcu, taktiež neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by mu doručil povolenie na ťažbu, alebo že by ho
na túto ťažbu v zmysle čl. III./1 zmluvy vyzval. Súd nedostatočným spôsobom odôvodnil odmietnutie
aplikácie § 50a ods. 3 OZ, keďže kalamita, ktorá viedla k takmer úplnému výrubu porastov v jeho
vlastníctve, prišla až v lete 2016, tj., takmer rok a pol po uzavretí zmluvy. Táto kalamita spôsobila zmenu
v pomeroch, z ktorých strany pri uzatváraní zmluvy vychádzali, nakoľko predmetom rokovania strán

začiatkom roka 2015 bolo sprostredkovanie povolenia na ťažbu zdravého dreva.

36. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Ďalej
uviedol, že v zmysle výpovede svedka J. tento vypracoval na pokyn žalovaného návrh zmluvy o budúcej

zmluve a pokiaľ by žalovaný podmieňoval uzatvorenie riadnej zmluvy dosiahnutím výnosu 300 000,-
Eur zo svojich parciel, tak by túto podmienku do návrhu zmluvy o budúcej zmluve zapracoval, nakoľko
je to podmienka závažná, ktorej splnenie by malo pre uzatvorenie riadnej KZ rozhodujúci vplyv. Keďže
tak neurobil, nemôže teraz toto svoje prianie používať ako dôvod, prečo neuzatvorí riadnu zmluvu.K námietke žalovaného, že kvôli nesprávnemu prekladu jeho zmluvy táto nepreukazuje, že došlo k
vyplateniu peňažnej čiastky žalovanému, uviedol, že tento počas celého konania netvrdil, že finančné
prostriedky mu neboli vyplatené.

37. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v jeho
písomnom odvolaní.

38. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 9Co/199/2018-195 zo dňa 28.februára 2019 rozsudok OS Martin

č.k. 18C/4/2017-137 zo dňa 19.januára 2018 zrušil v zmysle § 389 ods. písm. b/ CSP a vec vrátil OS
Martin na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Uviedol, že podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

39. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 220 ods. 2 CSP tvorí súčasť
základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo znemožňuje strane,
v neprospech ktorej sa tak stalo, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že dochádza k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

40. KS skonštatoval, že v čl. IV./2 zmluvy o budúcej zmluve sa strany dohodli, že zmluva sa vyhotovuje
v slovenskom jazyku, s prekladom do jazyka nemeckého, pričom pre výklad je rozhodujúce slovenské
znenie. Poukázal na to, že v slovenskom znení zmluvy o budúcej zmluve sa však žiadne ujednanie o

cene predmetu kúpnej zmluvy nenachádza, a preto to, čo je uvedené v nemeckom preklade, nemôže byť
pre posúdenie veci relevantné, s ktorými skutočnosťami, majúcimi vplyv na platnosť zmluvy o budúcej
zmluve, keďže musí obsahovať podstatné náležitosti KZ, sa súd prvej inštancie napriek tomu, že boli
žalovaným namietané, nevysporiadal.

41. KS uviedol, že zo zmluvy o budúcej zmluve vyplýva povinnosť žalobcu vyvíjať aktivity smerujúce
k udeleniu povolenia na výrub lesných porastov na pozemkoch žalovaného (ktoré mali byť predmetom
KZ) starších ako 30 rokov (čl. II./1 písm. a/, aa/), ako aj na jeho pozemkoch (čl. II./1 písm. a/, bb/),
pričom žalovaný okamžite po doručení týchto povolení mal povinnosť zabezpečiť plynulú ťažbu dreva
(čl. II./1 písm. b/) a následne ukončenie ťažby okamžite oznámiť, aby mohlo dôjsť do 10 dní k uzavretiu

riadnej KZ (čl. II./1 písm. c/). Z uvedeného, ako aj z výpovede samotného žalobcu (č.l. 77 spisu) a
svedka Alexandra J. jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu zabezpečiť povolenie na výrub lesných
porastov starších ako 30 rokov na pozemkoch žalovaného, keďže až po doručení povolenia mal tento
začať s ťažbou, pričom žalobca ani len netvrdil, že by takéto povolenie žalovanému doručil, keď tvrdil,
že len vyvíjal aktivity na jeho zabezpečenie, čo však je pre posúdenie veci, vzhľadom na uvedené,

irelevantné, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal, napriek tomu, že žalovaný uvedené skutočnosti
namietal. Pritom až po splnení tejto povinnosti zo strany žalobcu a následnej ťažby žalovaným na
základe povolenia (nie veternej a lykožrútovej kalamity) mal žalovaný povinnosť uzatvoriť so žalobcom
KZ, pričom zabezpečenie predmetného povolenia malo vplyv aj na kúpnu cenu, ak by bola v slovenskom
znení zmluvy dojednaná.

42. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 380 ods. 1
písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, počas ktorého vykoná dokazovanie v uvedenom
smere a vo veci opätovne rozhodne, vysporiadajúc sa jasne a korektným spôsobom so všetkými hore
uvedenými skutkovými a právnymi skutočnosťami a v nadväznosti na ne aj námietkami žalovaného, či

už počas prvoinštančného alebo odvolacieho konania.

43. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

44. OS Martin vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, listinami doloženými do
spisu, vypočul právnych zástupcov (ďalej len „PZ“) a zistil:Dňa 5.2.2015 bola v písomnej forme uzatvorená zmluva medzi zmluvnými stranami, žalobcom a
žalovaným. V čl. I. sa uvádza, že žalovaný je vlastníkom s podielom 1/1 nehnuteľností - pozemkov
zapísaných na LV č. XXX, pre okres Q., obec W., katastrálne územie W. ako parcely registra C KN :

- parcela XXX o výmere 213371 m2 - lesné pozemky
- parcela XXX o výmere 5211 m2 - ostatné plochy
- parcela XXX o výmere 276991 m2 - lesné pozemky

45. Podľa čl. II./1, zmluvné strany sa zaväzujú k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bude

odpredaj nehnuteľností opísaných v čl. I./1, ktorá tvorí neoddeliteľnú časť tejto zmluvnej dohody na
základe nasledujúcich podmienok:
a. žalobca vyvíja aktivity smerované povolenia výrubu lesných porastov starších ako 30 rokov:
aa. na nehnuteľnostiach v zmysle čl. I./1 pre žalovaného
bb. na nehnuteľnostiach žalobcu, ktoré priamo susedia s nehnuteľnosťami v zmysle čl. I./1. a vytvoria
s nimi lesný celok.

b. žalovaný začína okamžite po doručení povolenia v zmysle čl. II./1./a. s povolenou ťažbou dreva na
nehnuteľnostiach opísaných v čl. I/.1 a je povinný zabezpečiť plynulú ťažbu v zmysle poveternostných
podmienok.
c. žalovaný okamžite oznámi žalobcovi ukončenie ťažby guľatiny. Zmluvné strany sa vzájomne dohodnú
na termíne podpísania kúpnej zmluvy podľa prílohy, najneskôr však v lehote 10 dní po ukončení

ťažby.
d. zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene predmetu zmluvy vo výške celkom ......Eur , v časti
nemeckého textu je uvedená hviezdička a vpravo dole pri hviezdičke rukou dopísaný text 350 fm
Rundholz, ohne Schleif- u. Faulholz, kúpna cena je konečná a možno ju meniť len na základe dohody
zmluvných strán.

