Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tov/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010115
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:8117010115.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Jozefa Janíka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. marca 2019
prejednal sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov v trestnej veci obžalovanej

R.. X. N.,

nar. XX.X.XXXX v N., trvale bytom N. - W., W. XXX/XXX, profesionálnej vojačky VÚ XXXX B.,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4Tv/1/2017 zo dňa 6. septembra 2018 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov podal na obvinenú R.. X. N. obžalobu č. Kv 25/15/7700 zo dňa
20.1.2017, doručenú Okresnému súdu Prešov dňa 23.1.2017, v ktorej jej kládol za vinu, že sa mala
dopustiť prečinu porušovania povinnosti dozornej služby podľa § 408 ods. 1 Tr. zák. na tom skutom
základe, že dňa 28.07.2015 na riadiacej veži letiska vrtuľníkového krídla generálplukovníka V. F. v B. -
I. O., O. č. XX, vojenského útvaru - VÚ XXXX, v čase od 13:12:16 hod. do 13:57:57 hod. ako vedúca

riadenia letovej prevádzky zo skupiny riadenia letov v zóne zodpovednosti veže (CTR - control area
zone), do ktorej bola určená rozkazom veliteľa VÚ XXXX na dni 27.7.2015 - 31.7.2015 čiastka 71 zo
dňa 27. júla 2015, nenadviazala rádiové spojenie s vrtuľníkom vrtuľníkového krídla Ozbrojených síl SR
typu Mi 17M, trupové označenie 0812 (v ďalšom vrtuľník) tak, ako bola povinná podľa čl. 70 ods. 2
vojenskéhopredpisuolietaníLet-1-1MinisterstvaobranySRzodňa12.júna2012,akoajpodľabodu7.1
písm. f) vykonávacej internej smernice na výkon služby na stanovišti TWR Prešov vydanej veliteľom VÚ

XXXX a platnej od 15.06.2015, v zmysle ktorých bola povinná mať neustály prehľad o vzdušnej situácii
v priestore jej zodpovednosti a nadviazať rádiové spojenie po 10 minútach od posledného spojenia s
vrtuľníkom, čiže v čase 13:22:16 hod., čo však nevykonala, pričom rádiové spojenie s vrtuľníkom sa
pokúsila nadviazať až po tom, čo v čase 13.57:57 hod. prijala hlásenie z riadenia letov zo Zvolena a z
Bratislavy o tom, že bol zachytený tzv. HEXA kód havarovaného vrtuľníka, teda po uplynutí 35 minút
a 41 sekúnd od času kedy bola povinná toto spojenie nadviazať a po tomto neúspešnom spojení s

vrtuľníkom následne v čase 13:58:17 hod. požiadala o prieskum terénu cvičný vrtuľník Schweizer a
až v čase o 14.02:29 hod. vyhlásila pohotovosť, čím došlo k oneskorenému
vyhláseniu obdobia neistoty, obdobia pohotovosti a obdobia tiesne v rozpore s bodom 5.2.1 písm. a),
písm. b), písm. c) 5. hlavy predpisu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR L11 o
letových prevádzkových službách zo dňa 16.11.2012 a v dôsledku nesplnenia týchto povinností vedúcej
riadenia letovej prevádzky došlo k oneskorenému zisteniu havárie vrtuľníka a oneskorenému vyslaniu

záchranných zložiek a k prijatiu príslušných opatrení pri havárii vrtuľníka.Uznesenímsúduprvéhostupňabolorozhodnutétak,žesatrestnéstíhaniepreskutokuvedenývovyššie
uvedenej obžalobe podľa § 281 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. zastavuje, pretože
tak tomu ustanovuje medzinárodná zmluva.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne prokurátor sťažnosť písomne odôvodnil.
Prokurátor tu najmä uviedol, že súd prvého stupňa pre svoje rozhodnutie o zastavení trestného
stíhania mohol aplikovať len kritérium, ktoré sa týka druhu a stupňa závažnosti sankcie (tzv. tretie

