Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 3C/164/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612206247
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8612206247.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcov C. B., s.r.o., P.. H.

č. XXX/X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX zastúpený JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Partizánska č.
5, 085 01 Bardejov proti žalovanému U., s.r.o., J. hrdinov č. XXX/XXX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX
zastúpený JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou, Sov. hrdinov č. 200, 089 01 Svidník, o zriadenie
vecného bremena s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve cesty ( chôdze a jazdy motorovými vozidlami ) cez
pozemok C KN č. 221/1 - zastávané plochy a nádvoria vo výmere 27026 m2 zapísaný na LV č. 2218, k.
ú. J. v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne č. 23/2014 zo dňa 1.4.2014, úradne overenom dňa

10.4.2014 pod číslom 61-44/2014, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku, a to pre každého
vlastníka stavby bez súpisného čísla, postavenej na parcele C KN č. 217/1 - zastávané plochy a nádvoria
vo výmere 246 m2, zapísanej na LV č. 2780 k. ú. J., a to za náhradu 200,- eur ročne, ktorá je splatná
vopred vždy k 1.1. každého roka.

II. Žalovaný je povinný umožniť žalobcovi zriadiť elektrickú prípojku nízkeho napätia v zemi podľa
projektovej dokumentácie spoločnosti VTZ - DC, s.r.o. zo dňa 23.11.2012 na parcele C KN č. 221/1

- zastávané plochy a nádvoria vo výmere 27026 m2 zapísanej na LV č. 2218, k. ú. J. k stavbe bez
súpisného čísla, postavenej na parcele C KN č. 217/1 - zastávané plochy a nádvoria vo výmere 246
m2, zapísanej na LV č. 2780 k. ú. J. tak, ako je zakreslená na geometrickom pláne č. 51/2013 zo dňa
12.7.2013, úradne overenom dňa 16.7.2013 pod číslom 113/2013 a trpieť jej umiestnenie, prevádzku,
údržbu a opravy.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanom na súde dňa 10.9.2012 sa domáhal zriadenia vecného bremena s
príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd vo Svidníku uznesením č. k. 3Cb 43/2012-31 zo dňa
13.8.2012, ktoré nadobudlo vykonateľnosť 16.8.2012 vydal predbežné opatrenie a ktorým žalobkyni
uložil povinnosť, aby v lehote 60 dní odo dňa jeho vykonateľnosti podal žalobu o zriadenie vecného

bremena práva prechodu cez bránu a bránku po parcele C KN č. 221/1, zastávané plochy a nádvoria vo
výmere 27 279 m2, zapísanej na LV č. 2218 v k. ú. Svidník peši a motorovými vozidlami na zabezpečenie
zdravotnejstarostlivostidozubnejambulancie,umiestnenejvzdravotnomstrediskubezsúpisnéhočísla,
postaveného na parcele C KN č. 217/1, zastávané plochy a nádvoria o výmere 246 m2, zapísaného vLV č. 2780 v k. ú. J. na príslušnom súde. Žalobca je nájomcom zdravotného strediska bez súpisného
čísla postaveného na parcele C KN č. 217/1 o výmere 246 m2 zastávané plochy a nádvoria zapísané
v LV č. 2780 v k. ú. J.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely C KN č. 221/1 o výmere 27 279 m2

zastávané plochy a nádvoria zapísanej v LV č. 2218 v k. ú. J.. Vzhľadom na vydanie predbežného
opatreniaakoajnarušenévzťahymedzikonateľmiúčastníkovkonaniakmimosúdnemuvyriešeniusporu
o zriadenie vecného bremena nedošlo o čom svedčia podania žalobcu zo dňa 23.4. a 8.6.2012, ako
aj podania žalovaného zo dní 31.5., 17.7. a 9.8.2012, čím žalobkyňa osvedčuje naliehavosť upraviť
pomery účastníkov konania do budúcna aj s prihliadnutím, predovšetkým na ust. §§4 ods. 3, 11 ods. 1,

ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na vlastnícke pomery účastníkov
konania, predovšetkým k parcele C KN 221/1, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ku ktorej
sa má zriadiť vecné bremeno tak, aby v čo najmenšej miere pri výkone vlastníckych práv za použitia
ust. § 151n a nasl. 0bčianskeho zákonníka. Pred existujúcim oplotením parcely C KN 221/1 v k. ú.
J., ktorá vlastníckym právo patrí žalovanej smerom od hlavnej brány po celej dĺžke je vybudovaný
asfaltový chodník, po ktorom je možné peši prechádzať aj okolo budovy zubnej ambulancie postavenej

