Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/295/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815205712
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7815205712.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu: P. T., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného
zákonnou zástupkyňou O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XXX, E. zastúpenej advokátom JUDr.
Radoslavom Sotákom, so sídlom Nám. Slobody 3, Michalovce proti žalovanému G. T. W.., C. K. XX-28,
T., E., B.. XX-XX-XXXXXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, o náhradu škody a odvolaní žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 28.3.2019 č.k. 5C/144/2015-312 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 8.10.2019 č.k. 5C/144/2015-378

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.

O d m i e t a odvolanie proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka
do konania.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
zamietol žalobu (I. výrok), zamietol návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane

žalovaného (II. výrok) a nepriznal nárok na náhradu trov konania štátu (III. výrok) a stranám sporu (IV.
výrok). Rozhodol tak o žalobe zo dňa 18.5.2015 v spojení s jej zmenou zo dňa 6.2.2018 pripustenou
uznesením súdu, ktorou žalobca žiadal titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho
zvýšenia zaplatenie 22.042,50 eur s úrokmi z omeškania 5,05% z dlžnej sumy ročne od 26.11.2014 až
do zaplatenia.

2. Žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody za ujmu na zdraví vzniknutú pri dopravnej nehode

dňa 20.8.2012 v príčinnej súvislosti so zavineným porušením povinnosti vodiča motorového vozidla zn.
E. T., EČV: A. S. Q., ktorý bol za uvedený skutok uznaný vinným v trestnom konaní Okresného súdu
Rožňavasp.zn.3T/105/2013.Vykonávateľompoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorovéhovozidlaEČV:A.vedenéhoS..Q.bolaspoločnosťG.T.W..,E.,konajúcanaúzemíSlovenska
prostredníctvom organizačnej zložky Genertel poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského
štátu, so sídlom v Bratislave, IČO: 36 869 511, vo vzťahu ku ktorému subjektu žalobca uplatnil svoj
nárok. V priebehu konania ku dňu 24.6.2016 došlo k výmazu tejto organizačnej zložky zahraničnej

právnickej osoby z Obchodného registra, súd preto ďalej pokračoval v konaní ako so žalovaným len so
zahraničnou právnickou osobou G. T.Ó. W.., T., E., IČO (Cg.) 01-10-045704.3. Žalovaný v konaní uplatnil ako procesnú obranu námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
v spore. Uviedol, že pred podaním žaloby s účinnosťou ku 31.12.2014, bol prevedený poistný kmeň
Genertel poisťovňa a.s. ako organizačnej zložky poisťovne z iného členského štátu G. T. W.., súčasťou

ktorého boli tiež nároky z poistnej zmluvy vzťahujúcej sa k motorovému vozidlu, ktorým bola žalobcovi
spôsobená škoda, na spoločnosť Generali Poisťovňa a.s., Bratislava, IČO: 35 709 332, ktorá vstúpila
do všetkých práv a povinností pôvodného poisťovateľa.

4. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 61, § 161 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (CSP) a § 18 Občianskeho zákonníka (OZ) o právnej a procesnej subjektivite právnických
osôb a podmienkach konania, zamietol žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil na skutkových zisteniach vyplývajúcich zo zmluvy o
prevode poistného kmeňa zo dňa 23.12.2014 uzavretej medzi prevodcom G. T. W.., T., Maďarská
republikaanadobúdateľomGeneraliPoisťovňaa.s.,Bratislava,zktorejvyplynulo,žeprevodcapreviedol
na nadobúdateľa poistný kmeň tvorený všetkými poistnými zmluvami uzavretými prostredníctvom

slovenskej organizačnej pobočky, spolu so všetkými s tým súvisiacimi právami a povinnosťami a odo
dňa účinnosti prevodu sa nadobúdateľ stal zmluvnou stranou a poisťovateľom v poistných zmluvách,
ktorý tento poistný kmeň tvorili a vstúpil do právneho postavenia poisťovateľa. Uvedenú skutočnosť
mal potvrdenú tiež oznámením orgánom dohľadu a dozoru nad poisťovníctvom Národnou bankou
Slovenska (NBS), ktorá uviedla, že na základe zmluvy o predaji časti podniku a zmluvy o prevode

