Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/197/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610217422
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6610217422.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávnenej: Y. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XX, XXX XX F. Y., O. K., zast.: Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
so sídlom Špitálska 8, P. O. BOX 57, 914 99 Bratislava, proti povinnému: A.. Y. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX, XXX XX O. F., vedenej pod sp. zn. EX 439/2010 súdnym exekútorom JUDr. Stanislava
Kolesárová, so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Ul. Prof. Sáru č. 5, o vymoženie sumy

77 209 Kč a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.
13Er/1080/2010-84 zo dňa 07.02.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Er/1080/2010-84 zo dňa 07.02.2013 z r u š u j
e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej v texte ako „okresný súd“ alebo „exekučný

súd“) exekúciu vykonávanú súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou v časti o vymoženie
68 974 Kč vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že mu dňa
07.10.2011 bolo doručené podanie povinného označené ako „Námietky voči exekúcii Ex 439/2010“.
Súd toto podanie posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vzniesol námietku
premlčania z dôvodu, že doba na vymoženie zameškaného výživného už uplynula. Súd v odôvodnení
rozhodnutia zosumarizoval platby, ktoré povinný podľa jeho tvrdenia uhradil na podklade exekučných

titulov (príslušných rozsudkov o určení výživného). S poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka
(§ 100 ods. 1 a § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka) súd konštatoval, že opakujúce sa plnenia sa
pri výživnom premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Ak však ich zročnosť nastala pred
právoplatnosťou rozhodnutia alebo pred uznaním práva, ktorým boli oprávnenému prisúdené alebo voči
nemu písomne uznané, platí pre ne desaťročná premlčacia doba.

V danom prípade bola vyživovacia povinnosť povinného (otca) k oprávnenej (dcére) určená rozsudkom
Okresného súdu v Karlových Varoch zo dňa 30.05.1996, č.k. 17P/262/1991-113, ktorý sa stal
právoplatným dňa 13.06.1998 (ďalej aj „prvý rozsudok o výške výživného“) a ktorým bola povinnému
určená povinnosť platiť výživné mesačne v sume 900 Kč za obdobie od 01.01.1994 do 01.07.1995 a
ďalejod01.07.1995vovýške1200Kč,vždydo15.dňavmesiacivopred.RozsudkomOkresnéhosúduv
Karlových Varoch zo dňa 25.11.2004, č.k. 17P 262/91-510 (ďalej aj „druhý rozsudok o výške výživného“)

bola vyživovacia povinnosť otca (povinného) k dcére (oprávnenej) od 01.11.2002 do 30.11.2003 zrušená
aod01.12.2003bolotecpovinnýplatiťvýživnévsume300Kčmesačne.Vsúvislostistýmitorozsudkami
okresný súd uviedol, že na základe vznesenej námietky premlčania povinným dospel k záveru, že dané
plnenia, t.j. výživné, sú premlčané vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, nakoľko ich zročnosť
nastala až po právoplatnosti rozhodnutia.

Súd ďalej dospel k záveru, že opakujúce sa plnenie, t.j. výživné, ktoré bolo určené rozsudkom
Obvodného úradu pre Prahu 2 zo dňa 25.02.2009, č.k. 16 P 52/2007-716. (ďalej aj „tretí rozsudok ovýške výživného“), ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 28.05.2010 v spojení s rozsudkom
MestskéhosúduvPrahezodňa17.03.2010,č.k.39Co288/2009-777,aktorýmbolapovinnémuuložená
povinnosť platiť výživné zvýšené na sumu 800 Kč mesačne s účinnosťou od 01.09.2006 a znížené

na sumu 500 Kč od 15.07.2008 do 31.08.2008 a uhradiť dlh na výživnom vo výške 8 235 Kč, nie je
premlčané, nakoľko zročnosť výživného nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, a preto v danom
prípade platí desaťročná premlčacia lehota. Súd uviedol, že potom v časti premlčaného výživného
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti, kde výživné nie je premlčané,
súd exekúciu nezastavil, nakoľko nemal preukázané, či už zo strany povinného, oprávneného alebo

súdneho exekútora, že predmetné platby, na ktoré povinný poukázal, boli použité na úhradu výživného
v sume 8 235 Kč.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie oprávnená (zastúpená Centrom pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže), odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením
veci (§ 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Odvolateľka uviedla, že na základe rozsudku Okresného súdu v

Karlových Varoch zo dňa 25.11.2004, č.k. 17P 262/91-510, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.05.2005,
bola povinnému určená vyživovacia povinnosť mesačne v sume 300 Kč vždy do každého 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.12.2003. S poukazom na § 110 Občianskeho zákonníka
odvolateľka ďalej uviedla, že má za to, že jednotlivé plnenia výživného vo výške 300 Kč boli zročné v
každom jednotlivom mesiaci po uplynutí 15. dňa daného mesiaca od 01.12.2003. Keďže právoplatnosť

rozhodnutia nastala dňa 09.02.2005, na jednotlivé plnenia zročné do uvedeného dátumu sa vzťahuje
desaťročná premlčacia lehota, nakoľko ich zročnosť nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec

vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa§110ods.1prvávetaObčianskehozákonníka,akboloprávopriznanéprávoplatnýmrozhodnutím

súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch;
ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ
ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po

uznaní.