na parcele C KN 217/1 tak, ako je graficky znázornené na kópii katastrálnej mapy. Z tohto hľadiska s
prihliadnutím, čo najmenej obmedziť žalovanú na výkone jej vlastníckych práv k parcele C KN 221/1 aj z
technického hľadiska je najvhodnejšie vstavať do existujúceho oplotenia bránku s elektrickým otváraním
a kamerovým systémom, ktorá by výlučne slúžila na peší prechod k zubnej ambulancii. Pokiaľ ide o
prechod cez parcelu C KN 221/1 motorovými vozidlami k zubnej ambulancii iné technické riešenie nie

je len cez existujúcu bránu vstavanú do oplotenia vlastníckym právom patriacu žalovanej. Z uvedeného
žalobca má za to, že za použitia ust. § 151o ods. 3Občianskeho zákonníka žaloba žalobcu je dôvodná,
pričom žalobkyňa má za to, že je povinná znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy podľa
miery spoluužívania ako to má na mysli ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka

Pôvodne podal žalobu žalobca v 1. rade C. B., s.r.o. a v 2. rade E. H. rod. T., nar. XX.X.XXXX. Podaním
zo dňa 15.11.2012 podal žalobca v 1. rade návrh na povolenie vystúpenia žalobkyne v 2. rade z konania
z dôvodu, že táto prestala byť vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

Uznesením Okresného súdu Svidník sp. zn. 3C/164/2012-78 zo dňa 10.12.2012 súd pripustil vystúpenie

z konania žalobkyne v 2. rade E. H., rod. T., nar. XX.X.XXXX.

Po zmenách petitu žaloby žalobcom, a to podaním zo dňa 14.8.2013 a zo dňa 15.4.2014 sa napokon
žalobca domáhal nasledovného rozhodnutia:
1. Súd zriaďuje právo vecného bremena zodpovedajúce právu prechodu peši a motorovými vozidlami

cez bránku a bránu tak, ako je zakreslené na geometrickom pláne č. 23/2014 zo dňa overenia 10.4.2014
po parcele C KN 221/1, zastávané plochy a nádvoria vo výmere 27 279 m2, zapísanej v LV č. 2218 do
budovy zdravotníckeho a sociálneho zariadenia bez súpisného čísla postavenej na parcele C KN 217/1,
zastávané plochy a nádvoriu vo výmere 246 m2, zapísaného v LV č. 278, všetko v k. ú. J..
2. Žalovaná je povinná strpieť právo prechodu peši a motorovými vozidlami cez bránku a bránu tak, ako

je zakreslená na geometrickom pláne č. 23/2014 zo dňa overenia 10.4.2013 po parcele C KN 221/1,
zastávané plochy a nádvoria vo výmere 27 279 m2, zapísanej v LV č. 2218 do budovy zdravotníckeho
a sociálneho zariadenia bez súpisného čísla postavenej na parcele C KN 217/1, zastávané plochy a
nádvoria vo výmere 246 m2, zapísanej v LV č. 278, všetko k. ú. J..
3. Žalobkyňa je povinná žalovanej za právo zodpovedajúceho vecnému bremenu primerane prispievať

na zachovanie a opravy parcely C KN 221/1, zastávané plochy a nádvoria vo výmere 27 279 m2,
zapísanej v LV č. 2218, k. ú. J., ročne sumou 200,- eur, ktorá je splatná vopred, vždy k 1.1. nasledujúceho
roka.
4. Žalovaná je povinná žalobkyni umožniť zriadiť elektrickú prípojku nízkeho napätia v zemi podľa
projektovej dokumentácie spoločnosti VTZ - DC, s.r.o., Sov. hrdinov 373/11, 089 01 Svidník zo dňa

23.11.2012 na parcele C KN 221/1 zapísanej na LV č. 2218 v k. ú. J. k budove zdravotníckeho a
sociálneho zariadenia bez súpisného čísla postavenej na parcele C KN 217/1 zapísanej v LV č. 2780 v
k. ú. J. tak, ako je zakreslená na geometrickom pláne č. 51/2013 zo dňa overenia 16.7.2013.
5. Žalovaná je povinná trpieť umiestnenie, prevádzku, údržbu a opravy elektrickej prípojky nízkeho
napätia v zemi na parcele C KN 221/1 zapísanej na LV č. 2218 v k. ú. J. k budove zdravotníckeho a

sociálneho zariadenia bez súpisného čísla postavenej na parcele C KN 217/1 zapísanej v LV č. 2780 v
k. ú. Svidník tak, ako je zakreslená na geometrickom pláne č. 51/2013 zo dňa overenia 16.7.,2013.
6. Žalobkyňa je povinná žalovanej za zriadenie a trpenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
umiestnením elektrickej prípojky nízkeho napätia na parcele C KN 221/1, zastávané plochy a nádvoriavo výmere 27 279 m2, zapísanej v LV č. 2218 v k. ú. Svidník zaplatiť jednorazové sumu 480,- eur do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Na pojednávaní konanom dňa 9.10.2014 súd pripustil úpravu petitu žaloby tak, ako je vyššie uvedené.

