Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205160
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2517205160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. U. W.,
nar. XX.XX.XXXX, H. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, obaja zastúpení opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov: X. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
L. XX/XX, U., zastúpená Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou, SNP 10, Hlohovec a T.
W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, U., zastúpený JUDr. Milošom Papcunom, advokátom,
Vajanského 5270/1A, Piešťany, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca
maloletých proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 22. apríla 2020, č.k. 13P/208/2017-339,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného a nedoplatku na
zročnomvýživnom mení tak,žeotecjepovinnýzaobdobieod01.12.2017do31.08.2019prispievaťna
výživu maloletého T. U. sumou 230 eur mesačne a maloletého H. sumou 200 eur mesačne a následne s
účinnosťou od 01.09.2019 na maloletého T. U. sumou 150 eur mesačne a maloletého H. sumou 130 eur
mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky. Nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 01.12.2017 do 30.04.2020 na maloletého T. U. v sume 3.580 eur a maloletého H. vo

výške 2.790 eur sa povoľuje otcovi uhradiť v splátkach po 100 eur mesačne na maloletého T. U. a 80 eur
mesačne na maloletého H. spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletého T. U. a maloletého H. do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok. Otcovi maloletých určil povinnosť prispievať na výživné pre maloletého T. U. sumou 230 eur

mesačne a maloletého H. sumou 200 eur mesačne s účinnosť od 01.12.2017. Zároveň určil nedoplatok
na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2017 do 30.04.2020 pre maloletého T. U. v sume 4.220
eur a maloletého H. v sume 3.350 eur, ktoré sumy povolil otcovi splácať do rúk matky popri bežnom
výživnom v mesačných splátkach po 120 eur na maloletého T. U. a 100 eur na maloletého H. až do
úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia. Zároveň súd uviedol, že súčasťou rozsudku je dohoda rodičov ohľadom styku otca s maloletými
deťmi tak, že je oprávnený sa s deťmi stretávať v každom párnom týždni v mesiaci v čase od piatku

18.00 hod. do nasledujúcej nedele 16.00 hod. s tým, že deti si vyzdvihne v mieste bydliska detí a matke
v stanovenom čase deti v mieste bydliska detí odovzdá. Matka je povinná maloleté deti na stretnutie
s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v mieste bydliska detí. Otec sa zaviazal s maloletým T. U.
vykonať i prípravu na školské vyučovania na nasledujúce dni. O trovách konania rozhodol tak, že otýchto rozhodne samostatným uznesením. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka maloletých sa
návrhom podaným na súd prvej inštancie domáhala zverenia maloletých detí T. U. a H. do jej osobnej
starostlivosti s tým, že by deti zastupovala, spravovala ich majetok a žiadala určiť otcovi výživné na

maloletého T. U. 250 eur a maloletého H. 200 eur s tým, že styk žiadala neupravovať. Otec maloletých
súhlasil s ich zverením do starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok, výživné navrhol stanoviť sumou 200 eur a 150 eur mesačne a tiež navrhol
styk neupravovať. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej
domácnosti od júla 2017. Matka je slobodná, býva s rodičmi a s deťmi v rodinnom dome vo vlastníctve

jej rodičov, pričom otec je na starobnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 385,80 eur a matka pracuje
s priemerným mesačným netto zárobkom 680 eur. Na stravu rodičom a bývanie prispieva mesačne
sumou 200 eur. Deťom platí poistky 15,66 eur mesačne na každé dieťa. Matka maloletých pracuje ako
referentka s čistým priemerným mesačným zárobkom 824 eur, poberá rodinné prídavky 48,68 eur na
dve deti. Má vo vlastníctve len osobné motorové vozidlo zn. Ford Fiesta, r.v. 2008. Dlhy nemá žiadne.
Od decembra 2017 otec maloletých prispel na ich výživu sumou 2.450 eur na každé dieťa. Matka iné

