Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Monika Farkašová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/56/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120010920
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4120010920.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou v trestnej veci proti obž. U. F. pre zločin
krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 13.08.2020 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
U. F. Á. R. B. M. G. Y. Ý., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom T. D. T. Ž.,
Č.. XXX
j e v i n n ý , ž e :
dňa 08.03.2020 v čase okolo 22:00 hod. v obci T. D. T. Ž. vnikol na riadne oplotený pozemok prislúchajúci
k rodinnému domu so súpisným č. XXX a to takým spôsobom, že preskočil pletivový plot zo strany
susediaceho pozemku na pozemok patriaci poškodenému N. G. nar. XX.XX.XXXX trvale bytom T. D.
T. Ž.V. Č.. XXX a I. G. prislúchajúci k rodinnému domu so súpisný Č.. XXX, neoprávnene sa pohyboval
po pozemku a z neuzamknutej drevenej šopy nachádzajúcej sa na pozemku patriacemu k rodinnému
domu so súpisným číslom XXX vlastníkom, ktorého N. N. G. a I. G., odcudzil kalové čerpadlo domácej
výroby bez značky a výrobného čísla, čím spôsobil poškodenému N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
T. D. T. Ž. XXX škodu v celkovej výške 100 €
t e d a
-prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a na chránenej osobe,
-neoprávnene vynikol do obydlia iného
t ý m s p á ch a l :
zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona a § 127 odsek 3 Trestného zákona v súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona,
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno
n) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného
zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného
zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1(jeden) rok.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona obžalovanému sa ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe v
lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia nahradil poškodenému N. G. škodu spôsobenú
trestným činom.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému sa ukladá povinnosť nahradiť poškodenému N.
G., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. D. T. Ž. Č..XXX, škodu vo výške 100,- Eur.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému a vykonal
na hlavnom pojednávaní dokazovanie.
Obžalovaný U. F. po prednesení obžaloby a modifikovaní právnej kvalifikácie prokurátom vyhlásil, že
je vinný zo skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu.
Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu odpovedal: áno
- písm. d/ Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby
odpovedal: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1
písmeno b/, odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
odsek 1 Trestného zákona, odpovedal: áno
- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy
kladené mu za vinu, odpovedal: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý sa kvalifikuje ako
zločin krádeže prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona
a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, odpovedal: áno
Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne súd na návrh prokurátora, prijal
vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a nároku na náhradu
škody.
Vykonaným dokazovaním v prípravnom konaním a samotným vyhlásením obžalovaného o vine, mal súd
preukázané, že sa obžalovaný dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
a tak svojím konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1
písmeno b/, odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného
zákona a § 127 odsek 3 Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa
§ 194 odsek 1 Trestného zákona, keďže si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal
vlámaním a na chránenej osobe a neoprávnene vnikol do obydlia iného.
Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že v mieste bydliska komisia KOVP v posledných rokoch
neprejednávala žiadnu sťažnosť na obžalovaného, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a s 2 deťmi
a s rodičmi. V evidencii priestupkov nemá žiadny záznam. V odpise registra trestov má 6 záznamov, vo
všetkých prípadoch bol odsúdený za trestný čin krádeže, okrem prvého prípadu (odsúdenie zahladené)
mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, naposledy rozsudkom Okresného súdu Nitra
sp.zn. 33T/115/2013 zo dňa 20.12.2013 v trvaní 18 mesiacov, ktorý trest vykonal dňa 21.9.2014.
Odsúdenia evidované v odpise registra trestov pod bodom 1,2,3 je potrebné považovať za jedno
odsúdenie a taktiež odsúdenia pod bodom 5,6, vzhľadom na ukladanie súhrnných trestov.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a 34 Tr. zák. súd prihliadol jednak na
zistené poľahčujúce a na priťažujúce okolnosti, a jednak na možnosť nápravy obžalovaného, na jeho
osobné pomery a predchádzajúci život.Ako na poľahčujúce okolnosti súd prihliadol na to, že obžalovaný pri objasňovaní trestnej činnosti
obžalovaný napomáhal súdu tým, že urobil vyhlásenie o vine (§ 36 písmeno n/ Trestného zákona), a
že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l/ Trestného
zákona). Okrem toho sa obžalovaný poškodenému Studenému, prítomnému na hlavnom pojednávaní,
ústne ospravedlnil za svoj čin.
Ako na priťažujúce okolnosti súd prihliadol na to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37
písmeno h/ Trestného zákona) a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona)
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trestný zákon definuje účel trestu, jeho základné funkcie a zásady pre uloženie trestov. Okrem
represívnej a výchovnej funkcie trestu kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz
neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa.
Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom
páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým pôsobiť výchovne aj na
ostatných členov spoločnosti. Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu
s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú
závažnosť činu, najmä tiež povaha a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené i
momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním posudzovanej
trestnej činnosti.
V posudzovanom prípade Trestný zákon hrozí za trestný čin najprísnejšie trestný (za zločin krádeže
podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona) pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolostí,
trestom odňatia slobody 3 až 10 rokov. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že trest uložený
hoci aj na samej spodnej hranici tejto zákonnej trestnej sadzby, by bol pre obžalovaného neprimerane
prísny.
Pri úvahách o výmere trestu súd upriamil svoju pozornosť aj na osobu obžalovaného a jeho osobné
pomery, na to že obžalovaný bol síce v minulosti opakovane potrestaný za trestné činy krádeže
najprísnejším trestom a to nepodmienečným trestom odňatia slobody, avšak od ostatne vykonaného
nepodmiečného trestu odňatia slobody (12.9.2014), do spáchania prejedávaného skutku uplynulo cca
5 rokov a 6 mesiacov a počas tejto doby obžalovaný viedol život, čo mal súd preukázané odpisom
registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a správou o povesti z miesta bydliska. Okrem toho
a z vyjadrenia obžalovaného vyplýva, že v súčasnosti je zamestnaný v stavebnej firme a je živiteľom
štvorčlennej rodiny.
V neposlednom rade súd prihliadol aj na závažnosť činu a rozsah spôsobených následkov a dospel k
záveru, že obžalovaný odcudzením kalového čerpadla domácej výroby okrem majetkovej újmy 100 €
poškodeným osobám nespôsobil žiadnu inú závažnejšiu újmu, na čo súd tiež prihliadol pri ukladaní
trestu.
Nakoniec, aj z hľadiska generálnej prevencie nepovažoval súd za nevyhnutné a náležité ukladať trest
vo výmere najmenej 3 roky.
S prihliadnutím na všetky tieto dôvody súd mal za to, že okolnosti tohto prípadu ako aj pomery
obžalovaných sú spôsobilé odôvodniť použitie § 39 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 39
odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona, preto mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
dospejúc k presvedčeniu, že na nápravu obžalovaného postačí trest odňatia slobody v trvaní 1 rok.
Výkon trestu odňatia slobody bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18
mesiacov a to v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby. Zároveň bola obžalovanému uložená povinnosť
v skúšobnej dobe v lehote 3 mesiacov od právplatnosti rozhodnutia nahradiť poškodenému N. G.
uplatnenú škodu vo výške 100 €, ktorej výšku obžalovaný ani sám nenamietal.
Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v
zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1
Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí
ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorípodmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedli riadny život, v budúcnosti sa nedopustil rovnakej alebo
inej trestnej činnosti, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí
aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine, treste a ochrannom opatrení rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.