Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. marec 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120203909
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120203909.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: T. U., A.. XX.X.XXXX, S. W. W. XX, XXX XX W.,

zastúpeného: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom kancelárie Sovietskych hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného: JUDr. Katrínou Hegedűšovou, advokátkou so sídlom
kancelárie Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42185190, o primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 600 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 Eur v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á vžalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.03.2020 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 600 Eur.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

3. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
rozhodnutí 16Csp/35/2016 a 9Co/50/2017 zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca sa v konaní vedenom pod sp. zn. 16Csp/35/2016 domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.07.2014 ako aj určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 10 o tej časti poplatku, ktorej

zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy.

5. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 22.11.2016 žalobe v plnom rozsahu vyhovel v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 9Co/50/2017 zo dňa 15.06.2017 s dátumom právoplatnosti
24.07.2017.

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a y) a preto sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.7. K neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol, že súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových
zmluvách žalovaného sa výška administratívneho poplatku odvíja od výšky úveru. Poplatok, ktorý má
pokryť náklady na vypracovanie uzatvorenej zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru

a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky
vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od
výškyúveruvosvojejpodstatepredstavujeúrok.Poplatok364Eurpredstavuje72,8%zúveru.Splatnosť
úveru pritom bola dohodnutá o niečo menej ako 1 rok čo znamená, že v skutočnosti úroková sadzba
by predstavovala takmer 95 % ročne. Spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok iba za dodané

skutočné plnenie, predmet administratívneho poplatku musí byť určitý a musí byť aj v primeranej výške.
Ak tieto atribúty splnené nie sú, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán.

8. S poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. mu tak vznikol nárok voči žalovanému
na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie jeho spotrebiteľských práv

konštatovaných vo vyššie uvedených rozhodnutiach súdu. Ako spotrebiteľ si preto uplatňuje satisfakciu
za porušenie spotrebiteľských práv, ktoré si musel brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné
zadosťučineniemámaťsankčnúaodradzujúcufunkciu,abysadodávateľnedopúšťalrecidívyasúčasne
má mať aj funkciu relutárnu. Primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 600 Eur, pričom
tento zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v zmluve používal neprijateľnú zmluvnú podmienku a tiež sa

na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

9. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z. síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto
ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné

zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj
iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať
ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných
finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už
napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva

v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení.

10. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v
prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany nielen jeho deklaráciu. Žalovaný má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo
vzhľadom na predchádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalovaný je ďalej toho názoru, že žalobcovi
žiadnaujma,ktorábyodôvodňovalapriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianevzniklaapreto
jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami
veriteľa a spotrebiteľa. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú

nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje
peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie
alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do
úvahy iba v tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Žalovaný si na tomto
mieste dovoľuje požiadať, aby súd pri posudzovaní žalobcom uplatneného práva posudzoval konkrétne

okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobcu,
ktorýsadomáhavydaniafinančnéhozadosťučinenianapriektomu,žesámkonalvrámcikontraktačného
postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol oboznámený so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

11. Primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je
kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil
voči žalobcovi a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania
v budúcnosti. Sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá a súčasne
pôsobí preventívne. Preventívna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia má pôsobiť naprieč

existujúcich spotrebiteľských právnych vzťahov teda má pôsobiť aj na dodávateľa, ale aj na spotrebiteľa.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu správajúceho sa ľahostajne v
žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Práve naopak, takýto postup
v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúcbezhraničnejochranesúdovbudevstupovaťdoakéhokoľvekprávnehovzťahubeztoho,abysaspoliehal
aj na vlastný úsudok.

12. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Žalobca si predmetnou žalobou v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. uplatnil nárok na
zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 600 Eur za porušenie jeho spotrebiteľských práv
konštatovaných v konaní 16Csp/35/2016.

14. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané

finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto

porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok KS v Prešove sp. zn.
3Co/20/2017, sp. zn. 20Co/192/2016, sp. zn. 7Co/78/2017, sp. zn. 25Co/59/2017).

15. 22 Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie

sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v
budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

16. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

17. Z uvedeného jednoznačne jasne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti stanovenej zák. č. 250/2007 Z.z. má právo aj na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
zodpovedá.

18. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ si voči žalovanému
ako dodávateľovi v konaní vedenom pod sp. zn. 16Csp/35/2016 úspešne uplatnil porušenie svojich
spotrebiteľských práv upravených v zák. č. 129/2010 Z.z. v spojení s ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Pre úplnosť dodáva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od

okamihu uzatvorenia zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a
vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného
nároku pritom nie je relevantné, či ku vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby všeobecnýsúd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie úplne postačuje len samotná
existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zák. č. 250/2007 Z.z.

19. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa, súd považoval samotný
nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný a žalobe vyhovel, avšak iba čiastočne.

20. Je nesporné, že žalobca z dôvodu bezdôvodného obohatenia a neprijateľnej zmluvnej podmienky
musel iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne

konanie je stresujúcim faktorom odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobca však
svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil len svojou úspešnosťou v
konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a tým,
že si uplatňuje satisfakciu za porušenie svojich práv ako spotrebiteľa. Žalobca neuviedol či konanie
žalovaného a následne domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia ako aj určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky súdnou cestou viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom

a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi dôsledkami, resp. nepriaznivými okolnosťami prípadu,
ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej
a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných, psychická záťaž a pod.

21. Keďže žalobca uvedenými skutočnosťami neargumentoval, súd s poukazom na všetky okolnosti

prípadu a viacnásobné porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa považoval za primeranú výšku
finančného zadosťučinenia sumu 200 Eur. V danom prípade vychádzal zo skutočnosti, že zo strany
žalovaného došlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške úhrad realizovaných nad istinu
poskytnutého úveru a v porovnaní s inými prípadmi ju žalobcu nedošlo k priamym vyhrážkam a
zastrašovaniu zo strany dodávateľa, ktoré by mali vplyv aj na jeho psychiku či rodinný život. Na

základe uvedených skutočností, preto primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je suma
200 Eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí
dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia je nárokom, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a nemôže slúžiť na finančné
obohatenie sa žalobcu, resp. kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii

účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (rozhodnutia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn.
2Co/137/2016, 9 sa 9Co/50/2018 a 17Co/17/2018 ).

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

25. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách

jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

26. CSP nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu
k ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už

neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v
prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.
2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane
neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však

nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahysúdualeboznaleckejčinnosti(str.906KomentárakCivilnémusporovémuporiadku,nakladatelství
C. H. Beck).27. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium

procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i
systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom

bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

28. Keďže predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov

konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu.
29. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP vo výške
zodpovedajúcej prisúdenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.