Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. marec 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 14P/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420201578
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1420201578.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci účastníkov konania,

navrhovateľky: L. zastúpená: JUDr. Daniel Sadák, advokát so sídlom Židovská 5, 811 01 Bratislava, a
manžela navrhovateľky: V. zastúpený: JUDr. Zuzana Srnáková, advokátka so sídlom Podbrezovská 39,
831 06 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom: V. obe deti
bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo V. a L., uzavreté dňa XX.XX.XXXX. v R., ktoré je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu R. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX, rozvádza.

II. Maloleté deti, V., a I. sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.
III. Otec maloletých detí je povinný prispievať na výživu maloletého V. sumou 300 eur mesačne, a na
výživu maloletej I. sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc
dňom právoplatnosti výroku, ktorým súd rozviedol manželstvo manželov.
IV. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
V. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi nasledovne:
Každý párny kalendárny týždeň v čase od štvrtka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.

Počas letných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR vždy v čase od 01.07. od 09:00 hod. do
15.07. do 17:00 hod. a v čase od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 17:00 hod.
Počas vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 17:00 hod. do 29.12. do
17:00 hod. a počas novoročných sviatkov čase od 29.12. od 17:00 hod. v párnom kalendárnom roku
do najbližšieho nasledujúceho 06.01. v nasledujúcom kalendárnom roku do 17:00 hod.
Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je bydlisko matky maloletých detí. Matka je povinná
deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 11.05.2020 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo
uzavreté dňa XX.XX.XXXX., z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, V. a I.. Uviedla, že sa jedná o jej
A. manželstvo, v prípade manžela sa jedná o W. manželstvo, pričom manžel má z prvého manželstva
dve dcéry, G. vo veku 21 rokov a V. vo veku 19 rokov. Prvé nezhody vznikali už po uzavretí manželstva,
po presťahovaní k rodičom manžela, prvých 5 rokov však prebehlo normálne, zlom nastal podľa nej
po narodení I.. Navrhovateľka sa dostávala do konfliktov s rodičmi manžela a jeho sestrou, pričom
manžel ju nepodporil. Mala pocit, že ju manžel nepovažuje za rovnocenného partnera, že s ňou nezdieľa

dôležité rozhodnutia, že uprednostňuje deti z prvého manželstva a starostlivosť o domácnosť a spoločné
deti prenecháva na ňu. Výhrady mala tiež k rozsahu materiálnej starostlivosti manžela o domácnosť. V
dôsledku prehlbujúcich sa nedorozumení sa od manžela v auguste v roku 2019 odsťahovala. Maloletédeti navrhla zveriť do starostlivosti matky, styk otca s nimi neupravovať. Vyživovaciu povinnosť otca
navrhovala upraviť vo výške 300 eur na maloletého V. a 200 eur na maloletú I..

2. Manžel navrhovateľky pôvodne s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť,
nakoľko mal záujem zotrvať v manželstve. Uvádzal, že manželka preferovala svoju rodinu, jeho
príbuzných akoby vytesňovala, kým on sa snažil mať rád aj jej príbuzných. Nesúhlasil s tým, že by sa
manželky pri konfliktoch s jeho blízkymi príbuznými (osobitne so sestrou) nezastal. Taktiež nesúhlasil,
že by niekedy uprednostňoval deti z prvého manželstva pred spoločnými deťmi. Uvádzal, že manželku

si váži a prechováva k nej úctu, považoval za prirodzené, že matka na materskej dovolenke sa stará
o chod domácnosti, kým manžel hmotne zabezpečuje rodinu. Poprel, že by s ňou nezdieľal dôležité
rozhodnutia. Uvádzal, že pomáhal členom manželkinej rodiny pri riešení ich problémov. Popiera, že
by sa nestaral o domácnosť, resp. že by túto prenechával na manželku. Návrh na rozvod manželstva
ho prekvapil, uvádzal, že samotná manželkina matka ho vyzývala, aby urobil všetko pre zachovanie
manželstva. Následne manžel súdu oznámil, že sa v októbri 2020 dozvedel, že ho manželka podvádza

a dlhodobo udržuje pomer s iným mužom, pričom pomer má trvať od roku 2018. Z tohto dôvodu navrhol,
aby súdu návrhu vyhovel, a manželstvo rozviedol.

3. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že s manželom sú spolu od ukončenia jej školy. Bývali v jej
byte, ktorý z časti zdedila a z časti odkúpila. Z jeho následnou rekonštrukciou ako aj so splatením

úveru jej manžel pomohol ešte pred svadbou. Po svadbe sa presťahovali do rodinného domu, v ktorom
bývali aj manželovi rodičia s ktorými začala mať nezhody, dochádzalo ku konfliktom, pričom mala
pocit, že manžel sa jej nezastal. Zároveň podieľanie sa manžela na pokrývaní hmotných potrieb rodiny
vnímala ako nedostatočné, podobne ako nedostatočnú vnímala pomoc v domácnosti. Vzťah manžela k
deťom z prvého manželstva a k spoločným deťom vníma ako nevyrovnaný, s tým, že manžel podľa nej

uprednostňuje deti z prvého manželstva. Postupom času strácala voči manželovi dôveru, strácala sa aj
vzájomná komunikácia. V auguste v roku 2019 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Pracuje ako
A. s príjmom od 1300 do 1500 eur mesačne (podľa výplatných pások v roku 2020 dosiahla priemerne
1762,41 eur). Pokiaľ ide o mimoriadne výdavky detí, tie sú u dcéry zvýšené o zubnú starostlivosť, u syna
o futbalový krúžok. Priznala že približne pred dvoma rokmi bola manželovi raz neverná.

