Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/301/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317205605
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5317205605.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: U. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan
Chovanec s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanej: P. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, F., zastúpenej splnomocneným zástupcom Ing. Pavlom Jurkovičom,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/54/2017-87 zo dňa 28.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam
vedeným v k. ú. E. na LV č. XXXX ako parcela KNE 2087 - orná pôda o výmere 1389 m2 a na LV č.
XXXXX ako parcela KNC 2600/2 - orná pôda o výmere 327 m2 a KNE 2046 - orná pôda o výmere 362
m2 zrušil (výrok I.). Zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosť vedenú na LV
č. XXXX k. ú. E. ako parcela KNE 2087 - orná pôda o výmere 1389 m2 a nehnuteľnosť vedenú na LV č.
XXXXX k. ú. E. ako parcela KNC 2600/2 - orná pôda o výmere 327 m2 prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu (výrok II.). Nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXXX k. ú. E. ako parcela KNE 2046 - orná pôda o
výmere 362 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej (výrok III.). Žalobcovi uložil povinnosť titulom
vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva vyplatiť žalovanej výplatok vo výške 146,96 eur
(výrok IV.). Žalovanej uložil povinnosť titulom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva vyplatiť žalobcovi
výplatok vo výške 16,14 eur (výrok V.). Žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok VI.). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
(výrok VII.).

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti , ktoré sú predmetom tohto konania každý v 1/2. Taktiež mal súd preukázané, že medzi
žalobcom a žalovanou ku vzájomnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nedošlo napriek tomu, že žalobca mal záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Žalovaná podmieňovala jeho zrušenie a vyporiadanie tým, že tieto nehnuteľnosti žalobcovi odpredá
pod podmienkou, ak od nej odkúpi všetky nehnuteľnosti - pozemky, na ktorých figuruje ako podielová
spoluvlastníčka v kat. území obce E.. V prípade, ak žalobca s týmto nesúhlasí, bola ochotná odpredať
žalobcovi sporné pozemky za kúpnu cenu 23,06 eur (viď písomná komunikácia medzi žalobcom a
žalovanou č. l. 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46 spisu). Nakoľko medzi stranami sporu k dohode o zrušení
a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1
OZ na základe návrhu žalobcu bolo vykonané zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctvo
súdom. Pri zrušení a vyporiadaní súd prihliadal na to, že nehnuteľnosti, ktoré súd predmetom
tohto konania sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce a vzťahujú sa na ne ustanovenia

zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktoré
zakazujú drobenia poľnohospodárskej pôdy. Preto nebolo možné podľa veľkosti podielov žalobcu
a žalobkyne vykonať vyporiadanie rozdelením pozemkov, nakoľko veľkosť podielov strán sporu to
neumožňovala. Keďže rozdelenie veci nebolo dobre možné, pristúpil súd k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva za primeranú náhradu. Prihliadal pritom na veľkosť podielov a účelné
využitie veci. Podiely oboch strán sporu sú rovnaké. Súd prihliadal aj na to, akým spôsobom strany
sporu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania využívajú. V tomto konaní nebolo sporné,
že uvedené nehnuteľnosti užíva žalobca. Žalovaná vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a bydlisko
(značná vzdialenosť od miesta, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú) tieto neužíva a ani neobhospodaruje,
pričom táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporu sporná. Žalobca prejavil záujem, aby do jeho
vlastníctva boli priznané parcely KNE 2087 orná pôda o výmere 1389 m2 a parcela KNC 2600/2 o
výmere 327 m2 a do vlastníctva žalovanej p.č. KNE 2046 o výmere 362 m2. Napriek tomu, že žalobca
ako uvádza v žalobnom návrhu obhospodaruje aj parcelu KNE 2046 nebolo mu ju možné zo strany súdu
v celosti prikázať do jeho vlastníctva, nakoľko o túto nehnuteľnosť nemal záujem. Žalovaná nenamietala,
že by jej nehnuteľnosť KNE 2046 mala pripadnúť do jej výlučného vlastníctva, preto súd aj v tejto
časti žalobného návrhu žalobcovi vyhovel. Pokiaľ ide o spornú skutočnosť a to určenie všeobecnej
trhovej ceny nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, súd vychádzal z listinného dôkazu a to
znaleckého posudku predloženého žalobcom (č. l. 8 - 38), z ktorého vyplýva, aká je všeobecná trhová
cena nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. V znaleckom posudku znalkyňa zohľadnila
pôdoznaleckú charakteristiku nehnuteľnosti, zohľadnila polohu týchto pozemkov na základe ohliadky
miesta samého pričom parcele CKN 2600/2 a EKN 2046 sa nachádzajú v miestnej časti u O.. Sú
prístupné len cez cudzie pozemky a nachádzajú sa v strednom svahu bezprostredne nad rodinnými
domami. Sú oplotené. Parcela EKN 2046 sa využíva ako trvalý trávny porast. A parcela CKN č. 2600/2
sa využíva časť ako trvalý trávny porast na chov hydiny , na časti sú postavené dočasné prístrešky
pre hydinu, na časti sa nachádza hnojisko a časť parcely tvorí príkry svah zarastený stromami a
kríkmi. Parcela EKN 2087 sa nachádza taktiež v miestnej časti u O. v značnej vzdialenosti od zástavby
rodinných domov, je neprístupná. V súčasnosti slúži z časti ako udržiavaný a kosený trvalý trávny
porast (50 %), z časti je nekoseným trvalým trávnym porastom zarasteným burinou, stromami a kríkmi.
Všetky pozemky sú vhodné na poľnohospodársku výrobu. Nie sú určené na výstavbu v zmysle platnej
územnoplánovacej dokumentácie obce Oščadnica. Pokiaľ žalovaná výšku všeobecnej trhovej ceny
určenej znalkyňou spochybnila, nič jej nebránilo, aby súdu predložila listinný dôkaz preukazujúci jej
tvrdenia, že všeobecná trhová cena nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania je vyššia. Listinné
dôkazy predložené žalobkyňou a to záznamy o predaji pozemkov v obci Oščadnica súd nepovažuje za
dôkaz o určení všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Z uvedeného
záznamu nie je zrejmé, o aký druh pozemkov sa jedná. Či sa jedná o rovinatý, resp. svahovitý
pozemok, či sú tieto pozemky prístupné priamo od cesty, prípadne cez iné susediace nehnuteľnosti,
resp. neprístupné , či sa v ich blízkosti nachádza infraštruktúra, resp. nenachádza. Za hodnoverný
dôkaz by súd považoval napr. potvrdenia od realitných kancelárií, ktoré by uvádzali, za akú cenu by
bolo možné priamo nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania predať (takýto listinný dôkaz však
žalovaná súdu nepredložila). Rovnako ani kópie máp z katastra nehnuteľností predložené žalovanou
všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nepreukazujú. Súd podotýka,
že toto konanie je sporovým konaním. Je na stranách sporu, aby súdu predložili listinné dôkazy,
ktoré ich tvrdenia súdu hodnoverným spôsobom preukážu. Zo strany žalovanej, ktorá spochybnila
všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti však žiaden hodnoverný listinný dôkaz (na rozdiel od žalobcu,
ktorý predložil znalecký posudok) predložený nebol. Preto súd pri stanovaní všeobecnej trhovej ceny
vychádzal z tohto znaleckého posudku. Nakoľko žalobca vyslovil súhlas s vyjadrením žalovanej, že
ona je ochotná žalobcovi zaplatiť za jeho spoluvlastnícke podiely raz takú sumu, ako bola stanovená
znaleckým posudkom, zaviazal žalobcu vyplatiť žalovanej ako ustupujúcej podielovej spoluvlastníčke
za jej podiely sumu 146,96 eur. A žalovanú, ktorá v tomto konaní nadobudla do výlučného vlastníctva
parcelu KNE 2046 o výmere 362 m2 zaviazal zaplatiť žalobcovi výplatok vo výške 16,14 eur. Žalobca
bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vo vzťahu k žalovanej bol priznaný nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. S rozsudkom súdu prvej
inštancie nesúhlasí. Poukazuje na to, že na žalobu reagovala odbornou argumentáciou s podrobným
zdôvodnením. Na pojednávaní bola zastúpená zo zdravotných dôvodov znalcom z odvetvia oceňovania

