Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Adriana Gallová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010249
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5615010249.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 22. novembra 2018 v senáte zloženom
z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava
Mazúcha prejednal sťažnosť odsúdeného E. T. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/105/2015 z 20.8.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného E. T. z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 419 ods. 1 Tr. por. a § 52 ods. 1 Tr. zák. vyslovil,
že odsúdený E. T. sa v skúšobnej dobe neosvedčil a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere
3 roky, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/105/2015 z
21.3.2016,výkonktoréhomubolpodmienečneodloženýsosúčasnýmuloženímprobačnéhodohľaduna

skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, ktorá bola predĺžená uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/105/2015 z 13.9.2017 o 1 rok.

Súčasne podľa § 419 ods. 4 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil odsúdeného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd v podstate odôvodnil tak, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom neviedol riadny život. Spôsobom života v skúšobnej
dobe, dopustením sa viacnásobného priestupkového konania dal odsúdený príčinu na premenu trestu.
Napriek tomu mu súd uznesením sp.zn. 2T/105/2015 z 13.9.2017 predĺžil probačný dohľad nad
jeho správaním. Odsúdený túto šancu nevyužil a dopustil sa dvoch priestupkov na úseku cestnej
premávky.Hociodsúdenýpočasskúšobnejdobypodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobody

s probačným dohľadom dodržiaval podmienky probačného dohľadu a absolvoval výchovný
program, výchovný vplyv podmienečného odsúdenia, a to ani po predĺžení skúšobnej doby, nebol u
odsúdeného naplnený z dôvodu opakovaného páchania priestupkov. Preto okresný súd dospel k záveru,
že odsúdený len formálne pristupoval k plneniu povinností v rámci probačného dohľadu a ani hrozba
výkonu trestu uňho neviedla k náprave.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odsúdený sťažnosť priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí.
Podanú sťažnosť bližšie neodôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť
bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak táto nie je dôvodná.Zo spisu vyplýva, že odsúdenému plynula skúšobná doba pri podmienečnom odsúdení s probačným
dohľadom od 22.3.2016 do 22.3.2018. Počas plynutia skúšobnej doby sa odsúdený dopustil 7
priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Napriek tomu, že odsúdený svojím konaním

dal podnet na nariadenie výkonu trestu, okresný súd ponechal podmienečné odsúdenie v platnosti
a uznesením sp.zn. 2T/105/2015 z 13.9.2017 predĺžil probačný dohľad nad odsúdeným o 1 rok
(teda od 22.3.2018 do 22.3.2019). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený si plní súdom
uloženú povinnosť strpieť na sebou kontrolu vykonávanú probačným úradníkom, nedopustil sa žiadneho
trestného činu a spáchanie priestupkov odsúdeným je menej závažným porušením právnych predpisov.

Napriek tejto skutočnosti sa odsúdený opätovne dopustil priestupku, a to 23.11.2017 a 10.12.2017,
teda po rozhodnutí o predĺžení skúšobnej doby, ale ešte v rámci pôvodne určenej skúšobnej doby,
ktorá mala uplynúť až 22.3.2018. Takéto správanie, keď sa odsúdený opätovne dopustil protiprávneho
konania obdobného charakteru, u odsúdeného išlo spravidla o prekročenie rýchlosti, nemožno ani
podľa názoru krajského súdu považovať za vedenie riadneho spôsobu života ako jednej z podmienok
pre vyslovenie, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom

osvedčil. Odsúdený teda nevyužil možnosť, ktorá mu bola daná nielen pri podmienečnom odklade
výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ale i tým, že mu bola predĺžená skúšobná doba
a nepreukázal riadne vedenie spôsobu života. Výrok okresného súdu o neosvedčení sa odsúdeného
a nariadení mu výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov preto považuje nadriadený súd za
zákonný.

Zákonu zodpovedá aj výrok o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s
minimálnymstupňomstráženia,keďževposledných10-tichrokochpredspáchanímtrestnéhočinunebol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Naviac, vzhľadom na vyjadrenia obhajcu odsúdeného na verejnom zasadnutí konanom 20.8.2018
(odsúdený sťažnosť neodôvodnil), krajský súd uvádza, že okresný súd dodržiavanie probačného
dohľadu odsúdeným, skutočnosť, že sa v skúšobnej dobe nedopustil žiadneho trestného činu a že
spáchané priestupky vyhodnotil ako menej závažné porušenie právnych predpisov, zohľadnil pri prvom
rozhodovaní o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, resp. neosvedčil. Krajský súd pripomína,

že v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Tr. zák. na to, aby súd vyslovil, že sa odsúdený v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom osvedčil, musia byť kumulatívne splnené tri
zákonné podmienky. Odsúdený musí viesť riadny život, dodržať podmienky probačného dohľadu a
splniť súdom uložené obmedzenia a povinnosti. Na nariadenie nepodmienečného trestu stačí porušenie
ktorejkoľvek z týchto podmienok, ku ktorému preukázateľne došlo v priebehu skúšobnej doby. Musí isť

pritom o podstatné porušenie. Aj menej významné porušenie niektorej povinnosti je však relevantné,
pokiaľ k nemu dochádza opakovane. V posudzovanej veci 2 priestupky na úseku dopravy, ktorých
sa odsúdený dopustil počas skúšobnej doby, resp. po tom, ako súd rozhodol o predĺžení skúšobnej
doby, nie sú sami osebe takého charakteru, že by inak viedli k záveru o neosvedčení sa odsúdeného v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom. Podstatné je to, že odsúdený sa

obdobného konania dopustil opakovane, a to napriek tomu, že mu súd predĺžením skúšobnej doby dal
možnosť preukázať polepšenie. K hodnoteniu osoby odsúdeného je potrebné navyše poznamenať, že
u odsúdeného nejde o ojedinelé protiprávne konanie. Odsúdený ma doposiaľ 6 záznamov
v registri trestov, pričom vždy bol odsúdený podmienečne. Ani predchádzajúce podmienečné odsúdenia
pritom neviedli k náprave odsúdeného.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu za zákonné a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť odsúdeného E. T. podľa § 193 ods.
1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.