vyživovacie povinnosti nemá. Maloletý T. U. má 9 rokov, od 01.09.2019 navštevuje 3. ročník základnej
školy. Navštevuje ŠJ, kde matka uhrádza sumu 30 eur mesačne, za ŠKD uhrádzala 8,50 eur mesačne
za prvé dva ročníky, v súčasnosti uhrádza 10 eur mesačne, ZRPŠ 15 eur ročne. Maloletý navštevuje
krúžok plávania, kde mesačne platí 50 eur, tiež chodí na sústredenia raz ročne, kde sa uhrádza poplatok
45 eur, chodí na preteky, platí sa ročný poplatok z dôvodu, že sa môže zúčastňovať pretekov 10 eur,

popri tom za jedny preteky sa uhrádza 14 eur, dáva sa trénerke na obedy 3,50 eur, takže matka má
zvýšené výdavky so zakupovaním oblečenia na plávanie, pričom z plaveckého kurzu chodí ďalej na
výlety ako kondičnú prípravu, s čím sú tiež zvýšené výdavky. Zaplatila mu plavecký tábor 90 eur, zakúpila
počítač do školy za 430 eur v novembri 2019, lebo na ňom robia projekty. Maloletý zdravotné problémy
vážneho charakteru nemá. Výdavky na odôvodnené potreby maloletého T. U. tak predstavujú cca

350 eur mesačne (bývanie, strava, drogéria, oblečenie, obuv, škola, krúžok). Maloletý H. má 6
rokov, od 09/2017 navštevoval a stále navštevuje materskú školu, kde sa platí 50 eur mesačne. Od
09/2019 navštevuje angličtinu, kde platí 16 eur mesačne, tenisový krúžok 5 eur mesačne, krúžok Lego
20 eur ročne. V septembri 2019 mu kúpila zošity za 11 eur na rok. Platí mu úrazové poistenie 2 eurá
mesačne. Maloletý nemá vážne zdravotné problémy, má nábeh na astmu, berie sirup v hodnote 4 eurá

a vydrží mu 3 mesiace. Výdavky na maloletého H. predstavujú sumu cca 300 eur mesačne (bývanie,
strava, drogéria, oblečenie, obuv, výdavky do MŠ, výdavky na krúžky, lieky). Otec je slobodný,
žil a pracoval v Anglicku do septembra 2019, býval v byte, ktorý mal vo svojom osobnom vlastníctve,
uhrádzal za náklady na bývanie vrátane internetu cca 310 libier. Od septembra 2019 po návrate na
Slovensko doposiaľ býva u rodičov v rodinnom dome, v ich osobnom vlastníctve. Rodičom prispieva

na bývanie a stravu 200 eur mesačne. Rodičia poberajú starobné dôchodky. Pracoval v Anglicku ako
strojný mechanik, robot, operátor, s priemerným čistým mesačným zárobkom cca 1.500-1.600 libier.
Pracovný pomer skončil z dôvodu, že zamestnávateľ sa presťahoval o 100 km ďalej, na vlastnú žiadosť,
nakoľko sa už chystal na Slovensko za deťmi. Od 04/2019 do 09/2019, kedy sa vrátil na Slovensko,
nepoberal žiadne dávky, dostal v práci odstupné cca 3.000 libier, z toho žil. Od 09/2019 do 02/2020 bol

nezamestnaný, bez príjmu, nemal nárok a na sociálne dávky, keďže matka detí nezaplatila prídavky,
ktoré poberala 2 mesiace naviac na deti, keď bola ešte v Anglicku. Nechceli ho preto zaevidovať na
úrade práce. Prácu si však hľadal, ale nikto ho nechcel na čierno zamestnať. Papiere zohnal v decembri
2019 a následne od februára 2020 do marca 2020 bol riadne zamestnaný ako vodič s priemerným
netto zárobkom 660 eur, pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. V deň pojednávania na súde

prvej inštancie otec uviedol, že dostane pracovnú zmluvu a nastupuje v noci do práce ako šofér na
rozvoz pekárenských výrobkov v Pekárni J. s nástupným platom 750 eur brutto. Byt v Anglicku si kúpili
ešte s matkou detí v roku 2013, bol na jeho meno, čiže on je vlastník, tento byt prenajíma za 550
libier mesačne, z toho spláca 403 libier mesačne hypotéku bytovému fondu a ďalšie výdavky na byt 112
libier, takže mu z prenájmu zostane asi 35 libier mesačne. Má vo vlastníctve záhradu na Slovensku,