46. Podľa čl. III./1, drevná hmota, ktorá je predmetom povolenia výrubu v zmysle čl. II./l./a./bb. a ktorá
sa nachádza na nehnuteľnostiach žalobcu, bude vyťažená žalovaným, ktorý týmto spôsobom nadobúda
vlastnícke právo k tejto guľatine.

47. Podľa čl. III./2, žalobca sa zaväzuje po nadobudnutí nehnuteľnosti opísaných v čl. I./1 do svojho
vlastníctva začať vykonávať zalesňovanie pozemkov vedených ako lesné pozemky.

48. Podľa čl. IV./1, zmluvné vyhlasujú, že majú spôsobilosť na právne úkony, zmluvná voľnosť nie je
obmedzená, právny úkon je urobený v predpísanej forme, zmluva vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu,

zmluva nebola uzavretá v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok a na znak toho ju podpisujú.

49. Podľa čl. IV./2, táto zmluva sa vyhotovuje v 2 exemplároch v jazyku slovenskom s prekladom
do jazyka nemeckého. Pre výklad je rozhodujúce slovenské znenie.

50. Podľa čl. IV./3, táto zmluva sa riadi slovenským právnym poriadkom.

51. Zmluva je podpísaná za žalovaného dňa 5.2.2015, za žalobcu 3.3.2015. K podpisu žalovaného je
pripojené aj razítko, za ktorého koná Hubert Schvartz, konateľ.

52. Podľa návrhu KZ (č.l. 6) zmluvnými stranami sú žalovaný ako predávajúci a žalobca ako kupujúci.
Predmet KZ je totožný s predmetom zmluvy, ktorú strany uzatvorili dňa 5.2.2015 (zmluva o budúcej
zmluve) v čl. I./1. V čl. III./1 je dohodnutá kúpna cena vo výške 5.600,- Eur.

53. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností, LV č. XXX okres Q., obec W., k.ú. W., žalobca je vlastníkom

pozemkov parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie, výmera 2958; 247/3 trvalý trávny porast, výmera
325287 a parc. č. XXX výmera 72563 - orná pôda. Podľa LV č. XXX (č. l. 14) žalovaný je vlastníkom
pozemkov parc. č. XXX výmera 213371 - lesný pozemok, parc. XXX výmera 5211 - ostatná plocha a
parc. č. XXX výmera 276991 - lesný pozemok.

54. Podľa katastrálnej mapy (č.l. 16) pozemky opísané v ods. 34 sú susediace pozemky a spolu môžu
vytvoriť jeden celok.55. Ing. Štefan Vozár potvrdil listom datovaným 28.02.2016 (zrejme správne malo byť 2017 - pozn.
súdu, vychádzajúc z obsahu žaloby aj vyjadrenia žalobcu na č.l. 66), že na LC I. I., časť W. Z.
u obhospodarovateľa lesa žalovaného, bola ukončená ťažba dreva v mesiaci november roku 2016.

Potvrdenie sa vydáva na žiadosť žalobcu.
56. Listom zo dňa 19.9.2016 Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen - stredisko
lesníckej ochranárskej služby, adresovaný Okresný úrad Q., pozemkový a lesný odbor Martin, vo veci
kalamity podkôrneho hmyzu v Turčianskej kotline - neštátne subjekty, v rámci posúdenia stavu o. i.
uviedol, že silne poškodený komplex porastov nazývané „W. Z.“ na LC I. I. patrí spoločnosti žalovaného.

Väčšina hrubných smrekových porastov je vyťažená, porasty sú zarastené smlzom. Nachádza sa tam
niekoľko stoviek m3 dreva, napadnutého podkôrnym hmyzom.

57. Obec Socovce, Obecný úrad W., S.Š. V. G., vydala rozhodnutie č. 210/2016 zo dňa 15.6.2016 ako
príslušný orgán správy v prvom stupni vo veciach ochrany prírody, na základe žiadosti žalobcu zo dňa
10.5.2016, ktorým udelila súhlas žiadateľovi na výrub stromov - smreky cca 150 ks rastúce na parcele č.

XXX/X v k.ú. W., nakoľko dreviny sú v zlom stave a napadnuté škodcami, za podmienok tam uvedených.
Žiadateľ uskutoční na svoje náklady v termíne do jedného roka od výrubu náhradnú výsadbu 250 ks tam
doporučených stromov, po dobu 3 rokov odo dňa jej uskutočnenia a v prípade vyhynutia vysadených
stromov zrealizovať dosadbu.

58. Listom zo dňa 3.3.2016 H.. Š. B., W. Z. XX, XXX XX K. O. oznámil Okresnému úradu Q., pozemkový
lesný fond Q., náhodnú ťažbu, kde uvádza, že na základe kontroly stavu lesných porastov dňa 2.3.2016
na LC I. I., časť W. Z., v obhospodarovaní žalovaného, nahlasuje odhadovanú náhodnú ťažbu v týchto
lesných porastoch, uvedené lesné porasty sú postihnuté vetrovou kalamitou a podkôrnym hmyzom.

59. Na č.l. 83 sú vyčíslené predpokladané náklady na pestovnú činnosť, pre rok 2014-2016 a na č.l. 84
je informácia od p. B., že za rok 2014 neboli vykonané do 1.10.2014 žiadne práce v pestovnej činnosti,
sú uvedené údaje o ploche a zalesňovaní so záverom, že tieto plochy vychádzajú len z evidencie,
nie sú zahrnuté skutočné plochy na zalesnenie, ktoré vznikli z dôvodu neúspešného zalesňovania
alebo nevykonaného zalesňovania v predchádzajúcich rokoch s uvedením, že pisateľ tejto správy podľa

Zákona č. 365/2005 Z.z. je povinný túto skutočnosť nahlásiť príslušnému lesnému úradu, nakoľko
nechce to urobiť, aby nespôsobil p. Schwarzovi problémy, navrhuje ukončiť svoj zmluvný vzťah k
1.11.2014.

60. Na č.l. 86 je fotodokumentácia po výrube lesných porastov, pozemky bez stromov a na č.l. 87 pred

jeho výrubom, pozemky husto zarastené stromami, tiež v prílohovej obálke na č.l. 122.

61. Podľa Dohody o kúpe zo dňa 5.3.2017 (č.l. 126) je uvedené cca množstvo 344 m3, druh dreva smrek,
smrekovec, dodávky od marca 2017 do júna 2017, uvedené subjekty HUBER-TAZREITER, Ges.m.b.H.,
Stixenlehen 120, 3345 Göstling a.d. Ybbs a žalobca. V texte dolu je uvedené, že na želanie žalobcu bol

výnos guľatiny vo výške 5.160,- Eur vyplatený žalovanému, podpísaní kupujúci, predávajúc, nečitateľné
podpisy, dňa 5.3.2017.

62. Na pojednávaní dňa 7.9.2017 PZ žalobcu trval na uplatnenom nároku. K argumentácii žalovaného k
obsahu KZ uviedol, že návrh Zmluvy o budúcej zmluve a samotnú KZ vypracoval a na podpis predložil

žalovaný, p. J.. PZ žalobcu túto pozrel, schválil ju a klient ju podpísal. Zmluva prišla od žalovaného
podpísaná. Kúpna cena bola dopísaná rukou samotným žalovaným, ako to vyplýva z textu budúcej KZ,
a to vo vzťahu k cene uvedenej ako 350 fm Rundholz, ohne Schleeif- u. Faulholz. Trval na tom, že to
bol dohodnutý spôsob výpočtu kúpnej ceny v budúcej kúpnej zmluve a za takúto cenu sa mali pozemky
žalobcovi odpredať. V kúpnej zmluve nebola cena napísaná preto, lebo v čase uzatvorenia budúcej

kúpnej zmluvy nevedeli, za čo bude guľatina odpredaná. Následne vypočítali cenu tak, že vynásobili
350 m3 cenou za m3, za akú cenu predával žalovaný guľatinu. Túto predávala rakúska firma, subjekt
rozdielny od účastníkov zmluvy. Išlo o subjekt, ktorý robil ťažbu dreva pre žalovaného a toto drevo aj
predával.

