Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/239/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200317
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2218200317.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: JK Gabčíkovo, s. r. o.,
IČO: 35 844 761, so sídlom Gabčíkovo, Patašská 586, zastúpeného splnomocnencom: Mgr. Eva
Gulyášová - Advokátska kancelária, s. r. o., IČO: so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328,
proti žalovanému: H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, zastúpeného splnomocnenom: Advokátska

kancelária Mgr. Lukáš Szabó, s. r. o., IČO: 50 743 601, so sídlom Bratislava, Košická 56, o vypratanie
nehnuteľností, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/2/2018-18 zo dňa 9. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v znení: „žalovaný je
povinný zdržať sa užívania pozemkov vedených na LV č. XXXX v kat. úz. H., a to parcely registra
„C“ č. 1880/1 trvalé trávne porasty vo výmere 28.472 m2 a parcely registra „C“ č. 1883/1 orná
pôda vo výmere 175.650 m2, najmä zdržať sa vstupu na pozemky, zdržať sa ich obrábania s cieľom
zabezpečenia poľnohospodárskej výroby a brať z nich úžitky, do právoplatného skončenia sporu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s použitím § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326
ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1 veta prvá, 2 Civilného sporového poriadku.

3.Súdprvejinštancienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovel,keďznávrhuazjehopríloh
má za osvedčené, že v danom prípade je potrebné pomery bezodkladne upraviť. Žalobcom uplatňovaný
nárok nie je zjavne neopodstatnený a je tu preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keďže

žalovaný napriek výzvam žalobcu pokračuje v užívaní pozemkov bez toho, aby sa preukázal žalobcovi
právnym titulom oprávňujúcim ho k tomu.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 % s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového

poriadku. Argumentoval tým, že žalobca vo svojom návrhu zrejme zámerne neuviedol základnú
rozhodujúcu skutočnosť, že tak ako žalovaný užíval na základe Rozhodnutia Okresného úradu Dunajská
Streda - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 17.12.1996 vydaného
pod č. 96/60729/002/7 pozemky vo vlastníctve žalobcu, tak žalobca užíva
pozemky vo vlastníctve žalovaného bez právneho titulu, konkrétne pozemky (najmä EKN 413/101),
ktorých vlastníctvo je evidované na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda pre k.ú.

U. na O.. Žalobca opomenul uviesť skutočnosť, že žalovaný s ním osobne niekoľkokrát osobne rokoval
o odovzdaní a prevzatí pozemkov a v rámci tohto procesu žalobca navrhol žalovanému uzatvoreniedohody (zaslaný e-mailom dňa 17.10.2017), z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobca si je vedomý
užívania pozemkov vo vlastníctve žalovaného a aj skutočnosti, že výmera pozemkov, ktoré žalobca a
žalovaný doposiaľ „navzájom“ užívali v režime „náhradného užívania“ je ekvivalentná. K dohode však

v konečnom dôsledku nedošlo. Oveľa zásadnejším zásahom do práv žalovaného je však nariadenie
neodkladného opatrenia v takom rozsahu, že žalovaný na predmet sporu nemôže vstupovať. Cez
predmet sporu, konkrétne parcelu registra “C“ parc. č. 1880/1 k.ú. H. vedie jediná prístupová cesta
z pozemku parcely registra “E“ parc. č. 1878/1 k.ú. H. vo vlastníctve žalovaného na parcelu registra
“C“ parc. č. 1884/1 o výmere 64045 m2 vo vlastníctve žalovaného. Práve z dôvodu zabezpečenia

riadneho prístupu k obhospodarovanej pôde mali a doposiaľ majú význam rozhodnutia týkajúce sa
užívania tzv. náhradných pozemkov a zásahom do viac ako 20 rokov trvajúceho stavu zo strany súdu
dochádza k faktickému znemožneniu výkonu poľnohospodárskej činnosti žalovaným na pozemku v
jeho vlastníctve o výmere viac ako 6 ha. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa
súd prvej inštancie zrejme nechal zavádzať tvrdeniami žalobcu, ktoré sú nepravdivé a zjavne riadne
neposúdil žalobcom predložené listinné dôkazy, najmä však Rozhodnutie Okresného úradu Dunajská

