Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. január 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/299/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202797
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8515202797.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu 1./ Z. U., r. M.,

nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XX. S. XX, XXX XX V. N., právne zastúpená JUDr. Michalom Dicom,
advokátom, so sídlom XX. novembra XX, V. N., 2./ F.. X. U., nar. XX.X.XXXX, bytom XX. S. XX, XXX
XX V. N., proti žalovanému: Mesto V. N., IČO: 0033XX67 so sídlom Obchodná 1, XXX XX V. N., právne
zastúpenému: F.. Vladimír Dlugolinský, advokát, Levočská 1, V. N. v konaní o zaplatenie 24.885,48 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne titulom bezdôvodného
obohatenia sumu 512,42 eur, úroky z omeškania vo výške 5% ročne: zo sumy 66,86 eur od 14.1.2016

do zaplatenia, zo sumy 66,86 eur 25.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 378,70 eur od 29.10.2019 do
zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti nároku titulom bezdôvodného obohatenia súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne titulom odplaty
za vecné bremeno sumu 1.124,24 eur, úroky z omeškania vo výške 5% ročne: zo sumy 364,74 eur

od 14.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 364,74 eur od 25.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 364,74 eur od
29.10.2019, do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti nároku titulom odplaty za vecné bremeno súd žalobu z a m i e t a.

V. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 88,84% ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia,
pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade sa žalobou podanou domáhali, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť im sumu 12.563,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 1.6.2015
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania s tým, že ide o pohľadávku žalobcov predstavujúcu nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v k.ú. V. N. zapísaného na LV č. XXXX parcela
KN registra „E“ č. 822/2 o výmere 153 m2 druh pozemku orná pôda, ktorého spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 18/24 vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobca v 1. rade a žalobca v 2.
rade. Podaním zo dňa 24.11.2017 rozšírili žalobcovia žalobu o obdobie ďalších dvoch rokov a žiadali,

aby žalovaný zaplatiť žalobcom sumu 16.590,32 eur s prísl.

2. Okresný súd V. N. rozsudkom zo dňa 11.5.2018 rozhodol takto:„ I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 4.268,14 eur s 8 % úrokom z omeškania od 1.6.2015
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3 % ročne 8 295,16 eur od 1.6.2015 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu

623,68 eur, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 311,84 eur od 14.1.2016 do zaplatenia,
zo sumy 311,84 eur od 25.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 94,02 %, ktoré sú povinné spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovia, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“

3.KrajskýsúdvPrešoveuznesenímsp.zn.18Co/136/2018zodňa18.12.2018zrušilrozsudokvovýroku
I., III. a IV. a vrátil v rozsahu zrušenia vec súdu prvej inštancie. V zrušujúcom uznesení Krajský súd v
Prešove uviedol, že procesný úkon smerujúci k späťvzatiu sumu 4.268,14 eur s prísl. sa nenachádza.
Ďalej poukázal na posun v rozhodovacej praxi súdov vo vzťahu k nárokom vlastníkov na opakujúce

sa plnenie aj po nadobudnutí účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z. s poukazom na rozhodnutie 6Co/77/2017
a 23Co/120/2017. Ďalej uviedol, že nárok na priznanie opakujúceho sa plnenia žalobcom v 1. a 2.
rade za uplatnené obdobie patrí, pokiaľ sa jednoznačne preukáže, že žalovaný stavbu - Kultúrny dom
nenadobudol od štátu a tým neboli naplnené podmienky ust. v rok. č. 66/2009 Z.z.. a za podiel patriaci
do bezpodielového spoluvlastníctva patrí žalobcom náhrada za bezdôvodné obohatenie rovnajúce sa

obvyklému nájmu. Vo vzťahu k výške náhrady za podiel na ostatných pozemkoch ( okrem dielu a) a
c) znaleckého posudku Ing. Jozefa Bujňáka) má súd prvej inštancie rozhodnúť s ohľadom na všetky
zistenéokolnosti,predovšetkým naspôsobnadobudnutiavlastníctvažalovaného,účelu,ktorémuslúžia.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

5. Právny zástupca žalovaného predložil listinné dôkazy - archívne dokumenty preukazujúce
nadobudnutie vlastníctva žalovaného k stavbe domu kultúry (č.l. 271-340).

6. Právny zástupca žalobkyne predložil nájomné zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorené

medzi žalovaným a inými subjektmi (č.l. 373-380).