Uznesením Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3C/164/2012-47 zo dňa 19.11.2012 súd nariadil predbežné
opatrenie tak, že žalovaný je povinný žalobcovi, jeho zamestnankyni, zdravotníckym pracovníkom
umožniť vstup a výstup cez bránu a bránku po parcele C KN č. 221/1 zapísanej na LV č. 2218 k. ú. J.

peši a motorovými vozidlami na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti do zubnej ambulancie
umiestnenej v zdravotnom stredisku bez súpisného čísla postaveného na parcele C KN č. 217/1
zapísaného na LV č. 2780 k. ú. J. a to až do právoplatného skončenia konania o zriadení vecného
bremena na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 3C/164/2012.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ohliadkou na mieste samom a listinnými dôkazmi,

a to: zmluva o nájme zo dňa 1.1.2005, LV č. 2780 a LV č. 2218 k. ú. J., žiadosť o uzavretie zmluvy
o zriadení vecného bremena zo dňa 23.4.2012, oznámenie o pravidlách vstupu do areálu PSS, a.s.
Svidník zo dňa 9.8.2012, list zo dňa 31.5.2012, odpoveď zo dňa 17.7.2012, list zo dňa 8.6.2012, kópia
katastrálnej mapy, list zo dňa 9.11.2012, list zo dňa 20.9.2012, výpoveď zmluvy č. 1/542/99 zo dňa
17.7.2012, stanovisko k výpovedi zmluvy zo dňa 7.9.2012, oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo

dňa12.3.2012,výpisyzobchodnéhoregistražalobcuažalovaného,podaniežalobcuzodňa15.11.2012,
vyjadrenie žalovaného zo dňa 7.12.2012, fotodokumentácia na čl. 85 až 87 spisu, úprava žaloby zo
dňa 14.8.2013, výpoveď zmluvy zo dňa 15.10.2012, návrh zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa
6.6.2013, projektová dokumentácia spoločnosti VTZ - DC, s.r.o. Svidník zo dňa 23.11.2012, geometrický
plán č. 51/2013, zmluva o dodávke tepla, elektrickej energie, pitnej vody zo dňa 4.7.2002, vyjadrenie

žalovaného zo dňa 12.9.2013, oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 19.12.2013, úprava
žaloby zo dňa 15.4.2014, geometrický plán č. 23/2014, vyjadrenie žalovaného zo dňa 5.5.2014, podanie
žalobcu zo dňa 17.6.2014, list zo dňa 4.7.2002, zápisnica zo dňa 29.7.2002, stavebné povolenie zo dňa
19.8.2002, podanie žalobcu zo dňa 21.7.2014, podanie žalovaného zo dňa 18.9.2014, pripojený spis
Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3Cb/43/2012, spis sp. zn. 3C/164/2012 a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je výlučným vlastníkom stavby bez súpisného čísla, postavenej na parcele C KN č. 217/1 -
zastávané plochy a nádvoria vo výmere 246 m2, zapísanej na LV č. 2780 k. ú. J. a parcely C KN č.
217/1 - zastávané plochy a nádvoria vo výmere 246 m2, zapísanej na LV č. 2780 k. ú. J.. Predmetná
budova bez súpisného čísla slúži v súčasnosti účelom zdravotného strediska - zubnej ambulancie

( fotodokumentácia na čl. 85, 86 spisu ). Žalobca je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v neštátnom
zdravotníckom zariadení: ambulancia v odbore stomatológia.

Žalovaný je výlučným vlastníkom parcely C KN č. 221/1 - zastávané plochy a nádvoria vo výmere 27026
m2 zapísanej na LV č. 2218, k. ú. Svidník. H. parcela je oplotená v zmysle ohlásenia drobnej stavby

zo dňa 7.3.2012. Súčasťou oplotenia je vstupná brána z hlavnej cesty ( fotodokumentácia na čl. 87
spisu ). Z listu Mestského úradu vo Svidníku zo dňa 12.3.2012 na čl. 45 spisu súd zistil, že tento nemal
námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - oplotenia typu Zn+PVC RAL 6005 vo výške cca 2000 mm
so vstupnou bránou z hlavnej cesty a druhou bránou v objekte spoločnosti.