Engelovské kritérium - rozhodnutie Európskemu súdu pre ľudské práva z roku 1976 Engel proti
Holandsku). Uplatňovanie tohto kritéria vo vzťahu k disciplinárnym konaniam, ktorým podlieha len určitá
špecifická skupina osôb (vojaci), je podľa názoru prokurátora v ostatnej judikatúre Európskeho súdu pre
ľudské práva problematické. Prokurátor síce pripustil, že v súvislosti s aplikáciou čl. 4 Protokolu č. 7
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má význam povaha daného skutku vždy, ak tento napĺňa
znaky trestného činu. Tento článok sa však nevzťahuje na všetky menej závažné skutky kvalifikované

vnútroštátnym právom ako disciplinárny delikt, pričom Európsky súd pre ľudské práva spravidla za trest
neradí ani disciplinárne sankcie. V tejto súvislosti prokurátor poukázal tiež na rozhodnutie Európskeho
súdupreľudsképrávaotom,žekumuláciastíhaníadaňovýchatrestnýchsankciíneporušujezásadu„ne
bis in idem“ zakotvenú v čl. 4 Protokolu č. 7 vyššie uvedeného Dohovoru, ak tieto majú dostatočne úzku
materiálnu a časovú súvislosť. Prokurátor k tomu vyslovil právny názor, že o to viac by to malo platiť vo

vzťahu trestného konania a disciplinárneho konania, ktoré je určené len vo vzťahu k špecifickej skupine
osôb. Ak mal súd pochybnosti o porušení zásady „ne bis in idem“ v predmetnej veci, mal postupovať
podľa § 283 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 241 ods. 3 Tr. por. o prerušení trestného stíhania a požiadať
Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného opatrenia za účelom zabezpečiť jednotný výklad
práva Európskej únie pri jeho aplikácii súdmi členských štátov. Prokurátor ďalej v sťažnosti uviedol,

že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil ani ustanovenie § 142 ods. 5 zák. č.
281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, podľa ktorého ak bolo disciplinárne opatrenie
uložené skôr, ako súd rozhodol o tom istom skutku, disciplinárne opatrenie sa zruší právoplatným
rozhodnutím v trestnom konaní. Podľa názoru prokurátora sa okamihom právoplatnosti rozhodnutia
v trestnom konaní priamo zo zákona zruší skôr uložené disciplinárne opatrenie, teda nemôže vôbec

dôjsť za tejto situácie k porušeniu zásady „ne bis in idem“. Ak by aj súd prvého stupňa považoval toto
ustanovenie za odporujúce medzinárodnej zmluve, konkrétne čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 Dohovoru bol
povinný postupovať podľa § 283 ods. 5 Tr. por. o prerušení trestného stíhania a podaní návrhu na
začatie konania pred Ústavným súdom. Ak takto súd prvého stupňa nepostupoval, sám posúdil toho
ustanovenie zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ako odporujúce medzinárodnej zmluve

bez vydania relevantného nálezu. Prokurátor navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť podľa §
194 ods. 1 písm. b) Tr. por. a uložiť tomuto súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol, pretože vo veci
nejde o porušenie princípu „ne bis in idem“. Alternatívne prokurátor navrhol po zrušení uznesenia súdu
prvého stupňa postupovať v zmysle § 283 ods. 1 Tr. por. a s poukazom na § 241 ods. 3 Tr. por. prerušiť
trestné stíhanie a požiadať Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného rozhodnutia podľa článku

267 ZFEÚ, ktoré súvisí s trestným konaním proti obžalovanej, a to či článok 50 Charty s ohľadom na
článok 4 Protokolu č. 7 k EDĽP má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave aj s
poukázaním na § 142 ods. 5 č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v trestnom stíhaní príslušníka ozbrojených síl, ktorému bolo za rovnaký
skutok uložené disciplinárne opatrenie a alternatívne aj podať návrh na začatie konania pred Ústavným

súdom, ak by sa sťažnostný súd domnieval, že vnútroštátny právny poriadok (§ 142 ods. 5 zák. č.
281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
odporuje medzinárodnej zmluve. (Prokurátor k sťažnosti pripojil rozsudok Súdneho dvora z 20. marca
2018 č. C-524/15-CURIA - Dokumenty).

