Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819202341
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3819202341.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcov: 1/ C. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., J. L. J. XXX/XX, 2/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J. L. J. XXX/XX, obaja zastúpení
Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom Prievidza, Nám. Slobody 10, proti žalovanému: I. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J. L. J. 53X/XX, o zaplatenie 308,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 18C/16/2019-56 zo dňa 12.februára 2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcom
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 308,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo

sumy 308,55 Eur od 04.05.2019 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II.
žalobcom 1/, 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení
uviedol,žežalobcoviasažaloboupodanounasúddňa31.05.2019domáhalivočižalovanémuzaplatenia
sumy 308,55 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 4. mája 2019 do zaplatenia náhrady trov
konania. Okresný súd Prievidza vydal dňa 19.6.2019 platobný rozkaz č.k. 18C/16/2019-14, proti ktorému
podalžalovanývzákonnejlehoteodpor.Uznesenímzodňa27.8.2019,č.k.18C/16/2019-32bolplatobný

rozkaz podľa § 267 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. zákonov Civilného sporového poriadku zrušení
a súdu vo veci vytýčil pojednávanie. Vykonaním dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný
skutkový stav: Z rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-
PD-OVVS-2018/024128-5 zo dňa 29.11.2018 mal súd preukázané, že obvinený (žalovaný) bol podľa
ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti majetku, ktorého sa dopustil tým, že dňa 12.9.2018 čase približne o 13:30 hod. na dvore rodinného
domu v G. na ulici J.L. J. č. XXX/XX hodil plechovú krhlu do domu žalobcu, následkom čoho došlo k

poškodeniu vonkajšej omietky v tvare polkruhu o rozmeroch 4cm x 20 cm, čím spôsobil škodu majiteľovi
domu v presne nezistenej výške, teda úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci
z takéhoto majetku. Z faktúry č. 008/2019 vystavenej obchodnou spoločnosťou DOŠPA stav s.r.o. so
sídlom Pionierska 387/6, Nitrianske Pravno, IČO: 52006492 vyplýva, že táto spoločnosť dňa 27.04.2019
vystavila žalobcovi 1/ predmetnú faktúru na sumu 308,55 eur so splatnosťou dňa 30.04.2019. Celková
suma pozostávala zo stavebných prác a materiálov na rodinnom dome žalobcu, konkrétne išlo o 1 ks

oprava omietky škrabanej do 10% za 26,67 €, 1ks armovacia sieťka, lepidlo za 39,54 €, 1ks vonkajšia
silikátová omietka ryhovaná 2 mm za 161,02 €, 1ks montáž lešenia s podlahami do s2 -2,5m a v10m
za 45,- eur, 1ks demontáž lešenia s podlahami do s2-2,5m a v10m za 29,10 eur a 1ks presun hmôt preopravy v objektoch výšky do 25m za 7,22 eur. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 30.04.2019
súd zistil, že žalobca 1/ uhradil na účet spoločnosti DOŠPA stav s.r.o. sumu 308,55 Eur. Z predloženej
upomienky z 03.05.2019 vyplýva, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na

zaplatenie sumy 308,55 Eur formou listu, ktorý bol daný na poštovú prepravu dňa 03.05.2019, zásielku
žalovaný neprevzal v odbernej lehote a vrátila sa právnemu zástupcovi žalobcu ako nevyzdvihnutá
dňa 28.05.2019. Právne vec súd posúdil podľa § 215 Civilného sporového poriadku, § 420 ods. 1,
§ 442 ods. 1, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že občianskom súdnom
konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú

povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten
účastník konania, ktorí tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenie a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť ani povinnosť označí na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút
v sporovom občianskom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú
preukázané tie rozhodujúce skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané

tvrdenia účastníka, toto dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej
v jeho neprospech. Predpokladmi zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú: porušenie
právnej povinnosti, vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom škodcu, a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Na základe
vykonanéhodokazovaniaapovyhodnoteníkaždéhodôkazujednotlivoavšetkýchdôkazovvovzájomnej

súvislosti dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je v celom rozsahu dôvodná. V predmetnom spore
sa žalobcovia domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 308,55 € z titulu náhrady škody spôsobenej
priestupkom žalovaného dňa 12.9.2018. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že Okresný úrad Trenčín,
odbor vnútornej správy svojím rozhodnutím zo dňa 29.11.2018 uznal žalovaného za vinného zo
spáchania priestupku proti majetku, pretože úmyselne spôsobil majiteľovi rodinného domu škodu v