4. Z výsluchu manžela navrhovateľky súd zistil, že za problém v manželstve vnímal nedostatok
komunikácie a uzavretosť manželky. Príčiny odchodu manželky zo spoločnej domácnosti nepovažoval
za vyjasnené a komunikované. Uviedol, že manželka jej kolegu ho kontaktovala s informáciou, že
manželka ho s jej manželom podvádza, s tým, že pomer mal trvať dva roky, čo mu mal potvrdiť aj dotyčný

muž. Neveru považoval za neakceptovateľnú. Pôvodne chcel manželke neveru odpustiť, napokon ale
rezignoval. Je spoločníkom spoločnosti T. v podiele 50 % (spoločnosť pôsobí v oblasti klimatizácií a
vzduchotechniky, v predchádzajúcich rokoch dosahovala zisk okolo 50.000 eur, resp. 70.000 až 200.000
eur, za rok 2020 predpokladal s ohľadom na pandemickú situáciu stratu, z daňového priznania vyplynul
zisk 27.262 eur) a v podiele 100 % je spoločníkom spoločnosti O.., ktorá nevykonáva činnosť. Zo zmluvy

so spoločnosťou T. má netto príjem okolo 516 eur mesačne. Výdavky na stravu má od 10 do 20 eur
denne, na oblečenie okolo 30 eur mesačne, súhrnné náklady na bývanie má okolo 200 eur. Vlastnej
firme prenajíma dom v N., príjem z toho má okolo 5000 btto. ročne.

5. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

6. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

7. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.8. Podľa § 24 ods. 1 až 5 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a

ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,

ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

9. Podľa § 62 ods. 1 až 6 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne

na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

10. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Výrokom I. súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol. Tak z písomných

vyjadrení účastníkov konania, ako aj z vykonaného dokazovania, predovšetkým s výsluchu
navrhovateľky a manžela navrhovateľky, mal súd za preukázané, že v manželstve došlo ku
kvalifikovanému rozvratu, ktorý odôvodňuje rozvod manželstva. Napriek tomu, že manžel navrhovateľky
pôvodne deklaroval, že má záujem na zachovaní manželstva, v čase rozhodovania mal súd za
preukázané, že manželstvo neplní svoje základné funkcie a žiaden z manželov nemá ani záujem na

zotrvaní v manželstve. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ani spolu nehospodária. Manželka
priznala, že z jej strany došlo raz k nevere voči manželovi. Manžel navrhovateľky považoval práve
neveru manželky za hlavnú príčinu rozvratu manželstva, pre ktorú nevidel priestor na ďalšie zachovanie
manželstva. Za týchto okolností súd uzavrel, že sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre rozvod
manželstva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a preto
manželstvo rozviedol.12. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rodičia sa zhodli na tom, že
deti budú na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky. K zhode dospeli taktiež
pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, kedy obaja rodičia navrhovali, aby výživné na maloletého

V. bolo otcovi určené vo výške 300 eur mesačne a na maloletú I. vo výške 200 eur mesačne. Súd
považoval takéto výživné za primerané, zodpovedajúce tak oprávneným potrebám maloletých detí, ako
aj možnostiam otca maloletých detí. Toto výživné zohľadňuje taktiež skutočnosť, že každý druhý týždeň
od štvrtku popoludnia do nedeľného večera bude starostlivosť o deti zabezpečovať otec, teda bude
uhrádzať aj ich potreby. Pokiaľ ide o samotné vyčíslenie nákladov na maloleté deti, (v prípade V. vo výške

638,10 eur mesačne a v prípade I. vo výške 641,29 eur mesačne), súd takúto výšku nemal v konaní za
preukázanú, nakoľko však v otázke výšky vyživovacej povinnosti otca bola v návrhoch rodičov zhoda,
súd nepovažoval za hospodárne ďalšie preukazovanie oprávnených potrieb maloletých detí, obzvlášť,
ak otec maloletých detí výslovne netrval na takomto doplnení dokazovanie. V prípade maloletých detí
neboli ani tvrdené až také mimoriadne výdavky, ktoré by odôvodňovali ich potreby v matkou vyčíslenej
výške (sama uvádzala zvýšené náklady na zubnú starostlivosť maloletej I., tetaniu u V., zle vyvinutú

klenbu nohy s potrebou špeciálnych topánok a vložiek), súd preto ich oprávnené potreby ustálil v rámci
bežných nákladov zodpovedajúcich ich veku, pričom v prípade maloletej I. vychádzal z výšky nákladov
v priemere nepresahujúcich sumu 400 až 450 eur mesačne, v prípade maloletého V. (v rámci záujmovej
činnosti je členom futbalového klubu FC Ružinov) nepresahujúcich sumu 500 eur mesačne. Súd mal
za preukázané, že obaja rodičia sú dostatočne kompetentní sa o deti zodpovedne postarať, a preto

nevidel prekážku na to, aby sa otec mohol stretávať s deťmi už od štvrtkového popoludnia, hoci to matka
namietala, pričom argumentovala potrebou prípravy detí na vyučovanie v piatok. Súd mal za to, že túto
prípravu a nachystanie detí do školy je otec schopný zvládnuť, navyše, aj z pohľadu detí považoval
súd účasť otca na tejto príprave do školy za prospešnú. Pokiaľ ide o miesto preberania o odovzdávania
maloletých detí, s ohľadom na vek detí považoval súd v súčasnosti za najvhodnejšie miesto ich bydliska,

ktorým bude miesto bydliska matky.

13. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na

zadržanie vodičského preukazu.Rozvedený manžel môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť orgánu
poverenému viesť matriky, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

V Bratislave 10.03.2021

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata
Miroslava Kopernická sudca