Predmetná stavba bez súpisného čísla postavená na parcele C KN č. 217/1 k. ú. Svidník mala
zabezpečenú dodávku elektrickej energie na základe zmluvy č. 1/542/99 zo dňa 1.4.1999 o dodávke
tepla, elektrickej energie a vody, ktorá bola vypovedaná listom zo dňa 17.7.2012 /č.l. 39/ a neskôr na
základe zmluvy č. 26/2002 zo dňa 4.7.2002 o dodávke tepla, elektrickej energie a vody, ktorá bola
vypovedaná listom zo dňa 15.10.2012 v trojmesačnej výpovednej dobe / č.l. 108/. Podľa vyjadrenia

dodávateľa elektrickej energie PSS Svidník, a.s. v liste zo dňa 20.9.2012 poskytol žalobcovi ( predtým
odberateľom bola fyzická osoba MUDr. Svetlana Potomová ) dostatok času zabezpečiť si priamu
dodávku elektrickej energie / č.l. 38/.

Žalobkyňa v súčasnosti rieši zdroj elektrickej energie zriadením elektrocentrály bez pripojenia na verejnú

elektrickú sieť nízkeho napätia.

Listom zo dňa 6.6.2013 žalobca požiadal žalovaného o vydanie súhlasu k realizácii elektrickej prípojky
k budove žalobcu a predložil zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy, avšak bezvýsledne.Na základe objednávky žalobcu bola vypracovaná projektová dokumentácia spoločnosti VTZ - DC, s.r.o.
Svidník zo dňa 23.11.2012, ktorej obsahom je technická správa k zriadeniu prípojky elektrického napätia

s prílohami.

Na základe objednávky žalobcu bol vypracovaný geometrický plán č. 23/2014 zo dňa 1.4.2014, úradne
overený dňa 10.4.2014 pod číslom 61-44/2014 na vyznačenie vecného bremena práva prechodu
motorovým vozidlom a peši v prospech vlastníka pozemku CKN p. č. 217/1.

Z oznámenia k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 19.12.2012 na č.l. 176 súd zistil, že stavebný úrad
nesúhlasí s vyhotovením drobnej stavby - elektrickej prípojky NN z jediného dôvodu, a to, že stavebník
sa nepreukázal vlastníckym alebo iným právom podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona k pozemku.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 1 Listiny základných práv a slobôd / ďalej len „Listina“ /, ústavné zákony, iné zákony a ďalšie
právne predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade s Listinou základných práv a slobôd.

Podľa čl. 11 ods.1 Listiny, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má

rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 11 ods.3 Listiny, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore
so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie,
prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 20 ods.3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

Podľa § 1 ods.1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu
občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom

zadržuje.

Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.Podľa § 151n ods.3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane

náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 39 ods.1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, elektrická prípojka je zariadenie nízkeho napätia,
vysokého napätia, veľmi vysokého napätia a zvlášť vysokého napätia, ktoré je určené na pripojenie
odberného elektrického zariadenia odberateľa elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej

sústavy.

Podľa § 39 ods.2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, elektrická prípojka sa začína odbočením
elektrického vedenia od distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy smerom k odberateľovi elektriny
alebo je súčasťou distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy. Odbočením elektrického vedenia

v elektrickej stanici je jeho odbočenie od spínacích a istiacich prvkov, prípadne od prípojníc. V
ostatných prípadoch sa za odbočenie elektrického vedenia považuje jeho odbočenie od vzdušného
alebo káblového vedenia.

Podľa § 39 ods.3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, elektrická prípojka nízkeho napätia sa končí

pri vonkajšom vedení hlavnou domovou poistkovou skriňou, pri káblovom vedení hlavnou domovou
káblovou skriňou, ktoré sú súčasťou elektrickej prípojky a sú umiestnené na verejne prístupnom mieste.
Ak hlavná domová poistková skriňa na objekte nie je zriadená, vonkajšia elektrická prípojka sa končí na
poslednom podpernom bode alebo na hranici objektu odberateľa elektriny.

Podľa § 39 ods.7 zákona č. 251/2012 Z.z., vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na
jej zriadenie. Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby
elektrická prípojka neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej
sústave alebo v prenosovej sústave. Zasahovať do elektrickej prípojky môže vlastník elektrickej prípojky
len so súhlasom prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Podľa § 39 ods.10 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ak žiadateľ o zriadenie odberného elektrického
zariadenia alebo elektrickej prípojky nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické
zariadenie alebo elektrická prípojka zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so
zriadenímodbernéhoelektrickéhozariadeniaaleboelektrickejprípojky.Vlastníknehnuteľnostijepovinný

tejto žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrického zariadenia alebo
elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva; ustanovenie odseku 12 tým nie
je dotknuté. Odmietnutie žiadosti je povinný vlastník nehnuteľnosti odôvodniť.