7. Právny zástupca žalobkyne a žalobca v 2. rade zotrvali na svojej skutkovej i právnej argumentácii
ako i skutočnosti, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti parcely KN E 822/2 už takmer 30 rokov a mali záujem
vysporiadať vec mimosúdne. Poukázali na zrušujúce uznesenie KS Prešov, z ktorého vyplýva, že výška

náhrady má vychádzať z obvyklého nájmu, tak ako si žalovaný uplatňuje pri svojich zmluvách, o čom
predložili žalobcovia dôkazy - nájomné zmluvy. Uviedli, že dom kultúry a priľahlý pozemok nadväzuje na
seba a tvoria neoddeliteľný celok, pretože ak by došlo k ohradeniu časti, bol by obmedzený prístup do
budovy. Žalobcovia majú za to, že na prejednávanú vec sa nevzťahuje zák. č. 66/2009 Z.z. s poukazom
na § 1 ods. 3, pretože dom kultúry slúži na podnikateľské účely. Súdu predložili nájomné zmluvy o

prenajímaní nebytových priestorov žalovaným v dome kultúry.
Uviedli, že je vecou právneho posúdenia súdu, či ide o nárok z titulu bezdôvodného obohatenia alebo o
odplatuzavecnébremeno,žalobcoviavšakžiadajúsumuobdobnúzaakúprenajímapozemkyžalovaný,
pričom žalovaný prenajíma pozemky za 39,80 eur za m2 ročne.
Zároveň rozšírili žalobu o ďalšie obdobie, t.j. o obdobie od 28.10.2017 do 28.10.2019, t.j. o sumu

8.295,16 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 28.10.2019 do zaplatenia.

8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že zápis vecného bremena v prospech žalovaného a stavby
domu kultúry je v súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.. Stavba domu kultúry bola postavená na
prelome 50. a 60. rokov 20. storočia a jej vlastníkom bol vždy štát, pričom hospodárili s ňou národné

výbory a nimi zriadené organizácie, ktoré týmto národným výborom priamo podliehali. Vznikom územnej
samosprávy, t.j. od 1.1.1991 došlo k prechodu majetku štátu, ktorého hospodárenie bolo zverené
národným výborom, do majetku obcí. V prípade domu kultúry do majetku žalovaného, kde vlastníctvo
bolo najprv vedené Mestským kultúrnym strediskom, neskôr Mestskou organizáciou kultúry a športu,
obe boli zriadené Mestom V. N. - žalovaným a neskôr Mestom V. N., ktorý bol zriaďovateľom týchto

organizácii. K tvrdeniam žalobcov, že žalovaný podniká - prenajíma nebytové priestory v budove domu
kultúry uviedol, že žalovaný je územná jednotka vo forme právnickej osoby, ktorá je zriadená zák. č.
369/1990 Z.z. o obecnom zriadení a tento zákon predpokladá, že mesto hospodári so svojim majetkom.
Hospodárenie mesta nie je štandardným podnikaním v zmysle Obchodného zákonníka. Dom kultúryslúži na verejnoprospešný účel, t.j. služby verejnosti, organizovanie spoločenských akcií a podobne.
Zároveň predložil pôdorysy všetkých podlaží domu kultúry, za účelom preukázania využitia priestorov
domukultúrynaverejnoprospešnýúčel. Podľanázoružalovanéhojepotrebnésazaoberaťlennáhradou

za vecné bremeno. Poukázal na vyhlášku č. 492/2004 Z.z. a uviedol, že žalobcovia nepredložili žiaden
dôkaz preukazujúci výšku náhrady za vecné bremeno, čím neuniesli dôkazné bremeno. Na pojednávaní
právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobcovia nadobudli pozemok v roku 1993 a žalobcovia vedeli
(žalobca v 2. rade je právnik), že pozemky sú zastavané stavbou domu kultúry a slúžia aj na prístupovú
komunikáciu. Žiadal žalobu zamietnuť.

Súd veci posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
9. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých

sa nachádzajú.

13. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec je samostatný územný
samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý
pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári

s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je
starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy
možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

14. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, Obec pri výkone samosprávy najmä

a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s
majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,
b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce; vyhlasuje dobrovoľnú zbierku,
c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu,
d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné

stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických
osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci,
e) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne
podmienky na jeho nezávislý výkon,
f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev,

obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,
pamiatkových území a pamätihodností obce,
g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným
stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia,
zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu

verejnú dopravu,
h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné
prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie,
kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport,
i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; spravuje trhoviská,

j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých
oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní
vhodných podmienok na bývanie v obci,k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb
obyvateľov obce a rozvoja obce,
l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové

organizácie, iné právnické osoby a zariadenia,
m) organizuje miestne referendum o dôležitých otázkach života a rozvoja obce,
n) zabezpečuje verejný poriadok v obci,
o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá o zachovanie
prírodných hodnôt,

p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu,
r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách,
s) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).

16. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému
vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

18. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

19. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

22. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento

účel a za náhradu.

23. Podľa § 43c ods. 1 písm. f) a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon), nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnejpodlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria budovy pre kultúru a na
verejnú zábavu, pre múzeá, knižnice a galérie. Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa
hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy.

24. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd dospel k záveru:
30. Po oboznámení sa zo závermi zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove, medzi stranami
sporu bolo sporné, či budova domu kultúry slúži na podnikateľské účely, na akú výšku náhrady za

užívanie časti nehnuteľnosti titulom bezdôvodného obohatenia majú žalobcovia nárok, či došlo k vzniku
zákonného vecného bremena na časti nehnuteľnosti zastavaného budovou domu kultúry v zmysle § 1
zák. č. 66/2009 Z.z. a v akej výške majú žalobcovia nárok na opakujúcu sa odplatu za vecné bremeno,
ak zápis vecného bremena v katastri nehnuteľností je oprávnený.

31. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Bujňáka č. 3/2017, v konaní bolo nesporné, že časti pozemku
žalobcov majú rôzny spôsob využitia a na základe toho znalec rozčlenil pozemok žalobcov na diely. Diel
a) o výmere 1 m2 - zámková dlažba je užívaný vlastníkom stavby na parcele 1207/1, diel b) o výmere
4 m2 asfaltový chodník je užívaný žalovaným, diel c) o výmere 13 m2 zámková dlažba je užívaný iným
nezisteným subjektom, diel d) o výmere 19 m2 asfaltová cesta je užívaný žalovaným, diel e) o výmere

25 m2 asfaltová plocha je užívaný iným nezisteným subjektom, diel f) o výmere 2 m2 trávnatá plocha je
užívaný žalovaným, diel g) o výmere 70 m2 budova kultúrneho centra je užívaný žalovaným, diel h) o
výmere 11 m2 trávnatá plocha je užívaný žalovaným, diel i) o výmere 8 m2 asfaltový chodník je užívaný
žalovaným. Žalovaný užíva celkovo výmeru 139 m2 ((okrem dielu a) a c)), pričom spoluvlastnícky podiel
žalobcov 18/24 predstavuje výmeru 104,25 m2.

32. V zmysle uvedeného súd posúdil, že pokiaľ sa týka užívania pozemku žalovaným v časti dielov b),
d) e) f) h) i) (v zmysle znaleckého posudku Ing. Bujňáka), tak za toto užívanie žalovaným bez právneho
dôvodu, patrí žalobcom náhrada titulom bezdôvodného obohatenia.

Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu súd dospel k záveru:
33. Zo záveru Krajského súdu v Prešove uvedeného vyplýva, že žalobcom za podiel patriaci do ich
bezpodielového spoluvlastníctva patrí náhrada za bezdôvodné obohatenie rovnajúce sa obvyklému
nájmu, pričom uviedol, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť dôkazom predložených
žalobcom o výške obvyklého nájmu - nájomné zmluvy uzavreté medzi žalovaným a inými zmluvnými

stranami a znaleckému posudku Ing. Jána Štupáka. Súd dôkazy opätovne prehodnotil a k ním uvádza.

34. Z predložených nájomných zmlúv (čl. 161,163,164,165,166,168) vyplýva, že žalovaný prenajíma
iným subjektom pozemky na účely podnikania vo výške 39,80 eur /m2/rok, čo predstavuje sumu 0,109eur/m2/denne. Žalobcovia okrem uvedených nájomných zmluvy v konaní predložili aj znalecký posudok
Ing. Jána Štupáka č. 71/2018, ktorý stanovil výšku nájmu za pozemky prenajímané žalovaným (v
centrálnej mestskej oblasti), pričom z výpočtu znalca vyplýva, že ročný nájom predstavuje sumu 3,659