Podľa § 77 ods. 1 prvá veta a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, právo na výživné sa nepremlčuje. Práva na jednotlivé opakujúce
sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 50 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Podľa § 58 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie je vedené za účelom vymoženia dlžného
výživného v sume 77 209 Kč za obdobie od 01.01.1994 do 31.08.2008. Exekučné konanie vo veci začalo

08.11.2010 (dňom doručenia návrhu oprávnenej súdnej exekútorke). Dňa 07.10.2011 súdna exekútorka
postúpila súdu námietky povinného proti exekúcii. Podľa skutočností vyplývajúcich zo spisu povinný
podal proti upovedomeniu o začatí exekúcie v zákonnej štrnásťdňovej lehote námietky. Tieto námietky
súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie.Vo všeobecnosti platí, že právo na výživné sa nepremlčuje. Nárok na výživné vzniká zo zákona, avšak v
exekučnom konaní možno vymáhať len právo judikované (priznané zákonom akceptovateľným titulom).

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii. Ich účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone.

Odvolací súdu po preštudovaní rozhodnutia okresného súdu konštatuje, že dôvody, ktorými okresný
súd odôvodnil zastavenie exekúcie, nevytvárajú presvedčivý základ pre takéto rozhodnutie; navyše

neposkytujú ani dostatočne zrozumiteľné vysvetlenie prijatých záverov.

V súvislosti s výživným priznaným prvým a druhým rozsudkom o výške výživného okresný súd uviedol,
že súd na základe vznesenej námietky premlčania dospel k záveru, že dané plnenia, t.j. výživné, sú
premlčané vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ich zročnosť nastala až po právoplatnosti rozhodnutia. Takýto záver však nie je súladný so

skutočným stavom veci, nakoľko týmito rozsudkami bolo priznané aj výživné už zročné (splatné). Prvým
rozsudkomovýživnomsúdurčildlžnévýživnézadobuod01.01.1994do31.05.1996vovýške14900Kč.

Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil na zjednodušenú aplikáciu právnej úpravy
premlčania na daný skutkový stav a prijal záver o potrebe zastaviť exekúciu v časti 68 974 Kč. Je

dôvodnésadomnievať,žekuvedenejsumesaokresnýsúddopracovaltak,žeodcelkovejsumy,ktoráje
predmetom vymáhania v exekučnom konaní (77 209 Kč) súd odčítal sumu 8 235 Kč, ktorá bola ako dlžné
výživné judikovaná tretím rozsudkom o výživnom. V tejto súvislosti však odvolací súd upozorňuje na
skutočnosť, že rozsudok Obvodného úradu pre Prahu 2 zo dňa 25.02.2009, č.k. 16 P 52/2007-716 (tretí
rozsudok o výške výživného), bol zmenený rozsudkom Mestského súdu v Prahe zo dňa 17.03.2010, č.k.

39 Co 288/2009-777, tak, že výška dlhu na výživnom predstavuje 7 950 Kč (nie 8 235 Kč).

O zastavení exekúcie v časti vymáhanej sumy súd rozhodol s konštatovaním, že nemal preukázané,
či už zo strany povinného, oprávneného alebo súdneho exekútora, že predmetné platby, ktoré povinný
poukázal, boli použité na úhradu dlžného výživného v sume 8 235 Kč. Súd však mal k dispozícii

rozpis platieb ktorých úhradu namietal povinný, ako aj rozpis platieb ktorých úhradu uznala povinná.
Možno preto uviesť, že súd rozhodol bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci, t.j. bez toho,
aby ustálil, na základe predložených dôkazov, aká suma výživného mala byť podľa predložených
rozsudkov o výživnom uhradená a uhradenie akej sumy zdokladoval povinný, resp. uznala oprávnená,
a to všetko pri rešpektovaní zásad, ktoré platia pre započítavanie splátok výživného. Až po započítaní

jednotlivých splátok výživného (či už na dlžné alebo bežné výživné) spolu so zohľadnením otázky
premlčaniajednotlivýchsplátokvýživného,možnodospieťkzáveru,vakejčastijeprebiehajúcaexekúcia
neprípustná.
Súčasťou práva na súdnu ochranu je o.i. právo na riadne, presvedčivé a náležité zdôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157

ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo
pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym
obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom
konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami

sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva účastníka na jednej strane
a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite argumentovať
proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto
rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je zaťažené odvolaním
namietanými vadami ako aj inými vadami majúcimi za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia (nepreskúmateľnosťou rozhodnutia) ako aj nesprávnym
právnym posúdením veci a nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci.

Odvolací súd na podklade uvedených skutočností odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
exekučnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne posúdi otázku, v akom rozsahu je exekúcia
neprípustná, teda v akom rozsahu má byť zastavená.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.