Podľa § 1 O.s.p., občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa § 2 O.s.p. , v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo

k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.Podľa § 3 O.s.p., občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a
rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

Podľa § 80 písm. b/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva

Podľa § 101 ods.1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti/ povinnosť tvrdenia/,
opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval ( § 79 ods.1 ,
§ 101 ods.1 O.s.p.). Povinnosť označiť dôkazy ( § 120 ods.1 O.s.p.) sa vzťahuje na všetky tvrdenia,

ktoré sa uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Dôkaznébremenoohľadneurčitýchskutočnostíležínatomúčastníkovikonania,ktorýzexistencietýchto
skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tvrdí.

Žalobca ako vlastník stavby podanou žalobou vymedzil predmet konania tak, že požadoval zriadenie
vecného bremena zodpovedajúceho právu prechodu peši a motorovými vozidlami cez priľahlý pozemok
žalovaného za náhradu, ďalej uloženie povinnosti žalovanej umožniť žalobcovi zriadiť elektrickú
prípojku nízkeho napätia v zemi podľa predloženej projektovej dokumentácie a trpenie jej umiestnenia,

prevádzky, údržby a opravy a zriadenie a trpenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
umiestnením elektrickej prípojky nízkeho napätia za náhradu.

Žalovaný ako vlastník priľahlého pozemku zameral svoju argumentáciu len vo vzťahu k vecným
bremenám.

Vlastnícke právo je všeobecným, priamym právnym panstvom nad vecou, lebo dáva vlastníkovi moc,
aby všeobecne podľa svojej vôle s vecou nakladal. Je právom absolútnym,
pôsobiacim voči všetkým a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone
jeho práva k veci. Vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva / okrem iného / užívať.

Prostredníctvom tohto oprávnenia vlastník realizuje úžitkovú hodnotu veci. Inak povedané, vlastník má
právo prisvojovať si podstatu a úžitkové vlastnosti veci. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti
a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Toto rovné postavenie subjektov vlastníckeho práva je
zaručené Ústavou SR a vyplýva aj z Listiny základných práv a slobôd. Vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Obrazne povedané, práva vlastníka

končia tam, kde začínajú práva iného vlastníka.

Vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného
subjektu. Obmedzenie môže spočívať v tom, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je vprospech niekoho iného povinný, napríklad.... trpieť prechod cez svoj pozemok... Vecnoprávny charakter
vecných bremien spočíva v tom, že táto povinnosť vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s
vlastníctvom tejto nehnuteľnosti na ďalších jej nadobúdateľov. Práva zodpovedajúce vecným bremenám

môžu byť spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo môžu patriť určitej osobe. Náklady súvisiace
sozachovanímaopravamiužívanejvecisahradiapodľadohodyúčastníkovvzťahuzvecnéhobremena,
inak primerane, najmä so zreteľom na spôsob užívania.

Súd môže svojim rozsudkom zriadiť vecné bremeno len v zákonom stanovených prípadoch / § 135c/,

§142 ods.3 a § 151 o/ Občianskeho zákonníka/, v iných prípadoch súd nemôže zriadiť vecné bremeno, a
to ani vtedy, ak by z okolností prípadu sa javilo zriadenie vecného bremena nevyhnutným východiskom
riešenia prípadu / NS ČR R 47/1991/. Rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena nemožno vydať
na základe analogickej aplikácie zákona / rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo1438/2004/.

Občiansky zákonník osobitne upravuje pomery medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého

pozemku tak, že ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k
stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Pre rozsah zriaďovaného práva je
rozhodujúca hospodárska potreba stavby, resp. obvyklý spôsob a rozsah jej užívania tak, aby vlastníkovi
stavby nebolo znemožnené alebo značne sťažené jej užívanie. Na druhej strane pri zriaďovaní práva

cesty rozhodnutím súdu je potrebné dbať, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno
najmenej. Vecné bremeno cesty môže súd zriadiť len za náhradu, ktorá musí byť primeraná ujme,
ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Pokiaľ sa zriaďuje právo cesty cez časť
pozemku, súčasťou výroku rozhodnutia je geometrický plán, ktorý znázorňuje, kadiaľ cesta povedie.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca je vlastníkom stavby, avšak nie je vlastníkom priľahlého
pozemku / § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka/. Žalobca nemá prístup k svojej stavbe z verejnej
cesty a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak / ani technicky a ani právne, napr. na
základe zmluvy/. Zabezpečenie riadneho užívania stavby je nielen v záujme žalobcu, ale aj vo verejnom
záujme a v neposlednom rade aj v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností, pretože neudržiavaná

