Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. január 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216265
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714216265.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810
00 Bratislava, IČO: 17 321 123, právne zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému v rade 1/: Y. V., nar. X.XX.XXXX,
bytom A. D. X, S. P. XX X Z., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štátny občan
Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, v rade 2/: Z. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A.

D. X, S. P. XX X Z., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štátna občianka Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, v rade 3/: H.. S. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q., T..
V.. R.. Z. XX, XXX XX Q., štátny občan Slovenskej republiky, v rade 4/: H.. J. Č., rod. V., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX Ž., T.. R. XX, štátna občianka Slovenskej republiky, v konaní o určenie neexistencie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia proti žalovaným
v rade 1/ a v rade 2/, takto

r o z h o d o l :

Súd ukladá žalovaným v rade 1/ a 2/, aby nenakladali s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v
katastrálnom území B., obec B., okres Q., zapísanými na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Martin, a to:
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
116 m2,

- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
16 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
28 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
1261 m2,

- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 97 m2,
- stavba, súp. č. XXXX, postavená na parcele reg. „C“ č. XXX,
v rozsahu, aby sa zdržali zriadenia záložného práva k ním a ich zaťaženia inými právami tretích osôb.

V časti návrhu, v ktorej žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/, aby nenakladali s
predmetnými nehnuteľnosťami tak, aby sa zdržali prevodu týchto nehnuteľnosti, sa návrh zamieta.

O trovách predbežného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom vo veci samej domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území Vrútky, obec Vrútky, okres Martin, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Martin, a to:
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere

116 m2,- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
16 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere

28 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
1261 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 97 m2,
- stavba, súp. č. XXXX, postavená na parcele reg. „C“ č. XXX,

nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného užívania v prospech H.. S. Č.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V..R.. Z. XX, XXX XX Q. a H.. J. Č., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XX,
XXX XX Ž., ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Martin dňa 10.11.2014 pod č. B. XXXX/XX.

V odôvodnení uviedol, že právomoc slovenského súdu je daná podľa prvej vety článku 22 odst. 1
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a

obchodných veciach. Miestna príslušnosť Okresného súdu Martin je určená podľa § 88 ods. 1 písm.
h) OSP.
Žalobca uviedol, že dňa 3.8.2012 uzavrel ako veriteľ so spoločnosťou PB Power Trade, a.s., Za
plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555 ako dlžníkom zmluvu o financovaní č. XXX XXX XXXX
(ďalej len „zmluva o úvere“). Obsah zmluvy o úvere bol modifikovaný dodatkom č. 1 zo dňa 21.12.2012,

dodatkom č. 2 zo dňa 9.7.2013, dodatkom č. 3 zo dňa 20.12.2013 a dodatkom č. 4 zo dňa 23.6.2014,
na základe ktorých boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 4.700.000,- Eur.
Pohľadávka bola zabezpečená záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam č. XXX XXX XXXX zo dňa 3.8.2012, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území Vrútky, obec Vrútky, okres Martin, zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným

úradom Martin, a to:
pozemky:
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX výmera 116 m2
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX výmera 16 m2
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX výmera 28 m2

zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX výmera 1261 m2
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX výmera 97 m2
stavba:
administratívna budova súp. č. XXXX postavená na parc. reg. „C“ č. XXX

Nehnuteľnosti sa nachádzajú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/. Termín
konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 20.9.2014. Dlžník poskytnutý úver nevrátil žalobcovi
riadne a včas, v dôsledku čoho pristúpil žalobca k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
nehnuteľností. Poznámka o začatí výkonu záložného práva bola v časti „B“ LV č. 4214 zapísaná dňa
8.10.2014 pod č. P 645/14.

Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 22.10.2014, sp. zn. 4K/25/2014 (zverejnené v OV č. 204/14
dňa 28.10.2014) bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz.

