Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200851
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720200851.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členovsenátuMgr.FrantiškaDulačkuaJUDr.JanyKotrčovej,vsporežalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, so sídlom O. XXXX/XA, XXX XX N., proti žalovanému: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
O. XXXX/X, XXX XX W. G., o zaplatenie 170 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č.k. 17Csp/9/2020-66 zo dňa 4. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 170
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 170 € od 24.03.2017 do zaplatenia, všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a žalovanému
voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal zo zistenia, že dňa
3.3.2016 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol

žalovanému úver vo výške 500 € a žalovaný ako dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu, odplatu a úrok
spojený so spotrebiteľským úverom, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 591,60 € v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 49,30 € vždy k 3. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 3.4.2016. Odplata pri
poskytnutí finančných prostriedkov bola v nulovej výške a úrok bol dohodnutý vo výške 32,26%, čo v
prípade riadneho splatenia v dohodnutom termíne predstavuje sumu 91,60 €. RPMN bolo dohodnuté
vo výške 37,48%, priemerná hodnota ročnej RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy bola vo výške
21,61%. Strany sa ďalej dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí jednotlivé splátky v lehote ich splatnosti,

zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 10 € za každú jednu omeškanú splátku a dlžník sa ďalej zaviazal
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku sumu 30 €. Žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď v žalobe žalobcu absentujú také listinné dôkazy, z ktorých by vyplývali
tvrdenia týkajúce sa uplatneného nároku žalobcu. Síce predložil zmluvu o úvere zo dňa 3.3.2016, avšak
nepreukázal samotné poskytnutie úveru, ani to, koľko žalovaný z úveru reálne uhradil. Prílohou žaloby
nie je prehľad úhrad a splátok, resp. platobná história, iba v žalobe konštatuje, že žalovaný uhradil sumu
330 €, čo žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako nepreukázal ani to, či úver zosplatnil, prípadne

či žalovaného na úhradu dlžnej sumy vyzýval. V žalobe nie je vymedzené ani obdobie rozhodujúce
pre nárok uplatnený žalobcom, t.j. kedy žalovaný čerpal prostriedky z úveru, ani kedy sa dostal do
omeškania. Zdôraznil, že nie je povinnosťou súdu dedukovať v dokladoch predložených žalobcom,
ako a kedy jeho jednotlivé nároky vznikli a či zodpovedajú ním vyčíslenej čiastke tvoriacej predmetkonania. Žalobca v zmysle § 132 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) je nielen povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti pre priznanie požadovaného nároku, ale ich aj náležite preukázať. O trovách
konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca a namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že uplatňovaný nárok riadne preukázal
uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy č. 505400163 dostatočnými dôkazmi a vyjadreniami. Nedisponuje

žiadnou výzvou zo strany súdu na doplnenie žaloby. Na základe uvedenej zmluvy žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 500 € a v zmysle bodu 15 Všeobecných podmienok
spotrebiteľského úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy sa dohodli, že v prípade, ak spotrebiteľ
neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú
splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa splatný dlh okamžite. Zmluva sa stala splatná dňa
23.3.2017. Na základe zmluvy bol teda žalovanému poskytnutý úver vo výške 500 €, o čom k odvolaniu

prikladá potvrdenie. Od žalovaného eviduje úhradu vo výške 330 €, ktoré pozostávajú z platieb dňa
12.5.2016 50 €, 6.7.2016 50 €, 5.8.2016 100 €, 3.10.2016 80€, 28.10.2016 50 €. Jednotlivé platby boli
zo strany žalobcu započítané na istinu. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v rozsahu ust. § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 170 € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 24.3.2017
a vo zvyšku žalobu zamietol.