eur za m2. Súd poukazuje na nájomnú zmluvu na č.l. 161 spisu, uzatvorenú na prenájom nehnuteľnosti
- pozemku parcely KN E č. 485 za účelom podnikania, pričom výška ročného nájmu je dojednaná
medzi stranami zmluvy na sumu 39,80 eur / m2 /rok a na tú skutočnosť, že znalec stanovil výšku
nájmu za túto parcelu KN E č. 485 v sume 3,659 eur / m2/ rok. Podľa názoru súdu nie je možné
považovať za obvyklý nájom, nájom taký ako to požaduje žalobca, v sume 39,80 eur/m2, nakoľko nájom

pozemkov, na ktoré nájomné zmluvy poukazuje žalobca, slúži nájomcom na podnikateľské účely. Súd
poukazuje, že pozemok, ktorý užíva žalovaný bez právneho dôvodu, neslúži na podnikateľské účely
žalovanému. Pozemok užívaný žalovaným v zmysle znaleckého posudku Ing. Bujňáka je tvorený: diel
b) je chodníkom, diel d) asfaltová cesta, diel e) parkovacia plocha, diel f) a h) sú trávnaté povrchy
diel i) je chodník. Tieto časti pozemku neslúžia žalovanému, ale širokej verejnosti - občanom, a to
nielen občanom Mesta V. N. - žalovaného. Nie je možné stotožňovať nájom pozemku slúžiaci fyzickým

osobám - živnostníkom, resp. obchodným spoločnostiam vo vlastníctve žalovaného, na podnikateľské
účely (čo je uvedené priamo v predložených nájomných zmluvách) týmto podnikateľským subjektom,
ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť na prenajatom pozemku a s užívaním bez právneho dôvodu
pozemku, ktorý slúži ako verejné priestranstvo. Žalovaný na pozemku - jeho častiach, ktoré sú v
podielovom spoluvlastníctve žalobcov nevykonáva podnikateľskú činnosť a ako je uvedené vyššie, tieto

tvoria verejné priestranstvo, ktoré slúži verejnosti. Z tohto dôvodu súd sa pri určení výšky obvyklého
nájmu priklonil k znaleckému posudku predloženého žalobcami - ZP č. 71/2018 Ing. Jána Štupáka, ktorý
vypočítal ročný nájom za obdobné nehnuteľnosti v centrálnej mestskej oblasti v sume 3,659 eur za 1 m2.

35. Žalobcovia si uplatnili žalobou (vrátane jej rozšírení) bezdôvodné obohatenie za obdobie od roku

2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018 t.j. za obdobie 6 rokov.

36. V zmysle uvedeného súd posúdil, že pokiaľ sa týka užívania pozemku žalovaným v časti dielov b),
d) e) f) h) i) (v zmysle znaleckého posudku Ing. Bujňáka), tak za toto užívanie žalovaným bez právneho
dôvodu, patrí žalobcom náhrada titulom bezdôvodného obohatenia. Výmera týchto častí predstavuje 69

m2 čo pri spoluvlastníckom podiele žalobcov 18/24-in z celku predstavuje 51,75 m2. Náhrada za jeden
rok predstavuje sumu 189,35 eur (3,659 eur x 51,75 m2).

37. Rozsudkom zo dňa 11.5.2018 bola žalobcom priznaná náhrada vo výške 623,68 eur a úroky z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 311,84 eur od 14.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 311,84 eur

od 25.11.2017 do zaplatenia. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a zo strany žalovaného
došlo k úhrade uvedených súm žalobcom. Žalobcom súd teda titulom bezdôvodného obohatenia priznal
sumu 512,42 eur (( 6 (obdobie rokov 2013-12018) x 189,35 eur =1.136,10 eur - 623,68 eur (už
žalovaným uhradené)), úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,86 eur (189,35 eur x 2 =
378,70 eur - 311,84 eur) od 14.1.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

66,86 eur 25.11.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 378,70 eur od
29.10.219 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku za bezdôvodného obohatenia súd
žalobu zamietol.

Vo vzťahu k vecnému bremenu súd dospel k záveru:

38.VzmyslezáverovzrušujúcehouzneseniaKSPOsasúdďalej zaoberalotázkouoprávnenosti zápisu
zákonného vecného bremena v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. t.j. vo vzťahu k dielu g) o výmere 70 m2
rozčleneného pozemku žalobcov v zmysle ZP Ing. Bujňáka, pričom spoluvlastnícky podiel žalobcov
(18/24-in z celku) tohto dielu predstavuje výmeru 52,50 m2.