presne nezistenej výške a teda úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku. Nebolo sporným, že
nehnuteľnosť , na ktorej bola spôsobená škoda patrí obom žalobcom. Nebolo sporným, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, že vznikla škoda ako majetková ujma, že existuje
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, ani zavinenie žalovaného,
ktorý svojím protiprávnym úkonom spôsobil škodu na cudzom majetku. Súd mal za preukázané vyššie

uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného. Spornou bola výška uplatnenej
škody. Zo žalobcami predložených dôkazov vyplývajú nimi tvrdené skutočnosti, a teda dôvodnosť
uplatneného nároku na zaplatenie sumy 308,50 5 €. Z predloženej faktúry jednoznačne vyplývalo, že
spoločnosť DOŠPA stav s.r.o. fakturovala žalobcovi 1/ za stavebné práce a materiál na rodinnom dome
faktúrou č. 008/2019 vystavenou dňa 27.4.2019, so splatnosťou dňa 30.4.2019 v celkovej sume 308,50

5 €, z toho oprava škrabanej omietky do 10 % predstavovala sumu 26,67 Eur, armovacia sieťka a lepidlo
39,54 Eur, vonkajšia silikátová omietka ryhovaná 2mm 161,02 Eur, montáž lešenia 45,- Eur, demontáž
lešenia 29,10 Eur a presun hmôt pre opravy v objektoch výšky do 25m - 7,22 Eur. Predmetnú faktúru
v celom rozsahu žalobca zaplatil dňa 30.04.2019 na účet spoločnosti DOŠPA stav s.r.o. vkladom v
hotovosti prostredníctvom Slovenskej sporiteľne, a.s. . Žalovaný v spore namietal výšku škody, tvrdil,

že je neprimeraná, nereálna, vystavená faktúra je podľa neho umelo navýšená , nezodpovedá reálnemu
poškodeniu steny. Tvrdil, že jeho pričinením sa z celej steny poškodilo maximálne 15 cm2 steny a
nie celá stena, a preto by mal uhradiť len alikvotnú čiastku ceny zodpovedajúcej približne 15 cm2.
Je vyučený murár, pracuje v tejto oblasti cca 30 rokov a má vedomosť o cenách za použitý materiál
aj za cenu práce. Súdu toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal, ani nenavrhol, neoznačil dôkaz na

preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu nemôže na súd prenášať dôkazné bremeno, ktoré stranu
sporu zaťažuje. Preto, ak žalovaný tvrdil, že cena práce je zistiteľná zo stavebných denníkov stavebných
firiem uvedených na internete, k uvedenému tvrdeniu súdu nepredložil ani nenavrhol žiaden relevantný
dôkaz. Taktiež tvrdenie, že dlhodobo pracuje ako živnostník - murár je v danej veci právne irelevantné
za stavu, že žalovaný nie je súdnym znalcom a v tejto súvislosti nenavrhoval, neoznačil a nepredložil

taký dôkaz , ktorý by jednoznačne preukázal tvrdenie, že opravu poškodenej steny rodinného domu
žalobcubolomožnézrealizovaťzanižšiusumu.Vcivilnomsporovomkonanídôkaznébremenoohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky. Ak teda žalovaný tvrdil, že oprava ním poškodenej časti steny rodinného domu
žalobcu reálne predstavuje sumu nižšiu ako za opravu fakturovaných 308,55 Eur, bolo podľa súdu jeho

povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Zo žalovaným
predložených dôkazov o cene silikátovej omietky v e-shope na čl. 26, 27, o cene armovacej mriežky v
eshope na č.l. 29, 30, o cene lepidla v eshope na č. l. 31 ani z farebnej fotodokumentácie na č.l. 50
uvedené nevyplynulo, pričom iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v spore nenavrhol. Záveromsúd dodal, že v sporovom konaní vychádza len zo skutočností tvrdených stranami sporu a vykonáva len
tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. S poukazom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 308,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 308,55 Eur od 04.05.2019 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O
trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že rozhodol o nároku na náhradu trov
konania. V konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia 1/, 2/, ktorým súd priznal trovy konania v
rozsahu 100% s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že je vyučený murár,