stavby by mohla byť ohrozením aj pre nich. Na zmluvnom zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok sa
účastníci konania nedohodli. Vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu
cez priľahlý pozemok za náhradu súd rozhodol prvým výrokom tohto rozsudku tak, že zriadil vecné
bremeno spočívajúce v práve cesty ( chôdze a jazdy motorovými vozidlami ) cez pozemok C KN č. 221/1
- zastávané plochy a nádvoria vo výmere 27026 m2 zapísaný na LV č. 2218, k. ú. Svidník v rozsahu

vyznačenom na geometrickom pláne č. 23/2014 zo dňa 1.4.2014, úradne overenom dňa 10.4.2014
pod číslom 61-44/2014, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku, a to pre každého vlastníka
stavby bez súpisného čísla, postavenej na parcele C KN č. 217/1 - zastávané plochy a nádvoria vo
výmere 246 m2, zapísanej na LV č. 2780 k. ú. Svidník, a to za náhradu 200,- eur ročne, ktorá je splatná
vopred vždy k 1.1. každého roka. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena, nebola medzi účastníkmi

konania sporná potreba takéhoto riešenia prístupu k stavbe vo vlastníctve žalobcu a nebola sporná
ani výška náhrady /§ 151n ods.3 Občianskeho zákonníka/. Žalovaný navrhol náhradu za zriadenie
vecného bremena cesty vo výške 200,- eur ročne, čo zodpovedá o niečo viac ako pol percenta zo
sumy 33 000,- eur, čo sú ročné náklady žalovaného na mzdy vrátnikov, ktorý cez vstupnú bránu do
areálu žalovaného zabezpečujú nonstop strážnu službu. Žalobca s navrhnutou výškou náhrady súhlasil,

preto súd pri jej určení vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov konania, pričom o primeranosti takto
určenej náhrady nemal žiadne pochybnosti. Žalovaný však namietal rozsah vecného bremena, ktorý
je vyznačený na geometrickom pláne č. 23/2014 zo dňa 1.4.2014, pretože nezohľadňuje to, že má
ísť o nevyhnutnú cestu, ktorá má byť trasovaná tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka
pozemku, aby bola čo najhospodárnejšia a pritom plnila základný účel. S poukazom na výsledky

vykonaného dokazovania, ktorého súčasťou bola aj ohliadka na mieste samom považuje súd tieto
námietky žalovaného za účelové a neodôvodnené. Žalovaný neposkytol súdu žiadne skutkové tvrdenia
a k tomu zodpovedajúce dôkazy, z ktorých by súd mohol dospieť k záveru, že zriadené právo cesty
je nehospodárne alebo neprimerane zasahuje do vlastníckych práv žalovaného / napr. s ohľadom na
podnikateľské, prevádzkové a iné pomery žalovaného/. Naopak, súd dospel jednoznačne k záveru, že

cesta, tak, ako je vyznačená na geometrickom pláne zodpovedá pomerom na mieste samom, keď táto
prebieha od zriadenej vstupnej brány a bránky žalovaného z verejnej cesty k nehnuteľnosti žalobcu tak,
aby chôdza a jazda motorovými vozidlami k nehnuteľnosti žalobcu bola bezpečná, a aby technicky bolo
umožnené obchádzanie a otáčanie motorových vozidiel bez blokácie vstupu do budovy žalobcu, keďževecné bremeno spočívajúce v práve cesty - jazdy motorovými vozidlami zahŕňa v sebe jednak vjazd
motorových vozidiel z verejnej cesty a súčasne aj výjazd motorových vozidiel na verejnú cestu. Takto
zriadená cesta je účelná, hospodárna, do vlastníckeho práva žalovaného zasahuje v len v nevyhnutnom

rozsahu, je súlade s dobrými mravmi a predstavuje rozumné usporiadanie pomerov medzi vlastníkom
stavby a vlastníkom priľahlého pozemku

Žalobca ďalej v žalobe navrhol uložiť žalovanej povinnosť strpieť právo prechodu peši a motorovými
vozidlami cez bránku a bránu tak, ako je zakreslená na geometrickom pláne č. 23/2014. Vecné bremeno,

ktoré súd zriadil spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v prospech
niekoho iného povinný trpieť prechod cez svoj pozemok. Trpenie práva prechodu vlastníkom zaťaženej
nehnuteľnosti je obsahom vecného bremena. Práva zodpovedajúce vecnému bremenu požívajú súdnu
ochranu v prípade neoprávneného zásahu do tohto práva, čo v danom prípade naplnené ani nemohlo
byť, keďže súd ešte „len“ zriadil vec bremeno. V tejto časti považoval súd žalobu za predčasnú,
neodôvodnenú, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