Streda - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 17.12.1996 vydané pod
č. 96/60729/002/7 a odpoveď na poskytnutie písomného stanoviska zo dňa 23.09.2015, ktorú právnej
zástupkyni žalobcu zaslal Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor. Spochybňovanie
platnosti Rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva zo dňa 17.12.1996 vydaného pod č. 96/60729/002/7 v súvislosti s vyhlásením

konkurzu na majetok právneho nástupcu Štátneho majetku Gabčíkovo a snaha o aplikáciu ustanovenia
§42i zákona č. 330/1991 Zb., o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, na uvedený
právnyvzťahnieje vsúladesozákazomretroaktivityprávnychnoriematýmajsÚstavouSlovenskej
republiky. V danom prípade sa však Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor v liste zo

dňa 23.09.2015 len interpretuje zákonné normy retroaktívne, ale nakoľko existuje možnosť interpretovať
túto normu aj iným - nie retroaktívnym spôsobom, nepovažuje za protiústavnú samotnú normu, len
výklad Okresného úradu Dunajská Streda, ktorý sa však v tomto prípade stal podkladom napadnutého
rozhodnutia. Konkurz na majetok spoločnosti KOHUCSI spol. s.r.o. bol vyhlásený dňa 28.09.1998 a
ustanovenie § 42i zákona č. 330/1991 Zb. vstúpilo do platnosti až dňa 01.01.2008. Z uvedeného

dôvodu je právny záver o tom, že na základe normy platnej od 01.01.2008 zaniklo náhradné užívanie
predmetných pozemkov ku dňu 28.09.1998 absurdný. Orgánom, ktorý v zmysle zákona č. 504/2003
Z.z., v znení neskorších predpisov bude rozhodovať o tom, či k doterajšiemu náhradnému pozemku
vznikne alebo nevznikne podnájomný vzťah a tým s konečnou platnosťou rozhodovať o tom, kto je
oprávnený užívať jednotlivé poľnohospodárske pozemky je Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor.

Ingerencia súdu do užívacích vzťahov k poľnohospodárskym pozemkom je teda formálne možná, avšak
v záujme zachovania právnej istoty, rešpektovania zmyslu konaní podľa zákona č. 504/2003 Z. z. sa
však javí ako duplicitná a nadbytočná. Vo vzťahu k predmetným pozemkom podal Okresnému úradu
Dunajská Streda návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k časti
predmetu sporu, ktorý doposiaľ užíval. Pre odstránenie pochybností o podaní návrhu len vo vzťahu k

častipredmetusporužalovanýuvádza,žepozemkytakakosúšpecifikovanévžalobnomnávrhu,návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ako takom nikdy v uvedených výmerách neužíval (čo v zmysle
predložených dôkazov - najmä návrhu dohody o odovzdaní poľnohospodárskych pozemkov - nebolo
medzi žalobcom a žalovaným nikdy sporné.) Žalovaný z pozemkov vo vlastníctve žalobcu užíval len
časti určené v rozhodnutí Okresného úradu Dunajská Streda - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a

lesného hospodárstva zo dňa 17.12.1996 vydané pod č. 96/60729/002/7.

5. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril a uviedol, že napadnuté
uznesenie navrhuje potvrdiť. Žalovaným uvedené skutočnosti, že žalobca úmyselne zamlčal
rozhodujúce skutkové okolnosti najmä, že žalobca užíva pozemky vo vlastníctve žalovaného bez

právneho titulu a výmera týchto pozemkov sa rovná výmere pozemkov, vypratania ktorých sa
domáha žalobca, vôbec nesúvisia s posúdením podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Obrana
žalovaného by obstála výlučne v prípade, ak by žalovaný užíval pozemky na CKN parc. č. 1880/1 a CKN
parc. č. 1883/1 v kat. úz H. na základe zmluvy resp. dohody uzatvorenej so žalobcom, ktorou strany sa
dohodli na zámene užívania svojich pozemkov. Vypratanie pozemkov žalobcu nemôže byť podmienené

vydaním pozemkov pre žalovaného. Potvrdil, že obhospodaruje pozemky vo vlastníctve žalovaného
celkom o výmere cca. 1,95 ha, ktorých vydanie žiadal žalovaný prvýkrát až v priebehu mimosúdneho
rokovania strán, a ktoré je ochotný a pripravený odovzdať žalovanému. Otázka používania prístupovej
cesty žalovaným cez pozemky žalobcu nie je predmetom sporu, keď žalovaný v období od nariadenianeodkladného opatrenia má naďalej ako predtým, bezproblémový prístup na svoje pozemky, preto táto
otázka by nemala byť riešená súdnou cestou. Žalovaný tvrdí, že sporné pozemky vo vlastníctve žalobcu
je oprávnený obhospodarovať' na základe Rozhodnutia číslo 96/60729-0047 vydaného Okresným

