Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. marec 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120204353
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120204353.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu Z. P., nar. XX.XX.XXXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia
slobody, Ilava, Mierové námestie 1, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, 2/ Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, 3/ Generálne riaditeľstvo
Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Bratislava, Šagátova 1, 4/ Ústav na výkon trestu odňatia

slobody a Ústav na výkon väzby, so sídlom Ilava, Mierové námestie 1, 5/ Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, o protiústavnosť výkonu trestu odňatia slobody
žalobcu a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17C/14/2020 zo dňa 15. januára 2021.

II. Súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovaným v 1. až 5. rade s a n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa žalobou zo dňa 08.06.2020 domáha vydania rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že
práva žalobcu spôsobom výkonu trestu, aký sa realizuje na Slovensku pre odsúdených na doživotie
zaručované v čl. 2,3,5,8,13,14,6 a iné Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a v čl.

2,5,7,12,13,16,17,19ainéÚstavyporušenéboli.Okremtohožiada,abysúdzaviazalžalovaných1/až5/,
aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 500.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a 120.000
eur z titulu náhrady majetkovej ujmy. Ďalej žiada, aby súd rozhodol, že žalovaní sú povinní spoločne
a nerozdielne upustiť od ďalších konaní, ktoré sú predmetom tejto žaloby a ďalších takých zásahov,
odstrániť následky týchto neoprávnených zásahov a napraviť daný právny stav tak, aby neporušovali
práva, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

1.2 Túto žalobu odôvodnil žalobca tým, že bol odsúdený na doživotie, pričom jeho osobná sloboda
je obmedzená už 20 rokov. V Nemecku väzni odsúdení na doživotie nie sú izolovaní, zatvárajú ich
až na noc. Do práce chodia s inými odsúdenými. Mesačnú mzdu majú vyše 500 eur, z čoho väčšinu
dostanúajkreálnemuužívaniu.Majúkaždýdeňprístupnasprchu,doposilňovne,dotelocvične,nadvor,
ihrisko a podobne. Majú k dispozícii ventilátory, chladničky, variče, môžu si stravu sami variť a môžu si

aj kupovať hotové jedlá. Majú k dispozícii televízor s 200 programami, rádiá bez obmedzení, CD, MP3 a
DVD prehrávače bez obmedzení, videohry. Každá návšteva s rodinou je kontaktná. Môžu uskutočňovať
hovory cez skype, môžu študovať a podobne. Vďaka tomu dokážu nemecké orgány pripraviť väzňov na
návrat do spoločnosti a prepustiť odsúdeného na doživotie už po 15 rokoch. Na Slovensku sú odsúdení
na doživotie izolovaní. Majú síce priznanú minimálnu mzdu, ale len pri 8 hodinovom pracovnom čase, čo
väzenské orgány obchádzajú tak, že dajú len 7 hodinový pracovný čas. Z tohto dôvodu majú odsúdení

na doživotie v priemere mzdu len okolo 100 eur. Odsúdení na doživotie na Slovensku majú posilňovňu,
len ak im je to povolené a to jednu hodinu v týždni. Nemajú telocvičňu, vychádzkový dvor, ani ihrisko ana vychádzky chodia výlučne do malých depresívnych dvorcov. Nemajú žiadnu alternatívu k väzenskej
strave, nemajú povolené kontaktné návštevy s rodinou, videohry, nemôžu sa zúčastňovať kultúrnych,
športových a iných podujatí. Nemajú DVD, nemôžu nič študovať, ani sa za nič vyučiť. Majú len slovenský

rozhlas, len verejnoprávnu televíziu, a program TV JOJ. Požiadať o prepustenie môžu požiadať až po
25 rokoch, ale reálnu možnosť nemajú, pretože za posledných 30 rokov nebol ešte nikto na Slovensku
prepustenýzodsúdenýchnadoživotie.Predmetomžalobyjenajmäto,ževäzeňodsúdenýnaSlovensku
na doživotie: 1. musí čakať na možnosť podať žiadosť o prepustenie až 25 rokov, 2. nemá možnosť byť
prepustený na slobodu a ani nikto prepustený nebol, 3. má zlé platové podmienky, nemá možnosť si