5. V preskúmavanej veci žalobca preukázal, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
dňa 3.3.2016 došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 500 € a žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky,
odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom (čo v prípade riadneho splnenia úveru v dohodnutom
termíne predstavuje sumu 91,60 €, t.j. celkovú sumu 591,60 €) v 12-ich mesačných splátkach vo výške

49,30€vždyk3.kalendárnemudňuvmesiaci,počnúcdňom3.4.2016.Odplataboladohodnutá0€,úrok
32,26%, čo pri riadnom splatení by prestavovalo sumu 91,60 €, RPMN 37,48 %, priemerná RPMN ku
dňu podpísania zmluvy 21,61%. V zmluve zároveň dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí jednotlivé splátky
v lehote ich splatnosti dohodnutej v zmluve, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 10 € za každú jednu omeškanú splátku. Zároveň sa spotrebiteľ zaviazal uhradiť veriteľovi za

každú upomienku zaslanú v zmysle § 9 ods. 11 zák.č. 129/2010 Z.z. čiastku 30 €, do 5 dní od doručenia
písomnej výzvy na úhradu.

6. Medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa

spotrebiteľským zmlúv.

7. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný z poskytnutého úveru na základe vyššie uvedenej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uhradil istinu 330 €, a preto zostáva doplatiť 170 €. Žalovaný napriek tomu, že
žaloba mu bola riadne doručené uvedené žiadnym spôsobom nerozporoval. Podľa § 151 ods. 1 CSP,

skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Nakoľko v
konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500 €, z ktorého žalovaný splatil
330€,odvolacísúdzaviazalžalovanéhozaplatiťzbytokposkytnutéhoúveru,atovovýške170€.Navyše
žalobca mal bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej mu poskytol finančné prostriedky vo výške 500 € a že žalovaný časť z nej nevrátil (170 €), teda

existenciu právneho vzťahu zo zmluvy o úvere. Tieto skutočnosti žalobca preukázal. Žalovaný sa proti
žalobe nebránil tvrdením, že svoj dlh z úveru vrátil v celom rozsahu, a teda ani neprodukoval dôkazy o
vrátení úveru a nerozporoval tvrdenia žalobcu.8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.Vzmluvebolodohodnuté,žedlžníka(žalovaný)uhradíúverv12-ichmesačnýchsplátkach,vždy
k 3. kalendárnemu dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola dohodnutá na 3.4.2016. Posledná splátka
úveru pripadá na deň 3.3.2017, a preto sa žalovaný dňom 4.3.2017 dostal do omeškania so zaplatením
ostatkuposkytnutéhoúveru.Žalobcavšakvžalobežiadalpriznalúrokzomeškaniaod24.3.2017,ktorým
návrhom je súd viazaný, preto zaviazal žalovaného okrem istiny zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania

od 24.3.2017 do zaplatenia, a to vo výške 5% v súlade s § 3 Vyhlášky č. 87/1995 Z.z.

9. Žalobca sa ďalej domáhal zmluvného úroku rozpísaného v žalobnom petite vo výške 32,26 %,
zmluvnej pokuty vo výške 40 € a poplatku za upomienky 390 €. V tejto časti sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje s názorom vysloveným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že žalobca

vo veci neuniesol dôkazné bremeno. Z obsahu spisu vyplýva, že k žalobe ako dôkaz pripojil zmluvu o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.3.2016 opísanú v bode 5. tohto odôvodnenia. Žalobca v žalobe poukázal
na bod 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorého sa dohodli, že neuhradením
ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace stáva sa celý dlh splatným
okamžite a vzhľadom na to sa stal celý dlh splatný dňa 23.3.2017. Žalobca túto ním označenú splatnosť

však ničím bližšie neodôvodnil, ani žiadnymi dôkazmi nedoložil, pričom ako už bolo konštatované
posledná splátka úveru bola splatná dňa 3.3.2017. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, vo vzťahu
ku ktorým splátkam si zmluvnú pokutu v celkovej sume 40 € uplatňuje a teda, kedy sa mal žalovaný
dostaťdoomeškaniasosplatenímtej-ktorejsplátky.Žalobcavžalobetvrdí,žežalovanémuzaslalcelkom
13 upomienok, z ktorého dôvodu si uplatnil v zmysle dohody sumu 390 € (13 x 30). K žalobe však