63. Žalobca vypovedal, že žalovaný sa dohodol s rakúskou firmou o výrube stromov na jeho pozemkoch
anáslednesažalobcadohodolstouistoufirmouovýrubestromovnapozemkochžalobcu,tiež,žepredá
drevo, ktoré vyťažil na pozemkoch žalobcu za tých istých podmienok, ako predával drevo vyťažené na
pozemkoch žalovaného. Dohodol sa s touto firmou, že peniaze za výrub stromov budú zaslané na účetžalovaného, čo sa stalo. V súvislosti so vznikom zmluvy o budúcej zmluve vypovedal, že je vlastníkom
susediacich pozemkov s pozemkami žalovaného. Videl, že lesy vo vlastníctve žalovaného sú v zlom
stave a hrozí kalamita, o.i. sú napadnuté lykožrútom, lebo žalovaný sa o tieto pozemky nestaral. Rokoval

s p. Schwarzom, konateľom žalovaného a s p. J.O., zástupcom žalovaného osobne a ponúkol sa, že
tieto stromy budú vyrúbané. Konateľ žalovaného sa pri rokovaniach so žalobcom, ak žalobca zabezpečí
všetky záležitosti okolo výrubov stromov, pôvodne zaviazal previesť na žalobcu po výrube stromov
bezodplatne pozemky žalovaného, následne p. Schwarz dopísal rukou to, čo je tam dopísané, pri čl.
II. písm. d/ v časti nemeckého textu - 350 fm Rundholz, ohne Schleeif- u. Faulholz. Žalobca najskôr

vypovedal, že zmluvu spoločne podpísali, následne uviedol, že si nepamätá podrobnosti samotného
podpisu zmlúv a je dosť možné, že zmluvu dostal podpísanú a sám ju podpísal potom. Rukou dopísaný
text, ktorý tam žalovaný dopísal, sám žalobca akceptoval a bol tam v čase, keď žalobca podpisoval
zmluvu.

64. PZ žalovaného na tomto pojednávaní trval na tom, že nebolo naplnené zmluvné dojednanie čl. 2.

bod 1 písm. a/, že žalovaný nevyvíjal aktivity smerované k povoleniu výrubu lesných porastov starších
ako 30 rokov a písm. b/, podľa ktorého spoločnosť žalovaného začínala až po doručení povolenia, v
zmysle čl. 2.1 písm. a/ tejto dohody s povolenou ťažbou dreva, čo sa nestalo. Drevo sa síce ťažilo ale
nebolo to v dôsledku zmluvných podmienok, ale v dôsledku hroziacej kalamity lykožrútom. K platnosti
zmluvy o budúcej zmluve poukázal na čl. IV ods. 2, že zmluva sa vyhotovuje v slovenskom jazyku s

prekladom do jazyka nemeckého a pre výklad je rozhodujúce slovenské znenie, pričom rukou dopísaný
text je v nemčine. Uviedol, že povolenie výrubu porastov starších ako 30 rokov sa malo týkať až 7000
m3 vyťaženého dreva. Objem 350 m3dreva malo byť vyrúbaných nad rámec 7000 m3, ktoré mali
byť vyrúbané v rámci povolenia, ktoré mal zabezpečiť žalobca. Keďže sa predpokladalo s výrubom
7000 m3 na základe povolenia, predaná guľatina v tomto objeme by potom vykompenzovala hodnotu

prevádzaných pozemkov. Uviedol, že lykožrútová kalamita prišla až niekedy v roku 2015 a nebola v
čase podpísania zmluvy o budúcej zmluve.

65. PZ žalobcu poukázal na to, že žalovaný nemohol napísať hodnotu alebo objem m3 dreva, ktoré
sa vyťažia z pozemku v jeho vlastníctve, aby si ich sám sebe predával. Preto bolo dopísaných 350

m3, ktoré sa mali vyťažiť na pozemku vo vlastníctve žalobcu, tieto sa vyťažili a cena týchto mala byť
vykompenzovaná na kúpnu cenu za predané pozemky.

66. Žalobca k dojednania čl. II. bod 1 písm. a/, aa/, bb/ vypovedal, že vyvíjal bezprostredne po podpise
zmluvy osobne aktivity, bol na príslušných úradoch zisťovať, čo potrebuje pre získanie potrebného

povolenia na výrub lesných porastov. Bolo to v horizonte cca 1 roka, rokoval osobne. Na základe
jeho podnetov príslušný správca, p. Vozár urobil oznámenie, že stromy sú napadnuté lykožrútom, o
čom doložil list p. Vozára zo dňa 3.3.2016, vec nahlásenie náhodnej ťažby Okresnému úradu Martin,
pozemkový lesný odbor (č.l. 85). Vypovedal, že zmluva ho nezaväzovala, v akých časových horizontoch
má vyvíjať aktivity smerované k povoleniu lesných porastov.

67. PZ žalovaného uviedol, že pokiaľ zmluva neukladala žalobcovi žiadne lehoty, bolo dôvodné
vychádzaťzprimeranýchlehôt.Lehotu1roka,akotátovyplývalazlistuIng.Vozárasdátumom3.3.2016,
podľa PZ žalovaného nebola primeraná. Za rok napadol lykožrút les vo väčšom rozsahu. Potom ak
kúpna cena sa mala odvíjať od výťažku z ťažby, je dôvodné aplikovať ust.§ 50a ods. 3 OZ, že sa zmenili

okolnosti, ktoré mali vplyv na výšku ceny a z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali a preto
nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzatvorila.

68. PZ žalobcu namietal aplikáciu § 50a ods. 3 OZ aj z dôvodu, že už v čase podpisu zmluvy strany
mali vedomosť o tom, že les je čiastočne napadnutý lykožrútom a bolo dôvodné predpokladať, že to

napadnutie bude pokračovať, keď žalovaný ako vlastník zanedbával svoju zákonnú povinnosť, starať sa
o lesné porasty a teda sám zavinil, že sa lykožrút rozšíril na celý lesný porast vo vlastníctve žalovaného,
preto nemožno spravodlivo aplikovať § 50a ods. 3 OZ.

69.PZžalovanéhouviedol,žepokiaľbolapodpísanázmluvaažalovanýčakalnadoručeniepovoleniaod

žalobcu na výrub stromov, tak už nepredpokladal, že bude vynakladať finančné prostriedky na ochranu
stromov, ktoré mali byť vyrúbané.70. PZ žalobcu poukázal v každom prípade na zákonnú povinnosť vlastníka lesa, a to aj po podpise
zmluvy a doplnil, že žalovaný kúpil pozemok iba za účelom vyťažiť z neho drevo a keď sa to za pomoci
žalobcu stalo, obchádza zmluvné dojednania a núka pozemok predať za cenu, ako ju prezentoval PZ

žalovaného, čo pri rokovaniach ohľadne uzavretia zmluvy nebolo. Poukázal tiež na dojednania Zmluvy
o budúcej zmluve, kde táto zmluva zaväzuje žalobcu zalesniť predmetný pozemok na náklady žalobcu
s tým, že t.č. už dochádza k zasleňovaniu pozemkov vo vlastníctve žalovaného.