vlastní osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 206, r.v. 1993. Má pôžičku 1.000 libier, ktorú si požičal od
rodičov, zatiaľ ju nespláca a 3.300 eur si požičal od sestry na zakúpenie záhrady, túto pôžičku spláca
po 100 eur mesačne. Od decembra 2017 doposiaľ prispel na výživu každého syna sumou 2.450 eur,
príležitostne im zakupoval oblečenie, topánky, toto však dostali deti darom. Iné vyživovacie povinnosti
nemá. Opatrovník doporučil schváliť rodičovskú dohodu čo sa týka styku otca s deťmi, zveriť maloleté

deti do starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok a čo
sa týka výšky výživného doporučili vyhovieť návrhu matky. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa
§ 25, § 36 ods. 1, § 62, § 75 zákona o rodine a § 232 ods. 4 CSP. V danom prípade zo zhodných
výpovedí rodičov vyplynulo, že títo nežijú v spoločnej domácnosti od 07/2017, starostlivosť o maloletédeti zabezpečuje matka. Súd preto maloleté deti T. U. a H. zveril do osobnej starostlivosti matky v
zmysle jej návrhu, za súhlasu otca, ako i opatrovníka, nakoľko v jej starostlivosti o deti neboli zistené
žiadne nedostatky, s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, keď

ani jeden z nich nebol pozbavený ani obmedzený rodičovských práv a nepreukázal dôvodnosť, prečo
by mal deti sám zastupovať, či spravovať ich majetok. Pokiaľ sa týka určenia výživného, tak súdom
bolo zistené, že otec počas predmetného obdobia pracoval v Anglicku ako strojný mechanik, operátor do
06.04.2019 s priemerným mesačným zárobkom vo výške cca 1.700 libier, t.j. cca 2.000 eur mesačne.
Pracovný pomer ukončil z dôvodu, že zamestnávateľ sa presťahoval, čo však súdu nezdokladoval, a

to na svoju žiadosť, nakoľko sa už chystal na Slovensko za deťmi. Vyššie uvedené dôvody skončenia
pracovného pomeru v Anglicku súd posúdil ako vzdanie sa zamestnania, zárobku bez dôležitého
dôvodu, a preto aj na základe uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 zákona o rodine vychádzal pri
určení výšky výživného z príjmu otca, ktorý by tento i naďalej mohol dosahovať, keby bol zamestnaný
u zamestnávateľa v Anglicku, teda cca 2.000 eur mesačne. Súd zdôraznil, že otec detí žil viac rokov v
Anglicku, kde spolu s matkou detí zakúpil byt ešte v roku 2013, ktorý má otec stále vo vlastníctve a

napriek tomu, že matka s deťmi odišla z Anglicka v júli 2017, rozhodol sa otec vrátiť na Slovensko až
po približne 2 rokoch. Otec napriek tomu, že ukončil pracovný pomer výpoveďou z jeho strany
k 06.04.2019, vrátil sa na územie SR až k septembru 2019, pričom za toto obdobie v Anglicku
nepoberal žiadne dávky, dostal v práci odstupné cca do 3.000 libier, z čoho žil. Od septembra 2019
do februára 2020 bol nezamestnaný, bez príjmu, potom sa riadne zamestnal ako vodič s priemerným

mesačným zárobkom 660 eur, pracovný pomer však skončil v skúšobnej dobe. Ďalej bol zamestnaný v
Pekárni J. ako šofér na rozvoz pekárenských výrobkov, kde mal dosahovať nástupný plat 750 eur brutto.
Vlastní záhradu v k.ú. U., byt v Anglicku, ktorý je v jeho vlastníctve, prenajíma za 550 libier mesačne, z
ktorej sumy spláca hypotéku za tento byt 403 libier bytovému fondu a ďalšie výdavky na byt spolu 112
libier, takže mu z prenájmu zostane 35 libier mesačne. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Peugeot, r.v.