Žalovaní v rade 1/ a 2/, evidentne motivovaní hroziacim postihom zo strany žalobcu, v snahe sťažiť a
znemožniť legitímne uspokojenie úverovej pohľadávky žalobcu v rámci výkonu záložného práva, zriadili

bezprostredne po termíne konečnej splatnosti úveru vecné bremeno k nehnuteľnostiam, spočívajúce
v práve doživotného užívania v prospech žalovaných v 3. a 4. rade. Vklad vecného bremena bol
Okresným úradom Q. (katastrálny odbor) povolený dňa 8.11.2014 pod č. B. XXXX/XX. Žalovaný v 1.
rade ako povinný a žalovaná v 4. rade ako oprávnená z vecného bremena boli v čase zriadenia vecného
bremena členmi predstavenstva dlžníka. Z toho dôvodu mali nepochybne vedomosť o nepriaznivej

finančnej situácii dlžníka, jeho platobnej neschopnosti a nemožnosti splácať svoje peňažné záväzky voči
žalobcovi.
Podľa žalobcu mimoriadne zarážajúcou je aj skutočnosť, že vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného užívania žalovanými v rade 3/ a 4/ ako fyzickými osobami bolo zriadené k nehnuteľnostiam,
ktoré primárne slúžia na podnikateľskú činnosť, nie na trvalé bývanie. Zriadenie vecného bremena

takéhoto charakteru k administratívnej budove a zastavaným pozemkom je vysoko neštandardné a
zjavne účelové. Takýto právny úkon je vo flagrantnom rozpore s dobrými mravmi. Možno legitímne
konštatovať, že jediným účelom zriadenia identifikovaného vecného bremena bolo znemožniť žalobcovi
uspokojenie jeho úverovej pohľadávky. Prezentovaný postup žalovaných v 1. a 2. rade s prihliadnutímna okolnosti daného prípadu hraničí až s trestným činom poškodzovania veriteľa [§ 239 ods. 1 písm. b)
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov].
Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby v rozsahu dispozičného

oprávnenia, ktoré tvorí obsah jeho vlastníckeho práva. Žalobca zdôraznil, že k zriadeniu vecného
bremena došlo bezprostredne po zlyhaní úveru a rozhodnutí žalobcu začať vymáhať pohľadávku
prostredníctvom výkonu záložného práva. V danom prípade je predmetom vecného bremena doživotné
užívanie nehnuteľností, čo bude nepochybne odrádzať potenciálnych záujemcov v procese núteného
speňaženia zálohu a v konečnom dôsledku nepriaznivo ovplyvní výsledný výťažok zo speňaženia

nehnuteľností.
Ak má splniť uhradzovacia funkcia záložného práva svoj účel, musí mať záložný veriteľ istotu, že
zo speňaženia zálohu bude dosiahnutý výťažok, ktorý bolo možné legitímne očakávať pri zriadení
záložného práva. Z uvedeného dôvodu ustanovenia § 151i ods. 1 OZ ukladá záložcovi, aby sa
zdržal všetkých úkonov, v dôsledku ktorých by sa záloh zhoršil na ujmu záložného veriteľa. Je pritom
nepochybné, že na ujmu záložného veriteľa sa záloh znehodnotí nielen faktickým konaním záložcu

(napr. poškodením budovy), ale aj v dôsledku právnych úkonov, týkajúcich sa zálohu. Bezvýznamnou
nie je ani skutočnosť, že po dobu trvania vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného
užívania nehnuteľností nemôže vlastník, ktorého vecné bremeno obmedzuje, prenechať nehnuteľnosti
do užívania tretej osobe na základe nájomnej zmluvy (Y. XX/XXXX). Takéto obmedzenie definitívne
spôsobí znížený záujem o predmetné nehnuteľností, najmä ak ide o nehnuteľnosti, ktoré slúžia

na podnikateľskú činnosť.
Uzavretím záložnej zmluvy vznikla žalovaným v rade 1/ a 2/ zákonná povinnosť zdržať sa všetkého,
čím by došlo k znehodnoteniu predmetu záložného práva ( § 151 i. ods. OZ). Žalovaný v 1. a 2.
rade túto povinnosť nielenže flagrantne porušili, ale k zriadeniu vecného bremena pristúpili v čase
bezprostredného výkonu záložného práva, kedy nevyhnutne vedeli, že konajú na ujmu žalobcu ako