39. Z predložených listín žalovaným (č.l. 266-340) vyplýva, že Dom kultúry bol postavený v koncom 50-
tych rokov 20. storočia a užívateľom bol Odbor školstva a kultúry rady Okresného národného výboru v
Starej Ľubovni (č.l. 274). V zmysle citovaného § 2 ods. 1 zák. o majetku obcí, účinnosťou tohto zákona
sa žalovaný stal vlastníkom budovy - domu kultúry. Teda podmienka stanovená v § 1ods. 1 zák. č.
66/2009 Z.z. bola pre zápis vecného bremena splnená.

40. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcov k splneniu podmienky stanovenej v § 1 ods. 3 zák. č.
66/2009 Z.z. teda, že tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného,že dom kultúry slúži na verejnoprospešný účel. Žalovaný hospodári so svojim majetkom, čo nie je
štandardným podnikaním v zmysle Obchodného zákonníka. Žalovaný prostredníctvom domu kultúry
vytvára podmienky pre rozvoj kultúry a kultúrneho života v meste a za týmto účelom je i prevádzkovaný

napr.: prenájom Základnej umeleckej škole, nahrávaciemu štúdiu, reklamnej agentúre, Ľubovnianskemu
osvetovému stredisku. Skutočnosť, že časť iných priestorov v dome kultúry je prenajímaná iným
subjektom napr. advokátskej kancelárii, či žalobcami uvádzanej reštaurácii (ktorá nie je v prevádzke
už minimálne 6 rokov podľa vedomostí súdu), nemožno hodnotiť podľa názoru súdu za prenájom za
účelom podnikania žalovaného. Prenajímanie voľných - žalovaným nevyužitých nebytových priestorov

v budove domu kultúry, podľa názoru súdu nie je podnikaním v zmysle § 2 Obchodného zákonníka, ale
udržiavaním nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a súvisí so správou nehnuteľností, znižovaním
prevádzkových nákladov na chod a údržbu nehnuteľnosti - domu kultúry.

41. Z doplneného vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zápis vecného bremena na parcele
KN E č. 822/2 o výmere 153 m2 pod stavbou číslo súpisné XXX - dom kultúry v prospech mesta V. N.

v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z., je oprávnený a v súlade s ustanovením § 1 cit. zákona. Medzi
žalovaným a žalobcami nedošlo k vyporiadaniu v zmysle § 2 zák. č. 66/2009 Z.z. a teda účinnosťou
tohto zákona vzniklo vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom

území.

42. Zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov formou realizácie
vecného bremena (zriadeného osobitným zákonom), čo zakladá zásadnú povinnosť žalovaného
poskytnúť vlastníkovi pozemku primeranú finančnú náhradu za takéto obmedzenie jeho vlastníckeho

práva zodpovedajúceho jeho spoluvlastníckeho podielu, a to do času, kým nedôjde k usporiadaniu
vlastníckych vzťahov k pozemku v súlade s zák. č. 66/2009 Z.z. t.j. poskytnutím náhradného pozemku
vlastníkovi alebo usporiadaním vlastníckych vzťahov v konaní o pozemkových úpravách podľa zák. č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. Teda zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
je len dočasné, kým nedôjde k usporiadaniu vlastníckych vzťahov. Súdna prax sa priklonila k

možnosti poskytnutia náhrady vo forme opakovaného plnenia (rozsudky: Krajský súd v Košiciach,
sp. zn. 11Co/204/2016, sp. zn. 11Co/536/2016, sp. zn. 5Co/225/2016, Krajský súd v Prešove sp. zn.
6Co/77/2017, Krajský súd Nitra sp. zn. 9Co/196/2018), a to najmä z dôvodu dočasnosti.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd sa zaoberal otázkou výšky náhrady vo forme opakujúceho

sa plnenia za zákonom vzniknuté vecné bremeno. Žalobcovia v priebehu konania trvali na výške
náhrady vo výške 38,90 eur za m2/ročne t.j. na sume, za ktorú prenajíma žalovaný svoje nehnuteľností
(nájomné zmluvy čl. 161,163,164,165,166,168). Žalobcovia nepredložili žiaden iný dôkaz o spôsobe
výpočtu odplaty za vecné bremeno. Právny zástupca žalovaného namietal v konaní, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k určeniu výšky odplaty za zákonné vecné bremeno a žiadal

žalobu zamietnuť.