poistného kmeňa s účinnosťou od 31.12.2014 časť podniku maďarskej poisťovne G. T. W.., ktorý tvoril
slovenskú pobočku s obchodným menom Genertel poisťovňa a.s. pobočka z iného členského štátu, bola
prevzatáspoločnosťouGeneraliPoisťovňaa.s.sovšetkýmiprávamiapovinnosťamiajvovzťahuktretím
osobám. NBS ďalej oznámila, že spoločnosť Generali Poisťovňa a.s. zriadila v rámci svojej organizačnej
štruktúry samostatnú organizačnú zložku s názvom Generali Poisťovňa a.s., Odštepný závod Genertel,

na ktorú delimitovala zamestnancov a poistný kmeň prevzatej časti podniku. Súd mal preukázané, že
došlo k výmazu organizačnej zložky podniku maďarského poisťovateľa z Obchodného registra, a na
území SR už nepodniká subjekt pôvodne označený ako žalovaný, pretože jeho práva boli prevedené na
spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s. s účinnosťou od 31.12.2014. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného uvádzajúc, že spôsobilosť byť účastníkom

konania ako procesnú podmienku nemožno zamieňať s vecnou legitimáciou strany sporu vyplývajúcou
z hmotného práva, keď o nedostatok pasívnej vecnej legitimácii ide v prípade, ak ten, o kom navrhovateľ
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnych povinností, v skutočnosti nie je takýmto nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Návrh žalobcu zo dňa 13.2.2019 na pristúpenie Generali Poisťovňa, a.s do konania na strane
žalovaného zamietol s odôvodnením, že žalobca žiadal oboch žalovaných zaviazať na plnenie spoločne

a nerozdielne, čo vzhľadom na zamietnutie žaloby voči jednému z nich, by nebolo možné. Výrok o
trovách konania odôvodnil § 257 CSP, keď za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval maloletosť
žalobcu, a ním preukázateľne utrpený úraz pri dopravnej nehode, preto by nezodpovedalo zásadám
etiky a morálky, aby znášal trovy konania. Tieto svoje úvahy vztiahol tiež na rozhodnutie o výroku o
trovách konania štátu.

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu. Žalobca napadol odvolaním výrok o
zamietnutí žaloby, výrok o zamietnutí návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka konania a súvisiaci výrok
o trovách konania. Žalovaný sa odvolal voči výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi sporovými
stranami.

6. Žalobca odvolacie dôvody vymedzil podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ CSP, teda že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené (g) a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (h). Navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na nové rozhodnutie.
Poukázalnato,ževčasezačatiakonaniabolžalovanýoznačenýsprávne,keďakozahraničnáprávnická
osoba podnikal prostredníctvom svojej organizačnej zložky, ktorú subjektivitu nestratil ani po výmaze
organizačnej zložky z obchodného registra. Žalovaný spĺňal vymedzenie poisťovateľa v zmysle § 2
písm. d/ zákona č. 381/2001 Z.z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových

vozidiel, v zmysle ktorého ustanovenia poisťovateľom je poisťovňa, poisťovňa z iného členského
štátu alebo zahraničná poisťovňa oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej
republiky. Zánikom oprávnenia žalovaného podnikať na území Slovenskej republiky nedochádza k
zániku právomoci a príslušnosti slovenských súdov. Rozhodnutie súdu o nedostatku pasívnej vecnejlegitimácie považoval za nedostatočné z dôvodu, že aj keď došlo k prevodu poistného kmeňa, stalo
sa tak na základe zmluvy o predaji časti podniku, keď žalovaný G. T. W.., E., pôvodne konajúci na
území Slovenska prostredníctvom organizačnej zložky G. H. I..J.., pobočka poisťovne z iného členského

štátu, so sídlom v Bratislave, IČO: 36 869 511, previedol všetky svoje záväzky týkajúce sa podniku-
organizačnej zložky na kupujúceho Generali Poisťovňu a.s., preto je u žalovaného daná zodpovednosť
za plnenie titulom ručenia podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia
sa na prechod záväzku pri zmluve o predaji podniku nevyžaduje súhlas veriteľa, no predávajúci ručí za
splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. V čase podania žaloby nebola zverejnená žiadna zmluva

o predaji podniku, žalobca nebol informovaný o prechode záväzku, a z toho dôvodu považoval za
nesprávne aj rozhodnutie súdu, ktorý nepripustil vstup Generali Poisťovňa a.s., Bratislava ako ďalšieho
účastníka do konania.