záložného veriteľa.
Žalobca uviedol citáciu § 39 OZ, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi ( rozsudok NS SR sp. zn. 3CdO/137/2003, 4Cdo/15/2008 zo dňa 28.7.2008), že
dobré mravy sú korektívom hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným

pravidlám slušnosti so všeobecnými morálnymi zásadami spoločnosti. Posúdenie súladu s dobrými
mravmi je spravidla tým správnym meradlom pre zodpovedanie otázky, kedy sa stáva oprávnený
výkon subjektívneho práva jeho zneužitím. Požiadavka súladnosti výkonu subjektívnych práv v súlade
s dobrými mravmi je jednou zo základných požiadaviek objektívneho práva. Právny úkon sa môže
z formálno-právneho hľadiska javiť ako správne použitý (zriadenie vecného bremena), jeho cieľom

však môže byť iný zamýšľaný výsledok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (zmarenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa z predmetu vecného bremena). Obdobne judikovala aj česká rozhodovacia prax,
podľaktorejnemožnovylúčiťaplikáciuust.§3OZibanazákladeúvahy,ževýkonpráva,ktorýzodpovedá
zákonu, je automaticky vždy v súlade s dobrými mravmi (uznesenie NS zo dňa 30.9.2008 sp. zn.
28CdO/2774/2006; nález Ústavného súdu ČR zo dňa 23.10.2007 sp. zn. III ÚS 594/07).

Žalobca uviedol, že súlad právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať vždy komplexne
s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, za ktorých k spornému výkonu
subjektívneho práva došlo. Špecifikum danej veci podľa žalobcu predstavujú nasledovné skutočnosti:
1. vecné bremeno, ktoré spočíva v práve doživotného užívania nehnuteľnosti, a to konkrétne
zastavaných pozemkov a administratívnej budovy, bolo zriadené v prospech fyzických osôb napriek

tomu, že celkom zjavne nebude plniť svoj účel;
2. k zriadeniu vecného bremena došlo bezprostredne po termíne konečnej splatnosti úveru a pri začatí
výkonu záložného práva zriadeného k predmetným nehnuteľnostiam;
3. medzi vlastníkmi nehnuteľností a oprávnenými z vecného bremena sú blízke, rodinné vzťahy.
Časová náväznosť jednotlivých úkonov, koordinovaný postup žalovaných a v neposlednom rade

charakter zriadeného vecného bremena jednoznačne nasvedčujú úmyslu žalovaných v rade 1/
a 2/ znemožniť nerušený výkon záložného práva a oddialiť, resp. úplne zmariť speňaženie
založenýchnehnuteľností.Spoločnýakoordinovanýpostupvšetkýchžalovanýchmožnopritomdôvodne
predpokladať nielen vzhľadom na ich zaradenie v rámci organizačnej štruktúry dlžníka, ale aj s
prihliadnutím na ich rodinné väzby. V tomto prípade osobitne akcentuje, že skúmanie účelu výkonu

subjektívneho práva cez optiku dobrých mravov je základnou korekciou striktného práva. Zriadenie
identifikovaného vecného bremena je prima facie v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a hraničí už
so zneužitím subjektívneho práva žalovaných v rade 1/ a 2/.
Uviedol citáciu § 80 písm. c) OSP.Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je nemá vždy iba
ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne legitimovaná k
žalobe o určenie neplatnosti zmluvy je aj osoba, ktorá nie je účastníkom tejto zmluvy, ak by vyhovenie

žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie (rozsudok NS ČR zo dňa 15.6.1999 sp.
zn. Cdon/1690/97).
Naliehavý právny záujem na požadovanou určení bude spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia
bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Ak má veriteľ voči dlžníkovi splatnú neuspokojenú pohľadávku, má naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti zmluvy o prevode majetku medzi dlžníkom a treťou osobou, ak v dôsledku tohto prevodu
vznikla objektívna neistota o možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa z majetku dlžníka (uznesenie
NS ČR zo dňa 21.6.2007, sp. zn. 28 Cdo/2160/2007).
Zriadením sporného vecného bremena k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v rade 3/ a
4/ došlo k výraznému zhoršeniu predpokladaného uspokojenia pohľadávky žalobcu v rámci výkonu
záložného práva. Právo žalobcu na uspokojenie jeho splatnej pohľadávky zo speňaženia zálohu je

bezprostredne ohrozené, nakoľko namietaným úkonom žalovaných v rade 1/ a 2/ sa záloh objektívne
znehodnotil, čo spôsobí nedostatočný záujem o nehnuteľnosti. Určovacia žaloba je v danom prípade
jediným legitímnym prostriedkom ochrany subjektívneho práva žalobcu, pričom požadované určenie je
pre žalobcu tak naliehavé, že jeho neistota môže byť odstránená výlučne určovacím výrokom.
V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré podal žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/

súčasne so žalobou vo veci samej uviedol, že žiada, aby súd vzhľadom na opísané okolnosti
prípadu dočasne upravil pomery účastníkov tohto konania a nariadil podľa § 102 ods. 1 OSP predbežné
opatrenie, ktorým žalovaným v rade 1/ a 2/ zakáže nakladať so spornými nehnuteľnosťami, ku ktorým
bolo zriadené identifikované vecné bremeno a zaťažovať ich vecnými právami v prospech tretích osôb
podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania
dotknutých nehnuteľností žalovanými v rade 3/ a 4/ porušili svoju zákonnú povinnosť, podľa ktorej boli
povinní zdržať sa všetkých úkonov, v dôsledku ktorých by sa záloh zhoršil na ujmu záložného veriteľa.
Prezentované skutkové okolnosti nepochybne nasvedčujú potrebe dočasnej úpravy právnych vzťahov
medzi účastníkmi tohto konania. Predbežné opatrenie je procesno-právnym inštitútom, ktorý zabezpečí,

aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho ohrozenia alebo porušenia práva, ktorému sa má priznať
súdna ochrana. Aktuálne žalovaným v rade 1/ a 2/ nebráni žiadna prekážka v ďalšom zaťažovaní
nehnuteľností a de facto i v ďalšom znehodnocovaní na ujmu záložného veriteľa. Takýmto spôsobom
docielia žalovaní v rade 1/ a 2/ krajne nežiaduci stav, kedy nebude o predmetné nehnuteľnosti žiadny
záujem a výkon záložného práva bude neúspešný. Bez nariadenia predbežného opatrenia by sa mohlo

právne postavenie žalobcu zhoršiť do takej miery, že sa mu už neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu v tomto konaní.
Žalobca s prihliadnutím na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti legitímne predpokladá, že
bez poskytnutia dočasnej ochrany subjektívnemu právu žalobcu by mu mohla vzniknúť ujma značná,
závažná a nereparovateľná. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov je v týchto prípadoch

osvedčená už vedením samotného sporu o určenie neexistencie vecného práva. Domnieva sa,
že vzhľadom na predmet občianskeho súdneho konania a hroziaci zásad do majetkových práv
žalobcu nedôjde nariadením predbežného opatrenia k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho
práva žalovaných v rade 1/ a 2/. Požadované predbežné opatrenie ich bude obmedzovať výlučne v
transakčnej dispozícii s nehnuteľnosťami v záujme nevyhnutného zachovania súčasného právneho

stavu a nezasahuje do ich práva tento majetok nerušene užívať, preto žiadal, aby súd podľa § 76 ods.
1 písm. e/ OSP v nadväznosti na § 102 ods. 1 OSP nariadil predbežné opatrenie, ktorým
uloží žalovaným v rade 1/ a 2, aby nenakladali s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. B., obec B.,
okres Q., zapísanými na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Q., a to:
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere

116 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
16 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
28 m2,

- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
1261 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 97 m2,
- stavba, súp. č. XXXX, postavená na parcele reg. „C“ č. XXX,aby sa zdržali prevodu týchto nehnuteľností, zriadenia záložného práva k ním a ich zaťaženia inými
právami tretích osôb.
K návrhu žalobca pripojil zmluvu o financovaní č. XXX XXX XXXX (č. l. 9), ktorá bola uzatvorená medzi

