Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309209406
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4309209406.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát JUDr. Martin
Máčaj, proti povinnej: I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. nad I., A. XXX/XX, o vymoženie 239,04 eura s

príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 29. júna 2018,
č. k. 11Er/578/2009-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej v časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za
neprípustnú a jej zastavenia p o t v r d z u j e .

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Zároveň súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol,
že exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 26. 05. 2009 sp. zn. SR 01925/09, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 08. 06. 2009 a vykonateľnosť dňa 11. 06. 2009. Z odôvodnenia rozhodcovského

rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 4730005 zo
dňa 06. 06. 2008, kde v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod 17. Rozhodcovská doložka
sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V
tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Dňa 18. 08. 2009 súd
prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom 5402 063181.
Rozhodnutie právne oprel o ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 243b,
§ 243h Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v

znení účinnom v čase začatia konania, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 12. 2007, § 52 ods.
1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r) a 5, § 54 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 879l Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov. Vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval ako spotrebiteľský právny vzťah,
na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, pretože zmluvu o úvere uzavrel

veriteľ - oprávnená v rámci podnikateľskej činnosti (podľa výpisu z Obchodného registra) s povinnou ako
dlžníkom. Dospel k názoru, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzavretá, nakoľkospôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky,
a to i napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka síce dáva zmluvným stranám na výber riešenie
sporov cestou rozhodcovského konania alebo príslušného súdu, avšak samotný výber je na účastníkovi

konania, ktorý začne konanie skôr, a teda v praxi dodávateľka, ktorá si na prejednanie sporu vyberie
konanie pred rozhodcovským súdom. Mal preukázané, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka
nebola spotrebiteľkou osobitne vyjednaná a spotrebiteľka mohla zmluvu iba ako celok prijať za účelom
poskytnutia finančných prostriedkov oprávnenou. Dodal, že rozhodcovská doložka núti spotrebiteľku
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi

dodávateľkou a spotrebiteľkou, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
a zákonné ustanovenia mal za to, že exekučný titul predložený oprávnenou je v rozpore so zákonom,
preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase
podania návrhu na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil skutočnosťou, že

súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, preto mu náhradu týchto
trov nepriznal.

2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Dôvodila, že súd prvej inštancie svojim

nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Namietala aj to,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365
ods. 1 písm. d) CSP, ako aj že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Tvrdila tiež, že došlo i k vade uvedenej v ust.

§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zvýraznila, že obe zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti nie je možné na Zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady 71/1986 Zb. o

Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Uviedla, že napadnutým uznesením súd
prvej inštancie priznal povinnej prakticky úplnú exekučnú imunitu. Zvýraznila, že uzavretá rozhodcovská
doložka je nevýhradná, uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. Povinná v čase uzavretia zmluvy nemala k jej obsahu žiadne výhrady. S
rozhodcovskou doložkou sa riadne oboznámila, jej ustanoveniam porozumela a túto skutočnosť na

znak súhlasu potvrdila vlastnoručným podpisom. Povinná zároveň vyhlásila, že bola pred uzavretím
zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojila svoj vlastnoručný podpis. Mala
za to, že preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
nepochybne obe zmluvné strany mali možnosť domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Zvýraznila, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale
ho iba obmedziť. Uviedla, že proti rozhodcovskému rozsudku je možné podať žalobu na súd v lehote
troch mesiacov od jeho doručenia. Aj v exekučnom konaní, kde titulom pre exekúciu je rozhodcovský
rozsudok je možné účinne sa proti nemu brániť, čo však povinná neurobila. Prezentovala presvedčenie,
že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať

teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

3. Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

4.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34zák.č.160/2016Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejaj

ako CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362
CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej, v časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za
neprípustnú a jej zastavenia, nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v zmysle § 379 a 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je

možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

8. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.
01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

9. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

10. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno

vykonať.Exekúciusúdmôžezastaviťajvtedy,aktovyplývazustanovenítohtoaleboosobitnéhozákona.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010, exekúciu súd zastaví na návrh
alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 243d ods. 2 zák. Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom
1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

14. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.15. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom
vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 03. 07. 2009 sa
oprávnená domáhala voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 239,04 eura s príslušenstvom. K

návrhu priložila exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej rozhodcovskej a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, vedený
pod sp. zn. SR 01925/09 zo dňa 26. 05. 2009. Dňa 18. 08. 2009 súd prvej inštancie súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Oprávnená na výzvu súdu prvej inštancie doručila Zmluvu o úvere č. 4730005 zo
dňa 06. 06. 2008 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Následne súd prvej inštancie

rozhodol napadnutým uznesením.

16. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver

poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č.
258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený

vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd preskúmaním
napadnutého rozhodnutia, spisového materiálu a tvrdení odvolateľky konštatuje, že okresný súd
preukázaný skutkový stav správne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací
súd poukazuje, a s ktorým sa stotožňuje.

17. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ani v jednej z
odvolateľkou namietaných okolností. Súd prvej inštancie správne považoval danú zmluvu uzatvorenú
medzi účastníkmi za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení OZ, pretože medzi účastníkmi ide o
spotrebiteľský právny vzťah. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
vo forme úveru. Veriteľka - dodávateľka je podnikateľka, pričom medzi predmety jej činnosti patrí

aj poskytovanie úverov, pri uzatváraní zmluvy teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a ako veriteľka zo zmluvy mala preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 17. v znení citovanom
vyššie, súd prvej inštancie správne právne posúdil ako neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 OZ
a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom

zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľky. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť,
že táto podmienka nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami v zmluve, ktorá je typizovanou zmluvou - uzatvára sa vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľka obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť či ovplyvniť,

resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka ponecháva spôsob riešenia
prípadného sporu výlučne na vôli dodávateľky, t. j. oprávnenej. Rozhodcovská doložka dojednaná
za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy, slúžiacej na ochranu
spotrebiteľa. Dodávateľka, ktorá fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch
zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľka nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu

zdrojom príjmov, preto je na mieste obava, do akej miere je potom takéto rozhodcovské konanie
objektívne. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ prvoinštančný súd správne právne posúdil
ako neprijateľnú, a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 OZ tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľky. Následkom tejto neplatnosti
je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútneneplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore
so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej vznikol
voči povinnej nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.

18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že je
povinnosťou súdu v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a
materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu a teda aj rozhodcovského rozsudku. Pritom nie
je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z. z., v spojení s § 159 CSP.

Ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov,
tedaštátneorgányniesúviazanéúčinkamirozhodcovskéhorozsudku,keďžerozhodcovskérozhodnutie
nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy,
resp.rozhodcovskejdoložky.Aksaokresnýsúdzaoberalotázkou,čivtomtokonaníboladanáprávomoc

rozhodcovskéhosúduvovecikonaťarozhodnúťzostranyokresnéhosúdusanejednalooposudzovanie
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

19. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a preto odvolací súd

napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď jej vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ale žiadne trovy odvolacieho konania jej

preukázateľne nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).