1993. Býva u rodičov, ktorým prispieva 200 eur mesačne. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené
potreby detí,akoajnamožnosti,schopnostiamajetkovépomeryobochrodičov. Prvoradoupovinnosťou
rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, keď rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich potrieb. Právom každého dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Ani v

prípade, ak by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu
maloletých detí v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, táto skutočnosť samotná, otca nezbavuje
platenia výživného, keď podľa zásady uvedenej v § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd určil otcovi detí vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti výživné k T. U. sumou 230 eur a k synovi H. 200 eur mesačne a to

s účinnosťou od 01.12.2017 v zmysle návrhu matky. Za obdobie od 01.12.2017 do 30.04.2020 otec
prispel na výživu každého syna sumou 2.450 eur. Na výživnom mu vznikol nedoplatok za obdobie od
01.12.2017 do 30.04.2020 a to u maloletého T. U. 4.220 eur (230 eur x 29 mesiacov mínus 2.450 eur,
ktoré otec uhradil), u maloletého H. vo výške 3.350 eur (200 eur x 29 mesiacov mínus 2.450 eur, ktoré
otecuhradil),pričomuvedenénedoplatkypovolilsúdotcoviuhradiťvmesačnýchsplátkachpo120eurna

maloletého T. U. a 100 eur mesačne na maloletého H. spolu s bežným výživným. Pokiaľ sa týka úpravy
styku, tak rodičia v priebehu konania uzatvorili dohodu. Ak rodičia uzavrú dohodu, stane sa súčasťou
rozhodnutia, táto nevyžaduje schválenie súdu. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust.
§ 57, § 58 CMP v spojení s § 218 ods. 1 CSP tak, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným
uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a nedoplatku na zročnom
výživnom podal odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že rozsudok súdu je nesprávny, súd nesprávne
zistil skutočný stav po návrate otca z Anglicka v pomere k určenej výške výživného. Súd výšku určeného
výživného odôvodnil otcovi mesačným pracovným zárobkom v Anglicku k 06.04.2019. Jeho dobrovoľné

skončenie u zamestnávateľa v Anglicku vyhodnotil ako vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu.
Toto tvrdenie považuje otec za veľmi odvážne a nepraktické. Pracovať v Anglicku neznamená pracovať
v krajinách, resp. v mestách susediacich v blízkosti hraníc so Slovenskom. Otec sa cíti ponížený týmto
rozhodnutím a určenou výškou výživného. Nespochybňuje mesačné životné náklady vyčíslené matkou
na deti, aj keby mohol o nich polemizovať, pretože sa blížia hlavne u maloletého T. U. mesačným

nákladom na vysokoškolského študenta v Bratislave ubytovaného na priemernom vysokoškolskom
internáte so stravovaním. Otec sa na návrat na Slovensko pripravoval dlhodobo. Práca v Anglicku
nemôže byť stotožňovaná s direktívnou povinnosťou otca natrvalo pracovať v tejto krajine. Ak zákon
o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností,schopností, dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné, nie je možné, aby v danom prípade
otec bol nútený stráviť svoj život v Anglicku len za účelom, aby zarobil napr. 2.000 eur mesačne a deti
pritom videl priemerne dvakrát za pol roka, teda na minimum obmedzil svoj vplyv pri výchove, zbavil

sa kontaktu s nimi. Osud otca je teda naplnený v tom, že štát mu nevytvoril primerané podmienky na
zárobok. Nadpriemerný zárobok dosahoval svojím úsilím počas 7 odpracovaných rokov v Anglicku a
jeho návrat motivovaný prioritne deťmi, bol súdom vyhodnotený ako vzdanie sa výhodného zamestnania
bez toho, aby mu bol tento záver v rozhodnutí náležite vysvetlený a odôvodnený. Otec pracuje v
spoločnosti CROMATOP s.r.o. ako vodič, skladník, s priemerným zárobkom 700 eur brutto mesačne.