Sberbank Slovensko, a.s., (v tom čase pod obchodným menom Volksbank Slovensko, a.s.), IČO 17 321
123 ako veriteľom a dlžníkom PB Power Trade, a.s. , IČO 44 063 555. K zmluve boli uzatvorené dodatky
č. 1 (č.l. 13), č. 2 ( č.l. 18), č. 3 (č.l. 20), č. 4 (č.l. 22). Podľa zmluvy v znení jej dodatkov žalobca poskytol
dlžníkovi finančné prostriedky spolu 4 700 000 Eur. Konečným dňom splatnosti úveru bol deň 20.9.2014.
Predmetnými listinami žalobca osvedčil existenciu zmluvy o úvere medzi žalobcom ako veriteľom

a dlžníkom - spoločnosťou PB Power Trade, a.s. Doložil zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam č. 426 013 0707 ( č.l. 23), uzatvorenou medzi Sberbank Slovensko, a.s., (v tom čase
pod obchodným menom Volksbank Slovensko, a.s.), IČO 17 321 123 ako záložným veriteľom a PB
Power Trade, a.s. ako záložcom, záloh je definovaný v čl. III tejto zmluvy:

nehnuteľnosti, pozemky zapísané na LV č. 6684 Správy katastra Martin, obec Martin, k. ú. Martin, parc.

č. XXXX, výmera 16275 m2, ostatné plochy
č. XXXX/X, výmera 178 m2, ostatné plochy
č. XXXX/X, výmera 131 m2, zast. plochy a nádvoria
č. XXXX/X, výmera 39 m2, zast. plochy a nádvoria
č. XXXX/XX, výmera 164 m2, zast. plochy a nádvoria

č. XXXX/XX, výmera 65 m2, ost. Plochy
Spoluvlastnícky podiel záložcu záložcu k zálohu je 1/1.

Výpisom z LV č. XXXX (č. l. 58) z katastra nehnuteľností KÚ Q. pre obec Q., k.ú. Q. mal súd osvedčené
začatie výkonu záložného práva na pozemky, ktoré tvoria predmet zálohu podľa záložnej zmluvy na

č.l. 23.
Výpisom z LV č. XXXX (č. l. 27) z katastra nehnuteľnosti KÚ Martin pre obec B., okres Q., k.ú.
B. ( č.l. 27) žalobca osvedčil začatie výkonu záložného práva pre nehnuteľnosti, ktoré sú totožné s
nehnuteľnosťami v zmysle návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj návrhu vo veci samej,
a to pre záložného veriteľa - žalobcu formou dobrovoľnej dražby - V., zápis vykonaný dňa 8.10.2014-

vz, XXXX/XX, vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ v 1/1.
K nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet žaloby vo veci samej a návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia je v časti C: ŤARCHY pod por. č. 1 zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného
doživotného užívania týchto nehnuteľností v prospech žalovaného v rade 3/ a žalovanej v rade 4/.
Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555 súd osvedčil, že

žalovaný v rade 1/ bol členom predstavenstva od 14.4.2010 do 16.12.2014 a žalovaná v rade 4/ od
6.4.2011 do 16.12.2014.

Podľa § 75 ods. 1 OSP, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 OSP, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa .... Z návrhu
musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 4 OSP, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 OSP, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 OSP, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných

účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu
s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenia nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho
odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im
doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 75 ods. 9 OSP, rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho
nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do
troch dní od jeho vydania.Podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 4 OSP, ak súd návrhu na nariadenie priebežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie

a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Podľa § 102 ods. 1 OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomerov účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 151i ods. 1 OZ, záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať
sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení
záložného práva neurčuje inak.
Podľa § 151l ods. 2 OZ, po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu
záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh
od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď

nadobúdateľ vedel, alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného
práva.

