Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011364
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114011364.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného C. I., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/90/2014 zo dňa 27.10.2016,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.09.2017 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného C. I., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/90/2014 zo dňa 27.10.2016 bol obžalovaný C. I. uznaný
zavinnéhozprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.a)Trestnéhozákona
na tom skutkovom základe,

že

v období od 30.01.2014 do 19:45 hod. dňa 08.02.2014 v meste J. ako aj na iných bližšie nezistených
miestach, bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k.: 0T/9/2014-126 zo
dňa 19.01.2014, právoplatným dňa 19.01.2014, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho

prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona z časti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, a to napriek tomu, že výzva na
nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 19.01.2014, kam mal nastúpiť do 10 dní od jej
doručenia, mu bola dňa 19.01.2014 riadne doručená.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa 212 ods. 3, § 37 písm. h), písm. m), § 38

ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 a § 41 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16
(šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava č. k.: 0T/23/2014-53 zo dňa 11.02.2014, právoplatný dňa 11.02.2014
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 126-128.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný sa tohto trestného činu dopustil v
priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne,
ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, s poukazom na to, že obžalovaný bol riadne poučený o následkoch nenastúpenia do výkonu
trestu, pričom nástup výkonu trestu chcel uskutočniť ako sám uviedol, až keď bude mať peniaze.

Z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2016 mal okresný súd preukázané, že
do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpil, nakoľko nemal peniaze a čakal na to, že mu matka

nejaké peniaze dá, keď jej príde dôchodok. Vo výkone trestu bol už viackrát, ale bolo to prvýkrát,
čo trest nenastúpil. Nastúpil až po zadržaní políciou dňa 08.02.2014, keď bol zadržaný pri krádeži.
Počas obdobia, kým nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody sa zdržiaval po hoteloch, ubytovanie
v hoteloch uhrádzal krádežami. Nemal úmysel vôbec nenastúpiť do výkonu trestu.

Z výsluchu svedkyne W. I., matky obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2016 mal okresný

súd preukázané, že obžalovaný ju navštívil a pýtal si od nej peniaze, pretože musí nastúpiť do výkonu
trestu. Nakoľko žiadne doma nemala, pretože jej dôchodok chodí na účet, povedala mu, že mu peniaze
dá, keď bude mať. Aj do väzenia mu posielala peniaze, keď mala. Uviedla, že obžalovaný si už viackrát
od nej pýtal peniaze pred nástupom do výkonu trestu.

Okresný súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania bolo bez pochybností preukázané, že
skutok sa stal, tak ako je uvedené v obžalobe a tento skutok spáchal obžalovaný.

Pokiaľ ide právnu kvalifikáciu, podľa názoru okresného súdu skutok vykazuje všetky znaky prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V danom prípade

bol skutok spáchaný obžalovaným tak, že tento bez vážneho dôvodu, napriek riadne doručenej výzve
na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 19.01.2014, v stanovej lehote, do 10 dní odo
dňa doručenia výzvy, do výkonu trestu odňatia slobody v stanovenom čase nenastúpil a zdržiaval sa v
meste Trnava, ako aj na iných bližšie nezistených miestach.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol okresný súd najmä na spôsob spáchania činu
obžalovaného, na následok tohto činu, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/23/2014 okresný súd zistil, že obžalovaný

bol trestným rozkazom č.k.: 0T/23/2014-53 zo dňa 11.02.2014, právoplatným dňa 11.02.2014 uznaný
vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona
za skutok, ktorý spáchal dňa 08.02.2014, za čo mu bol Okresným súdom Trnava uložený podľa § 212
ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
8 mesiacov na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia, pričom z tohto pripojeného spisu okresný súd zistil, že skoršie odsúdenie nie je takej
povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z tohto dôvodu potom okresný súd ukladal
podľa § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného
trestu na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Okresný súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Naopak zistil u obžalovaného dve
priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac
trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený,
čo vyplýva z odpisu z registra trestov obžalovaného.

Okresný súd postupom podľa § 38 ods. 4 a § 38 ods. 8 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestu
odňatia slobody zo 6 mesiacov na 16 mesiacov a trest ukladal v rozpätí od 16 mesiacov do 36 mesiacov.
Okresný súd pri takto upravenej trestnej sadzbe uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 16
mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol

pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.Proti tomuto rozsudku zákonom stanovej lehote ( č. l. 132 spisu) podal odvolanie obžalovaný, ktoré do
rozhodnutia odvolacieho súdu aj bližšie písomne odôvodnil aj prostredníctvom svojej obhajkyne (č. l.
134 spisu).

V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom prvostupňového súdu najmä
vo výroku o treste, ktorý je neprimerane prísny a to s prihliadnutím na to, že je pravdou, že výzvu na
nástup do výkonu trestu prevzal, avšak nemal úmysel nenastúpiť samotný výkon trestu. Vyskytli sa u
neho sťažené podmienky v rodine, ktoré ho viedli k tomu, že nenastúpil do výkonu trestu. Poukázal

na to, že prvostupňový súd mu nepriznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného
zákona, keď v rámci výsluchu konanom na okresnom súdu dňa 28.04.2014 sa ku skutku dobrovoľne
priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňového súdu, alternatívne, aby rozhodol vo veci sám a uložil mu
miernejší trest.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil :

- prokurátor okresnej prokuratúry podal dňa 02.07.2014 obžalobu na C. I. pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

- okresný súd rozhodol Trestným rozkazom zo dňa 4.10.2016, č. k. 3T/90/2014-44, proti ktorému podal
riadne a včas odpor obvinený.

- okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie: výsluchom obžalovaného,

svedkyne W. I. (matky obžalovaného), prednesmi prokurátora, obhajkyne ako aj oboznámením
spisového materiálu.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Okresný súd, v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
rovnako tak rozviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä
ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou

obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona.Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na

neho poukazuje.

K výroku o vine:

Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný jeho samotnou výpoveďou, kedy sa k žalovanej trestnej
činnosti čiastočne priznal, ale aj výpoveďou svedkyne W. I., (matky obžalovaného).

Dôležitým usvedčujúcim dôkazom je aj výzva na nastúpenie do výkonu trestu zo dňa 19.01.2014 (č. l.
16), ktorú prevzal a vlastnoručne podpísal. Z predmetnej výzvy odvolací súd zistil, že obžalovaný bol
riadne poučený o tom, že do 10 dní od prevzatia výzvy je povinný nastúpiť do výkonu trestu a zároveň

bol poučený o následkoch nenastúpenia do výkonu trestu. V poučení vo výzve na nastúpenie do výkonu
trestu odňatia slobody v bode I. je vyslovene uvedené: „ V prípade, že v stanovenej lehote nenastúpite
výkonutrestuodňatiaslobody,hrozíVámtrestnýpostihpreprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona“.

Odvolací súd teda neuveril tvrdeniu obžalovanému, že nemal v úmysle nenastúpiť do výkonu trestu.

Pokiaľ ide o úmysel obžalovaného spáchať prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, odvolací
súd hodnotí ako priamy podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého trestný čin je spáchaný
úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem

chránený týmto zákonom, s poukazom na to, že obžalovaný bol riadne poučený o následkoch
nenastúpenia výkonu trestu, pričom nástup výkonu trestu chcel uskutočniť ako sám uviedol, až keď
bude mať peniaze. Záver o tom, že obžalovaný úmyselne nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
stanovenej lehote bez vážneho dôvodu možno vyvodiť bez pochýb, pretože vedel, že má nastúpiť výkon
trestu, aj napriek tomu tak neučinil.

K výroku o treste:

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti

potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné
dokazovanie, vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie
spravodlivého trestu.

Rovnakovdôvodochrozsudkudostatočnevyhodnotil,nazákladeakýchmyšlienkovýchpostupovdospel

k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval priťažujúcu okolnosť
v súlade s § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchanie viac trestných činov) a § 37 písm. m) Trestného
zákona (už bol za trestný čin odsúdený). Správne vyhodnotil aj neexistenciu poľahčujúcej okolnosti,
ktorej sa obžalovaný domáhal aj v odôvodnení odvolania proti napadnutému rozsudku.

Odvolací súd uvádza, že na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že
obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, možno prihliadnuť len
vtedy, ak obžalovaný priznal a úprimne oľutoval všetky stíhané trestné činy, za ktoré sa mu ukladá trest.

Okresný súd správne a v súlade so zákonom nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa §

36 písm. l) Trestného zákona. Odvolací súd nezistil ani len formálny prejav ľútosti obžalovaného nad
jeho protiprávnym konaním. V zápisnici o výsluchu obvineného (č. l. 12 vyšetrovacieho spisu) je síce
uvedené, že ľutuje spáchanie skutku, avšak podľa názoru odvolacieho súdu nestačí len formálny prejav
ľútosti, ale vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k vlastnému trestnému
činu. Naviac odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 2 odsek 19 Trestného poriadku (tzv. zásada

bezprostrednosti), kedy pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak
zákon neustanovuje inak. Tento prejav formálnej ľútosti obžalovaný učinil v prípravnom konaní nie v
konaní pred súdom, na ktorý prvostupňový súd nemal ani len prihliadať. Obžalovaný mal možnosť nahlavnom pojednávaní učiniť jedno z vyhlásení v zmysle § 257 Trestného poriadku, z ktorého by bolo
zrejmé jeho úprimná ľútosť nad spáchanými skutkami, prípadne kedykoľvek v priebehu konania vyjadriť
úprimnú ľútosť nad spáchanými skutkami, čo však neučinil.

Správne potom vyhodnotil prvostupňový súd pomer poľahčujúcich priťažujúcich okolností, kedy
prevyšovali priťažujúce okolnosti (pri absencií poľahčujúcich okolností) a v zmysle ustanovenia § 38
odsek 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody zo 6 mesiacov na 16 mesiacov
a ukladal podľa § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest, podľa zásad na uloženie

úhrnného trestu, za trestný čin z nich najprísnejšie trestný (prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/,
ods. 3 písm. b/ Trestného zákona) a ukladal trest v rozpätí od 16 mesiacov do 36 mesiacov.

Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov (teda na úplne spodnej
hranici trestnej sadzby). Žiada sa len dodať odvolaciemu súdu, že vzhľadom na osobu obžalovaného,
ktorý bol 13 krát súdne trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť a aj počas doby nenastúpenia

do výkonu trestu sa dopúšťal trestnej činnosti sa javí uložený trest mierny, avšak, vzhľadom na absenciu
odvolania prokurátora, odvolací súd nemal možnosť sprísniť uložený trest prvostupňovým súdom.

Okresný súd nepochybil postupom, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu
odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia, nakoľko obžalovaný bol pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (čo je zrejmé z odpisu registra trestov obžalovaného).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.