71. Svedok Vozár na pojednávaní dňa 7.9.2017 vypovedal, že od r. 2013 vykonával funkciu lesného

hospodára v lese, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. V r. 2013 už bola naplnená ťažba, ďalšia sa mohla
vykonať len ako náhodná ťažba z dôvodu vetrovej alebo lykožrútovej kalamity. Následne sa náhodná
ťažba vykonávala tak, že skontroloval les, urobil správu a dal súhlas vždy na ťažbu v rozsahu, ako
považoval za potrebné vyťažiť napadnuté drevo. Súhlas na ťažbu realizoval p. Š., náklady na ťažbu
znášal vlastník p. Schwarz. Žalovaný ako vlastník nerobil preventívne opatrenia na upozornenia svedka,
čospôsobilo,želykožrútsašírilrýchlejšieakoinde.Vr.2014alebo2015sastretlisožalobcom, s

p. J. a bol od nich informovaný, že žalobca má záujem odkúpiť lesy vo vlastníctve žalovaného. Niekedy
v r. 2015 bol za ním žalobca a pýtal sa, aká je možnosť výrubu stromov na pozemkoch žalovaného.
Informoval ho, že je naplnená plánovaná ťažba a zdravé stromy sa ťažiť nemôžu, len v prípade kalamity
alebo môže požiadať o rekonštrukciu lesných porastov. Žalobca požiadal svedka, či by mohli zrealizovať
druhú možnosť, o čom informovali p. J. a na príslušnom lesnom úrade sa informovali, čo potrebujú k

žiadosti na rekonštrukciu lesného porastu. O tom informovali p. J., odpoveď nedostali. V zime 2015/2016
bola vetrová kalamita a začalo sa rojenie lykožrúta. Potom robili tie kroky, ktoré smerovali k likvidácii
porastu a k likvidácii kalamity. Výrub bol dokončený koncom r. 2016. S p. J. sa kontaktoval telefonicky.
Svedok potvrdil, že je strata na cene pri predaji dreva napadnutého lykožrútom.

72. Na pojednávaní dňa 8.12.2017 žalovaný vypovedal, že spolu s manželkou sa stretli so žalobcom a
s p. J. v Bratislave. Navrhol cenu za predaj lesa 330.000,- Eur, následne sa dohodli na cene 270.000,-
Eur plus príjmy z výnosu predaja dreva z pozemku žalobcu. Žalobca povedal, že sám o drevo nemá
záujem, ale vie zabezpečiť súhlas na vyrúbanie dreva a postará sa o to, aby drevo bolo vyrúbané. V
končenom dôsledku sa však mali dopracovať k cene 330.000,- Eur. V čase rokovaní boli stromy zdravé.

Kontaktoval p. J., čo je s povolením na výrub dreva, pretože žalobca sa nehlásil. Medzitým napadli les
škodcovia a stromy sa museli vyrúbať. Tieto zlé stromy mali nižší výnos, pretože to trvalo asi rok a od
žalobcu sa nič nedozvedeli, mali za to, že zmluva o zmluve budúcej je neplatná. Trval na dohode o cene
330.000,- Eur s tým, že plánovaných 350 m3 dreva sa predá. K textu v zmluve o budúcej zmluve, v čl. II.
bod d/ v časti nemeckého textu 350 fm Rundholz, ohne Schleeif- u. Faulholz žalovaný uviedol, že tento

text dopísala jeho manželka s tým, že tam chýba cena 270.000,- Eur. Trval na tom, že celková kúpna
cena mala byť 330.000,- Eur. Na otázku PZ žalobcu, prečo tam táto cena nie je dopísaná, žalovaný
vypovedal, že to bola ústna dohoda, p. Löbner o tom vie, on spísal túto zmluvu. Žalovaný potvrdil podpis
pri razítku žalovaného dňa 5.2.2015 (č.l. 11), že tento dokument sám podpísal.

73. Žalobca na tomto pojednávaní k určitosti dohody ohľadne kúpnej ceny v zmluve o budúcej zmluve
a to 350 m3 guľatiny (č.l. 10) uviedol, že táto určitosť bola preukázaná zmluvou, ktorou preukazuje, za
akú cenu bol predaný objem dreva 350 m3 a toto je cena toho lesa, ktorý chce kúpiť od žalovaného.

74. Žalovaný trval na tom, že pokiaľ išlo o cenu za m3, rátali s cenou 60,- Eur. Dojednanie, že

žalobca má sprostredkovať povolenie na výrub na pozemkoch žalovaného, bolo do zmluvy zahrnuté
preto, lebo žalovaný už dva roky sa pokúšal od príslušného orgánu získať povolenie na kompletný výrub,
lebo stromy boli dostatočne staré na vyrúbanie. K textu na č.l. 10, 350 m3 dreva, žalovaný vypovedal,
že cena pozostáva z 270.000,- Eur plus 350 m3 dreva. Cena 270.000,- Eur mala byť docielená za výrub
dreva na základe povolenia, ktoré mal zabezpečiť žalobca a to za výrub dreva na pozemku žalovaného

- žalovaný uviedol: „270.000,- Eur mal byť výnos za predaj dreva, za výrub len na mojom pozemku“
a tiež: „tých 350 m3 je vlastne výnos z pozemkov p. Č.“. Text 350 m bolo do zmluvy dopísané hneď.
Žalovaný uviedol, že text ohľadne 350 m3 dreva bol do zmluvy dopísaný hneď. Následne uviedol, že
nevie potvrdiť, či tam bol v čase, keď podpisoval zmluvu, pričom potvrdil, že podpis pri dátume 5.2.2015
je jeho podpisom. Na otázku, či pri podpise zmluvy o budúcej zmluve bola prílohou tejto zmluvy samotná

kúpna zmluva, vypovedal, že pozná len zmluvu o budúcej zmluve. Na otázku PZ žalobcu žalovaný
vypovedal, že pozná spoločnosť, ktorá vyplýva zo zmluvy predloženej žalobcom (spoločnosť HUBER-
TAZREITER - na č.l. 124), tiež, že táto spoločnosť pracovala pre žalovaného ako aj, že drevo, ktoré bolo
vyťažené na pozemku žalovaného, stále leží na pozemku žalovaného a na ceste.75. PZ žalobcu na toto pojednávaní trval na tom, že cena bola dohodnutá tak, že kúpnou cenou bude
suma, ktorá bude dosiahnutá za výrub 350 m3 dreva, za jeho predaj za cenu, za akú sa bežne toto drevo

predáva. Vedelo sa, že sa bude obchodovať s firmou HUBER-TAZREITER, s ktorou zmluvu žalobca aj
uzatvoril a toto mala byť dohodnutá cena.

76. Žalobca namietal stav pozemkov pri podpise kúpnej zmluvy a po výrube, ktorý dokladoval
fotografiami, kde je zalesnený les a potom vyrúbaný. Uviedol, že kúpnou cenou nebol len samotný

výťažok za predaj 350 m3 dreva, ktorý sa mal predať za cenu obvyklú, ale obsahom zmlúv bola aj
povinnosť žalobcu pozemky, ktoré budú vyrúbané, zalesniť. Namietal logiku tvrdení žalovaného, že
kúpnou cenou mala byť cena za predaj dreva vyťaženého z pozemku žalovaného.

