Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/147/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116208551
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116208551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu

JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa a. s.,
so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, proti žalovanému: I. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. 11XX/XX, L., o zaplatenie 520,61 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 15.02.2019. č. k. 16C/168/2016-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

520,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 520,61 eur od 16.01.2015 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami ust. § 788, § 801 ods. 2, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 255 ods.
1, § 262 ods. 1,2 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodne podaná.
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa

06.04.2016, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil od žalovanému povinnosť zaplatiť sumy 520,61
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 520,61 eur od 16.01.2015a náhrad
trov konania. Uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 22.07.2014 uzatvoril
poistnú zmluvu, predmetom, ktorej bolo životné poistenie. Žalovaný sa zaviazal platiť poistné v sume
139,71 eur s poistným s obdobím jeden mesiac so začiatkom poistenia 25.07.2014. Žalovaný uhradil
poistné za prvé poistné obdobie, no za ďalšie už poistné neuhradil, preto bol vyznaný na jeho zaplatenie
výzvou, ktorá bola žalovanému doručená 15.12.2014. Žalovaný napriek výzve poistné neuhradil, preto

toto zaniklo ku dňu 15.01.2015 a žalobca má nárok na zaplatenie poistného za obdobie do zániku
postenia t.j. od 25.08.2014 do 15.01.2015.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne
dôvodná. Považoval za preukázané, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu, predmetom ktorej
bolo investičné životné poistenie, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal platiť poistné v mesačných
splátkach vo výške 139,71 eur. Uviedol, že žalovaný v priebehu konania poprel, že by poistnú zmluvu

podpísal, pričom navrhol znalecké dokazovanie. V tomto smere súdu prvej inštancie konštatoval, že
zavedením nového civilného kódexu sa na strany sporu, ktoré navrhli znalecké dokazovanie preniesla
preddavková povinnosť s nesplnením, ktorej je spojená sankcia nevykonaného dôkazu. Ak to majetkové
pomery strany odôvodňujú, zákon jej dáva možnosť oslobodenia od tejto povinnosti, avšak strana jepovinná dostatočne preukázať. Uviedol, že žalovaný požiadal o oslobodenie od tejto povinnosti, svoje
majetkové pomery dostatočne nepreukázal a preto mu súd oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal
a žalovaným navrhnutý dôkaz znaleckým dokazovaním nevykonal. Prijal záver, že žalovanému

sa nepodarilo preukázať svoje tvrdenie, že poistnú zmluvu nepodpísal. Z predloženej doručenky a
inkasného účtu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný nezaplatil poistné splatné dňom
25.08.2014 a tiež, že žalobca žalovaného kvalifikovanou výzvou vyzval na zaplatenie neuhradeného
poistného spolu s upozornením, že inak poistné zanikne. Žalovaný napriek výzve, ktorá mu bola
doručená, poistné neuhradil a poistné tak zaniklo ku dňu 15.01.2015. Na základe uvedené súd žalobe

vyhovel a zároveň určil, že žalobca má právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatenej sumy ,
tak ako si ich uplatnil t. j. vo výške 5,05 % ročne odo dňa 16.01.2015 do zaplatenia. Súd v súlade s
ustanoveniami 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo

svojom odvolaní uviedol, že žalovaný považuje napadnutý rozsudok za nezákonný z dôvodu, že súd
nesprávne vyhodnotil právnu podstatu dôkazov a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Nesúhlasil s
názorom súdu prvej inštancie, že by žalovaný prítomnosť svojej osoby pri podpise poistnej zmluvy zo
dňa 22. júla 2014 výslovne nepoprel a teda, že by vznikol akýkoľvek poistný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným. Bránil sa tým, že na preukázanie svojich tvrdení žiadal súd o ustanovenie znalca

z odvetvia grafológie za účelom vypracovania znaleckého posudku, v súvislosti s čím bola súdom
žalovanému uložená povinnosť uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 600,-
eur a to napriek tomu, že bolo žalovaným dokázané, že žalovaný je od 11. novembra evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V čase, keď mu súd uložil
povinnosti uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania bol dlhodobo práceneschopný, pričom

mu nebola zo strany súdu umožnená dostatočná lehota na to, aby doložil ďalšie dôkazy preukazujúce
jeho majetkovú insolventnosť. Podľa jeho názoru mu súd z dôvodu majetkových a sociálnych
pomerov zabránil v uplatnení a bránení svojho práva. Namietal, že nemohol preukázať svoje tvrdenia
hodnovernými dôkazmi a teda mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces. Zdôraznil, že nárok
žalobcu vyplývajúci z poistnej zmluvy popiera v plnom rozsahu z dôvodu, že síce absolvoval rokovania

so zástupcom žalobcu ohľadne poistnej zmluvy, avšak po tom, čo bol upovedomený o podmienkach
zmluvy, túto neuzavrel a tak žiadny právny záväzkový vzťah nevznikol. Žiadal zohľadniť že proti
zástupcovi žalobcu, sa vedie viacero trestných stíhaní v súvislosti s predmetným vykonávaním profesie
sprostredkovateľa. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v súvislosti s týmto tvrdením nevykonal žiadne
dokazovanie a spoliehal sa len na previerku žalobcu, ktorý údajne toto tvrdenie preveril. Navrhol vykonať