Jeho pracovný pomer v Pekárni J. bol ukončený dohodou k 05.05.2020. Napadnuté výživné otec nie
je schopný uhrádzať pri jeho zárobkových možnostiach na Slovensku. Jeho príspevok na výživné pre
maloletého T. U. by mal predstavovať 150 eur mesačne a pre syna T. 130 eur mesačne. K odvolaniu
doložil pracovnú zmluvu zo spoločnosťou CROMATOP s.r.o., Hôrka nad Váhom, z ktorej vyplýva
mzda 700 eur brutto na mesiac pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase. Tiež doložil skončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa Pekáreň J. s.r.o..

3. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súdom určené výživné je v záujme
maloletých detí, preto odporúčajú rozsudok potvrdiť.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že maloletý T. U. má 9 rokov, od 01.09.2019

navštevuje tretí ročník základnej školy. Maloletý H. má 6 rokov, navštevuje materskú školu, okrem už
uvedených krúžkov tenisový krúžok za ktorý uhrádza 5 eur mesačne pričom aktuálne mu zaplatila za
oblečenie na tenis 45 eur a bude zakupovať tenisovú raketu za 34 eur. Súd pri rozhodovaní správne
prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery
oboch rodičov. Keď otec uvádzal, že spláca hypotéku 403 libier v Anglicku, 3.300 eur si požičal od sestry

na zakúpenie záhrady, čo spláca po 100 eur mesačne, za telefón si uhrádza 10 eur, internet, TV 20 eur
mesačne, tu správne súd poukázal na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom. Cieľom § 62 ods. 5 zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej
zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim
spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Súd určil otcovi detí vyživovaciu povinnosť v sumách 230

eur a 200 eur mesačne, matka má za to, že správne ustálil a dospel k záveru, že bolo aj v možnostiach
a schopnostiach otca detí prispievať na výživu detí týmito sumami, pričom rozhodnutie je v súlade so
zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenie ústneho odvolacieho pojednávania,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti určenia
výživného otcovi vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13P/208/2017 je úprava
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťomT.U.W.,nar.XX.XX.XXXXaH.W.,nar.XX.XX.XXXX.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým určil otcovi prispievať na výživu maloletého T. U. sumou 230 eur mesačne a maloletého
H. sumou 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2017 a určenie nedoplatku na zročnom výživnom za
obdobie od 01.12.2017 do 30.04.2020 pre maloletého T. U. vo výške 4.220 eur a maloletého H. vo výške
3.350 eur, ktoré nedoplatky súd povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach popri bežnom výživnom
u maloletého T. U. po 120 eur a u maloletého H. po 100 eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

8.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajceléhoobsahuspisovéhomateriáludospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď pri určení výšky výživného

aplikoval ust. § 75 ods. 1, veta druhá zákona o rodine, v dôsledku čoho potom aj nesprávne určil výšku
výživného.9. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že maloletý T. U. od 1. septembra 2019 navštevoval
tretí ročník základnej školy. Okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, školu, zdravotný stav, má
matka výdavky v zvýšenej výške spojené s krúžkom plávania. Maloletý H. navštevoval materskú školu,

matka uviedla opäť bežné výdavky na stravu, oblečenie, zdravotný stav, ktoré sú zvýšené v dôsledku
navštevovania krúžku tenisu. Matka s deťmi býva u svojich rodičov, ktorým mesačne uhrádza 200
eur na bývanie a stravu, iné vyživovacie povinnosti nemá, je riadne zamestnaná s priemerným čistým
mesačným príjmom 800 eur, poberá rodinné prídavky na dve deti 48,68 eur. Otec maloletých takisto
býva u svojich rodičov, ktorým tiež uhrádza 200 eur mesačne, iné vyživovacie povinnosti nemá. Do

06.04.2019 pracoval a žil v Anglicku, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 2.000 eur. Po
návrate na Slovensko v septembri 2019 bol do februára 2020 nezamestnaný. Následne sa zamestnal
ako vodič s čistým mesačným príjmom 660 eur. Tento pracovný pomer sa skončil počas skúšobnej
doby. Následne sa zamestnal v Pekárni J. ako vodič, kde dosiahol príjem 750 eur brutto mesačne,
tento pracovný pomer bol takisto skončený počas skúšobnej doby. V súčasnosti od 06.05.2020 je otec
zamestnaný v spoločnosti CROMATOP s.r.o. s dohodnutou mzdou 700 eur brutto mesačne. Otec je

vlastníkom bytu v Anglicku, ktorý v súčasnosti prenajíma za 550 libier mesačne. Z tejto sumy sa spláca
hypotéka na byt 403 libier + mesačné výdavky 112 libier, takže otcovi zostane z nájmu suma 35 libier
mesačne. Otec je vlastníkom záhrady, ktorú kúpil na Slovensku za 3.300 eur, ktorú sumu si požičal od
svojej sestry, ktorej ju v súčasnosti spláca po 100 eur mesačne.