Z ust. § 75 ods. 2 OSP vyplýva, že pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť kumulatívne
splnené dve podmienky: prvou podmienkou je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana a druhou podmienkou je odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy.
K splneniu prvej podmienky na nariadenie predbežného opatrenia súd uvádza, že v štádiu rozhodovania
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia mal súd osvedčené Zmluvou o financovaní č. XXX XXX
XXXX a jej dodatkov, že žalobca ešte pod obchodným menom VOLKSBANK Slovensko, a. s. - do 14.

02. 2013 uzatvoril s dlžníkom PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555 ako dlžníkom zmluvu o úvere,
podľa ktorej poskytol dlžníkovi finančné prostriedky a na zabezpečenie svojej pohľadávky z úverovej
zmluvy, označenej ako Zmluva o financovaní č. XXX XXX XXXX (č.l. 9) bolo zriadené záložné právo k
nehnuteľnostiam opísaným v návrhu. Zriadenie záložného práva osvedčuje výpis z LV č. XXXX na č. l.
27 spisu, na ktorom je zapísané začatie výkonu záložného práva na predmetné nehnuteľnosti pre

záložného veriteľa - žalobcu (č.l. 27). Uvedenými listinami mal súd osvedčené splnenie prvej podmienky
na nariadenie predbežného opatrenia - osvedčenie dôvodnosti nároku.
Pre nariadenie predbežného opatrenia je v zmysle zákonnej úpravy § 75 ods. 2 OSP podstatné splnenie
aj druhej podmienky, a to nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd pri vyhodnotení splnenia
tejto druhej podmienky vychádzal z právnej úpravy ust. § 151l ods. 2 OZ, podľa ktorého po oznámení o

začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť a dospel
k záveru, že táto podmienka splnená nebola pre nariadenie predbežného opatrenia v tej časti, v ktorej
žalobca žiada, aby súd zakázal žalovaným v rade 1/ a 2/, aby nenakladali s nehnuteľnosťami tak, aby sa
zdržali prevodu týchto nehnuteľnosti, nakoľko práve ust. § 151l ods. 2 OZ poskytuje ochranu záložnému
veriteľovi, tzn. že záložca nesmie bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť, tzn. že so zálohom

záložca môže disponovať, pokiaľ ide o prevod predmetných nehnuteľností, len so súhlasom záložného
veriteľa. V prípade porušenia zákazu prevodu zálohu záložcom po oznámení o začatí výkonu záložného
práva, ktoré oznámenie je osvedčené výpisom z LV, na ktorom sú predmetné nehnuteľnosti zapísané,
by porušenie tohto zákazu malo za následok, že tretia osoba nadobudne záloh zaťažený záložným
právom (§ 151h ods. 2 OZ) a záložný veriteľ môže voči záložcovi uplatniť nárok na náhradu škody, ak

nedosiahne uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu alebo aj iným spôsobom od dlžníka. Registrácia
začatia výkonu záložného práva znamená, že sa o začatí výkonu záložného práva mohli dozvedieť aj
tretie osoby, ktoré by mali prípadný záujem, aby do vlastníctva nadobúdali predmet zálohu.
Splnenie druhej podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žalobca žiadal proti
žalovaným v rade 1/ a 2/, aby nenakladali s predmetnými nehnuteľnosťami tak, aby sa zdržali zriadenia

záložného práva k ním a ich zaťaženia inými právami tretích osôb, súd vyhovel v tejto časti návrhu
žalobcu. Súd sa stotožnil s ohľadom na skutkové a právne okolnosti uvedené v žalobnom návrhu,
že bez poskytnutia dočasnej ochrany môže žalobcovi vzniknúť ujma značná a závažná, nakoľko mal
súd osvedčené, že na LV č. XXXX (č.l. 27/rub) je zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve
bezplatného doživotného užívania nehnuteľností - pozemkov a administratívnej budovy, ako sú opísané

