Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/237/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5797899933
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5797899933.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne L. L., Q. R. XXX, zastúpenej advokátskou
kanceláriou AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 25, proti žalovaným 1/
F. Q., Q. A., E.. Č. J. XXXX/XX a 2/ L. Q., Q. A., E.. Č. J. XXXX/XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7C/106/1997, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2018 sp. zn. 6Co/97/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaní 1/ a 2/ nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“) ostatným rozsudkom zo 6. marca 2017 č. k.
7C/106/1997-568 žalobu žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 v

spojení s § 580 a § 581 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zamietol a súčasne jej uložil povinnosť
nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).
1.1. Po spresnení žaloby v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sa žalobkyňa
domáhala, aby jej žalovaní 1/ a 2/ za užívanie bližšie určených nehnuteľností zaplatili spoločne a
nerozdielne 45 704,85 € s príslušenstvom. Žalovaní vzniesli kompenzačnú námietku, teda žiadali

započítať ich nároky voči žalobkyni, ktorá užívala bližšie určené nebytové priestory vlastnícky patriace
im.
1.2. Zo znaleckého posudku Ing. Greguša mal súd preukázané, že výška odplaty za užívanie
pozemkov žalobkyne za obdobie od 1. júla 1995 do 1. júla 2013 bola spolu vo výške 19 890,77 €. Z
odborného vyjadrenia I.. F. mal súd preukázané, že výška odplaty za užívanie nebytových priestorov
v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovaným bola za obdobie od 10. júna 1997 do 1. júla 2013

spolu vo výške 65 342,49 €.
1.3. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danej veci sa jedná o bezdôvodné obohatenie získané plnením
bez právneho dôvodu, a to na strane žalovaných a tiež aj žalobkyne. Pohľadávka žalovaných nie
je premlčaná; jedná sa o započítateľné pohľadávky. Žalovaní si uplatnili započítanie len do
výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia žalobkyňou. Keďže žalobkyňa po započítaní pohľadávok
vykonanom na návrh žalovaných nemá proti nim žiaden nárok, súd jej žalobu zamietol.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. apríla 2018 sp. zn. 6Co/97/2018
odmietol odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané (§ 386 písm. a/ CSP). Vychádzal z toho, že 24.
marca 2017 (t. j. posledný deň odvolacej lehoty) bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobkyne.
Vzhľadom na jeho formu, keď bolo súdu doručené prostredníctvom telefaxu, takéto podanie v zmysle
platnej zákonnej úpravy nie je možné akceptovať a súd na takéto podanie nemôže prihliadať. Podanie

vykonané formou telefaxu v zmysle CSP ako procesnoprávnej normy upravujúcej vedenie civilných
sporov nie je možné, nakoľko v ustanovení § 125 ods. 1 CSP sa výslovne uvádzajú v súdnom sporeakceptované formy podaní, pričom podanie vykonané formou telefaxu predmetné zákonné ustanovenie
nepozná. K uvedenému právnemu záveru odvolací súd podporne poukázal na totožný právny záver
prezentovaný Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v uznesení sp. zn. III. ÚS

608/2017 z 10. októbra 2017.
2.1. Žalobkyňa síce dňa 27. marca 2017 podala obsahovo totožné podanie (odvolanie) v listinnej podobe
osobne na súde, avšak pre nemožnosť akceptácie predchádzajúceho odvolania doručeného súdu
formou telefaxu sa však nemohlo jednať o jeho doplnenie v zmysle 125 ods. 2 CSP. Uvedené podanie
bolo potrebné považovať za samostatne podané odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ktoré bolo

s prihliadnutím na čas jeho podania na súde (27. marca 2017) a uplynutie odvolacej lehoty (24.
marca 2017) podané oneskorene.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzovala z § 420 písm. f/ CSP. Namietala, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Uviedla, že podanie urobené faxom je prenosom nemenných dát, ktorý sa
uskutočňuje elektronicky; súd tieto dáta prijíma na svojom technickom zariadení obdobne ako podania
cez internet. Uvedené hodnotenie podporujú rozdielne interpretované stanoviská súdnych autorít, kedy
ani v dnešnej dobe nie je jednoznačný názor na opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť faxových
podaní. Súdy v iných konaniach takéto podania rešpektovali a prihliadali na ne ako na podania spĺňajúce

formu podania v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 CSP, čo znamená, že neexistuje zhoda v právnom
hodnotení tejto problematiky na jednotlivých úrovniach súdov. S predmetným rozhodnutím ústavného
súdu sa nestotožňuje pre jeho zužujúci výklad; takýto právny záver je v rozpore aj s čl. 4 ods. 2
CSP. Odmietnutie jej odvolania hodnotí ako porušenie jej práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

5.Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj„najvyššísúd“) ako súd dovolací (§35CSP)pozistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§
429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho
dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).

6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a
v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto
právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní
a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené

všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,
5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých
sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),
musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad

(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo 357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).

8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie ústavného súdu

sp. zn. II. ÚS 172/03).

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Toznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
(písm. a/), ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu (písm. b/), strana nemala
spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo

procesný opatrovník (písm. c/), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie (písm. d/), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. e/),
alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f/).

11. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods.
2).

12. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa

tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj
v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, že v konaní došlo k ňou tvrdenej
vade zmätočnosti (bod 3).

13. Žalobkyňa v dovolaní namietala, že keď odvolací súd na jej telefaxové podanie (odvolanie)
neprihliadal a toto odmietol z dôvodu jeho formy, nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť taký vadný
postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich
sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné

prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pri posudzovaní
znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva, je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu

do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť
v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti
strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.

15. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, sú

a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
15.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03).
15.2.Pojem„procesnýpostup“bolvysvetlenýužvoviacerýchrozhodnutiachnajvyššiehosúduvydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúcačinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012).

16. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania žalobkyne odvolacím
súdom vykazovalo znaky procesného postupu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
f/ CSP.

17. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

18. Podľa § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

19. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,
mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť
určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho
v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného

pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo
pracovného času.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalobkyni
prostredníctvom jej právneho zástupcu doručené 9. marca 2017. Lehota na podanie odvolania proti
uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie začala žalobkyni plynúť 10. marca 2017 a jej posledný deň
pripadol na piatok 24. marca 2017.

21. Žalobkyňa síce podala odvolanie prostredníctvom telefaxu 24. marca 2017, teda v posledný
deň lehoty na podanie odvolania, avšak vzhľadom na to, že bolo podané telefaxom, nebolo ho možné
zo strany odvolacieho súdu akceptovať. Podľa aktuálne platnej právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016
(§ 125 CSP) už totiž nie je možné písomné podanie uskutočniť telefaxom tak, ako to umožňovala
predchádzajúca právna úprava, t. j. § 42 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, a je

ho možné urobiť len v listinnej alebo elektronickej podobe. Elektronickým podaním sa rozumie podanie
urobené elektronickou poštou prostredníctvom mailovej správy alebo prostredníctvom elektronických
schránok podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov,
príp. prostredníctvom elektronického formulára pre elektronické podanie sprístupneného v module

elektronických formulárov (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 448).
21.1. Súdu prvej inštancie bolo následne doručené odvolanie dovolateľky aj v listinnej podobe (osobne
podané), avšak až 27. marca 2017, t. j. už po uplynutí ustanovenej 10-dňovej lehoty na jeho podanie,
teda bolo podané oneskorene.

22. Vzhľadom k tomu, že v dovolaní sa nedôvodne namieta existencia procesnej vady v zmysle § 420
písm. f/ CSP, najvyšší súd dovolanie žalobkyne odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c/ CSP.

23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.