7.Žalovanýnapádalvýrokrozhodnutiaonárokunanáhradutrovkonaniamedzistranamisporudôvodiac
nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Zopakoval svoju procesnú

obranu, že od účinnosti zmluvy o prevode poistného kmeňa 31.12.2014, spoločnosť Generali Poisťovňa
a.s.vstúpiladoprávnehopostaveniažalovanéhoakopoistiteľavpoistnýchzmluvách,ktorétvorilipoistný
kmeň organizačnej zložky žalovaného, a prebrala v plnej miere zodpovednosť za všetky záväzky,
náklady, požiadavky, pokuty, sankcie a výdavky, ktoré vznikli, či mohli vzniknúť. Žalobca podal žalobu už
po účinnosti prevodu dňa 18.5.2015, a nesie procesnú zodpovednosť za správne vymedzenie sporových

strán. V súlade so zásadou procesnej úspešnosti v spore, je povinný znášať trovy konania Žalobca
bol od začiatku konania právne zastúpený, právny zástupca vykonával v konaní úkony aj potom, čo
vyšlo najavo, že na strane žalovaného nie je daná pasívna vecná legitimácia, z ktorých dôvodov sa
žalobcovi javilo rozhodnutie súdu o nepriznaní trov ako nespravodlivé. Žiadal, aby odvolací súd zmenil
v napadnutom rozsahu výrok rozsudku a priznal mu náhradu trov voči žalobcovi.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s jeho stanoviskom, že žalovaný ako zahraničná
právnickáosobamáspôsobilosťbyťstranousporu,nozotrvalnasvojejobrane,ženedisponujepasívnou
vecnou legitimáciou. Zdôraznil, že zmluvou o prevode poistného kmeňa zo dňa 23.12.2014 s účinnosťou
ku 31.12.2014 došlo k prevodu poistného kmeňa organizačnej zložky žalovaného na spoločnosť

GeneraliPoisťovňaa.s.,ktorásatakstalapasívnevecnelegitimovanýmsubjektom.Nedostatokpasívnej
vecnej legitimácie žalovaného sa nedá žiadnym spôsobom zhojiť a musí viesť k zamietnutiu žaloby.
Zastával názor, že žalobca nesprávne odvodzuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného od ručenia
podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko prevod poistného kmeňa a z neho vyplývajúce
práva a povinnosti sú upravené osobitnou právnou úpravou lex specialis a to zákonom č. 8/2008 Z.z.

o poisťovníctve (zákon č. 8/2008 Z.z.). Ustanovenia Obchodného zákonníka sa preto neuplatňujú.
Informačné povinnosti spojené s prevodom poistného kmeňa mala poisťovňa iba vo vzťahu k osobám,
ktoré mali uzavreté poistné zmluvy s poisťovateľom. Touto osobou bol vinník dopravnej nehody, nie
však poškodený. Táto povinnosť nezaťažovala poisťovňu Generali poisťovňa, a.s. ani žalovaného.
Skutočnosti týkajúce sa zmeny pasívnej vecnej legitimácie boli zrejmé z listinného výpisu z Obchodného

registra, nie z výpisu z internetovej stránky použitého žalobcom, keďže tento je len informatívny, a nie
použiteľný na úradné účely. Žalovaný navrhoval preto odvolaniu nevyhovieť.

9. V súlade s § 382 CSP boli strany sporu vyzvané k možnému použitiu ustanovenia § 15 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 381/2001 Z.z.) a ustanovení
zmluvy o predaji podniku a ručení § 476 a § 306 Obchodného zákonníka, ktoré neboli aplikované súdom
prvej inštancie.

10. Žalobca vychádzal z stanoviska, že zmluva o predaji časti podniku medzi žalovaným a spoločnosťou

Generali poisťovňa, a.s., sa spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka, zdôrazňujúc,
že ani samotná zmluva o prevode poistného kmeňa neobsahuje odkaz na to, aby ňou vymedzené
práva a povinnosti sa mali spravovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vyjadril názor, že zo zmluvy
nevyplýva, aká časť podniku bola prevedená a teda, či predmetom prevodu bola aj pohľadávka žalobcu
voči žalovanému. K použitiu § 306 Obchodného zákonníka zdôraznil, že predávajúci, ani kupujúci si

nesplnili bez zbytočného odkladu povinnosť oznámiť svojim veriteľom prevzatie záväzku a prechod
pohľadávok, z čoho vyvodil, že nemienili splniť svoje záväzky, za ktorých okolností nebola potrebná
ani výzva pre dlžníka.11. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nespochybňuje aplikáciu § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z., keď žalobca síce priamo žaloval poisťovateľa, avšak nesprávneho. Za nezodpovedajúce právnym
pomerom strán sporu považoval aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka zo zmluvy o predaji