K sťažnosti prokurátora sa podrobne písomne vyjadrila aj obžalovaná prostredníctvom svojej
obhajkyne. Obhajkyňa najmä uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v súlade so Stanoviskom
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - Tpj 57/2017 zo dňa 16. apríla 2018
uverejneného pod č. 26/2018. Prokurátorom uvádzané ustanovenie § 142 ods. 5 zák. č. 281/2015
Z. z. nie je rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste. K prokurátorom uvádzaným rozhodnutiam

medzinárodných súdov, obhajkyňa najmä uviedla, že tieto sa týkajú daňových deliktov. Obhajkyňa
navrhla sťažnosť prokurátora zamietnuť ako nedôvodnú.Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

K jednotlivým vytýkaným chybám, resp. k dôvodom sťažnosti prokurátora, uvádza senát nadriadeného
súdu nasledovné. Úvodom je potrebné predovšetkým uviesť, že prokurátor vo svojej sťažnosti
nenamietal, že by medzi skutkom uvedeným v obžalobe a skutkom uvedeným v Disciplinárnom rozkaze
Veliteľa letky RLP, VÚ XXXX B., č. PO-X/X-XX-X-XXXX zo dňa 25.1.2016, právoplatného dňa 5.2.2016

(č. l. 1040-1041) o uložení disciplinárneho opatrenia nebola totožnosť. Rovnakého názoru je aj senát
nadriadeného súdu. Za tejto situácie bol potom správny procesný postup súdu prvého stupňa, pokiaľ
sa zaoberal prípustnosťou trestného stíhania obžalovanej aj podľa § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. tak,
aby trestným stíhaním a eventuálnym odsudzujúcim rozhodnutím nedošlo k porušeniu všeobecnej
uznávanej zásady „nie dvakrát o tom istom“ (ne bis in idem).

Senát nadriadeného súdu sa stotožnil s procesným postupom súdu prvého stupňa, pokiaľ tento
nepostupoval (ani o tom neuvažoval) podľa § 283 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 241 ods. 1 Tr.
por. o prerušení trestného stíhania a požiadaní Súdneho dvora Európskej únie o vydanie predbežného
rozhodnutia. Právny poriadok Slovenskej republiky, ustálená súdna prax v trestným veciach aj v
zhode s vyššie citovaným Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uznávajú a rešpektujú zásadu „nie dvakrát o tom istom“, a to aj vo vzťahu k súbehu disciplinárneho
konania a trestného konania a z toho vyplývajúcich sankcií (disciplinárne opatrenie, trest uložený
súdom). Preto sa senát nadriadeného súdu nestotožnil s potrebou požiadania Súdneho dvora Európskej
únie o vydanie predbežného opatrenia.

Taktiež nebolo potrebné začať konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky podľa § 283 ods.
5 Tr. por., pokiaľ ide o súlad ustanovenia § 142 ods. 5 zák. č. 281/2015 Z. z. s medzinárodnou
zmluvou. Predmetné ustanovenie je práve v súlade s medzinárodnou zmluvou, pretože jeho schválené
a v Zbierke zákonov uverejnené znenie (nie znenie uvedené v sťažnosti prokurátora) práve dôsledne
dbá, aby nemohlo dôjsť k porušeniu zásady „nie dvakrát o tom istom“. Z uvedeného ustanovenia bez

akýchkoľvek pochybností vyplýva, že skoršie odsúdenie súdom za ten istý skutok, je prekážkou na
uloženie disciplinárneho opatrenia. Z tohto ustanovenia - vety za bodkočiarkou však rovnako vyplýva,
že ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, je prekážkou odsúdenia súdom a musí byť predtým
zrušené.

Z predmetného ustanovenia vyššie citovaného zákona (ani iných tam uvedených) ani z Trestného
poriadku pritom nevyplýva, že by k zrušeniu disciplinárneho opatrenia dochádzalo právoplatnosťou
odsudzujúceho rozsudku súdu, ako to v sťažnosti uviedol prokurátor. Právoplatný odsudzujúci rozsudok
takéto účinky nemá.

Ak teda prokurátor podal obžalobu na súd pre skutok, pre ktorý bola trestne stíhaná osoba už postihnutá
v disciplinárnom konaní disciplinárnym opatrením a toto disciplinárne opatrenie nebolo predtým zrušené,
súd prvého stupňa nepochybil, keď podľa § 281 ods. 1 Tr. por. z dôvodu podľa § 9 ods. 1 pís. g) Tr. por.
trestné stíhanie pre jeho neprípustnosť v dôsledku dodržania zásady „nie dvakrát o tom istom“ zastavil.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.