nehnuteľností s dlhoročnou odbornou a prednáškovou praxou. Napriek tomu, že znalec spochybnil
postup súdu, vrátane predloženého znaleckého posudku, súd sa rozhodol odborné argumenty
neakceptovať. Vychádzal z listinného dôkazu, a to z účelového znaleckého posudku predloženého
žalobcom. Odmietol zobrať do úvahy odborné argumenty žalovanej strany, odmietol ako listiny oficiálne
listiny z časti katastrálneho operátu OÚ v Čadci, z ktorých bolo zrejmé situovanie pozemkov v
bezprostrednej blízkosti stavieb. Rovnako odmietol listiny preukazujúce aktuálnu cenovú ponuku na trhu
nehnuteľností. Všetky tieto listiny odmietol ako bezdôvodné, hoci mali tvoriť zákonnú prílohu posudku.
Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, ktorý mal posúdiť miestne pomery a zvážiť aktuálnu cenovú
ponuku na trhu. Znalec je preto znalcom, aby do problematicky vstúpil svojou odbornosťou, v opačnom
prípade by postačovalo cenu určiť podľa vyhláškovej východiskovej hodnoty podľa tzv. BPEJ. Poukazuje
na § 2 psím. g/, kedy všeobecnou hodnotou majetku je výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá
je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom
mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou s predpokladom, že
cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. V prípade
pochybností sa všeobecná cena určuje hlavne porovnávacou metódou, ktorá je rovnocenná metóde
polohovej diferenciácie. Pri výpočte sa používa transakčný prístup, na porovnanie prístup aspoň troch
pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku meter štvorcový pozemku s prihliadnutím na
odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemkov. Pri porovnávaní trvalých porastov
bez pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu. Súd odmietol listinné dôkazy, ktoré
sú zákonným pokladom pre porovnávaciu metódu. Súd bol upozornený na skutočnosť, že znalecký
posudok je podaný účelovo na objednávku žalobcu, ktorý sa netajil tým, že si to na obci a na súde
vybaví. Znalecký posudok bol podaný v rozpore s § 2 písm. g/. Znalecký posudok nezohľadnil podstatnú
skutočnosť, že predmetný pozemok tvorí s domom funkčný celok, tvrdil, že pozemok sa používa a je
vhodný na poľnohospodársku výrobu. Zároveň sa konštatuje, že je zastavaný drobnými stavbami, čo
absolútne neguje predošlé tvrdenie. V tesnej blízkosti zástavby prebieha hranica zastavaného územia
obce. Táto skutočnosť bola účelovo zneužitá. Výbava súdov by mala postačovať na odhaľovanie
zjavných disproporcií. Už konštatovanie súdu je v rozpore s logikou, že parcela CKN 2600/2 sa využíva
ako trvalý trávny porast, pričom na časti sú postavené prístrešky, na časti parcely sa nachádza hnojisko
a na ďalšej časti sú stromy a kríky. Z popisu je zrejmé, že pozemky sú oplotené. Z grafickej časti
katastrálneho operátu je zrejmé, že pozemky sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti stavieb. Rovnako
z ortofotomapy je zrejmé, že sa tam nachádzajú stavby. Je nepochybné, že pozemky sa užívajú ako
celok spolu s hlavnou stavbou. Tieto pozemky majú byť vždy a zásadne oceňované v rámci funkčného
celku. Pre porovnanie je vhodné vychádzať aj z predajných cien porovnateľných pozemkov predávaných
Slovenskou republikou napr. SPF Bratislava. Za absurdné považuje v súdnom rozhodnutí aj skutočnosť,
že súd prikázal do jej výlučného vlastníctva parcelu, o ktorú nemá záujem. Rovnako je absurdné, aby
ju súd zaviazal náhradou trov konania v rozsahu 100 %. Navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia
v celom rozsahu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. §
191 a nasl. CSP, dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Odvolateľ
k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a
ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav, ako aj následne prijaté právne závery. Keďže
sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v odvolaní a na
ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nemožno považovať
za dôvodné. Žalovaná opakovane prezentuje tvrdenia o údajnej účelovosti znaleckého posudku.
Splnomocnený zástupca žalovanej, ktorý sa prezentoval tiež ako súdny znalec, na výslovnú výzvu súdu,
či navrhuje vykonať kontrolné znalecké dokazovanie na pojednávaní, jednoznačne vyhlásil, že kontrolný
znalecký posudok nevyžaduje a žiadal iba vyplatiť dohodnutú cenu. Žalovaná teda jasne deklarovala,
že znalecké dokazovanie nenavrhuje a nenavrhla ani iné dôkazy, ktorými by mala byť cena predmetu
sporu určená inak. Pokiaľ sa domáhala zaplatenia dohodnutej ceny, nepreukázala, že by medzi stranami
bola uzatvorená akákoľvek dohoda. Na túto skutočnosť teda neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaná v
odvolaní tvrdí, že súd prikázal do jej výlučného vlastníctva parcelu, o ktorú nemá záujem, toto tvrdenie
nie je pravdivé. Na pojednávaní dňa 28.02.2018 opakovane prezentovala prostredníctvom zástupcu, že
o predmetný pozemok záujem má. Na str. 3 zápisnice 2-krát konštatuje, že navrhuje, aby nehnuteľnosti
boli prikázané do jej vlastníctva za cenu, ako žalobca navrhuje. Súd prvej inštancie preto konal správne,