podniku odkazujúc na zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorý upravuje prevod záväzkov a
pohľadávok týkajúcich sa poistných zmlúv, a má povahu lex specialis. Na právne vzťahy z poistenia sa
aplikujú ustanovenia zákona o poisťovníctve a ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto na právne
pomery strán sa neaplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Aj pre prípad, ak by prichádzalo
do úvahy použitie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka o zodpovednosti žalovaného titulom ručenia,

neboli splnené podmienky pre aplikáciu uvedeného ustanovenia, ktoré predpokladajú výzvu na plnenie
dlžníkovi. Dlžník, spoločnosť Generali poisťovňa, a.s., nebola vyzvaná na plnenie, v dôsledku čoho
nebol žalobca oprávnený na uplatnenie nároku v konaní ani titulom ručenia. Žalobca podal žalobu
až dňa 18.5.2015, nesie procesnú zodpovednosť za označenie strán v žalobe, preto zodpovedá za
nesprávne označenie vecne nelegitimovaných subjektov. O prevode poistného kmeňa s účinnosťou ku
dňu 31.12.2014 sa mohol žalobca dozvedieť z listinného výpisu z obchodného registra.

12. Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa prípustnosťou
podaného opravného prostriedku zo strany žalobcu. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie
rozhodoval tak vo veci samej tj o právnych pomeroch strán sporu ako aj o procesných právach

strán a procesnom postupe súdu (trovy konania, nepripustenie subjektu do konania), o ktorých sa
rozhodujeformouuznesenia.Odvolaniežalobcusavzťahovaloajkvýroku,ktorýmsúdzamietolnávrhna
pripustenie Generali a.s. ako ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného. Uvedené rozhodnutie
podľa § 79 CSP má charakter procesného rozhodnutia a túto procesnú povahu nestráca ani v prípade,
ak je súčasťou výroku meritórneho rozsudku. Proti tejto forme súdneho rozhodnutia v zásade odvolanie

prípustné nie je (§ 355 ods. 2 CSP). Proti uzneseniu je odvolanie prípustné len v prípadoch taxatívne
uvedených v § 357 CSP. Rozhodnutie súdu o návrhu na pripustenie ďalšieho subjektu nespadá medzi
uznesenia, voči ktorým zákon pripúšťa odvolanie. Odvolací súd nezistil ani naplnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP, keď právoplatné uznesenie súdu, ktorým došlo k zamietnutiu návrhu
žalobcunavstupGeneralia.s.nastranežalovaného,nemážiadenvplyvnarozhodnutievovecisamejvo

vzťahukdoterajšiemužalovanému.NárokvočiG.T.W..,predstavujesamostatnúžalobu,narozhodnutie
oktorejnemávplyvúčasťGeneralia.s.vkonaní,anedochádzaanikinejujmežalobcu.Pokiaľsažalobca
domnieval, že jeho nárok je opodstatnený, prebiehajúce konanie mu nebránilo v podaní samostatnej
žaloby. Rozhodnutie o nepripustení ďalšieho subjektu do konania nemá tak ani povahu závislého výroku
podľa § 367, § 379 CSP, preto nie je odvolaním vo veci samej dotknutý. Vzhľadom na skutočnosť, že v

tejto časti výroku podal žalobca odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, a
nebola zistená ani vada uznesenia majúca vplyv na vec samú, odvolací súd odvolanie proti zamietnutiu
návrhu na nepripustenie ďalšieho účastníka do konania odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm.
c/ CSP.

13. V ostatnom rozsahu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a
žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, §
380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
a žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok je vecne správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. 11. 2020 o 9.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods.1,

3 CSP.

15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené,

prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie
môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli
z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor.Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe

ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. Odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu a vychádzajúc z obsahu odvolania
žalobcu, nemožno z neho ani vyvodiť, v čom mala spočívať nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej
inštancie. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil,

že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy hodnotil podľa § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a v
hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak strana sporu
oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s § 366 CSP, a z týchto skutočností vyplynie
skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého
rozhodnutia, t.j. je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia

neobstojí.

18. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Z uvedeného je zrejmé, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom
sa napáda rozhodnutie vynesené v prvoinštančnom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu

zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale
neurobila tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže
vziať do úvahy ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní
je nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú
prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred

súdom prvej inštancie. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný
prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v
prípadoch uvedených v § 366 CSP.