10. Pracovný pomer v Anglicku otec maloletých detí skončil na vlastnú žiadosť. V apríli 2019 a v
septembri 2019 sa vrátil z Anglicka na Slovensko. Súd prvej inštancie skončenie pracovného pomeru
vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu v súlade s § 75 ods. 1
zákona o rodine. Odvolací súd tento záver nepovažoval za správny. Má za to, že nie je možné rodiča
nútiť žiť a pracovať v zahraničí len za účelom dosiahnutia vyššieho zárobku, pokiaľ jeho deti, s ktorými

sa chce stretávať a podieľať sa na výchove, nežijú v tejto krajine. Otec tak, ako má povinnosť platiť
výživné, má právo stretávať sa so svojimi deťmi, čo v prípade, ak by žil v Anglicku a deti na Slovensku, by
nebolo možné. Nie je preto možné považovať skončenie pracovného pomeru a návrat zo zahraničia na
Slovensko, kde žijú deti, za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Na druhej strane tiež je zrejmé, že
otec nemôže ako strojný mechanik, ktorú prácu vykonával v Anglicku, dosiahnuť zárobok na Slovensku

vo výške 2.000 eur.

11. Vzhľadom k uvedenému tak odvolací súd mal za to, že súdom určené výživné v sume 230 a
200 eur je správne určené len za obdobie, pokiaľ bol otec maloletých v Anglicku a to aj v čase,
keď tam už nepracoval, keďže po skončení pracovného pomeru dostal odstupné. Preto odvolací súd

ponechal výživné určené súdom prvej inštancie v sume 230 a 200 eur len za obdobie od 01.12.2017
do 31.08.2019. Následne za obdobie od 01.09.2019 považoval odvolací súd za dôvodné určiť výživné
v nižšom rozsahu, keď otec bol po návrate na Slovensko dobrovoľne nezamestnaný (neevidovaný na
úrade práce), vystriedal tri zamestnania, v ktorých zárobok bol približne rovnaký a to cca 700 až 750 eur
brutto. Z takto zistených zárobkových možností povinného rodiča a odôvodnených potrieb maloletých

detí, odvolací súd považoval otcom maloletých detí navrhnuté výživné 150 eur na maloletého T. U. a
130 eur na maloletého H. za primerané.

12. Vzhľadom k tomu, že otec maloletých detí za obdobie od 01.07.2017 do 30.04.2020 uhradil na výživu
každého sumu 2.450 eur, vznikol mu na výživnom nedoplatok a to u maloletého T. U. v sume 3.580

eur (21 mesiacov x 230 + 8 mesiacov x 150 eur - 2.450 eur) a u maloletého H. v sume 2.790 eur (21
mesiacov x 200 eur + 8 mesiacov x 130 eur - 2.450 eur). Vzhľadom na zistené zárobkové a majetkové
pomery otca maloletých a výšku nedoplatku povolil súd otcovi v súlade s § 232 ods. 4 CSP nedoplatok
uhradiť v splátkach a to u maloletého T. U. po 100 eur mesačne a maloletého H. po 80 eur mesačne
spolu s bežným výživným tak, aby uvedený nedoplatok bol uhradený do troch rokov s tým, že omeškanie

so splnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti určenia výživného a určenia nedoplatku na zročnom výživnom podľa § 388
CSP zmenil a vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14.Onárokunanáhradutrovtohto(prvoinštančnéhoiodvolacieho)konaniarozhodolodvolacísúdpodľa
§ 396 ods. 2 CSP za použitia ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).