nepredložil žiadnu z týchto upomienok, ktorú mal zaslať žalovanému a ani žiadnym iným spôsobom
nepreukázal, že tieto upomienky v takomto počte mali byť žalovanému zaslané. Napokon si uplatnil
zmluvný úrok vo výške 32,26 % ročne, a to zo sumy 500 € od 3.3.2016 do 12.5.2016, zo sumy 450
€ od 13.5.2016 do 6.7.2016, zo sumy 400 € od 7.7.2016 do 5.8.2016, zo sumy 300 € od 6.8.2016
do 3.10.2016, zo sumy 220 € od 4.10.2016 do 28.10.2016 a napokon zo sumy 170 € od 29.10.2016

do zaplatenia. Aj v tento časti je nutné konštatovať, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy
mal žalovaný a v akých čiastkach svoj dlh voči žalobcovi plniť a teda, že mu prislúcha zmluvný úrok v
rozsahu, ako si ho v žalobe uplatnil. Z uvedených dôvodov je preto nutné stotožniť sa s názorom súdu
prvej inštancie, ktorý v tomto rozsahu žalobu žalobcu zamietol, že tento neuniesol dôkazné bremeno na
svoje tvrdenia v žalobe. Predložením zmluvy o úvere spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami

je možné ustáliť len to, že skutočne medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere,
na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému sumu 500 €, že bol dohodnutý zmluvný úrok 32,26%,
zmluvná pokuta 10 € za každú omeškanú splátku, poplatok za každú upomienku vo výške 30 €, avšak
z týchto predložených dokladov nie je už možné presne preskúmať špecifikovaný nárok žalobcu, či
tento je oprávnený a teda, kedy sa s jednotlivými splátkami žalovaný dostal do omeškania, z akej sumy

v tom-ktorom období má byť počítaný zmluvný úrok, ako aj či skutočne žalobca zaslal žalovanému
13 upomienok. Žalobca síce v odvolaní rozpísal, kedy a v akej sume žalovaný plnil povinnosť platiť
poskytnutý úver, avšak uvedené tvrdenie nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom.

10. K odvolacej námietke, že žalobca neobdržal zo súdu žiadnu výzvu na doplnenie žaloby, odvolací

súd musí iba konštatovať, že nie je povinnosťou súdu vyzývať účastníkov na predloženie dôkazov
ohľadom ním uvedených tvrdení v žalobe. Uvedená povinnosť žalobcovi vyplýva z ust. § 132 ods. 1 CSP
(označenie dôkazov) a § 132 ods. 3 CSP (pripojiť označené dôkazy). Uvedené ustanovenie spolu s
ustanovením § 149 CSP o prostriedkoch procesnej obranu a útoku stanovujú dôkaznú povinnosť strán v
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov

leží zásadne na sporových stranách. Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako
procesnúzodpovednosťsporovejstranyzavýsledokkonania,pokiaľjeurčovanývýsledkomvykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané je pre sporovú stranu

nepriaznivé rozhodnutie. Žalobca v žalobe na preukázanie svojich tvrdení ohľadne nároku na zmluvný
úrok, zmluvnej pokuty a poplatkov za upomienky ani neoznačil žiadne dôkazy, preto súd prvej inštancie
nemohol vyzvať žalobcu na predloženie dôkazov, ktoré neoznačil.11. Vzhľadom na vyššie konštatované, odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP zmenil
tak, že žalobe v rozsahu zaplatenia istiny 170 € spolu s úrokom z omeškania vyhovel a v zostávajúcej
časti žalobu zamietol.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 aplikujúc § 255 ods. 2
CSP. Žalobca mal v konaní úspech ohľadne istiny 170 € a úroku z omeškania (ktorý ku dňu vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu činilo 209,15 €), čo predstavuje 33,72 % k žalobe ako celku. Žalovaný mal
úspech vo vzťahu k zmluvnej pokute 40 €, poplatku za upomienky 390 € a zmluvného úroku (ktorý ku

dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu činilo 315,42 €), čo predstavuje 66,28% k žalobe ako celku.
Takto čistý úspech žalovaného predstavuje 32,56% a v tomto rozsahu by mu prislúchal nárok na náhradu
trov konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ani
mu žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, aplikujúc základný princíp CSP hospodárnosti konania
zakotveného v čl. 17, žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania ako úspešnej sporovej
strane.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)