Žalobca v žalobe navrhol zriadenie a trpenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu umiestnením
elektrickej prípojky nízkeho napätia na parcele C KN 221/1, zastávané plochy a nádvoria vo výmere 27
279 m2, zapísanej v LV č. 2218 v k. ú. J. za náhradu. Tak ako bolo vyššie uvedené, môže súd
rozsudkom zriadiť vecné bremeno len v zákonom stanovených prípadoch / § 135c/, §142 ods.3 a § 151

o/ Občianskeho zákonníka/ a v iných prípadoch súd nemôže analogicky zriadiť vecné bremeno, a to
ani vtedy, ak by z okolností prípadu sa javilo zriadenie vecného bremena nevyhnutným riešením. Podľa
§ 151o ods.3 Občianskeho zákonníka je možné zriadiť len vecné bremeno cesty a nie vecné bremeno s
iným obsahom. Preto súdu nezostávalo nič iné, ako žalobu v uvedenej časti zamietnuť vrátane náhrady
za zriadenie vecného bremena.

Z predmetu konania tak, ako ho vymedzil žalobca bolo zrejmé, že okrem prístupu k svojej nehnuteľnosti
cez priľahlý pozemok žalovaného bolo v záujme žalobcu riešiť pripojenie stavby na verejnú sieť
elektrickej energie, čo je legitímna požiadavka každého vlastníka stavby, v tomto konkrétnom prípade
využívanej na prevádzku stomatologickej ambulancie. Žalobca požadoval autoritatívne rozhodnutie

súdu o tom, že žalovaný je povinný žalobcovi umožniť zriadiť elektrickú prípojku nízkeho napätia
a trpieť jej umiestnenie a údržbu. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na úpravu
vlastníckeho práva a jeho ochranu poskytujú súdu dostatočný zákonný priestor na spravodlivé, teda
zákonné vyriešenie tohto problému.
Druhýmvýrokomrozsudkusúduložilpovinnosťžalovanémuumožniťžalobcovizriadiťelektrickúprípojku

nízkeho napätia v zemi podľa projektovej dokumentácie spoločnosti VTZ - DC, s.r.o. zo dňa 23.11.2012
na parcele C KN č. 221/1 - zastávané plochy a nádvoria vo výmere 27026 m2 zapísanej na LV č. 2218,
k. ú. J. k stavbe bez súpisného čísla, postavenej na parcele C KN č. 217/1 - zastávané plochy a nádvoria
vo výmere 246 m2, zapísanej na LV č. 2780 k. ú. Svidník tak, ako je zakreslená na geometrickom
pláne č. 51/2013 zo dňa 12.7.2013, úradne overenom dňa 16.7.2013 pod číslom 113/2013 a trpieť jej

umiestnenie, prevádzku, údržbu a opravy tak, ako to navrhol žalobca vo štvrtom a piatom bode svojho
petitu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, čo napokon ani nebolo sporné medzi účastníkmi
konania, že nehnuteľnosť žalobcu nie je pripojená na verejnú distribučnú sieť elektrickou prípojkou / § 39
ods.1, ods.2, ods.3 zákona o energetike/. Túto situáciu si žalobca sám nezavinil. Žalobcovi poskytovala

dodávku elektrickej energie na zmluvnom základe spoločnosť PSS Svidník, a.s. / spoločník žalovaného/
až do neodôvodnenej výpovede zo dňa 17.7.2012, resp. 15.10.2012.
Žalobca, ako vlastník nehnuteľnosti bez elektrickej prípojky vyvinul aktivity vo vzťahu k žalovanému na
vyriešenieuvedenejsituáciemimosúdnoucestou.Nechalzhotoviť projektovúdokumentáciuspoločnosti
VTZ - DC, s.r.o. zo dňa 23.11.2012, ktorá rieši zriadenie elektrickej prípojky nízkeho napätia v zemi

a žalovanému predložil návrh na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v
umiestnení inžinierskych sietí na nehnuteľnosti žalovaného a súčasne ho listom zo dňa 6.6.2013
požiadal o vydanie súhlasu k realizácii elektrickej prípojky nízkeho napätia k nehnuteľnosti žalobcu,
avšak bezvýsledne.
Podľa vyššie citovaného zákona o energetike / § 39 ods.10 /, ak žiadateľ o zriadenie odberného

elektrickéhozariadeniaaleboelektrickejprípojkyniejevlastníkomnehnuteľnosti,vktorejmábyťodberné
elektrické zariadenie alebo elektrická prípojka zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o
súhlas so zriadením odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky. Vlastník nehnuteľnosti
je povinný tejto žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrickéhozariadenia alebo elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva; ustanovenie
odseku 12 tým nie je dotknuté. Odmietnutie žiadosti je povinný vlastník nehnuteľnosti odôvodniť.
Postoj žalovaného vo vzťahu k zriadeniu elektrickej prípojky bol v priebehu celého konania negatívny,

