Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2013

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/151/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213257
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milena Fegyesová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6412213257.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Milenou Fegyesovou v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 22.11. 2013 z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 27. 09. 2012, si žalobca uplatnil voči
žalovanému právo na zaplatenie sumy 125,- EUR z titulu majetkovej škody a sumy 330,- EUR z
titulu nemajetkovej ujmy. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 6371510 dlžníkom C. B., pričom exekučné konanie
bolo vedené pod sp.zn. EX 10882/2008. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel

obsiahnutých v ustanovení § 44 ods.
2

2 Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu

s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu ( návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom), rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.1.2009, a to rozhodnutím o poverení.
K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6
mesiacov).
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej

škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:
- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodenývynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70,- EUR, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,- EUR a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,

na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15,-EUR. Celkove vynaložil poškodený vo veci správa a vymáhania svoje pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej sumu 125,- Eur, ktorá by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval správne a pri

rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonnom stanovenú dobu.
- náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 330,- EUR, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného
článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: 1. neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, 2. neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, 3. neskorým ukončením

procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ako ďalšie dôvody
na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uviedol neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný
zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj
u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
3

nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné a právne

nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. V ďalšom žalobca poukázal na
nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia
vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si uplatnil

ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 330,- EUR za celých 6 mesiacov. Poškodený
uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu SR, teda
660,- Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne

nečinný viac ako 186 dní. Žalobca písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, na ktorú odporca pozitívne nereagoval.
Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.3.2013 žiadal návrh žalobcu ako
nedôvodný zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky

podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak
v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o
uvádzané prieťahy v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu,
neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či

využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. V ďalšom poukázal žalovaný na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu

alebo Ústavný súd SR. Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené
žalovanému dňa 23.4.2012, ale už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba, z čoho
je zrejmé, že žalobca nepodal žaloby po uplynutí 6.mesačnej lehoty, ale skôr. V takom prípade
ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi podoručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti,
žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám

požiadal.MinisterstvospravodlivostiSRakoorgánpríslušnýpodľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003
Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ustanovenia zákona č. 514/2003
Z.z.ustanovujúvšeobecnépodmienky,prisplneníktorýchštátzodpovedázaškoduspôsobenúorgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
K samotnému nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uviedol, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
4
rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm.c) zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom
vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom
C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie
zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a tým
aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, 15. dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR je pritom kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju

v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, najmä kritéria, ako sú zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súd
konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným
súdomSR.Žalovanýnepovažujezapreukázanúexistenciuprieťahovvpredmetnomexekučnomkonaní.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125,- EUR a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 330,- EUR, s
poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Požadovať paušálne sumy za žalobcom uvádzané všeobecne uvedené
činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu

vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu. Rovnako žalobca nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej
ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného
súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,- Eur, ktorá musí byť
priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a

u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky spis.zn. 30 Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej

osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov“ nebol zo strany žalobcu preukázaný a ani to, akým spôsobom uvedená
situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. S prihliadnutím na charakteristiku
podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ
si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi

vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Taktiež žalovaný
poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou
škodou.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho
zástupcu, ktorí podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2013 požiadali o zrušenie nariadeného

pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, keď žalobcom
označené skutočnosti v podanom návrhu sú takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých
sudcov okresného súdu z prejedávania a rozhodovania
5vo veci. Zároveň žiadal konanie vedené pod sp. zn. 6C/151/2012 prerušiť do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na

zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Tiež navrhol doplnenie dokazovania,
keď uviedol, že zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej
škody. Súd zároveň konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania
na pojednávanie, riadne a včas vykázané, pričom písomne požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti

na pojednávaní, keď zároveň súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Súd neakceptoval žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie nariadeného pojednávania z
ním uvádzaných dôvodov, pretože zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie
po oboznámením sa s dôvodmi uvádzanými v bode I. podaného žalobného návrhu predložil podanie
navrhovateľa spolu s vyjadreniami všetkých sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom na rozhodnutie
o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 OSP (čl. 7 spisu), pričom Krajský súd v Banskej Bystrici o jeho

námietke rozhodol uznesením č.k. 14NcC/95/2012 zo dňa 8.10.2012.
O návrhu žalobcu na prerušenie konania súd rozhodoval v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Súd
poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 O. s. p. prerušenie konania nie je obligatórne.
Dôvodom pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 2, písm. c) však musí byť, že prebieha konanie,
v ktorom sa rieši prejudiciálna otázka. Túto otázku si však súd môže vyriešiť aj sám s poukazom na

ustanovenia § 135 ods. 2 O. s. p. V predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejednáva,
žalobca namietal už v podanej žalobe.
O jeho námietke bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom nadriadeným,
postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. a zákonná sudkyňa Mgr. Milena Fegyesová nebola vylúčená z
prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci, keďže nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci

vedenej pod sp. zn. 5Er/9/2009. Súd bol toho názoru, že keďže si žalobca uplatnil svoje zákonné právo
namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke už bolo zákonným postupom rozhodnuté, súd nevidel
dôvody pre prerušenie konania, a preto jeho návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5Er/9/2009, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny

stav:
Dňa 9.1.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý Exekútorský úrad Bratislava, Zahradnícka
62, na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 10882/08 vo
veci oprávneného: Pohotovosť,s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava (tu žalobca) proti povinnému:
C. B. pre vymoženie pohľadávky 71 860 Sk s príslušenstvom

priznanej oprávnenému vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 08045/08 zo dňa
26.8.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.9.2008 a vykonateľnosť dňom 19.9.2008. Tunajší
súd v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn.

6

5Er/9/2009 vydal dňa 22.1.2009 Poverenie č. 5613 019887, ktoré následne dňa 26.1.2009 doručil
súdnemu exekútorovi, čo preukazuje doručenka založená v exekučnom spise.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu.
Súd pri svojom rozhodovaní o náhrade škody vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného
dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobca doručil žalovanému žiadosti o predbežnéprerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojil,
a preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že
tvrdenie žalobcu o tom, že Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

EX 10882/08 (5Er/9/2009.) nevydal poverenie pre súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15 dennej
lehote, je nepravdivé, pretože tunajší súd postupoval v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 44 ods.
2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a písomné poverenie pre súdneho
exekútora vydal v lehote 15 dní od doručenia písomnej žiadosti súdneho exekútora.
S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené hmotno-

právne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto potom žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a to na základe zásady úspechu.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto potom súd vyslovil,
že žalovanému sa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 4 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
7

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stavveci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.

s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).