77. Svedok J. na pojednávaní dňa 8.12.2017 vypovedal, že medzi stranami sporu bola dohoda,
že žalobca zabezpečí povolenie na výrub stromov na pozemku žalovaného a potom žalovaný predá

žalobcovi svoje pozemky za odplatu, a to v hodnote, ktorú budú mať vyrúbané stromy na pozemku
žalobcu. Samotná hodnota nebola určená, bol určený len počet kubických metrov. Hodnota tohto dreva
sa mala určiť podľa trhovej hodnoty vyrúbaného dreva podľa času, kedy bola zmluva podpísaná, ale
teoretickysatomohlochápaťajtak,žeažvtedy,keďsadrevovyrúbe.Oobdobí,zakéhosabudeurčovať
trhová hodnota vyrúbaného dreva, sa pri rokovaniach nehovorilo. Sám bol prítomný pri rokovaniach

ohľadne zmluvy o budúcej zmluve, sám vypracoval návrh zmluvy o budúcej zmluve. Po nahliadnutí na
č.l. 9-11 (Zmluva o budúcej zmluve, podpísaná zmluvnými stranami dňa 3.3.2015 a 5.2.2015) vypovedal,
že túto zmluvu ako návrh vypracoval sám. Jedno rokovanie ohľadne tejto zmluvy bolo na čerpacej stanici
v Bratislave. K textu dopísanému rukou na č.l. 10 vypovedal: „To bolo dopísané od p. Schwarza, lebo
v tej zmluve sa uvádzalo, že ide o guľatinu u p. Č. a aby sme to objemovo nejako ustálili, tak to tam

bolo dopísané.“ Vypovedal, že to písal p. Schwarz v jeho prítomnosti, následne vypovedal, že to mohlo
byť na tej čerpacej stanici alebo mu to bolo takto poslané, presne si už nevedel spomenúť. Ku kúpnej
zmluve na č.l. 6 po nahliadnutí vypovedal, že minimálne na tejto zmluve pracoval, lebo je tam nemecký
preklad. Rokovaní v Bratislave ohľadne Zmluvy o budúcej zmluve bol prítomný p. W., jeho manželka,
p. Š., p. Č. a svedok. Na otázku žalobcu vypovedal, že nemal problém sa so žalobcom kontaktovať.

Potvrdil, že p. B. informoval svedka, že les vo vlastníctve žalovaného je napadnutý, aj aké opatrenia je
treba zo strany majiteľa urobiť. Aj o tom, že p. B. ho informoval o tom, že by bolo vhodné dať lapače.
Tieto informácie postúpil žalovanému. Opatrenia, ktoré treba urobiť, p. B. svedkovi zaslal asi pred 2
rokmi, presne si nevedel spomenúť, lapače neboli namontované. Na otázku PZ žalovaného, aká celková
cena sa spomínala na čerpacej stanici v Bratislave za pozemky, svedok vypovedal, že p. Schwarz

vychádzal ohľadne ceny za predaj týchto pozemkov z množstva guľatiny, ktorá by sa vyrúbala v jeho
lese a aký zisk a výnos by z tejto guľatiny pre seba mal plus sa rátalo s cenou za tú drobnosť, ktorá
bola dopísaná rukou, svedok potvrdil, že išlo o 350 m3. Svedok vypovedal, že žalovaný rátal s výnosom
okolo 300.000,- Eur, predpokladom boli povolenia, lebo drevo ešte nebolo napadnuté. Časový horizont
na zabezpečenie týchto povolení v zmluve nebol ani sa o tomto časovom horizonte nerokovalo, ale určite

dúfali,žetonebudetrvaťdlho.Išloookolnosť,naktorúsvedoknemalvplyv.Vedelibatoľko,ževminulosti
boli požiadavky ohľadne výrubu lesa (holorub) a povolenia sa nepodarilo dosiahnuť. Jediná možnosť,
ako dosiahnuť kompletný výrub lesa, je rekonštrukcia lesa. Sám pochopil, že rekonštrukciu lesa môže
zabezpečiť len odborný lesný hospodár. Ako to mal zabezpečiť žalobca, to bola jeho vec. V čase
uzatvorenia zmluvy bol les v poriadku, okrem drobných napadnutí stromov. Sám nedostal oznámenie,

že žalobca má povolenie na výrub stromov ani toto povolenie sám nevidel. Žalobca vravel svedkovi,
že na týchto povoleniach pracuje, že bol kvôli tomu na úrade. Bolo to asi v priebehu pol roka, presne
nevedel. Na otázku súdu, či sumu cca 300.000,- Eur ako výnos z ťažby dreva na pozemku žalovaného
mal sám žalobca zaplatiť žalovanému za les, svedok vypovedal: „To bol výnos, s ktorým rátal žalovaný
s tým, že žalobca mal zaplatiť kvázi tými 350 m3 dreva vyťaženého na jeho pozemku s tým, že táto

nízka cena za cenu tohto lesa bola kompenzovaná tou snahou p. žalobcu, ktorú mal vyvinúť s cieľom
zabezpečiť výrub lesa.“ Doplnil, že cieľom žalovaného bolo získať vlastne výťažok z výrubu jeho lesa a
keďže mu to hospodár, resp. zákon nedovoľoval urobiť, žalobca sa zaviazal zabezpečiť tieto povolenia,
tak vlastne cieľom žalovaného bolo získať výťažok z výrubu dreva a preto vznikla táto zmluva.

78. Svedok Š. bol prítomný na rokovaniach ohľadne Zmluvy o budúcej zmluve v Bratislave, avšak
podrobnosti uzatvorenia si nepamätal. Sám zabezpečoval výrub dreva na pozemkoch žalovaného
prostredníctvom firmy HUBER-TAZREITER. Vypovedal, že cena je celkovo nižšia, keď je kalamita.
Tiež vypovedal, že drevo, ktoré bolo vyrúbané, nebolo z lesa hneď odpratané. Urobili už rozpočet nazalesnenie a predbežne bola vyrátaná cena 85.000,- až 100.000,- Eur. Na otázku PZ žalobcu vypovedal,
že so žalobcom sa stretli s p. Vozárom, aby sa našiel spôsob, ako revitalizovať les. Pripravoval sa projekt
na rekonštrukciu, čo je tých 100.000,- Eur na ozdravenie celkového porastu, toto robili s p. Vozárom. ,

nevedel, na koho to bolo podnet. Na rekonštrukcii sa začalo pracovať po jednaniach na lesnom úrade,
svedok nevedel, kedy to presne bolo.

79. Na pojednávaní 2.5.2019 PZ žalobcu trval na tom, že zmluva o zmluvne budúce, medzi stranami
sporu bola uzatvorená riadne pri aplikácií § 43c OZ, lebo žalobca s nemeckým textom návrh zmluvy

prijal. Trval na tom, že žalovaný prijal sumu z ťažby dreva. K argumentácii žalovaného, že žalobca iba
vyvíjal činnosť poukázal na výpoveď svedka Vozára pred zrušeným rozhodnutím OS Martin, že žalobca
vyvíjal činnosť smerujúcu k zabezpečeniu povolenia na výrub lesa ako mu to ukladala zmluva o zmluve
budúcej, avšak sám nemohol bez splnomocnenia konať v mene žalovaného, lebo žalovaný na takéto
ďalšie úkony nedal plnú moc, že svedok dosvedčil, že jediný spôsob ako dosiahnuť výrub a ťažbu lesa
je rekonštrukcia lesa a sám svedok spracoval aj podklady pre jeho rekonštrukciu, pričom sám žalovaný

na komunikáciu so svedkom nereagoval. K nadobudnutiu účinnosti zmluvy o budúcej zmluve poukázal
aj na ust. § 44 OZ.