nič našetriť, 4. je ponechaný po celý život/dlhodobo vo finančnej tiesni, nemá možnosť vyhlásiť osobný
bankrot, ani sa inak zbaviť svojich dlhov, 5. sú na ňom uplatňované horšie zaobchádzania ako v prípade
takýchto odsúdených v ostatných štátoch EÚ, 6. sú na ňom uplatňované také obmedzenia, zákazy a
opatrenia, ktoré nie sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie účelu výkonu trestu,
nesledujú žiadny legitímny cieľ, nedávajú žiadne záruky voči zneužitiu atď., 7. je vystavený výlučnej
svojvôli riaditeľa väznice v tom, či a čo mu povolí užívať, využívať, používať, a čo nie v dôsledku čoho

namieta porušenie článkov 2, 3, 8, 13, 14 a iné Dohovoru o ochrane ľudských práv, článok 2, 5, 7, 12,
13, 16, 17, 19 a iné ústavy.

1.3 V zmysle žalobného návrhu sa žalobca domáha rozhodnutia, ktorým bude určené, že :
1/ práva žalobcu spôsobom výkonu trestu, aký sa realizuje na Slovensku pre odsúdených na doživotie

zaručované porušenie článkov 2, 3, 8, 13, 14 a iné Dohovoru o ochrane ľudských práv, článok 2, 5, 7,
12, 13, 16, 17, 19 a iné Ústavy SR,
2/ žalovaní v 1. až 5. rade sú povinní vyplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu vo výške 500.000
eur z titulu nahradenia majetkovej ujmy a 120.000 eur z titulu náhrady majetkovej ujmy,
3/ žalovaní v 1. až 5. rade sú povinní spoločne a nerozdielne upustiť od ďalších konaní, ktoré sú

predmetom žaloby a ďalších takýchto zásahov a odstrániť následky týchto neoprávnených zásahov,
4/ napraviť daný právny stav tak, aby neporušoval práva.

1.4 Výšku nemajetkovej umy žalobca odôvodnil duševným utrpením, traumou, stresom, ponížením a
podobne, ktoré prežil a pociťoval a ktoré prežíva už 20. rok ako priamy dôsledok porušenia jeho práv.

Majetkovú ujmu odôvodnil ako ušlý zisk.

2.1 Spolu so žalobou požiadal žalobca o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. O tejto žiadosti
bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.01.2021, ktoré vydala vyššia súdna
úradníčka. Oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcovi priznané nebolo. Proti tomuto uzneseniu

podal žalobca sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že finančné zadosťučinenia, ktoré mu boli priznané mu
nikdy reálne vyplatené neboli, a preto nemá z čoho zaplatiť súdny poplatok (v uznesení vydanom
vyššou súdnou úradníčkou sa uvádza, že poplatková povinnosť je 20 eur, čo vzala pri rozhodovaní ako
podstatnú okolnosť do úvahy), čím dôjde k porušeniu jeho práva na prístup k súdu. Do dlhovej špirály
sa nedostal pre údajnú trestnú činnosť, ale preto, lebo mu policajti v roku 2001 odcudzili z domu a auta

vyše 13 miliónov.

3.1 Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku proti uzneseniu súdu
prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

3.2 Podľa § 240 Civilného sporového poriadku sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané.

3.3 Podľa § 242 Civilného sporového poriadku sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

3.4 Podľa § 248 Civilného sporového poriadku o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

3.5 Podľa § 249 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením
spravidla bez nariadenia pojednávania.

3.6 Podľa § 250 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie
zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.4.1 Súd konštatuje, že sťažnosť proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, podal sťažovateľ
(žalobca)vzákonnejlehoteažalobcajeoprávnenouosobounapodaniesťažnostipodľa§240 Civilného
sporového poriadku, pretože v jeho neprospech bolo uznesenie vydané.

4.2 Okresný súd Trenčín zákonným sudcom ako príslušný súd podľa § 242 a § 248 Civilného sporového
poriadku, rozhodol o predmetnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania podľa § 249 Civilného
sporového poriadku.