previerku zástupcu lustráciou osôb v systému Okresného riaditeľstva policajného zboru Nitra ako dôkaz,
a tým zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s tým, ako
Okresný súd Nitra prejednávanú vec právne posúdil. Podľa názoru žalobcu prvoinštančný súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Poistný vzťah medzi žalobcom a
žalovaným vznikol, a to na základe poistnej zmluvy č. 2400734622 zo dňa 22.07.2014, ktorá bola
riadne podpísaná žalovaným ako poistníkom. Považoval za preukázané, že prvé mesačné poistné vo
výške 139,71 eur bolo poukázané z bankového účtu žalovaného a dňa 31.07.2014 bolo pripísané na
bankový účet žalobcu. Bránil sa tým, že vykonal dôsledné interné šetrenie spočívajúce v osobnom

stretnutí so žalovaným, z ktorého bol vyhotovený zápis. Na stretnutí žalovaný uviedol, že o predmetné
životné poistenie nemal záujem a po predložení dokladov k danej zmluve uviedol, že predložené
doklady nepodpísal, avšak vizuálnym porovnaním podpisov na predmetných dokladoch a podpisom
žalovaného na ,, Zápise zo stretnutia“ neboli zistené veľké odlišnosti. Žalobca so žalovaným uzatvorili
ešte dve poistné zmluvy, na ktorých je totožný podpis žalovaného ako na poistnej zmluve, ktorá je

predmetom tohto konania. K zaplateniu prvého mesačného poistného z bankového účtu žalovaného,
žalovaný uviedol, že peňažné prostriedky, číslo účtu a variabilný symbol mu priniesol sprostredkovateľ
poistenia, avšak žalovaný si už nepamätá, k čomu mal poistné v sume 139,17 eur zaplatiť. Takéto
vysvetlenie žalovaného považuje žalobca za účelovú obranu. Bránil sa tým, že nemá vedomosť o
trestnom stíhaní sprostredkovateľa poistenia pána J. a v tomto smere sa mu nepodarilo zistiť žiadne

skutočnosti.Považovalzanevyhnutnéupozorniťnafakt,žežalovanýsanaosobnomstretnutívyjadril,že
došlo k podvodu na jeho osobe a sprostredkovateľ zneužil jeho osobné údaje, avšak žalovaný žiadnym
spôsobomnepreukázal,žeonsámpodalnasprostredkovateľatrestnéoznámenie.Uviedol,že uzavretie
poistnej zmluvy nebolo len prvotným úmyslom žalovaného, ale žalovaný predmetnú poistnú zmluvuskutočne uzavrel a teda tvrdenia, že na poistnej zmluve a jej prílohách nie je jeho podpis považuje za
irelevantné a účelové tvrdenia.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s argumentáciou žalobcu obsiahnutou
vo vyjadrení žalobcu nesúhlasí. Tvrdil, že žalovaný so žalobcom zmluvu neuzatvoril, jeho podpis bol
sfalšovaný a teda zmluva je neplatná. Žalovaný neprijal návrh na uzavretie zmluvy v dohodnutej
písomnej forme a nikdy neprejavil vôľu prijať návrh na uzavretie predmetnej zmluvy v takej forme a
takými podmienkami s akými mu bola predložená, ani predmetnú zmluvu nikdy osobne ani v zastúpení

nepodpísal a tak je predmetná zmluva neplatná. Ako už žalovaný uviedol, zástupca žalobcu t. j.
sprostredkovateľ poistenia, žalovanému poskytol finančnú hotovosť vo výške mesačnej splátky, túto
žalovaný uhradil zo svojho účtu. Sprostredkovateľ poistenia účelovo zneužil žalovaného a mesačnú
splátku vedome za účelom provízie z úspešne uzavretého poistného vzťahu žalovanému poskytol.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdiť.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy

520,61eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 ročne zo sumy 520,61 eur od 16.01.2015 do
zaplatenia. Rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 15.02.2019 č. k. 16 C/168/2016-78 súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi vo výške 520,31 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 520,61 eur od 16.01.2015 v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania rozsahu

100%. Žalovaný voči predmetnému rozsudku podal odvolanie.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP),
tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len
do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Odvolací súd po preskúmaní nadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil . Keďže odvolací

súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne odôvodnený, nepovažuje
vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré
sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na
tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol.

12. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,
pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalovaného v odvolaní. Na
potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dodáva
nasledovné.