44. Krajský súd v zrušujúcom uznesení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/77/2017, vo vzťahu k priznaniu opakujúcej sa náhrady za vecné bremeno, v ktorom je uvedené:
„Za problematické považuje odvolací súd priznanie náhrady ako pri vecnom bremene na neurčitú dobu

v rozsahu 20-násobku ceny ročnej výhody spojenej s bremenom, keďže definitívne riešenie môže byť
ponúknuté už pred uplynutím 20 rokov (vyhláška č. 492/2004 Z.z.); F.2 Výpočet všeobecnej hodnoty
vecného bremena sa vykoná takto: a) Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí
výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto
výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených

počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi“.

45. Poukazujúc na názor KS PO vo veci sp. zn. 6Co/77/2017, bolo potrebné v predmetnej veci vykonať
znalecké dokazovanie na výpočet vecného bremena, čo však žalobcovia neučinili ani po predbežnom
právnom posúdení súdu na pojednávaní dňa 20.12.2019. Súd zvažoval, aká výška odplaty a spôsob jej

výpočtu by bol spravodlivý na priznanie náhrady za vecné bremeno. V tomto smere súd poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/536/2016 zo dňa 21.2.2018, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/62/2013 zo dňa 19.10.2015. V uvedenom konaní ide
o obdobný prípad, kde súd zaujal názor, že náhrada za časovo obmedzené vecné bremeno môžebyť vo forme opakujúceho sa plnenia -renty, pričom bola priznaná náhrada vo výške nájomného.
Krajský súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku v bode 17. uviedol, že priznal žalobkyni náhradu
vo výške obvyklého nájomného podľa vyčíslenia znalcom, ktorá aj podľa názoru odvolacieho súdu je

namieste a spravodlivým riešením a práve opakované plnenie slúži ako určitý donucovaní prostriedok
pre žalovaného, aby čím skôr vyvíjal aktivitu na konečné majetkoprávne vysporiadanie v zmysle zák.
č. 66/2009 Z.z..

46. Poukazujúc na uvedené rozhodnutie KS v Košiciach sa súd priklonil k tejto právnej argumentácii a

priznal žalobcom náhradu za vecné bremeno vo výške opakujúceho sa plnenia - nájmu, tak ako to ustálil
vyššie pri priznaní nároku na bezdôvodné obohatenie, t.j. vo výške 3,569 eur za m2/rok, nakoľko išlo
výšku nájmu vypočítanú znalcom za obdobné pozemky nachádzajúce sa v centrálnej mestskej oblasti,
tak ako dom kultúry. Súd teda priznal žalobcom za obdobie 2013 - 2018, t.j. 6 rokov náhradu za vecné
bremeno vo výške 3,569 eur/m2, za spoluvlastnícky podiel o výmere 52,50 m2, čo predstavuje ročne
sumu 1.124,24 eur (3,569 eur x 52,50 m2 =187,37 eur x 6 rokov). Zároveň súd priznal žalobcom i úrok

z omeškania vo výške 5% ročne, a to zo sumy 364,74 eur od 14.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 364,74
eur od 25.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 364,74 eur od 29.10.2019 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti uplatnenej náhrady za vecné bremeno súd žalobu zamietol.

47. Pokiaľ sa týka dátumov, od ktorých súd priznal žalobcom úroky z omeškania, súd v plnom rozsahu

poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku zo dňa 11.5.2018 v bode 41.

48.Súdnepristúpilkzníženiunáhradyzabezdôvodnéobohatenia,akoiodplatyzavecnébremenopodľa
argumentácie právneho zástupcu žalovaného, pretože žalobcovia kupovali nehnuteľnosť v roku 1994
z dôvodu, že táto siahala až pred ich dom, v časti kde majú garáž a pôvodný podielový spoluvlastník

odmietol predať len časť nehnuteľností, tak ako to uviedla žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní dňa
24.11.2017.

O trovách konania súd rozhodol:
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval po
rozšírení žaloby sumu 24 885,48 eur s príslušenstvom výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti
vyhovené a sčasti bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol tak v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy
2260,32eurspríslušenstvom(titulombezdôvodnéhoobohateniavsume1136,10eurspríslušenstvoma
titulom náhrady za vecné bremeno v sume 1124,22 eur s príslušenstvom), v ktorej bolo žalobe vyhovené.

V časti o zaplatenie sumy 22 625,16 eur s príslušenstvom, v ktorej bola žaloba zamietnutá bol úspešný
žalovaný. Žalobca bol teda úspešný v 90,92 % a žalovaný v 9,08 %. Súd tak v zmysle § 255 ods. 1
CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,84 %, pričom o výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.