pričom žalovaný zameral svoju právnu argumentáciu len formálne na nemožnosť zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v umiestnení elektrickej prípojky v zemi, a to ani na základe analógie zákona,
s čím sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Právne zastúpený žalovaný, zrejme neuvedomujúc si, že
s vlastníckym právom sú spojené nielen práva, ale aj povinnosti, nebral žiaden ohľad na vlastnícke
právo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti, keď žalobcovi nedal súhlas na zriadenie elektrickej prípojky.

Žalovanému pritom zo zákona o energetike vyplýva povinnosť vyhovieť žiadosti o zriadenie elektrickej
prípojky a prípadný nesúhlas je povinný odôvodniť a preukázať, že v dôsledku zriadenia elektrickej
prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva. V priebehu súdneho konania žalovaný
neposkytol súdu žiadne skutkové tvrdenia / § 101 ods.1 O.s.p./, ktorými by svoj nesúhlasný postoj
odôvodnil. Inak povedané, žalovaný ani netvrdil, že zriadením elektrickej prípojky budú neprimeraným
spôsobomporušenéjehopráva,tedasúduneposkytolvecnétvrdenia,ktorýmibysavrámcidokazovania

mohol zaoberať. Nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že pripojenie stavby na verejnú sieť elektrickej
energie / ak je to technicky možné/ je súčasťou vlastníckeho práva vec užívať, teda prisvojovať si
podstatu a úžitkové vlastnosti veci / § 123 Občianskeho zákonníka /. Nesúhlasný postoj žalovaného
ako vlastníka, bez vecnej argumentácie, považuje súd za zneužitie práva / šikanu/, ktoré v právnom
štáte nemôže požívať ochranu. Výkon práva je šikanózny, keď sleduje hlavne poškodenie druhej strany

a nie svoj vlastný hospodársky účel. Vlastnícke právo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv
iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom / čl. 11 ods.3 Listiny, čl. 20
ods.3 Ústavy SR /. Vlastnícke právo žalobkyne má rovnaký obsah a požíva rovnakú právnu ochranu
ako vlastnícke právo žalovaného / čl. 11 ods.1 Listiny, čl. 20 ods.1 Ústavy SR, § 124 Občianskeho
zákonníka/. Nesúhlasný postoj žalovaného nie je v súlade s dobrými mravmi, ktoré možno stotožniť

so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku / poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov/ a je neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov
vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka /. Žalobcovi nezostávalo nič
iné, ako podať žalobu a domáhať sa proti žalovanému ochrany svojho vlastníckeho práva uložením

povinnosti žalovanému / § 126 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. b/ O.s.p., § 39 ods.10 zákona o
energetike /, čomu súd vyhovel a poskytol žalobcovi spravodlivú ochranu. Súdom uložená povinnosť je
v súlade so zásadou proporcionality a do práv žalovaného zasahuje len v minimálnej miere a v záujme
ochrany práv žalobcu, za rešpektovania rovnosti vlastníckych práv oboch účastníkov konania, ktoré
sa dostali do kolízie. Žalovaný je preto povinný umožniť žalobcovi zriadiť elektrickú prípojku nízkeho

napätia v zemi a trpieť jej umiestnenie, prevádzku, údržbu a opravy, tak, aby na druhej strane žalobca
ako vlastník elektrickej prípojky mohol taktiež plniť zákonom uloženú povinnosť zabezpečiť prevádzku,
údržbu a opravy elektrickej prípojky, aby neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala
poruchy v distribučnej sústave / § 39 ods.7 zákona o energetike /. Súdom uložená povinnosť predstavuje
síce zásah do vlastníckeho práva žalovaného, ktorý je však primeraný, nešikanózny a v právnom

štáte nevyhnutný z dôvodu poskytnutia ochrany vlastníckemu právu žalobcu, ktorému súd nemôže
odoprieť spravodlivosť. V tomto konaní žalovaný nepožadoval žiadnu finančnú náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva, táto nebola predmetom konania, preto súd o nej nemohol rozhodovať.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania s ohľadom na charakter tohto konania, ktorý
má dosah na úpravu právnych pomerov u oboch účastníkov konania. Predmetom konania bola úprava

vzájomných vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku, kde výsledok konania
nie je dostatočne merateľný z hľadiska úspechu a neúspechu. Javí sa preto za rozumné a spravodlivé,
aby obaja účastníci znášali trovy konania sami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch

vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).