80. PZ žalovaného poukázal na vyjadrenia a dôkazy produkované v spore. Trval na tom, že zmluva,
ktorú predložil žalobca nie je dôkazom, ktorý by preukazoval, že tam uvedená suma bola žalovanému

vyplatená, poukazoval na nepresný preklad, ktorý nemal byť v znení, že bola vyplatená ale že má byť
vyplatené žalovanému a aj v prípade ak by sa tak stalo, čo však poprel, uviedol, že rukou dopísaný text v
zmluve o budúcej zmluve je objem dreva 350 m3 a v uvedenom doklade sa stále hovorí iba o 344 m, sú
tiež rôzne sumy, 5.160,- Eur v zmluve, ktorú dokladoval žalobca, pričom v zmluve je uvedená ako kúpna
cena 5.600,- Eur. Poukázal však na právny názor KS ZA, uviedol citáciu z odôvodenia rozhodnutia KS

ZA a v nadväznosti na to poukázal, že nie je dôvodné poukazovať na dôkazy vykonané v spore pred
zrušeným rozhodnutím ale je dôvodné vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu, ktoré stanovisko
je, podľa žalovaného, dostatočne zrejmé vo veci, s právnym názorom odvolacieho súdu sa stotožňuje,
poukázal na to, že korešponduje s argumentáciou, ktorú žalovaný tvrdil počas celého sporu.

81. K právnemu názoru odvolacieho súdu, PZ žalobcu priamo do diktafónu uviedol, že je toho názoru,
že k uzavretiu zmluvy došlo poukazom na príslušnú úpravu OZ, došlo k splneniu podmienky, že sa
vyvíjala činnosť. To, že nedošlo k odovzdaniu povolenia na výrub, zapríčinil žalovaný tým, že nereagoval
na akékoľvek kontakty jeho vlastného lesného hospodára, ktorý dával na pokyn žalobcu návrh akým
spôsobom je dostať povolenie na výrub stromov. Tým, že strana žalovaného nereagovala na tieto

podnety od odborného lesného hospodára, došlo k tomu, že drevná hmota bola napadnutá. Pretože
sama žalovaná strana zapríčinila, že nemohla byť splnená táto podmienka a teraz sa jej dovoláva.

82. PZ žalovaného k právnemu názoru KS ZA uviedol, že to čo tvrdí PZ žalobcu, už bolo dostatočným
spôsobom v rámci prvostupňového konania objasňované, vyjadrili sa k tomu tak žalobca, ako aj

žalovaný, svedkovia s tým, že všetky tieto skutočnosti boli zaznamenané v spise a KS ZA teda pri svojom
rozhodovaní tieto veci musel brať do úvahy a posúdil ich však ako irelevantné a preto sa ďalej nebude
k tejto veci vyjadrovať a zbytočne predlžovať konanie.

83. Podľa § 50a ods. 1 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;

musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

84. Podľa § 50a ods. 2 OZ, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného
roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu
škody tým nie je dotknuté.

85. Podľa § 50a ods. 3 OZ, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku
vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

86. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.87. Podľa § 589 OZ, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak
je zmluva neplatná podľa § 40a.

88. Súd vychádzal z právneho názoru KS v Žiline v uznesení č .k. 9Co/199/2018-195 zo dňa 28. februára
2019, ktorým je viazaný v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP.

89. KS v Žiline v bode 8 odôvodnenia v jeho rozhodnutí uviedol, že v slovenskom znení zmluvy
o budúcej zmluve sa žiadne ujednanie o cene predmetu KZ nenachádza a preto to, čo je uvedené v

nemeckom preklade, nemôže byť pre posúdenie veci relevantné, s ktorými skutočnosťami, majúcimi
vplyv na platnosť zmluvy o budúcej zmluve, keďže musí obsahovať podstatné náležitosti KZ, sa súd
prvej inštancie, napriek tomu, že boli žalovaným namietané, nevysporiadal. KS v Žiline neakceptoval
v tejto súvislosti odôvodnenie okresného súdu v odsekoch 68 až 70 zrušeného rozhodnutia OS MT:
„ 68. Pokiaľ PZ žalovaného namietal, že v zmysle čl. IV./2 je pre výklad rozhodujúce slovenské znenie,
súd uvádza, že podľa ust. § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Potom pri preukázaní výpoveďou žalobcu a svedka J. o tom, že žalovaný sám dopísal text v
časti dojednania čl. II. bod d/ v súvislosti s výškou kúpnej ceny za predmet kúpnej zmluvy, a to 350
m3 guľatiny, bola táto prejavená vôľa žalovaného poznateľná aj pre žalobcu ako dohoda o spôsobe
určenia kúpnej ceny. Súd vychádzal z výkladu žalobcu a PZ žalobcu v priebehu celého konania o tom,

že zmluvné strany pri vzniku zmluvy sa dohodli na spôsobe určenia kúpnej ceny práve dohodou o tom,
že kúpna cena bude určená ako ekvivalent za 350 m3 dreva, vyťaženého z pozemku vo vlastníctve
žalobcu. V zmysle ust. § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je
v rozpore s jazykovým prejavom. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania v súdnom spore výsluchom

žalobcu, žalovaného a svedka J. ohľadne výšky kúpnej ceny v dojednaní podľa čl. II./1 psím. d/, ako aj
jazykového vyjadrenia v zmluve o budúcej zmluve (čl.II./1./d), prejavená vôľa žalovaného so zreteľom
na okolnosti, za akých bola táto zmluva uzatvorená, a to účel tejto zmluvy, o ktorom vypovedal svedok
J. aj žalovaný, dosiahnuť na strane žalovaného výrub stromov na jeho pozemkoch, potom tento prejav
vôle zodpovedal obsahu vôle žalovaného, ako ho prezentoval žalobca počas sporu a tento výklad nie

je v rozpore s jazykovým prejavom zachyteným v písomnej forme na č.l. 10 rukou. T. j., že skutočná
vôľa strán v okamžiku urobenia tohto právneho úkonu bola dohodnúť cenu za predmet kúpnej zmluvy
ako odplatu, hodnotu zodpovedajúcu 350 m3guľatiny, vyťažené na pozemku žalobcu. Dotvrdzuje to
aj ďalší obsah zmluvy, čl. III./1., podľa ktorého žalovaný nadobúda vlastnícke právo k tejto guľatine.
Žalovaný v spore nepopieral dohodu zmluvných strán o tom, že žalobca sám zabezpečí predaj tohto

dreva a cenu vyplatí žalovanému (viď odsek 44).69. Z ust. § 588 OZ v spojení s ust. § 3 Zákona
č. 18/1996 Z.z. vyplýva, že kúpna cena môže byť určená ako dohoda o výške ceny alebo dohoda o
spôsobe, akým sa cena vytvorí s podmienkou, že tento spôsob ju dostatočne určuje. Aj keď k určeniu
kúpnej ceny dochádza najčastejšie určením výšky kúpnej ceny určitou sumou peňazí, zákon a súdna
prax v uvedených zákonných ustanoveniach nevylučujú, aby si zmluvné strany kúpnej zmluvy odplatu

poskytnutú namiesto kúpnej ceny dohodli aj nepeňažnú formu plnenia, čo sa stalo v danom prípade.
Ustanovenia OZ majú dispozitívnu povahu a je preto vecou jej účastníkov, akým spôsobom vyjadria
odplatný charakter kúpnej zmluvy, pri aplikácii ust. § 2 ods. 3 OZ - pokiaľ ide o dispozitívnosť právnej
úpravy čo do obsahu zmluvných záväzkov.
Podľa § 2 ods. 3 OZ, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť

dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. 70. Podstatné teda bolo, že zmluvné strany sa dohodli
na podstatnej náležitosti budúcej kúpnej zmluvy, ktorou je cena, keď zákon (cez ust. § 2 ods. 3 OZ), ust.
§ 588 a 589 OZ, § 3 Zákona č. 18/1996 Z.z., nevylučuje ako formu odplaty - kúpnu cenu dohodnúť aj ako
nepeňažnú formu odplaty. Bolo teda vecou účastníkov tejto zmluvy, akým spôsobom si vyjadrili odplatný

charakter kúpnej zmluvy pri aplikácii ust. § 2 ods. 3 OZ. Keď nepochybne 350 m3 má majetkovú povahu
a je oceniteľné v peniazoch, čo bolo preukázané zmluvou na č. l. 124, ktorú uzatvoril žalobca s tretím
subjektom, v zmysle dohody so žalovaným (ods. 44).“,
potom za situácie, že skutkový stav, ako bol zistený v čase rozhodovania OS Martin rozsudkom č.k.
18C/4/2017-137 zo dňa 19. januára 2018, z ktorého zisteného skutkového stavu vychádzal aj KS v Žiline

v čase rozhodovania uznesením č.k. 9Co/199/2018-195 zo dňa 28.februára 2019, sa tento skutkový
stav nezmenil ani ku dňu rozhodovania OS MT dňa 2.5.2019, t. j. oproti stavu, z ktorého vychádzal aj KS
ZA pri svojom zrušujúcom rozhodnutí, okresný súd vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu.90. Pri preukázaní, že v slovenskom znení nie je dohoda o cene budúcej kúpnej zmluvy, potom táto
okolnosť má vplyv na platnosť zmluvy o budúcej zmluve v súlade s ust. § 50a ods. 1 OZ, v zmysle
ktorého, účastníci budúcej zmluvy sa musia dohodnúť aj o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy.

Lebo zmluva o budúcej zmluve nie je samostatným zmluvným typom, ale sa viaže na inú zmluvu, ktorá
sa má v budúcnosti uzavrieť a v dôsledku toho obsah a náležitosti tejto zmluvy o budúcej zmluve závisí
od toho, aká zmluva má byť v budúcnosti uzavretá. Čiže, v zmluve o budúcej zmluve v zmysle ust. § 50a
ods. 1 OZ musia byť dohodnuté všetky podstatné náležitosti budúcej zmluvy, v danom prípade kúpnej
zmluvy, ktorá v zmysle ust. § 588 OZ musí obsahovať dohodu o kúpnej cene ako podstatnú náležitosť

tejto kúpnej zmluvy v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia - zákon vyžaduje, aby sa jej účastníci
dohodli na predmete kúpy a kúpnej cene. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, za situácie,
že oproti stavu, aký bol zistený v čase rozhodovania odvolacím súdom, sa ku dňu rozhodovania súdu
dňa 2.5.2019 tento skutkový dôkazný stav nezmenil, potom bolo dôvodné vyhodnotiť zmluvu o budúcej
zmluve ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ, podľa ktorého, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom, v spojení s § 50a ods. 1 OZ (ods. 81).

91. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, že v slovenskom znení zmluvy o budúcej zmluve
sa žiadne ujednanie o cene predmetu KZ nenachádza a preto to, čo je uvedené v nemeckom preklade,
nemôže byť pre posúdenie veci relevantné, za situácie, keď neboli produkované v ďalšom konaní (po

zrušení rozsudku) nové skutočnosti ani nové dôkazy, len tie, z ktorých vychádzal aj odvolací súd pri
vyslovení svojho právneho názoru, bolo dôvodné vyhodnotiť zmluvu o zmluve budúcej ako neplatný
právny úkon, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu, ust. § 50a ods. 1 OZ, lebo popri zmluve o zmluve
budúcej sa zmluvné strany nedohodli aj o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy - kúpnej zmluvy
podľa § 588 a nasl. OZ. Preto súd žalobcu zamietol

92. K ďalšej skutočnosti, ktorá bola medzi stranami sporná - či boli splnené podmienky (v prípade,
ak by bola zmluva o zmluve budúcej platne uzatvorená), v čl. IV./2 zmluvy o budúcej zmluve, súd pre
úplnosť uvádza, že ani k tejto spornej skutočnosti neboli produkované nové skutočnosti a dôkazy v
ďalšomkonaní(pozrušenírozsudku);odvolacísúdneakceptovalodôvodnenieOSvzrušenomrozsudku

v ods. 72 a nasl.: „72. „...súd poukazuje na účel samotnej zmluvy o budúcej zmluve, ako aj na celý jej
obsah, ako o ňom vypovedal žalovaný aj svedok J., keď účelom uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve
bolo pre žalovaného dosiahnuť povolenie na kompletný výrub stromov na jeho pozemkoch a s týmto
účelom zmluvy súvisí zmluvná povinnosť žalobcu podľa čl. II. bod 1 písm. a., aa., bb., b., c., a práve
pre plnenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalobcom bola podľa svedka J. dohodnutá kúpna cena v

zmysle čl. II./d., a to 350 m3 guľatiny. Svedok nepotvrdil výpoveď žalovaného o tom, že kúpna cena
za predmet kúpnej zmluvy mala byť 270.000,- Eur, ale že táto suma mala byť ako plánovaný výnos, s
ktorým rátal žalovaný. Podstatné bolo, že žalovaný sa zmluvne nezaviazal, že žalovaný dosiahne ním
tvrdený výnos z výrubu stromov na jeho pozemku. Svedok J. výslovne vypovedal: „.. žalobca mal
zaplatiť kvázi tými 350 m dreva vyťaženého na jeho pozemku s tým, že táto nízka cena za cenu tohto

dreva bola kompenzovaná tou snahou p. žalobcu, ktorú mal vyvinúť s cieľom zabezpečiť výrub lesa.“
Ďalej svedok vypovedal, že cieľom žalovaného bolo získať výťažok z výrubu jeho lesa a preto vznikla
zmluva o budúcej zmluve. A tiež svedok vypovedal na otázku žalovaného, či by predal tento les za cenu
350 m3 dreva: „Ak by otázka bola taká, že či ho idem predať len za túto cenu, tak to nie. Zámer ani nebol
taký.“ Opakovane vypovedal, že „Zámer bol taký, že povolenie sa vybaví, p. Schwarz môže vyrúbať

stromy v zmysle tejto dohody, čo by predstavovalo kompenzáciu ako finančnú a ako dodatok kúpna
cena by mala byť ešte tých 350 m3 guľatiny na pozemku p. Ing. Č..“73. Podstatné bolo aj, že predmetom
budúcej kúpnej zmluvy už nebol les, ale pozemok, na ktorom boli vyrúbané stromy, čo preukazovala
fotodokumentácia doložená žalobcom a čo medzi stranami v čase rozhodovania súdu už nebolo sporné.
Podstatná bola ja tá časť výpovede svedka J., keď vypovedal, že medzi stranami sporu bola dohoda,

že ak p. Č. zabezpečí povolenie na výrub stromov na pozemku žalovaného, žalovaný potom predá
žalobcovi svoje pozemky za ďalšiu odplatu a to v hodnote, ktorú budú mať vyrúbané stromy na pozemku
p. Č. a tiež, že samotná hodnota nebola určená, len počet m3 a táto hodnota sa mala určiť podľa
trhovej hodnoty vyrúbaného dreva. Svedok, ktorý pripravil návrh zmluvy a bol pri rokovaniach ohľadne
uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, vypovedal, že trhová hodnota dreva vyrúbaného na pozemku