13. Z dokazovania prvostupňového súdu ma odvolací súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo dňa 22.04.2017 k uzatvorenie poistnej zmluvy č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo investičné
životné poistenie. Zmluva bola podpísaná oboma účastníkmi zmluvného vzťahu. Dňa 15.7.2014 bol
vykonaný záznam o finančnom sprostredkovaní , ktorý je podpísaný klientom a finančným agentom.K poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX bolo dňa 22.7.2014 vystavené čestné vyhlásenie podpísané
poistníkom a zástupcom poisťovateľa. Dňa 15.12.2014 žalovaný prevzal zásielku označené číslom
poistnej zmluvy. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 11.2.2015 žalobca oznámil žalovanému,

že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zanikla dňa 15.1.2015 v súlade s § 801 ods. 2 Občianskeho
zákonníkaprenezaplatenienáslednéhopoistného.Zároveňbolžalovanývyzvanýnazaplateniedlžného
poisteného za obdobie od 25.8.204 do 15.1.2015 vo výške 520,61 eur do 15 dní odo dňa doručenia listu.
Z inkasného účtu poistenej zmluvy za obdobie od 25.7.2014 do 10.3.2016 vyplýva, že bolo zaplatené
poistené za obdobie od 25.7.2014 do 25.8.2014 vo výške 139,71 eura dňa 31.7.2014 z účtu žalovaného

a následné poistené uhradené nebolo.
14. Žalovaný vo svojom odvolaní primárne namieta skutočnosť, že k uzavretiu poistnej zmluvy
nedošlo z dôvodu, že podpis na predmetnej zmluvy nie je jeho. Žalovaný navrhol vykonať znalecké
dokazovanie, na základe čoho, mu súd prvej inštancie uznesením uložil povinnosť zložiť preddavok
na trovy znaleckého dokazovania. Žalovaný síce požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov
avšak v stanovenej lehote nedoložil súdom požadované doklady na preukázanie svojich majetkových

a sociálnych pomerov, následkom čoho súd prvej inštancie žalovanému oslobodenie od súdnych
poplatkov nepriznal. Sťažnosť proti tomuto uzneseniu žalovaný nepodal, v dôsledku čoho nadobudlo
toto rozhodnutie právoplatnosť. Odvolací súd v odvolacom konaní už nemohol posudzovať správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov.
15. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena.

Dôkazné bremeno nesie tá strana, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania zato, že
v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, takže z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej
v jej neprospech. Zmysel dôkazného bremena možno chápať ako možnosť súdu rozhodnúť vo veci
samej aj v takých veciach, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného

práva pre rozhodnutie vo veci. V tomto prípade musí súd rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad t. j. neúspech v konaní je potrebné pričítať tej strane konania, na ktorej hlavne podľa
ustanovení hmotného práva leží dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno preukázať, že poistnú zmluvu
neuzatvoril ( nepodpísal) spočívalo na žalovanom, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol . Navrhol síce
vykonať znalecké dokazovanie, ale nezložil preddavok na znaleckého dokazovanie, preto súd nemohol

navrhnuté znalecké dokazovanie vykonať. Uvedeným postupom súd prvej inštancie nebránil uplatneniu
a bráneniu práva žalovaným a postupoval v súlade s ust. §253 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak strana v
lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že došlo
k uzavretiu poistnej zmluvy zo strany žalovaného potvrdzuje aj fakt, že žalovaný uhradil prvé poistného

zo svojho bankového účtu . Pokiaľ by nedošlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy, žalovaný by nemal žiaden
dôvod k tomu, aby urobil prevod zo svojho účtu na účet žalobcu presne vo výške zodpovedajúcej
bežnému poisteniu za jeden mesiac v sume 139,71 eura. Jeho tvrdenie, že na uhradenie platby
mu poskytol finančné prostriedky zástupca žalobcu resp. sprostredkovateľ, považuje odvolací súd
za irelevantné, pretože žiadnym hodnoverným spôsobom žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal.

Žalovaný vo svojom odvolaní namietal aj lehotu, ktorú mu stanovil súd na predloženie požadovaných
dokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že uznesenie ,
ktorým súd nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nadobudlo právoplatnosť a
žalovaný sťažnosť proti nemu nepodal . Uvedené rozhodnutie je právoplatné a odvolací súd sa
nemôže zaoberať jeho správnosťou a ani tým, či súd určil žalovanému primeranú lehotu ma predloženie

potrebných listín.
17. K návrhu žalované na vykonanie a doplnenie dokazovania vykonaním previerky zástupcu žalobcu
lustráciou osôb v systéme Okresného riaditeľstva policajného zboru Nitra odvolací súd uvádza, že §
366 CSP upravuje novoty v odvolacom konaní a ustanovuje, že prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v

odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že týmto odvolacím dôvodom sa nezaoberal,
pretože v priebehu konania žalovaný takýto návrh na vykonanie dokazovania nepodal. Uviedol ho až

v podanom odvolaní, pričom odvolací súd nezistil ani jeden dôvod predpokladaný v ust. § 366 CSP.
Žalovanému nič nebránilo túto obranu použiť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo neurobil. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný sa osobne zúčastnil na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie
dňa 06.12.2016, kde navrhol, aby súd ustanovil znalca z odboru grafológie, pričom ďalšie návrhy naodkazovanie neuviedol. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 15.02.2019 sa nezúčastnil, pričom na
tomto pojednávaní súd vo veci vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil aj rozsudok.

18. Ostatné námietky, ktoré žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, považoval odvolací súd na nedôvodné
a nespôsobilé ovplyvniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov považoval odvolací
súd dôvody odvolania žalovaného za nedôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).