v odbore pracoval viac ako 25 rokov. Namietal výšku vykonanej opravy. Uviedol, že v dnešnej dobe
existujú cenovo prístupné technologické postupy, ktoré umožňujú opravu len poškodenej časti fasády a
nie celej steny. Tiež namietal, že v žalobcom doloženej faktúre chýbali niektoré dôležité parametre, ako
napr. m2, s čím sa súd nevysporiadal. Z predložených fotografií bolo podľa žalovaného zrejmé, že sa
opravovala celá jedna stena. Súd podľa žalovaného bližšie neskúmal , z akého dôvodu sa musel robiť
väčší rozsah prác. Žalovaný ďalej uviedol, že vzniknutá diera nebola podľa jeho názoru hlboká, bolo to

len povrchové poškodenie, ktoré sa pri fasádach stáva bežne. V dokumentácii taktiež nebolo uvedené,
nazákladečohosaspoločnosťDOŠPAstavs.r.o.rozhodlaneopraviťlenpoškodenúčasť,alerovnocelú
stenu. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že ak by sa takto poškodila fasáda bytovky, ktorá jedna stena
má napríklad päťsto metrov štvorcových, zrejme by nebolo rentabilné opravovať celú stenu. Žalovaný
uznal, že jeho pričinením došlo k malému poškodeniu, pričom je ochotný uhradiť vzniknutú škodu, ale

len v reálnej výške. Žalovaný by veľmi rád súdu predložil rôzne cenové ponuky aj z troch nezávislých
spoločnosti, ale nie je to v jeho silách, nakoľko žalobca ho odmietol pustiť na jeho pozemok, aby si mohol
premerať poškodenie, resp. aby sa na toto poškodenie pozrel odborník nezávislej stavebnej firmy, ktorý
by mu vypracoval cenovú ponuku na opravu. Bez priameho prístupu k poškodenej stene mu žiadna firma
cenovú ponuku na opravu nevypracuje, najmä ak ide o cenovú ponuku, ktorá by mohla tvoriť relevantný

podklad pre rozhodnutie súdu. Ako dôkazmi žalovaný disponuje len vyhotovenými fotografiami, ktoré
predložil súdu. Nakoľko žalovaný nepozná presné rozmery steny a ani poškodenej časti, obsah sa dá
prepočítať len v percentách. Na výpočet žalovaný použil program Adobe Ilustrator, pričom mu vyšlo, že
spôsobené poškodenie nie je v rozsahu väčšom ako 1% z opravovanej steny, čo predstavuje sumu 3,09
Eur. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol

tak, že žalovaný je povinný žalobcom uhradiť 1% zo žalovanej sumy, čo predstavuje 3,09 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,09 Eur od 04.05.2019 do zaplatenia v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1 %.
3. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že v konaní jednoznačne
preukázali, že náhrady škody sa domáhajú na základe priestupku žalovaného zo dňa 12.9.2018, pričom

ajpredložilidôkazatorozhodnutieOkresnéhoúraduTrenčín,Odborvšeobecnejvnútornejsprávyzodňa
29.11.2018, ktorý uznáva žalovaného za vinného zo spáchania priestupku proti majetku. Nebolo teda
vôbec sporným, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, na základe čoho vznikla
škoda ako majetková ujma a že existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného
a vzniknutou škodou žalobcom. Predložili dôkazy o výške škody, a to faktúry spoločnosti DOŠPA stav

s.r.o.,ktoráfakturovalazastavebnépráceamateriálfaktúrouč.008/2019zodňa27.4.2019sumou308,5
5 €. Žalovaný svoje tvrdenia, ktorými namietal výšku fakturovanej sumy v spore nepreukázal žiadnym
relevantným dôkazom, ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na rovnakých tvrdeniach
zotrval aj v podanom odvolaní. Ide len o tvrdenia žalovaného a jeho domnienky, ktoré vychádzajú len z
toho, že je vyučený murár a v odbore pracoval viac ako 25 rokov bez toho, aby uviedol konkrétny dôkaz,

pričom sa len odvoláva na skutočnosť, aby toto poškodenie pozrel odborník nezávislej stavebnej firmy,
ktorý by vypracoval cenovú ponuku na opravu. Žalobcovia žiadali odvolanie žalovaného zamietnuť v
celom rozsahu a priznať žalovanému trovy odvolacieho konania za 1 úkon 24,90 eur a režijný paušál
10,62 eur, celkovo 35,52 eur.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný
záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebný podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom právnom závere, že boli splnené predpoklady

zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcom 1/, 2/ žalovaným, a to vznik škody, protiprávne konanie
žalovaného, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody a zavinenie
žalovaného. Súd mal za preukázanú výšku škody z dôkazov predložených žalobcami, a to najmä z
predloženej faktúry Č. 008/2019 spoločnosťou DOŠPA stav s.r.o., so sídlom Pionierska 387/6, NitrianskePravno, IĆO: 52006492. Súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich
tvrdení, že svojim konaním spôsobil menšiu škody ako vyplývala z dôkazov predložených žalobcami.
6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s

odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:
7. Dokazovanie v sporovom konaní je založené na dôkaznej povinnosti strán, t.j. povinnosti predložiť
alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
tak zásadne na stranách konania. Strana, ktorá nepredložila a ani neoznačila dôkazy potrebné na

preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané na základe

navrhnutých dôkazov je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
8. Po oboznámení sa s celým obsahom spisu a všetkými vykonanými dôkazmi má odvolací súd za to, že
žalovaný v konaní neuniesol riadne svoje dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich
sa výšky spôsobenej škody, ako uviedol aj súd prvej inštancie. Žalovaný v konaní nepredložil a ani
neoznačil dôkazy, vykonaním ktorých by mohol súd dospieť k inému záveru o výške spôsobenej škody.

9. Žalovaným predložené dôkazy o cene materiálov nemali priamy súvis s posúdením výšky spôsobenej
škody vzhľadom na rozsah vykonaných opravných prác spoločnosťou DOŠPA stav s.r.o. Rovnako
tak z fotodokumentácie predloženej žalovaným nebolo možné preukázať tvrdenia žalovaného o výške
spôsobenej škody, ako v konaní správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Žalovaný mohol v konaní
navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, napr. odborné vyjadrenia odborne spôsobilých osôb, či znalecké

dokazovanie. Skúsenosti žalovaného v odbore murárstva a jeho vyjadrenia nemohli byť posúdené
ako odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch, keďže žalovaný je sám procesnou stranou v konaní. V tomto smere
preto neobstojí ani námietka žalovaného o tom, že nemal prístup k poškodenej stene. Zákonná úprava
umožňuje určitým osobám, za účelom dokazovania, prístup k predmetu skúmania, vrátane vstupov na

cudzie pozemky, na účely vypracovania odborného vyjadrenia, či znaleckého posudku, a to aj napriek
nesúhlasu dotknutých osôb, napr. tým, že súd uloží stranám v súvislosti s dokazovaním v konaní
povinnosti. Znalec je napr. v zmysle vyššie uvedeného oprávnený vyžadovať poskytnutie potrebnej
súčinnosti a strany sporu sú v prípade ustanovenia znalca povinný strpieť vykonanie úkonov znalca za
účelom splnenia stanovenej znaleckej úlohy. Teda z uvedeného je zrejmé, že aj prípadný nesúhlas strán

nie je prekážkou navrhnúť také dôkazy, ktorými by mohli byť prípadné tvrdenia žalovaného preukázané.
Pokiaľ žalovaný v konaní takéto dôkazy nenavrhol, neuniesol dôkazné bremeno, čo je v sporovom
konaní spojené s jeho procesným neúspechom.
10. Na druhej strane žalobcovia žalobou uplatnený nárok preukázali, a to aj čo do výšky spôsobenej
škody, keď z faktúry č. 008/2019 jasne vyplýval rozsah vykonanej opravy a cena stavebných prác

a materiálov. Odvolací súd nezistil také nedostatky predloženej faktúry, pre ktoré by táto ako dôkaz
bola neprípustná, či iným spôsobom spochybnená, ako namietal žalovaný. Ani namietaná skutočnosť
absencie m2 vo faktúre nie je v tejto súvislosti relevantná, keďže bolo zrejmé, že k vykonania prác došlo
v súvislosti so spôsobenou škodou žalovaným , vzťahujúcou sa na celý rozsah spôsobenej škody bez
ohľadu na presné vymedzenie , koľko m2 bolo predmetom opravy. Podľa názoru odvolacieho súdu preto

súd prvej inštancie správne uložil žalovanému zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 308,55 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 308,55 Eur od 04.05.2019 do zaplatenia.
11. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255

ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1/, 2/. Odvolací súd preto priznal
žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).