20. V danom prípade odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne nové prípustné a akceptovateľné dôkazy,

t.j. neuplatnil nové dôkazné prostriedky v súlade s § 366 CSP, z ktorých by vyplynul skutkový stav,
ktorý by bol v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia, t.j.
nepreukázal, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí.

21.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav

inak nesprávne aplikoval.

22. Aj keď súd prvej inštancie aplikoval nenáležitú právnu úpravu, toto jeho pochybenie nemalo vplyv na
správnosť jeho rozhodnutia o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pretože tento nemá
postavenie poisťovateľa subjektu zodpovedného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

23. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel, ktoré nároky z poistného vzťahu sú bližšie upravené zákonom č. 381/2001 Z.z.
V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať. Nebolo sporné, že poisťovateľom subjektu zodpovedného za ujmu na zdraví
vzniknutú žalobcovi pri dopravnej nehode bola v čase škodovej udalosti 20.08.2012 spoločnosť G. T. W..

E. podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Genertel poisťovňa
a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36869511 (§ 21 Obchodného zákonníka, §
8 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve). Je tiež nesporné, že zmluvou o predaji časti podniku zo
dňa 23.12.2014 v spojení so zmluvou o prevode poistného kmeňa z rovnakého dňa, došlo k prevodu
všetkýchprávapovinnostítýkajúcichsaorganizačnejzložkyGenertelpoisťovňa,a.s.pobočkapoisťovňa

z iného členského štátu, IČO: 36869511 na nový subjekt, ktorým je Generali poisťovňa, a.s. Bratislava
IČO 36 681512. Preberajúca poisťovňa Generali poisťovňa, a.s. vstúpila do všetkých práv a záväzkov
odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu poistného kmeňa dňom
dohodnutým v zmluve o prevode poistného kmeňa 31.12.2014, ktorý prevod bol odobrený orgánom
dohľadu Národnou bankou Slovenska SR (§ 80 ods. 4 zák. č. 8/2008 Z.z.). Predmetom prevodu boli
všetky poistné zmluvy uzavreté prostredníctvom slovenskej organizačnej zložky žalovaného Súčasne

s prevodom poistného kmeňa došlo k prevodu finančných prostriedkov z odovzdávajúcej pobočky
zahraničnej poisťovne do preberajúcej poisťovne, a to vo výške technických rezerv zodpovedajúcich
prevádzanému poistnému kmeňu (§ 80 ods. 3 zák. č. 8/2008; bod 1, 2, 4, 5 Zmluvy o prevode poistného
kmeňa).

24. Podľa § 477 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré
sa predaj vzťahuje. Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.
Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených
záväzkovkupujúcim.Kupujúcijepovinnýbezzbytočnéhoodkladuoznámiťveriteľomprevzatiezáväzkov
a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka

veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné,
ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri
vyhlásení konkurzu.

25. Zmluvou o predaji časti podniku predávajúci G. T. W.. T. Maďarsko previedol na kupujúceho Generali
a.s Bratislava vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžili prevádzkovaniu
samotnej organizačnej zložky podniku, a len v tomto rozsahu kupujúci prevzal záväzky predávajúceho
súvisiace s podnikom, za čo uhradil dohodnutú kúpnu cenu (§476 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Vo vzťahu k poistnému kmeňu patriacemu prevádzanému podniku sa prevod riadil ustanoveniami

zákona č. 8/2008 Z.z.. Ručiteľský záväzok žalovaného podľa § 477 v spojení s § 306 Obchodného
zákonníka sa teda vzťahuje len na podnikový substrát vyjmúc osobitným spôsobom upravený prechod
práv a povinností týkajúci sa poistného kmeňa, a teda aj poistnej zmluvy zakladajúcej nárok žalobcu
ako poškodeného na plnenie voči poistiteľovi.

26. Pasívna vecná legitimácia žalovaného ako ručiteľa je v kontexte Obchodného zákonníka limitovaná
povahou prevádzaného majetku, ktorým je poistný kmeň ako súbor uzavretých poistných zmlúv a súbor
záväzkov a pohľadávok, ktoré z týchto zmlúv vyplývajú. Samotný prevod poistného kmeňa bol len
súčasťou zmluvy o predaji podniku a v otázkach prevodu a prechodu pohľadávok a záväzkov s tým
spojených sa spravoval výlučne ustanoveniami zák. č. 8/2008 Z.z.. Rozsah prevádzaného majetku