žalobcu nebola určená a nevylúčil, že mohlo sa to chápať tak, že táto mala vychádzať z obdobia, keď
sa drevo vyrúbe. Žalobca listinným dôkazom, zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou
HUBER-TAZREITER (č.l. 126 a nasl.) preukázal, že dohodnutú kúpnu cenu v zmysle dojednania čl. II./1/
písm.d/spôsobom,akojuopísalsvedoknapojednávanídňa8.12.2017,žalovanémureálnezaplatil,keďtrhová hodnota guľatiny v objeme 350 m3 vo výške 5.160,- Eur bola žalovanému vyplatená. Žalovaný
vyplatenie tejto sumy nepopieral, ani trhovú hodnotu guľatinu v čase jej vyrúbania.74. Pre platnosť
zmluvy o budúcej zmluve zákon v ust. § 50a ods. 2 OZ ďalej vyžaduje, aby zmluvné strany dohodli dobu,

do ktorej bude uzatvorená budúca zmluva. Zmluvné strany sa v čl. II./1/písm. c/ dohodli na termíne
podpísania kúpnej zmluvy najneskôr v lehote 10 dní po ukončení ťažby. 75.Žalovaný namietal aplikáciu
ust. § 50a ods. 3 OZ pre nesplnenie povinnosti žalobcu - vyvíjať aktivity smerované k udeleniu povolenia
výrubu lesných porastov starších ako 30 rokov na nehnuteľnostiach, ako sú opísané v čl. I./1. Žalovaný
nepopieral, že došlo k výrubu lesných porastov na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného, ale trval na

tom, že nie na základe plnenia si povinnosti žalobcu v zmysle dojednania čl. II./1 písm. a/. 76. Súd
v tejto súvislosti uvádza, že nebola dôvodná aplikácia ust. § 50a ods. 3 OZ. Podstatné pre súd bolo,
že žalobca v konaní preukázal, že vyvíjal aktivity smerované k nadobudnutiu povolenia výrubu lesných
porastov. Splnenie tejto povinnosti preukázali svedecké výpovede - svedok Vozár na pojednávaní dňa
7.9.2017, keď vypovedal, že niekedy v r. 2015 bol za ním žalobca a pýtal sa, aká je možnosť výrubu
stromov na pozemkoch žalovaného. Informoval ho, že je naplnená plánovaná ťažba a zdravé stromy

sa ťažiť nemôžu, len v prípade kalamity alebo môže požiadať o rekonštrukciu lesných porastov. Žalobca
požiadal svedka, či by mohli zrealizovať druhú možnosť, o čom informovali p. J. a na príslušnom lesnom
úrade sa informovali, čo potrebujú k žiadosti na rekonštrukciu lesného porastu (viď ods. 52). Svedok
Š. na pojednávaní dňa 8.12.2017 vypovedal, že so žalobcom sa stretli spolu s p. Vozárom, aby sa
našiel spôsob, ako revitalizovať les. Pripravoval sa projekt na rekonštrukciu, čo je tých 100.000,- Eur

na ozdravenie celkového porastu, toto robili s p. B.. Na rekonštrukcii sa začalo pracovať po jednaniach
na lesnom úrade, svedok nevedel, kedy to presne bolo. Na základe týchto svedeckých výpovedí bolo
dôvodné vyhodnotiť, že žalobca si splnil zmluvnú povinnosť v zmysle uvedeného zmluvného dojednania,
vyvíjal aktivity smerované k nadobudnutiu povolenia výrubu lesných porastov starších ako 30 rokov na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného ako aj na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, doložil

rozhodnutie Obce W. č. 210/2016 zo dňa 15.6.2016, ktorým tento orgán vydal súhlas žiadateľovi -
žalobcovi na výrub stromov - smreky cca 150 ks rastúce na parc. č. XXX/X v k.ú. W.. 77. Žalovaný
sám si neplnil povinnosti vlastníka, ako o tom vypovedal svedok Vozár na pojednávaní dňa 7.9.2017
a svedok J. dňa 8.12.2017, že na upozornenia svedka B. ako hospodára žalovaný nerobil preventívne
opatrenia, aby zabránil rozširovaniu lykožrúta a tak znehodnoteniu lesného porastu, potom žalobca

nemôže niesť zodpodvednosť za to, že k výrubu lesa došlo v dôsledku kalamity, keď preukázal, že
vyvíjal aktivity smerujúce k podaniu žiadosti na rekonštrukciu lesného porastu. Žalobca svedeckou
výpoveďou svedka B. preukázal, že prostredníctvom p. J. informoval žalovaného, čo potrebuje k žiadosti
na rekonštrukciu lesného porastu, pričom odpoveď od žalovaného nedostal. Svedok B. nevylúčil aktivitu
žalobcu ani v súvislosti s krokmi, ktoré smerovali k likvidácii porastu a k likvidácii kalamity, ktorá následne

nastala v zime 2015/2016. Na základe opísaných aktivít žalobcu po podpise zmluvy nebolo dôvodné
vyhodnotiť, že žalobca nevyvíjal aktivity v zmysle jeho zmluvnej povinnosti podľa čl. II./1./a a nasl., ako to
namietal žalovaný.78. Pokiaľ teda došlo k výrubu lesného porastu vo vlastníctve žalovaného v dôsledku
kalamity, nemožno uvedené pripísať na ťarchu žalobcu v zmysle námietky žalovaného, že si neplnil
svoju zmluvnú povinnosť v zmysle dojednania čl. II./1 písm. a/ Zmluvy o budúcej zmluve s ohľadom na

uvedené vyššie. Bolo preukázané výpoveďou žalobcu, svedka B., dotvrdené aj svedeckou výpoveďou
svedka J. a svedka Š., že žalobca vyvíjal aktivity smerované k výrubu porastu tak pred vznikom kalamity,
s cieľom zabezpečiť rekonštrukciu lesného porastu na naplnenie účelu dojednania čl. II. bod 1 písm. a/
a následne po vzniku kalamity v roku 2015/2016 aj v súvislosti k likvidácii porastu a likvidácii kalamity
(svedok Vozár, str. 12 záp. o poj. zo dňa 7.9.2017). 79. Pokiaľ žalovaný nedosiahol ním tvrdený výnos z

výrubulesnéhoporastunapozemkochvjehovlastníctve,súdpoukazujenaobsahzmluvy,žetotonebolo
zmluvnou povinnosťou žalobcu. Takúto zmluvnú povinnosť ani v súvislosti s rokovaniami o uzavretí
zmluvy o budúcej zmluvy netvrdil svedok J., ktorý za žalovaného predložil žalobcovi návrh písomnej
zmluvy o zmluve budúcej.“ ,
potom za situácie, že skutkový stav, ako bol zistený v čase rozhodovania OS Martin rozsudkom č.k.

18C/4/2017-137 zo dňa 19. januára 2018, z ktorého zisteného skutkového stavu vychádzal aj KS v Žiline
v čase rozhodovania uznesením č.k. 9Co/199/2018-195 zo dňa 28.februára 2019, sa tento skutkový
stav nezmenil ani ku dňu rozhodovania OS MT dňa 2.5.2019, t. j. oproti stavu, z ktorého vychádzal aj KS
ZA pri svojom zrušujúcom rozhodnutí, okresný súd vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu,
že (v prípade platnosti zmluvy o zmluve budúcej) bolo irelevantné, že žalobca vyvíjal aktivity, keďže až

po doručení povolenia na výrub stromov na pozemkoch žalovaného mal tento začať s ťažbou, pričom
žalobca ani len netvrdil, že by takéto povolenie žalovanému doručil.93. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný

mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

94.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

95. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.