ak nehnuteľnosti reálne rozdelil tak, že zohľadnil výšku podielov, ako aj to, kto ako sa o nehnuteľnosti
stará a ich užíva. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Žalovaná vo vyjadrení udáva, že považuje vyjadrenie žalobcu za zmätočné, nepravdivé a absolútne
sa nevyjadruje k presnej a odbornej argumentácii v odvolaní. Je zrejmé, že aj bez odborných vedomostí
dokáže priemerne inteligentný človek posúdiť, že 2 vedľa seba ležiace metre štvorcové v jednej záhrade
nemôžu sa cenovo líšiť rádovo 100-násobne.

6. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej uvádza, že s ním nesúhlasí, pričom jeho argumentácia je
totožná s vyjadrením k odvolaniu žalovanej.

7. Žalovaná v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu udáva, že je nepochybné, že hodnota pozemku
v záhrade žalobcu je nepomerne vyššia, ako to deklaruje žalobca prostredníctvom spriazneného
znaleckého posudku, keď znalkyňa ignorovala podstatné skutočnosti. Z prieskumu relevantného trhu
je absolútne nepochybné, že obdobné pozemky sa obchodujú rádovo 100-násobne vyššie, ako sa ich
snaží odcudziť žalobca.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovanej
v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok zrušil postupom v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. c/ CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a následne na nesprávnom právnom
posúdení veci.

11. Podstatou odvolania žalovanej je namietanie skutkových zistení prvoinštančného súdu, pokiaľ ide o
primeranosť náhrady, ktorú jej má vyplatiť žalobca. Má za to, že znaleckým posudkom stanovenú cenu
nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, nemožno považovať za primeranú náhradu.

12. Hoci zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporovým konaním v zmysle Civilného
sporového poriadku, sú tu určité osobitosti, ktoré musí súd rešpektovať. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob
vyporiadania, nie je súd viazaný podaným návrhom a môže rozhodnúť tak, že zrušené spoluvlastníctvo
bude vyporiadané aj iným spôsobom, než je navrhovaný (tzv. iudicium duplex). Bez ohľadu na návrh
žalobcu alebo obranu žalovaného je preto súd zodpovedný za spôsob vyporiadania, pričom zákon mu v
ust. § 142 ods. 1 predpisuje jednotlivé spôsoby vyporiadania aj so záväzným poradím, ktoré je potrebné
dodržať. Možno dať za pravdu súdu prvej inštancie, že reálne rozdelenie pozemkových nehnuteľností,
ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, neprichádza do úvahy, keďže
ide o pozemky v extraviláne a je potrebné rešpektovať zákonný zákaz drobenia pozemkov. Je preto
potrebné, aby sa uplatnil druhý spôsob vyporiadania, ktorý zvolil aj súd prvej inštancie, a to prikázanie
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

13. Takýto spôsob vypriadania ani jedna zo sporových strán nespochybňuje. Ustupujúci spoluvlastník
však musí za svoje vlastníctvo dostať primeranú náhradu. Keďže v danom prípade súd nie je viazaný
žalobou, aj určenie primeranej náhrady je vecou súdu a výška primeranej náhrady musí zodpovedať
zákonným kritériám, ako aj požiadavkám ustálenej súdnej praxe. Súdy vyššej inštancie totiž vo svojej
judikatúre ustálili, čo je možné považovať za primeranú náhradu.

14. Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je
to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
podobnej veci predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci (stanovisko
Občianskoprávneho kolégia NS SR z 20.10.1997, Cpj 31/97). Je to teda cena, ktorá je obvyklá na danom
mieste a v čase rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny
celej veci, nie ako cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Všeobecná cena by mala
vyjadrovať cenu nehnuteľnosti v závislosti od jej druhu, veľkosti, výmery, kultúry, bonity, ale aj so zreteľom

na danom mieste a čase existujúcu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného
druhu). Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde
sa nachádza. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd nemôže povinnosť určiť všeobecnú cenu
nehnuteľnosti preniesť na iný subjekt napr. znalca. Všeobecná cena môže byť tak vyššia, ako aj nižšia
ako cena určená podľa cenových predpisov. Iba všeobecná cena nehnuteľností zistená v rozhodnom
čase je rozhodujúcou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 18/2000 uverejnený v ZSP pod č. 52/2000). Všeobecná cena nie
je totožná so všeobecnou hodnotou, ktorá je výslednou objektivizovanou hodnotou nehnuteľností a
stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto
mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci
budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená
neprimeranou pohnútkou (príloha 3 písm. A ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku). Všeobecná cena je totiž trhová hodnota alebo cena obvyklá, t. j. cena, za ktorú
je možno rovnakú alebo porovnateľnú vec v danom mieste a čase predať alebo kúpiť. Zisťuje sa
porovnaním s už zrealizovateľným predajom a kúpou podobnej nehnuteľnosti, pokiaľ sú na to dostupné
informácie (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 234/2008).

15. Napriek tomu, že žalovaná namietala cenu určenú znaleckým posudkom, ktorý predložil žalobca,
súd sa nijako nezaoberal vyhodnotením predloženého znaleckého posudku z hľadiska, či predstavuje
všeobecnú (trhovú cenu nehnuteľností). Stanovenie výšky primeranej náhrady je pritom povinnosťou
súdu. Citovaný znalecký posudok vychádza z metódy polohovej diferenciácie, ktorej použitie je prípustné
iba vtedy, keď použitie tzv. porovnávacej metódy alebo výnosovej metódy neprichádza do úvahy.
Znalkyňa nemožnosť použitia porovnávacej metódy odôvodnila jednoduchým konštatovaním, že
neexistujú objektívne podklady na porovnanie v lokalite k dátumu ohodnotenia. Uvedené tvrdenie je bez
výpovednej hodnoty a nie je verifikovateľné. Naopak, odvolací súd sa domnieva, že v danej lokalite -
Obec Oščadnica je živý trh s nehnuteľnosťami a je možné zistiť dopytom na realitné kancelárie pôsobiace
v danej oblasti, aká cena zodpovedá dopytu a ponuke porovnateľných nehnuteľností. Navyše aj bez
odborného posúdenia, len na základe všeobecne známych informácií možno konštatovať, že cena za
vlastníctvo, ktoré má žalovaná stratiť, ktorá jej bola stanovená za scudzované nehnuteľnosti v rozpätí
od 0,0276 eur/m2 - 0,3322 eur/m2, je absurdná a ťažko uveriť tomu, že by žalovaná mohla za takúto
cenu nadobudnúť nehnuteľnosti v rovnakom čase a na rovnakom mieste v čase vyhlásenia rozsudku
súdu prvej inštancie.

16. Žalovaná namieta nesprávne posúdenie veci v tom zmysle, že súd nesprávne stanovil primeranú
náhradu za vyporiadané nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je táto jej odvolacia námietka
dôvodná. Súd si nesplnil svoju úlohu, ktorú mu zákon zveruje, keď bez ohľadu na žalobu nie je viazaný
navrhovaným spôsobom vyporiadania. V rámci zodpovednosti za spôsob vyporiadania je súd povinný pri
zrušení a rozdelení spoluvlastníctva druhým v zákone uvedeným spôsobom stanoviť aj výšku primeranej
náhrady tak, aby zodpovedala zákonu.

17. Z dôvodu, že súd si nezabezpečil dostatočný skutkový podklad na zistenie primeranej náhrady,
možno považovať právne posúdenie veci uskutočnené súdom prvej inštancie za nesprávne.
Rozhodnutie veci si vyžiada ďalšie dokazovanie, preto pristúpil odvolací súd k zrušeniu napadnutého
rozsudku a jeho vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Keďže spôsob vyporiadania nie je stranami sporu zásadne spochybňovaný, bude úlohou súdu
prvej inštancie stanoviť primeranú náhradu, ktorá patrí ustupujúcemu spoluvlastníkovi pri zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zároveň bude úlohou súdu opätovne rozhodnúť o trovách
prvoinštančného a odvolacieho konania.

19. Po rozhodnutí odvolacieho súdu (pred vyhotovením písomného vyhotovenia rozhodnutia) bol
odvolaciemu súdu doručený návrh žalobcu na zmenu žalovaného z 24.1.2019. O tomto návrhu už
odvolací súd rozhodnúť nemohol, bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť v ďalšom
konaní o tomto návrhu.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 2. 2. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.