úradom v Dunajskej Strede, ktorým bolo schválené podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.
urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa v
hospodárskom obvode poľnohospodárskeho podniku Štátny majetok Gabčíkovo, štátny podnik. Podľa
údajov uvedených na 4. strane rozhodnutia, G. H., adresa: H. je oprávnený užívať pozemky v kat. úz
H. na parc. č. 1878/2 o výmere 36.021 m2 a na parc. č. 1883/1 0 výmere 107.925 m2, pričom toto

rozhodnutie nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie oprávnenia žalovaného na užívanie sporných
pozemkov,nakoľkoneobsahujepresnéúdajeoprávnenýchosôb,tedažalovanéhoaCKNparc.č.1880/1
v ňom nie je uvedená. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový
a lesný odbor v liste zo dňa 23.09.2015 interpretoval zákonné normy retroaktívne, a preto nie je možné
akceptovať' jeho stanovisko o neplatnosti vlastného rozhodnutia. Štátny majetok Gabčíkovo, podnik,
IČO OO 191 299 bol dňa 27.06.1996 zrušený bez likvidácie a jeho majetok (okrem meliorácie) vrátane

všetkých práv a záväzkov bol dňa 01.07.1996 predaný spoločnosti KOHUCSI, spol. s r.o., IČO: 31 449
476. Štátny majetok Gabčíkovo, štátny podnik bol vymazaný z Obchodného registra dňom 08.07.1996.
Okresný úrad v Dunajskej Strede, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
rozhodnutie vydal až dňa 17.12.1996, po zániku Štátneho majetku Gabčíkovo, štátny podnik, preto
práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia sa vzťahovali na jeho právneho nástupcu, ktorým

je KOHUCSI, spol. s r.o., od 29.09.1997 existujúci pod obchodným menom GAZDA GABČIKOVO,
s.r.o., ktorý sa dostal do úpadku a Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K/160/98-15 zo dňa
28.09.1998 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. GAZDA GABČIKOVO, s.r.o. počnúc od roku 1999
nevyvíja žiadnu poľnohospodársku resp. inú hospodársku činnosť, nemá uzatvorené žiadne nájomné
zmluvy, nie je nájomcom žiadnych poľnohospodárskych pozemkov nemá žiadne záznamy v obchodnom

registri, v zbierke listín a ani v databáze finstat.sk. Zákonom č. 571/2007 Z. z. bol zrušený § 15 zákona č.
330/1991 Zb. a bola definitívne ukončená éra vyčlenenia náhradných pozemkov. V zmysle súvisiaceho
prechodného ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. v znení účinnom od 1.1.2008 do 30.4.2014
rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania
vlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť medzi inými aj dňom nadobudnutia právoplatnosti

uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa
vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu. Podľa § 12b zákona 504/2003 Z. z. v aktuálnom
znenímôževlastníkpozemku,ktorémubolvyčlenenýinýpozemokdobezplatnéhonáhradnéhoužívania
podať na okresný úrad návrh na začatie konania o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu
k doterajšiemu náhradnému pozemku v prospech tohto vlastníka v lehote do 28.2.2018. V priebehu

konania na prvom mieste je posúdenie tejto otázky, nakoľko vznik podnájomného vzťahu prichádza
do úvahy výlučne v prípade, ak rozhodnutie o vydaní náhradného pozemku je stále platné. V prípade,
ak poľnohospodársky podnik už nie je nájomcom pozemku, ktorý vydal ako náhradný pozemok, nie
je prípustné, aby k takémuto pozemku vznikol podnájomný vzťah Žalobca sporné pozemky nadobudol
do vlastníctva v roku 2004, kedy spoločnosť GAZDA GABČIKOVO, s.r.o. už nebola nájomcom