spojený s prevodom poistného kmeňa a s tým spojený prechod práv a povinností je definovaný len
zákonnou úpravou č. 8/2008 Z.z. a záver, že nie je namieste ani aplikácia ustanovenie o ručení
Obchodného zákonníka vyplýva aj zo spôsobu kumulácie majetku s poistným kmeňom súvisiacim,
ktorým je tvorba technických rezerv. Práve technická rezerva slúži na poistné plnenie z poistných
udalostí nahlásených, nevybavených, vzniknutých a nenahlásených (§ 23, 26 zák. č. 8/2008 Z.z.), ktorá

technická rezerva sa v celom rozsahu prevádza na nového nadobúdateľa, teda prevodcovi neostáva
majetkový substrát týkajúci sa prevedených poistných zmlúv, na ktorý by bolo možné vzťahovať ručenie.
Možnosť uplatnenia nároku z poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel voči inému subjektu ako poisťovateľovi je vylúčená aj výslovnou úpravou v § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá priznáva právo na plnenie poškodenému len od poisťovateľa toho

subjektu, ktorý za škodu zodpovedá. Do uvedeného zodpovednostného právneho vzťahu nevstupuje
žiaden ďalší subjekt, keďže nároky poškodeného sú uspokojované výslovne vo väzbe na existenciu
poistného vzťahu, v ktorom sa subjekt poisťovateľa v danom prípade zmenil k 31.12.2014. Pre úplnosť
odvolací súd uvádza, že zo zákonnej úpravy žalovanému nevyplývala vo vzťahu k žalobcovi osobitnáinformačná povinnosť, no ostalo bez povšimnutia žalobcu, že na jeho žiadosť o poskytnutie plnenia z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia reagoval listom zo dňa 16.2.2015 (č.l. 16 spisu) už právny
nástupca pôvodného poisťovateľa Generali poisťovňa, a.s., Bratislava, odštepný závod Genertel, v

ktorom tiež žiadal o doloženie ďalších listín potrebných pre preukázanie nároku. Napriek uvedenej
skutočnosti žalobca uplatnil nárok žalobou z 18. 5. 2015 voči nesprávnemu subjektu. Zohľadňujúc
zistené skutkové okolnosti a vyššie citovanú právnu úpravu, žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný
v konaní, pretože v čase podania žaloby už nebol nositeľom práv a povinností z poistného vzťahu, ktorý
sa týkal subjektu zodpovedného za škodu vzniknutú žalobcovi pri dopravnej nehode dňa 20.08.2012. Z

uvedených dôvodov bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne vo výroku o zamietnutí
žaloby potvrdené.

27. Ako zákonný a vecne správny súd hodnotil aj výrok rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania
vychádzajúci z aplikácie § 257 CSP. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd

nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto
negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Účelom § 257
CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného práva, ktoré má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Aplikácia § 257 CSP pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky

predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa súd prihliada k majetkovým, sociálnym, osobným
a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery

oprávneného, teda tej strany sporu, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii,kdesatietočastovyskytujú,atentodôvodjedanýcharakteromtohtokonaniaalebocharakterom
procesnej situácie.

28. Výnimočnosť prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa aj odvolací súd nachádza v charaktere
sporu a osobnej situácii samotného žalobcu. Nemožno namietať voči tvrdeniam žalovaného, že
procesnú zodpovednosť za vedenie konania má žalobca, ktorý bol tiež zastúpený právnym zástupcom.
V okolnostiach prípadu, by sa však javilo v rozpore s princípmi spravodlivosti, aby maloletá osoba,
ktorá utrpela nepochybne ťažkú ujmu na zdraví spôsobenú dopravnou nehodou, znášala ďalšie náklady

spojené s nesprávnym uchopením sporovej veci jej právnym zástupcom. Pri uvedených úvahách súd
zohľadnil aj fakt, že žalovaný vzniesol procesnú obranu až v priebehu sporu, čo nepochybne malo vplyv
na rozsah právnych úkonov, a nemožno tiež prehliadnuť, že finančné aj odborné zázemie žalovaného
ako právnickej osoby z oblasti finančníctva, znamená nepomerne výhodnejšie postavenie v pomere k
žalobcovi. Zohľadňujúc uvedené okolnosti na strane sporových strán, i priebeh konania, odvolací súd

považoval za zodpovedajúce zásade spravodlivosti rozhodnutie, že žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu vzniknutých trov, z ktorých dôvodov bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tomto výroku
ako vecne správne potvrdené.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP, keď žiadna zo sporových strán nebola v odvolacom konaní úspešná, preto žiadnej nevznikol
nárok na náhradu s tým spojených trov.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).