v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v prospech žalovaného v rade 3/ a žalovanej v rade
4/. Súd vychádzal z ust. § 151i ods. 1 OZ, podľa ktorého záložca môže záloh používať zvyčajným
spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu
zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Obvyklý spôsob užívania vyplývaz povahy veci alebo z jej účelového určenia, pričom záložca je povinný zdržať sa všetkého, čím
by sa hodnota zálohu zmenšila (pokles ceny zálohu) s výnimkou bežného opotrebovania. Na ujmu
záložného veriteľa sa hodnota zálohu zmenší vtedy, ak pri jeho speňažení nebude možné dosiahnuť

taký výťažok, ktorý sa očakával pri zriadení záložného práva a ktorý súčasne nebude stačiť na úplnú
úhradu zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom, prípadne na úhradu zabezpečenej pohľadávky
s príslušenstvom v dojednanom rozsahu. Na ujmu záložného veriteľa sa záloh môže zhoršiť nielen
faktickými úkonmi záložcu, tj. tým, že záloh napr. poškodí, zničí alebo urobí neupotrebiteľným, ale aj
v dôsledku právnych úkonov, tj. právneho konania záložcu, ktoré sa týkajú zálohu. Žalobca osvedčil

súdu výpisom z LV č. XXXX (č.l. 27), že žalovaní v rade 1/ a 2/ ako vlastníci predmetných nehnuteľností
po začatí výkonu záložného práva zriadili právo vecného bremena spočívajúce v práve bezplatného
doživotného užívania zálohu, teda je tu dôvodná obava - nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
že žalovaní v rade 1/ a 2/ môžu pokračovať v ďalšom zaťažovaní predmetných nehnuteľností, ktorými
sa môže hodnota zálohu zmenšovať a tým by sa mohlo zhoršiť právne postavenie žalobcu, čo sa týka
uspokojenia jeho zabezpečenej pohľadávky predmetnými nehnuteľnosťami ako zálohom. Vo vzťahu k

časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd nariadil žalovaným v rade 1/ a 2/, aby
nenakladali s nehnuteľnosťami opísanými v petite návrhu na nariadenie predbežného oparenia tak,
aby sa zdržali zriadenia záložného práva k ním a ich zaťaženia inými právami tretích osôb, nariadenie
predbežného opatrenia v uvedenom rozsahu nad mieru nevyhnutne potrebnú neobmedzuje žalovaných
v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k ich vlastníckemu právu k týmto nehnuteľnostiam a súčasne poskytuje ochranu

(dočasnú) právu žalobcu ako záložnému veriteľovi do právoplatného skončenia veci.
Vychádzajúc z právnej úpravy § 151l ods. 2 OZ sa tento zákaz (bez súhlasu záložného veriteľa záloh
previesť) vzťahuje iba na scudzovacie úkony záložcu, netýka sa teda možnosti, aby záložca po začatí
výkonu záložného práva založil záloh napr. vecným bremenom, ktoré zaťaženie zálohu aj podľa názoru
súdu môže mať vplyv na hodnotu zálohu pri jeho speňažovaní a teda uspokojovaní pohľadávky žalobcu

ako záložného veriteľa.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava
pomerov účastníkov, teda nie s konečnou platnosťou, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o
nariadenie predbežného opatrenia žiada ako aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. V danom

prípade bola zachovaná rovnováha na poskytnutie tak ochrany žalobcu, ako aj žalovaných v rade 1/ a 2/,
proti ktorým navrhované predbežné smeruje; nariadené predbežné opatrenie nedosahuje takú intenzitu,
aby prakticky znemožnilo ochranu ich oprávnených záujmov.
Súd ďalej uvádza, že predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, tu prijaté
závery sú rozhodné pre štádium konania - rozhodovania súdu o návrhu žalobcu na nariadenie

predbežného opatrenia.

Podľa čl. 22 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko
1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom k nehnuteľnosti, súdy

členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza.
Podľa § 88 ods. 1 písm. h/ OSP, namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,
v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná príslušnosť podľa
písm. d/.

Na základe citovaných ustanovení bola založená právomoc slovenského súdu, čl. 22 ods. 1 Nariadenia
rady (ES) č. 44/2001 a miestna príslušnosť OS Martin podľa § 88 ods. 1 písm. h/ OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 OSP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy
konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde
písomne, dvojmo.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čosleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisom a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
OSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.