4.3 Súd posúdil podanú sťažnosť a sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka a
konštatuje, že sťažnosť je dôvodná. Sudca rozhodujúci o sťažnosti sa nestotožňuje s rozhodnutím
vydaným vyšším súdnym úradníkom, pretože tento vzal do úvahy najmä výšku poplatkovej povinnosti
20 eur, ktorá však podľa názoru sudcu nebola správne vzatá do úvahy. Následne neobstojí záver, že
osobné pomery žalobcu mu umožňujú takýto súdny poplatok zaplatiť. V uznesení je uvedené, že: „Na
základevšetkýchuvedenýchskutočností,sprihliadnutímnapríjmovéacelkovésociálnepomeryžalobcu

a najmä s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku, ktorý má jednorazový charakter, nemal súd za
preukázané, že by tieto pomery boli také ťaživé a sociálne slabé, že by žalobcovi bránili zaplatiť súdny
poplatok za podanie žaloby vo výške 20,- Eur“. Nejde totiž o žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, v prípade
ktorej, je výška poplatkovej povinnosti uvedených 20 eur. Už len pre túto skutočnosť uvedené uznesenie

neobstojí avšak vzhľadom na skutočnosť, že výrokom II. tohto uznesenia súd konanie zastavuje, sudca
sa z dôvodu neefektivity a nadbytočnosti takéhoto poszupu nezaoberá inými dôvodmi pre ktoré, by bolo
možné napadnuté uznesenie zrušiť.

5.1 Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok podľa tohto zákona sa postupuje, ak

je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon
neustanovuje inak.

5.2 Podľa § 3 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a
iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

5.3 Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej
republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

5.4 Podľa § 256 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane.

5.5Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

6.1 Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca podal žalobu proti žalovaným z dôvodu, že výkonom jeho
trestu odňatia slobody v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky, boli porušené jeho základné
práva a ľudské slobody garantované jednak Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v
znení neskorších protokolov a takisto garantované Ústavou SR (ich výpočet žalobca uvádza v žalobe).
Zato požaduje od žalovaných nemajetkovú ujmu a náhradu majetkovej škody. Žalobca porovnáva

zákonné možnosti odsúdených osôb, ktorí si vykonávajú trest odňatia slobody na doživotie v iných
krajinách EÚ, pričom výslovne uvádza Nemeckú spolkovú republiku. Ako sám uvádza v žalobe napáda
ňou v podstate právny poriadok Slovenskej republiky.

6.2 Vzhľadom na vyššie uvedený predmet žaloby súd uzatvára, že nejde o súkromnoprávny spor, ale

o tzv. verejnú žalobu, pričom Okresný súd Trenčín nemá právomoc posudzovať neústavnosť právnej
úpravy väzenstva v Slovenskej republiky, resp. zásah do ústavných práv žalobcu v dôsledku výkonu
trestu odňatia slobody podľa platných právnych predpisov. Následne nemá právomoc vydávať rozsudok,
ktorým by žalovaným uložil povinnosť na náhradu nemajetkovej ujmy, resp. majetkovej škody žalobcovi
za porušenie žalobcových základných práv a ľudských slobôd. Porušenie týchto ústavných práv fyzickej

osoby môže konštatovať len Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom na podklade podanej
ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd takúto právomoc nemá.6.3 Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nemá právomoc konať o podanej žalobe, a
preto podľa § 9 Civilného sporového poriadku konanie zastavil. Súd nemohol zároveň rozhodnúť o
postúpení veci Ústavnému súdu SR, nakoľko ústavný súd nepatrí medzi orgány, na ktoré sa vzťahuje

ustanovenie § 10 Civilného sporového poriadku (napr. PL. ÚS 12/95, PL. ÚS 13/99, PL. ÚS 49/99).
Konanie pred ústavným súdom nemožno začať tak, že všeobecný súd postúpi vec ústavnému súdu
(napr. aj rozhodnutie ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 484/2012).

6.4 O trovách zastaveného konania rozhodol súd tak, že žalovaným nepriznal náhradu trov konania,

aplikujúc na rozhodnutie § 257 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaným ani žiadne trovy
nemohli vzniknúť.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tomto súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných
náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.