týchto pozemkov a ani neskôr. Žalobca ohľadne sporných pozemkoch nemá uzatvorenú žiadnu nájomnú
zmluvu a tieto obhospodaruje bezodplatne. Pozemky vo vlastníctve žalovaného, ktoré v roku 1998
boli v užívaní GAZDA GABČIKOVO, s.r.o. a za ktoré mu boli touto spoločnosťou vyčlenené náhradné
pozemky, najmenej od roku 1999 už nie sú v užívaní tejto spoločnosti, čo je ďalším dôkazom toto, že
medzičasom odpadol dôvod vyčlenenia náhradných pozemkov pre žalovaného a tým pádom aj titul

užívania sporných pozemkov. Ak pozemky žalovaného užíva cudzia osoba, je to už právny vzťah mimo
režimu náhradných pozemkov. Je pravdou, že na majetok spoločnosti GAZDA GABČIKOVO, s.r.o.
(skôr Štátny majetok Gabčíkovo, štátny podnik, KOHUCSI, spol. s r. o.) bol vyhlásený konkurz už dňa
28.09.1998, kým § 42i zákona č.330/1991 Zb. vstúpil do účinnosti až dňa 01.01.2008. Účelom zákona
č. 571/2007 Z. z., ktorým bol zrušený § 15 zákona 330/1991 Zb., bolo ukončenie procesu ďalšieho

vyčleňovania pozemkov vlastníkom do užívania a predchádzanie zneužívania tohto
zákonom daného práva, nakoľko postupy podľa tohto ustanovenia zasahovali do práv vlastníkov, na
pozemkoch ktorých sú vyčlenené pozemky do náhradného užívania, čo je dôvodom ich nespokojnosti.
Je zrejmé, že prechodné ustanovenie § 42i zákona 330/1991 Zb. treba vykladať' extenzívne, t.j. v
prípade,akuzneseniesúdu ozačatíkonkurznéhokonanianamajetokpoľnohospodárskehopodniku

nadobudlo účinnosť pred 01.012008, tak rozhodnutie na základe ktorého daný poľnohospodárky podnik
vyčlenil náhradné pozemky stráca platnosť' dňom 1.1.2008. Uplatneným uvedeného výkladu nedôjde
k znevýhodneniu, poškodeniu záujmov doterajšieho užívateľa náhradného pozemku, alebo prioritne sú
chránené záujmy vlastníka pozemku, ktorý z dôvodu ukončenia činnosti poľnohospodárskeho podnikuuž nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu, nemá nárok na zaplatenie nájomného a jeho pozemok je v
bezodplatnom užívaní cudzej osoby, Na druhej stane za daných okolností doterajší užívateľ náhradného
pozemku má právo disponovať' so svojimi vlastnými pozemkami a riešiť všetky súvisiace otázky s

aktuálnymužívateľom,ktorývšakužniejepôvodnýpoľnohospodárskypodnik.Vprípade,akrozhodnutie
s poukazom na § 42i zákona č. 330/1991 Zb., ku dňu 28.02.2018 už bolo neplatné, je irelevantná tá
skutočnosť, že žalovaný podal návrh podľa § 12b zákona 504/2003 Z. z. v aktuálnom znení, nakoľko v
tomto prípade vznik podnájomného vzťahu neprichádza do úvahy. Podanie návrhu podľa § 12b zákona
504/2003 Z. z. v aktuálnom znení nemôže byť prekážkou konania a posúdenie otázky platnosti

rozhodnutia v tomto konaní nie je vôbec nadbytočné.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z. z. § 34 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §

357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd

prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie.

8. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených

práv navrhovateľa a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže
neodkladné opatrenie nariadiť pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak
existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť

času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.

9. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal
starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení
nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení

sleduje legitímny cieľ.

10. Cieľom neodkladných opatrení aj v civilnom sporovom konaní je provizórna (dočasná) úprava
pomerov strán sporu s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie
je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, nepredikuje výsledok konania pred

súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať
so zreteľom na jeho zabezpečovaní charakter. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a
trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

11. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že
miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jejzamietnutia. Je treba však zdôrazniť, že dokazovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní.

12. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí tak nevyhnutne obsahovať okrem všeobecných
náležitostí žaloby (§ 132 CSP) aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§
326 CSP), a to opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Rovnako nevyhnutnou je aj ďalšia osobitná obsahová
náležitosť, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana.

13. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez
ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž
obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k

slobodným a autonómnym právnym subjektom (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček a
kol.).

14. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam

z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany strán sporu, ako i vyššieho súdu,
ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

15. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(porov. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s

ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

16. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2, § 236 CSP, podľa ktorých v odôvodnení rozsudku má

uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané
a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

17. O nepreskúmateľné rozhodnutie ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej (ako tomu bolo v danom prípade, vzhľadom na chýbajúcu argumentáciu osvedčenia
dôvodnosti meritórneho nároku ako aj osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov). Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú
význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa

vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak
je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov,
na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

18. Medzi základné práva strany patrí aj právo na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne relevantné skutočnosti, pričom riadne odôvodnenie je jednou z podmienok
preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia a jeho presvedčivosti vo vzťahu ku stranám sporu. Pokiaľ
strana má k dispozícii rozhodnutie, ktoré je formalistické, nekonkrétne všeobecné, odníma sa mu týmprávo uskutočniť patriace procesné práva, teda podať riadne kvalifikované odvolanie. Tento nedostatok
nemožno v danom prípade nahradiť v odvolacom konaní. Okresný súd náležitým spôsobom
nevyhodnotil tvrdenia žalobcu v návrhu (s poukazom na obsah príloh), v čom sú tieto správne, pričom

z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú konkrétne relevantné skutočnosti, ktoré majú
vplyv na rozhodnutie vo veci.

19. Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že svoje rozhodnutie odôvodnil len všeobecne, teoreticky
bez konkrétnych skutočností vo vzťahu k prejedávanému sporu, keď bez ďalšieho iba konštatoval, že

žalobcom uplatňovaný nárok nie je zjavne neopodstatnený a je tu preukázaná potreba bezodkladnej
úpravy pomerov, keďže žalovaný napriek výzvam žalobcu pokračuje v užívaní pozemkov bez toho, aby
sa preukázal žalobcovi právnym titulom oprávňujúcim ho k tomu. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postráda argumentačný základ k posúdeniu hodnoverného
osvedčenia nároku vo veci samej ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, ktoré

by mohol odvolací súd preskúmať, pričom samotná potreby bezodkladnej úpravy pomerov predstavuje
len jednu z osobitných obsahových náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Vzhľadom na to, že v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje odôvodnenie opodstatnenosti
uplatňovaného nároku vo veci samej, okresný súd vyhodnotí všetky podstatné argumenty žalobcu pre

posúdenie hodnoverného osvedčenia nároku vo veci samej, ktoré má význam pre časové limitovanie
trvania neodkladného opatrenia (do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej). A taktiež sa bude
zaoberať aj potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ktorú taktiež náležite odôvodní ako
aj rozsahom navrhovaných obmedzení vo vzťahu k žalovanému. Hoci skutočnosti aj v rámci návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť jednoznačne preukázané, nakoľko k tomu dôjde

v konaní vo veci samej, tým, že okresný súd bez ďalšieho (náležitého odôvodnenia) dospel k
záveru, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť nároku, zasiahol do
práv žalovaného. Odvolací súd dáva do pozornosti okresnému súdu, že medzi stranami sa jedná o
dlhodobejší vzťah a spornosť ohľadne užívania pozemkov trvá od roku 2013, pričom návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia (vrátane žaloby vo veci samej) bol žalobcom podaný dňa 23.1.2018, k čomu

sa však okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia opomenul vyjadriť a prijať záver.

21. S poukazom na uvedené potom treba uzavrieť, že súd prvej inštancie v konaní o návrhu nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane (žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno,

vzhľadom na jeho závažnosť a rozsah, napraviť v konaní pred odvolacím súdom. S poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho
súdu, predovšetkým posúdiť a uviesť argumentačný základ zdôvodňujúci vyhodnotenie hodnoverného
osvedčenia nároku vo veci samej, ako aj bezodkladnej úpravy pomerov a to už i s prihliadnutím na
odvolacie námietky žalovaného (aj vyjadrenia žalobcu).

23. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
do úvahy a stranám konania, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie

konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn.
II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods.1 CSP), keď nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej

inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

25. Odvolací súd prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).